Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 1, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613209422
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:4613209422.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému M. S., L.. XX. XX. XXXX, L. J. O.,
B. XXX/XX, v konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom, C.. C. T., zamestnancom tunajšieho súdu,
o zaplatenie 213,33 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta,

nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 213,33 Eur, spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 213,33 Eur od 15. 02. 2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil

tým, že dňa 11. 05. 2006 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu č. 1956642192,
ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienky,nazákladektorejposkytolpredchodcažalovanému
peňažnéprostriedky.Pôvodnýveriteľ,Všeobecnáúverovábanka,a.s.,postúpilapredmetnúpohľadávku
na pôvodného žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 02. 2011. V čase postúpenia
predmetnej pohľadávky predstavoval dlh žalovaného výšku 217,63 Eur, ktorá pozostáva z istiny 213,33
Eurazúrokuzomeškaniakapitalizovanéhovovýške4,30Eur,nakoľkožalovanýsadostaldoomeškania
so zaplatením dlžnej sumy. Žalobca poukázal na to, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti
podľa Obchodného zákonníka, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasne poukázal

aj na to, že do 31. 12. 2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach
vzťahovali len na kúpnu zmluvu. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone
o spotrebiteľských úveroch, tzn. že pokiaľ pre dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde
bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti z takejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52
až 54 Občianskeho zákonníka. Vzťahy z takejto zmluvy je potrebné aplikovať podľa ustanovení Zákona
o spotrebiteľskom úvere ako lex specialis. V prípade, že nie sú upravené v tomto zákone, aplikujú sa
ustanovenia Obchodného zákonníka.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 19Ro/283/2013 - 34 zo dňa 20. 11. 2013, ktorý bol zrušený
uznesením č. k. 19Ro/283/2013 - 46 zo dňa 02. 06. 2014, pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému.

Súd ustanovil žalovanému opatrovníka na zastupovanie v konaní v zmysle ust. § 29 ods. 2,6 O.s.p.
uznesením č. k. 12C/182/2014 - 51 zo dňa 19. 09. 2014, pretože miesto pobytu žalovaného nebolo
možné počas konania zistiť.Žalobca trval na podanej žalobe, čo súdu oznámil aj písomne. Na výzvu súdu a v súvislosti s vyjadrením
ustanoveného opatrovníka žalovaného, doplnil časť listinných dôkazov, spolu s písomným podaním
zo dňa 24. 10. 2014, kde uviedol, že so žalovaným pôvodný veriteľ uzavrel zmluvu o bežnom

účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. V priebehu zmluvného vzťahu, na základe žiadosti
žalovaného, mu pôvodný veriteľ poskytol kontokorentný úver vo výške 464,71 Eur. Z pripojeného
prehľadu histórie transakcií na bežnom účte, žalobca oznámil, že debetné operácie na účte žalovaného
predstavovali sumu 7.410,87 Eur, ktoré pozostávali z platieb kartou, výberu hotovosti, odchádzajúcich
platieb z účtu vo výške 7.045,08 Eur, z poplatkov vo výške 144,28 Eur, z debetných úrokov vo výške

221,51 Eur. Súčet kreditných operácií na účte predstavoval sumu 7.197,54 Eur, ktoré pozostávali z
prijatých platieb na účte vo výške 7.190,20 Eur, z kreditných úrokov vo výške 0,10 Eur a kreditného
zostatku 7,24 Eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje neuhradenú istinu vo výške
213,33 Eur.

Ustanovený opatrovník žalovaného po doplnení dokladov, kedy bolo možné oboznámiť sa aj
s prehľadom úhrad vykonávaných v určitých časových obdobiach žalovaným, vzniesol námietku

premlčania nároku žalobcu, s poukazom na to, že podľa pripojeného prehľadu úhrad, žalovaný
vykonával úhrady v období od mája 2006, posledná úhrada v zmysle uvedeného prehľadu bola
zaznamenaná dňa 15. 10. 2007. Od uvedeného obdobia nebola zaznamenaná žiadna úhrada, čo
napokon korešponduje aj s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 02. 2011, z ktorého
vyplýva, že posledným dňom evidovaného prečerpania bol deň 31. 10. 2007.

