Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6Cb/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413200963
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6413200963.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený
ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava proti odporcovi: H. X., A.. XX.XX.XXXX, A.
W. C. O. XXX/XX, Ž., zastúpený B. F., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, ako opatrovníčkou, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO:
42 176 778, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom,
so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie sumy 1.923,26 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 78,45 € z a s t a v u j e.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.207,87 € s úrokmi z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 1.207,87 € od 14.08.2013 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

IV. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške38,82 € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 72,23 € ich zaplatením právnemu zástupcovi navrhovateľa ERASMUS LEGAL,
s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

V.Vedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcunáhradutrovkonaniavočinavrhovateľovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.01.2013 žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť
zaplatiť sumu 1.923,26 € a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel

dňa 10.04.2010 Úverovú zmluvu č. 4004019487 (ďalej len „zmluva o úvere“) a súčasne Zmluvu o
revolvingovom úvere I. a Zmluvu o revolvingovom úvere II, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli
Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. V súlade s ustanoveniami zmluvy o úvere a Zmluvy o
revolvingovom úvere II. odporca prostredníctvom poskytnutej kreditnej karty čerpal revolvingový úver.
Nakoľko sa s úhradou mesačných splátok dostal do omeškania, vyzval ho na splatenie celého zostatku
revolvingového úveru vo výške 1.540,93 €, no odporca nereagoval.

Po viacerých zmenách návrhu sa predmetom konania stalo zaplatenie sumy 1.923,26 €, úroky z
omeškania vo výške 26,28% ročne zo sumy 1.346,32 € od 17.01.2013 do 24.02.2015 predstavujúce
745,43Euraúrokzomeškaniavovýške26,28%ročnezosumy1.267,87€od25.02.2015dozaplatenia.Uznesením č. k. 6Cb/32/2013-53 zo dňa 07.08.2013 súd s poukazom na ustanovenie § 29 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe Evy
Pivarčovej, zamestnankyne Okresného súdu Zvolen, pretože miesto jeho pobytu sa nepodarilo zistiť a

nebola zistená ani iná osoba z jej blízkeho prostredia, ktorá by so svojim ustanovením za opatrovníka
súhlasila. Opatrovník sa k veci nevyjadril.

Podaním zo dňa 05.09.2013 oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu vedľajší účastník ako
právnická osoba založená za účelom ochrany spotrebiteľov. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení

žiadal návrh zamietnuť poukazujúc na premlčanie nároku. Namietal nedodržanie zákonom predpísanej
písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere a nedostatok slobodnej a vážnej vôle odporcu na uzavretí
tejto zmluvy. Spornú zmluvu o revolvingovom úvere z týchto dôvodov označil za absolútne neplatný
právny úkon.

Po oboznámení listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu súd zistil nasledovné:

Vkonanínebolosporným,ženavrhovateľuzavrelsodporcomzmluvuoúvere,nazákladektorejposkytol
odporcovi úver v sume 3.300 €. Zmluva bola uzavretá dňa 19.04.2010.

Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou

uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, zamestnania odporcu, sumy úveru, nákladov a
poplatkov s ním spojených, údajov o výplate úveru a poistenia poplatkov. V spodnej časti zmluvy
bolo drobným písmom uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky
navrhovateľa a odporca svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť
nimi viazaný. V zmluve o úvere je zároveň uvedené, že zmluvné strany jej podpisom zároveň uzatvárajú

zmluvu o revolvingovom úvere I. a zmluvu o revolvingovom úvere II. (ďalej len „zmluva o revolvingovom
úvere“), na základe ktorých je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty v rozsahu
uvedenom v Úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa, ktoré § 3 Hlavy 11. s označením
Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru II. ustanovujú, že zmluva o revolvingovom úvere sa stáva
platnou podpisom zmluvy o úvere a účinnou okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov

prostredníctvom kreditnej karty a v § 4 Hlavy 11. vymedzujú náležitostí zmluvy o revolvingového úvere
jednak všeobecne a jednak pre prípad čerpania revolvingu vo výške 497,91 €.

Podľa predloženého prehľadu splátok (č.l. 6, resp. č.l. 11 spisu) čerpal odporca celkovo sumu
revolvingového úveru vo výške 1.346,32 € - konkrétne dňa 02.05.2011 čerpal sumu 389 €, ďalej sumu

330 €, sumu 305 € a sumu 12,32 € a dňa 20.05.2011 čerpal sumu 310 €. Dňa 01.07.2011 uhradil splátku
v sume 60 € a dňa 24.02.2015 splátku v sume 78,45 € (č.l. 108 a 109 spisu).

