Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212215
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714212215.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu O. A., D.. XX. XX.

XXXX, N. H., Č. V. Č.. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou I. A., D.. XX. XX. XXXX,
N. H., Č. V. Č.. XXX/XX, proti žalovanému A. A., D.. XX. XX. XXXX, N. XXX XX N., Z. B. XX v konaní
o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je s účinnosťou od 01. 09. 2014 povinný prispievať na výživu žalobcu zvýšeným výživným v
sume 100 € mesačne vždy ku 20 dňu v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám žalobcu.

Dlhnavýživnomzaobdobieod01.09.2014do30.04.2014vsume302,49€ježalovanýpovinnýsplácať
v pravidelných mesačných splátkach po 10 € zročných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stane zročný celý

dlh.

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/372/2006 zo dňa 30. 05. 2007
vo výroku o výživnom na žalobcu.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12. 09. 2014 sa žalobca proti žalovanému, svojmu otcovi ako
plnoleté dieťa domáhal zvýšenia výživného na sumu 130,-€ mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2014.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že vyživovacia povinnosť voči nemu bola pre žalovaného
určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/372/2006 zo dňa 30. 05. 2007 v sume
63,39 € (2 000 Sk). Od vtedy sa však zmenili pomery na strane žalobcu, žalobca ukončil štúdium na

strednej škole a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu dennou formou. Pripravuje sa na svoje budúce
povolanie, nemá žiaden iný príjem a určené výživné už potrebám žalobcu nepostačuje. Žalobca uviedol,
že ubytovanie na študentskom internáte pre neho predstavuje náklad približne 65 € mesačne, výdaje na
stravu približne 70 € mesačne, nákup študijných materiálov približne 20 € mesačne a cestovné približne
40 € mesačne. Súčasne má žalobca náklady s platením životnej poistky vo výške 21,01 € a stavebného
sporenia v sume 25 € mesačne.Vosvojejvýpovedipotomžalobcauviedol,žežalovanýaninaposledyurčenévýživnénanehopravidelne
neplatí, sú mu vykonávané exekučné zrážky z platu a na výživu dostáva približne 20-30 € mesačne od
septembra roku 2014. V tejto chvíli je v druhom semestri prvého ročníka vysokej školy, a to Vysokej školy

Baňskej- Technickej univerzity v Ostrave na banícko-geologickej fakulte, čo preukázal aj potvrdením
o štúdiu. Žalobca potvrdil svoje výdavky na internát, stravu približne v tých sumách, ktoré uviedol už
v samotnej žalobe. Ďalší náklad mu vzniká poplatkami za telefón, ktoré mu prepláca matka približne
sumou 15 € mesačne. Predložil dôkaz o tom, že poberá tzv. ubytovacie štipendium, ktoré mu bolo
zatiaľ vyplatené za prvý semester prvého ročníka spolu v sume 4 000 Kč (približne 160 €) za mesiace

september a december 2014. Žalobca sa snaží si privyrábať drobnou brigádnickou činnosťou, príjem z
nej však preukázať nevedel, pretože nemal ohľadne tejto práce uzavreté písomné zmluvy, uviedol však,
že šlo o denné brigády pri rôznych stavbách alebo vykonávaní inventúr v obchodoch a za celé obdobie
jeho štúdia na vysokej škole si doposiaľ takto privyrobil sumou maximálne 60 € mesačne. Aby mohol
svoje životné náklady hradiť, mimo matky, mu finančne vypomáha rodina, najmä stará matka, strýkovia
a podobne.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil uviedol, že pracuje ako údržbár na dvoch pracoviskách, a to na
školskom internáte v Bratislave a na internáte prevádzkovanom Univerzitou Komenského v Bratislave,
Vysokoškolské mesto Ľudovíta Štúra - Mlyny, pričom u tohto posledného zamestnávateľa pracuje na
plný úväzok.

Žalovaný preukázal, že jeho priemerný zárobok u zamestnávateľa X. G. N. v roku 2014 dosiahol sumu

557,84 € a v školskom internáte H. Y. X, N. za posledných 12 mesiacov dosiahol priemer 179,33 €.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť mimo žalobcu k ďalším štyrom deťom,
a to k N. M., D.. XX. XX. XXXX, G. A. A., D.. XX. XX. XXXX, D. A., D.. XX. XX. XXXX V. Z. A., D..
XX. XX. XXXX. Tri deti, a to A., D. a Z. má so svojou súčasnou družkou O. C., ktorá je s mal. Z.
momentálne na rodičovskej dovolenke. Naviac v spoločnej domácnosti s ich tromi deťmi, bývajú ešte

aj dve deti jeho družky O. C.Ľ. z predchádzajúceho vzťahu. Z výpovede žalovaného potom vyplynulo,
že jeho družka s prídavkami na deti má príjem približne 300 € mesačne. Zamestnávateľ mu strháva z
výplaty poplatky za stravu a rovnako aj cenu za ubytovanie, pretože žalovaný so svojou rodinou býva
vo vysokoškolskom apartmáne o výmere cca 48 m2 , za ktorý mesačne platí 238,83 €. Žalovaný spláca
ďalšie dlhy. K pravidelným výdavkom rodiny potom patria už len výdavky za benzín, rodina používa

motorové vozidlo značky T. A., a tieto náklady predstavujú približne 20 € mesačne. Ročne platí povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v sume 66 €.
Listinné dôkazy preukazujúce dlhy žalovaného, však žalovaný v priebehu konania nepripojil.

