Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Baran

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/255/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216991
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114216991.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: S. E., H.. XX.X.XXXX, S. D. XXX/XX, XX XX S.,
t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou D. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu N. H. R., o
zaplatenie 1.422,69 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.6.2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie
sumy 1422,69 eur s príslušenstvom. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa 24.8.2006

uzavrel s odporcom Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorej súčasťou
boliajObchodnépodmienkySlovenskejsporiteľne,a.s.preposkytovaniesplátkovýchakontokorentných
úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006 a
Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002, Sadzobník, Obchodné
podmienky pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby vydané bankou s účinnosťou od 1.2.2006,
Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet
vydané bankou s účinnosťou od 10.9.2002. V dôsledku neplnenia platobných povinností odporcom a

prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo
k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte odporcu v trvaní viac ako 5 dní,
čím nastal prípad porušenia v zmysle ustanovenia čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu
vyššie uvedeného porušenia povinností odporcom, navrhovateľ v zmysle ustanovenia čl. 8.4.písm.
a) Obchodných podmienok v spojení s ustanovením bodu 14.1. Obchodných podmienok vyhlásil ku
dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého
formou povoleného prečerpania na účte odporcu evidovaného právnym predchodcom navrhovateľa v

celkovej sume 1721,55 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny vo výške prečerpania, t.j. 1422,69 eur, úrokov
v sume 187,67 eur, poplatkov v sume 111,19 eur a vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky v lehote do
8.10.2013. Keďže odporca pohľadávku nezaplatil dostal sa do omeškania zo zaplatením sumy 1422,69
eur s príslušenstvom od 9.10.2013.Odporcovi sa nepodarilo doručiť návrh na začatie konanie na adresu uvedenú v návrhu. Po vykonanom
šetrení pobytu odporcu, ktorý sa nepodarilo zistiť, mu súd postupom podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil
opatrovníčku; opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa§101ods.2O.s.p.súdprejednalvecvneprítomnostiúčastníkovkonania,pričomboloprihliadnuté
na obsah spisu.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporcu, vzniesol námietku aktívnej vecnej
legitimácie a uviedol, že banka je v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách
oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením
v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so

splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Poukázal
na skutočnosť, že zmluva medzi účastníkmi konania bola predčasne ukončená formou vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dňa 30.9.2013, avšak postúpená bola už 28.3.2013.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konanie, dodatkom k
zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické

osoby, zmluvou o sporožírovom účte, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti pohľadávky, predsúdnou výzvou, vyjadrením vedľajšieho účastníka, výpisom z
účtu odporcu, podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 22.5.2015 a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 24.8.2006 zmluvu o poskytnutí balíka
produktovaslužiebprefyzickéosoby,nazákladektorejboloodporcoviposkytnutépovolenéprečerpania

po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
1.2.2006. Odporca čerpal peňažné prostriedky právneho predchodcu navrhovateľa vo výšky 1327,76
eur. Posledný vklad odporcu na predmetný účet bol vo výške 40,- eur dňa 16.5.2011. V dôsledku
neplnenia platobných povinnosti a prekročenia limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej

sumy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 30.9.2013. Z prehľadu z účtu odporcu
vyplýva, že odporca v období od 16.6.2011 do 16.6.2014 neuskutočnil žiadny výber ani vklad z účtu.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom

medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Napriek ustanoveniu čl. II. bod 4 zmluvy, v zmysle ktorého vzájomné právne vzťahy súvisiace
so zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby budú sa podľa § 262 Obchodného
zákonníka spravovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, súd aplikoval na uvedený vzťah

ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom poukazuje na rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/2009. V
prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa v Slovenskej republike predstavuje ust. § 52 Občianskeho zákonníka a nasledujúce.
Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ

ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa
5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci uviedol, že sa nestotožňuje s názorom
odvolateľa a že postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom
zákonníku a vrátane zmluvy o úvere, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom.

V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by
bola, keby išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi, alebo dvomi podnikateľmi, resp. ak by nešlo o
spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné
podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.

Pre posúdenie, či § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014,

je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne
ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny
charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho
základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv)
ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských

veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo
nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade
absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase
rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného
zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ex offo prihliadal na premlčanie. Čo sa týka začiatku plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby, súd skúmal plynutie premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho
zákonníka, t.j. odo dňa nasledujúceho po výbere jednotlivých finančných prostriedkov. Návrh na začatie
konania bol doručený súdu dňa 16.6.2014, v rozhodnom období, teda v období troch rokov pred
podaním žaloby od 16.6.2011 do 16.6.2014, odporca z účtu nevybral ani na účet nevložil žiadne finančné

prostriedky. Celá uplatnená pohľadávka vznikla pred dátumom 16.6.2011, teda je v zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení premlčaná, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k
účelnému uplatneniu práva proti navrhovateľovi. Keďže odporcovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli

a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, nakoľko ich nepovažoval za
účelne vynaložené. Prevzatie a príprava zastúpenia podľa názoru súdu nie je účelne vynaloženým
úkonom právnej služby, nakoľko reálne nedochádza ku konzultácii medzi právnym zástupcom a
štatutárnym zástupcom vedľajšieho účastníka ohľadom predmetu konania, do ktorého formulárovo

vedľajší účastník vstupuje. Pokiaľ sa týka vyjadrenia vo veci súd má za to, že ani tento úkon
právnej služby nie je účelným, nakoľko súd zamietol návrh z dôvodu premlčania, čiže námietka
vznesená účastníkom nepredstavovala účelné bránenie práva odporcu. Z týchto dôvodov súd nepriznal
vynaložené trovy vedľajšieho účastníka ako neúčelné vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.