Vzhľadom na doteraz uvedené je nepochybné, že dňa 19.04.2010 účastníci konania uzavreli zmluvu
o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 3.300 €. Podpisom zmluvy o úvere zmluvné

strany zároveň uzavreli aj zmluvu o revolvingovom úvere.

V konaní nebola sporná právna povaha zmluvy o revolvingovom úvere ani postavenie odporcu pri
jej uzatváraní ako fyzickej osoby - spotrebiteľa. Zmluva o revolvingovom úvere má právny základ
v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak
poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Navrhovateľ zmluvu o revolvingovom úvere uzavrel ako veriteľ - dodávateľ, odporca ako fyzická osoba
- spotrebiteľ, preto súd predmetnú zmluvu podriadil aj pod príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ktorý zákon v ust. §
2 písm. a) určuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona platí, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania lebo podnikania.

V konaní zostalo sporným, či zmluva o revolvingovom úvere je platným právnym úkonom.Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že pri uzavretí zmluvy o revolvingovom
úvere nebola dodržaná písomná forma. Hoci navrhovateľ poukazoval na to, že podpisom účastníkov

na tlačive s označením „Úverová zmluva“ došlo k uzavretiu jednak zmluvy o úvere a jednak zmluvy
o revolvingovom úvere, z obsahu zmluvného formulára je dostatočne zistiteľné, že toto obsahuje len
dojednanie o náležitostiach zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere,
dojednanie tohto právneho úkonu účastníci obmedzili bez ďalšieho len na uvedenie, že podpisom
zmluvy o úvere zároveň uzatvárajú zmluvu o revolvingovom úvere v rozsahu uvedenom v Úverových

zmluvných podmienkach navrhovateľa. Aj keď súd v súvislosti s dosiaľ uvedeným uznáva, že súčasťou
zmluvy môžu byť aj obchodné podmienky, ak sú integrálnou súčasťou zmluvy alebo je na nich v zmluve
odkázané, k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere podľa názoru súdu nedošlo. Na rozdiel
od úpravy zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku, zákon č. 258/2001 Z. z. v ust. § 4 ods. 1 pre
zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu pod následkom neplatnosti právneho úkonu
pri jej nedodržaní. Predmetné ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka o

forme úverovej zmluvy (nevyžadujúcich obligatórne písomnú formu zmluvy) špeciálne s potrebou jeho
prednostnej aplikácie. Inak povedané, nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere
konvalidovať nemožno.

Neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný. Pri písomnej forme právneho úkonu sa vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis
konajúcej osoby, z čoho zároveň plynie, že všetky náležitosti zmluvy musia mať písomnú formu. Len
uvedením príkladmého výpočtu náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere v obchodných podmienkach
bez ďalšieho dojednania o predmete zmluvy nedošlo podľa názoru súdu k jej písomnému uzavretiu.

Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že oboznámením odporcu s Úverovými zmluvnými podmienkami
navrhovateľa nebola splnená ani zákonná podmienka na odovzdaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
odporcovi.

Nakoľko zmluva o revolvingovom úvere nebola s odporcom uzavretá písomne, je podľa citovaného ust.

§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatná.

Preto pokiaľ odporca podľa predloženého prehľadu splátok čerpal sumu 1.346,32 € a uhradil sumu 60 €
a neskôr sumu 78,45 €, je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.207,87 € predstavujúcu bezdôvodné

obohatenie sa odporcu na úkor navrhovateľa podľa § 451 ods. 2 OZ, ktorý hovorí, že bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Podľa § 457
Občianskeho zákonníka platí, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Odporca sa vzhľadom na neplatnosť úverového vzťahu na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil o
sumu 1.207,87 € a túto je povinný mu zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje, že kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého sa predmet
bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom na strane odporcu nebola dôvodná.

Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až §
110 OZ), pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a osubjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa
tieto skutočnosti už skôr.

V prejednávanej veci odporca čerpal peňažné prostriedky dňa 02.05.2011 a dňa 20.05.2011, teda
najskôr odo dňa 02.05.2011 mohla začať plynúť tak dvojročná subjektívna ako aj trojročná objektívna
premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy na súde. Návrh navrhovateľ podal na súde dňa 25.01.2013,
t.j. pred uplynutím či už dvojročnej alebo trojročnej premlčacej doby a preto súd nemohol na námietku
premlčania prihliadnuť. Bezpredmetným by potom bolo skúmanie, kedy sa navrhovateľ o bezdôvodnom

obohatení sa odporcu na jeho úkor skutočne dozvedel.