Súd vo veci vypočul aj matku žalobcu, I. A. v pozícii svedkyne, ktorá uviedla, že potreby syna financuje
prevažne ona. U svojho zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok, ktorý sa pohybuje

v sume od 360 € do 380 € mesačne, pracuje v pizzerii O. S. S. H.. Synovi mimo nákladov na internát,
mobilný telefón prispieva aj nákladmi na stravu približne 120 € mesačne. Ona sama nemá náklady
v súvislosti s úhradou platieb za byt, v ktorom žije aj so svojim súčasným priateľom, pretože všetky
náklady súvisiace s platením hypotekárneho úveru, za ktorú bol byt kúpený a všetky náklady súvisiace s
úhradou nákladov za tento byt financuje jej priateľ. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že výplata svedkyne

je používaná predovšetkým na potreby žalobcu a osobné potreby matky žalobcu. Na preukázanie
potenciálnych nákladov, ktoré by mohli vzniknúť matke žalobcu v súvislosti s užívaním sporného bytu,
svedkyňa pripojila do spisu zmluvu o poskytnutí hypopôžičky, uzavretú ňou a jej priateľom O. N. so
Všeobecnou úverovou bankou, predpis platieb za byt Okresnému stavebnému bytovému družstvu a
rozpis výdavkov na elektrinu, rovnako predložila zmluvu o pôžičke uzavretú so Slovenskou požičovňou,

ktorú ale spláca jej priateľ.

Listinnými dôkazmi účastníci konania preukázali výdavky, ktoré vyplynuli z ich výpovedí.

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/111/2013 súd zistil, že žalovaný je povinný prispievať na
výživu mal. N. M. výživným v sume 70 € mesačne, s účinnosťou od 01. 08. 2013 na základe rozsudku,
ktorý vydal Okresný súd Martin dňa 12. 11. 2013 pod sp. zn. 21P/111/2013. Matkou N. M. M. O. M.,

D.. XX. XX. XXXX.Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/372/2006 súd zistil, že vyživovacia povinnosť žalovaného
voči žalobcovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 20P/372/2006 zo dňa
30. 05. 2007 a bola určená na sumu 2 000 Sk mesačne s účinnosťou od 01. 12. 2006. Od tejto úpravy

výživného už nedošlo k jeho ďalším úpravám.

V danom období súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol žiakom šiestej triedy základnej školy v H.,
jeho matka pracovala ako čašníčka a dosahovala priemernú čistú mesačnú mzdu v sume 7 952,00 Sk.
Žalovaný ako otec žalobcu býval v staršom rodinnom dome v C. Š. s družkou O. C., ktorá v tom čase
poberala rodičovský príspevok 4 440 Sk, v tom čase mal len dve ďalšie deti s touto družkou a pracoval
ako operátor v G. O. Z. Z..F..P.. Ž. s priemernou čistou mesačnou mzdou 12 437 Sk.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ust. § 62 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (Zákon č.36/2005 Z.z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na nepriaznivé
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti žalovaného voči žalobcovi v roku 2006
sa zmenili pomery na strane oboch účastníkov. Žalobca sa stal študentom vysokej školy a študuje
na území Českej republiky s čím sú spojené podstatne vyššie životné náklady. Žalovanému pribudla
vyživovacia povinnosť k mal. Z., žije v N. ale zvýšil sa aj jeho príjem, pretože súd zistil, že v súčasnosti v
oboch zamestnaniach zarába priemerne 737,17 €. S rodičovským príspevkom jeho družky a rodinnými

prídavkami na deti má potom jeho rodina k dispozícii 1 057,97 €. Z príjmu otca žalobcu na jednu nim
vyživovanú osobu vrátane žalovaného pripadá z jeho príjmu suma 123 €. U matky žalobcu súd zistil
priemerný čistý zárobok za posledných 12 mesiacov 357,61 € a na jednu ňou vyživovanú osobu vrátane
matky žalobcu pripadá potom suma 178,81 €. Z tohto pohľadu javí sa byť potom finančná situácia
matky žalobcu lepšia ako u žalovaného, a je zrejmé, že ona svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi plní

starostlivosťou o domácnosť, ktorú vedie so synom počas jeho víkendových pobytov v jej domácnostia prevažnou finančnou účasťou na úhrade jeho potrieb. Aj keď súd zohľadnil pomerne nízky príjem
žalovaného a vysoký počet jeho vyživovacích povinností momentálne k 5 deťom dospel k presvedčeniu,
že je v možnostiach a schopnostiach žalovaného prispievať na výživu žalobcu výživným v sume 100

€ mesačne, bez toho aby sa zvýšeným spôsobom ohrozila výživa ďalších, na neho odkázaných osôb.
Je to suma, ktorá podľa presvedčenia súdu vôbec nepostačuje na pokrytie potrieb žalobcu, ktorý je
vysokoškolákom, avšak podľa presvedčenia súdu nie v možnostiach žalovaného prispievať na žalobcu
vyššou sumou.

Súd preto vyživovaciu povinnosť žalovaného voči žalobcovi určil tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozsudku.

Súčasne súd stanovil dlh na výživnom za obdobie od 01. 09. 2014 do 30. 04. 2014, a to dlh za 9
mesiacov, nakoľko v mesiaci apríl 2015 podľa výroku rozsudku bolo už zročné aj výživné na mesiac máj
2014. Rozdiel medzi sumou 100 € a sumou 66,39 €, čo je naposledy určená vyživovacia povinnosť pre
žalovaného s prihliadnutím na počet 9 mesiacov potom predstavuje sumu 302,49 €. Na úhradu tohto
dlhu na výživnom súd žalovanému povolil splátky dlhu, ktorých zročnosť a výšku určil vo výrokovej časti

rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku potom súd žalobu žalobcu, ktorý požadoval priznať vyššie výživné,
zamietol, ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Ani jeden z účastníkov konania nebol
v konaní plne úspešný a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z nich proti tomu druhému

nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.