V danom prípade bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb k flexiúčtu. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 11. 05.
2006 (pripojenej do spisu), poskytol pôvodný veriteľ žalovanému kontokorentný úver. Právna úprava
poskytnutého úveru sa riadi príslušnými ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ustanoveným opatrovníkom žalovaného súd skúmal, či v
danom prípade došlo k zániku nároku titulom premlčania.

Podľa ust. § 387 ods. 1,2 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ust. § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa ust. § 390 ObZ, ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu
nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.

Podľa ust. § 392 ods. 1 ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočívav povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína
premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa ust. § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Uvedená právna úprava upravujúca premlčanie má kogentný charakter. Premlčanie sa spája s márnym
uplynutím doby, ktorú má veriteľ na vykonanie práva. V prípade, že sa dlžník dovolá premlčania, vyplýva
z toho, že došlo k zániku jeho práva a teda nemôže sa dovolávať zo zákona právnych následkov.
Začiatok plynutia premlčacej doby je v prípade peňažného plnenia daný momentom splatnosti záväzku,
pričom premlčacia doby plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. To znamená, že počiatok
plynutiapremlčacejdobyjespojenýsobjektívnoumožnosťoutentoúkonuskutočniť.Priprávenaplnenie

záväzku, je týmto obdobím doba splatnosti. Všeobecnou premlčacou dobou v zmysle Obchodného
zákonníka je premlčacia doba štvorročná.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným a žalobcom ako právnym nástupcom veriteľa,
existoval záväzkový vzťah založený Zmluvou o bežnom účte a následne zriadením kontokorentného
úveru, s požadovanou výškou úveru 464,71 Eur. Z pripojeného prehľadu obratov, pravdepodobne

na účte žalovaného (keďže tento prehľad neobsahoval žiadny identifikačný znak, len bol priradený
k potvrdeniu o poskytnutí Flexidebetu), je zrejmé, že žalovaný čerpal finančné prostriedky a tieto aj
uhrádzal, pričom posledná platobná kreditná operácia bola vykonaná dňa 15. 10. 2007. Z pripojenej
žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru nijakým spôsobom nevyplynula lehota splatnosti na
uhrádzanie čerpania úveru a táto nevyplynula ani z potvrdenia o poskytnutí Flexidebetu zo dňa 11. 05.

2006, ktorý tvoril súčasť listinných dôkazov. Jediný údaj, ktorý vyplynul z uvedeného potvrdenia, bol
údaj o tom, že: „v zmysle zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s.
pre depozitné produkty po dobu plnenia nasledovných podmienok klientom: - splatenie poskytnutého
limitu Flexidebetu jedenkrát za kalendárny rok“. Z toho je možné vyvodiť, že pokiaľ bolo zaznamenané
čerpanie zo strany žalovaného podľa pripojenej platobnej histórie v období do 15. 10. 2007, mal byť v

zmysle uvedeného potvrdenia splatený poskytnutý peňažný limit pravdepodobne do konca roka 2007,
najneskôr do konca roka 2008. Žaloba v danej veci o zaplatenie uplatňovanej sumy bola podaná na
súd dňa 25. 09. 2013, tzn. že pokiaľ by aj súd vychádzal z obdobia najneskôr do 31. 12. 2008, lehota
na uplatnenie nároku žalobcom uplynula do 31. 12. 2012. Súd teda konštatuje, že v tomto prípade bol
nárok žalobcu premlčaný a z toho dôvodu ho súd nemôže priznať. Súd z dôvodu premlčania nároku

žalobcu, žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. V zmysle uvedeného ustanovenia
bol úspešný žalovaný. Opatrovník žalovaného si náhradu trov neuplatnil, pretože žalovanému nevznikli
žiadne trovy konania. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.