Podľa názoru súdu nebolo rozhodujúce, že námietku premlčania neuplatnil samotný odporca ako dlžník,
ale uplatnil ju vedľajší účastník na jeho strane. I keď vedľajší účastník koná iba sám za seba, má rovnaké
práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.) a preto môže uplatňovať aj námietku premlčania.
V konečnom dôsledku podľa aktuálnej právnej úpravy súd v rámci spotrebiteľského právneho vzťahu

prihliada na námietku premlčania dokonca aj bez jej vznesenia príslušným subjektom (§ 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení).

Súd preto čo do sumy 1.207,87 € návrhu vyhovel. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 78,45 €, v tejto časti súd
konanie zastavil na základe čiastočného späťvzatia návrhu podaním navrhovateľa zo dňa 28.04.2015,

a to s poukazom na ust. § 96 ods. 1 tretia veta O.s.p., podľa ktorého ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol
kvôli neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere v dôsledku čoho navrhovateľovi nevznikol nárok na
zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 745,43 Eur, resp. úrokov z omeškania odo
dňa 25.02.2015 vo výške 26,28 % ročne.

O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom
na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za

dobu omeškania po 31. januári 2013.

Záväzkovývzťahztitulubezdôvodnéhoobohateniavznikoldo31.01.2013,pretožedotohtodňaodporca
prijal plnenie od navrhovateľa (v dňoch 02.05.2011 a 20.05.2011). Výška úrokov z omeškania sa preto
spravuje úpravou platnou do 31.01.2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009

do 31.01.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do
omeškania so zaplatením bezdôvodného obohatenia sa odporca dostal podľa § 563 OZ v spojení s
§ 41 ods. 3 O.s.p. dňom nasledujúcim po dni doručenia opisu žalobného návrhu opatrovníčke, čo bol
deň 13.08.2013. Čas plnenia totiž nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou

účastníkov. Preto od nasledujúceho dňa 14.08.2013 má navrhovateľ nárok na úroky z omeškania až
do zaplatenia vo výške 8,50% ročne (0,50% ako základná úroková sadzba ECB ku dňu 14.08.2013 +
8 percentuálnych bodov).

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal primárne z ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku,podľaktoréhoakmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ mal úspech čo do
sumy 1.207,87 €. Zároveň ale aj v zastavujúcej časti o zaplatenie sumy 78,45 € prislúcha navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., pretože pre správanie odporcu,
ktorý túto sumu uhradil po podaní návrhu, navrhovateľ vzal v tejto časti späť dôvodne podaný návrh.

Občiansky súdny poriadok takúto špecifickú situáciu síce neupravuje, no najbližšie je jej povahou ust.
§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku o čiastočnom úspechu účastníka, kedy súd náhradu trov
konania rozdelí pomerne. Súd potom vychádzajúc z uvedeného považoval za úspech navrhovateľa
sumu 1.286,32 € (1.207,87 € plus 78,45 €) a vo zvyšku (t.j. 636,94 €) bol úspešný odporca. Úspech
navrhovateľa predstavuje v percentuálnom vyjadrení 66,88 % zo žalovanej sumy 1.923,26 €, úspech

odporcu predstavuje 33,12 %. Čistý úspech navrhovateľa potom predstavuje 33,76 % (66,88 % mínus
33,12 %). Preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok za žalobný návrh
v rozsahu 38,82 € (33,76 % zo sumy zaplateného súdneho poplatku 115 €) a náhradu trov právneho
zastúpenia za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci:- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 03.12.2012 v čiastke 81,33 € (pri základe určenom podľa § 9 ods.
1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“) +
7,81 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 89,14 €,

- podanie návrhu dňa 25.01.2013 v čiastke 81,33 € + 7,81 € režijný paušál, spolu 89,14 €,
čo je spolu na trovách právneho zastúpenia 178,28 € + 20% DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky) celkovo
suma 213,94 €, z čoho 33,76% činí 72,23 €. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť
prisúdenú náhradu trov právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Aplikujúc rovnaké vyššie uvedené ustanovenia súd súčasne vzhľadom na to, že odporcovi nevzniklo
právo na náhradu trov konania nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na jeho
strane.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.