Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/386/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713208468
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713208468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Secapital S.

á.r.L. so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L - 1653, Luxemburg, Luxemburgské veľkovojvodstvo, IČO:
B 108305, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického
4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti odporcovi: X. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom č. XXX,
XXX XX H., štátny občan SR, o vymoženie 1 538,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 984,44 € s 8,50 % úrokom z omeškania ročne
od 9.3.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi iné trovy konania vo výške 25,74 € a náhradu trov
právneho zastúpenia spoločnosti advokátska kancelária Gallo s.r.o. Martin vo výške 53,17 € a to všetko

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd u r č u j e, že zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, platných od 8.7.2008 patriacich
k Žiadosti a zmluve o poskytnutí pôžičky uzavretej medzi uvedenou spoločnosťou ako veriteľom a
odporcom ako dlžníkom zo dňa 14.10.2008 v znení článkov :

9. priradenie platieb a započítanie

9.1 - klient určuje, že akákoľvek peňažná čiastka klienta zaplatená v prospech spoločnosti sa započítava
voči pohľadávkam spoločnosti v poradí určenom podľa uváženia spoločnosti,

9.2. spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky spoločnosti voči pohľadávkam klienta aj vtedy, ak

niektorá pohľadávka spoločnosti ešte nie je splatná, bola premlčaná alebo ju nemožno uplatniť na súde,

9.3. klient nie je bez súhlasu spoločnosti oprávnený jednostranným úkonom započítať žiadne svoje
pohľadávky voči spoločnosti,

12. - poplatky, pokuty, sankčné úroky

12.2 spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do
omeškania zo splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. 30 deň po dobe splatnosti je klient povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.12.3 v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem
zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je
splatný na výzvu spoločnosti,

sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2013 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 1 538,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13.6.2013 do
zaplatenia a na trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding,
a.s. (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) poskytol odporcovi na základe Zmluvy o pôžičke č.

XXXXXXX dňa 14.10.2008 pôžičku v celkovej výške 1 974,31 eur, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť
formou pravidelných 48 mesačných splátok vo výške 42,92 eur. Odporca zo zmluvy uhradil celkom sumu
343,36 eur. Odporca svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi neplnil riadne a včas v čase určenom v
zmluve,čímsadostaldoomeškaniaapretopôvodnýveriteľpredžalobnouupomienkouzodňa12.6.2013
vyzval odporcu k okamžitej úhrade celej dlžnej sumy, čo však odporca nesplnil. Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 7.3.2013 právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku voči odporcovi na
navrhovateľa. Celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 1 538,35 eur, súčasne si
navrhovateľ uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Navrhovateľ sa
podaním zo dňa 27.8.2014 k výzve súdu vyjadril tak, že pôvodný veriteľ poskytol odporcovi pôžičku

vo výške 1 327,76 eur, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť v celkovej výške 1 974 eur v 46. mesačných
splátkach vo výške 42,92 eur. Odporca uhradil celkom sumu 343,36 eur, o čom predložil ako dôkaz
prehľad obratov odporcu, pričom platby odporcu v sume 121,88 eur boli započítané na istinu a suma
221,48 eur na úroky. Ďalej odkazoval na body 12.2 a 12.3 VOP o zmluvnej pokute a sankčných úrokoch.
Podľa neho žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny 1 205,88 eur, z úrokov 113,27 eur a zo

zmluvnej pokuty 219,20 eur. Úrok z omeškania bol uplatnený odo dňa nasledujúceho po dni, z ktorého
je výzva na zaplatenie dlžnej čiastky.

Navrhovateľ a jeho splnomocnenec sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavili, ich
neúčasť ospravedlnil splnomocnenec navrhovateľa, ktorý navrhol, aby súd rozhodol bez ich účasti.

Odporca sa k návrhu vo veci samej nevyjadril.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov a prihliadol
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe
listinných dôkazov.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 14.10.2008, Formulárom o zmluvných

podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky, prehľadom
splátok a úhrad odporcu, výzvou pred podaním žaloby zo dňa 12.6.2013, podaním navrhovateľa zo dňa
27.8.2014 a zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky (ďalej v Texte iba „Zmluva“) zo dňa 14.10.2008 súd zistil, že ju podpísal

právny predchodca navrhovateľa a odporca, ide o formulárové tlačivo, v ktorom je uvedená schválená
výška pôžičky 1 327,76 eur, celková suma pôžičky 1 974 eur, počet splátok 46, výška splátky 42,92 eur,konečná splatnosť 48 mesiacov, ročná úroková sadzba 21,89 %, RPMN 21,89 %, priemerná hodnota
RPMN 61,36 %. V spodnej časti zmluvy je v predtlačenom formulári uvedené prehlásenie klienta o tom,
že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas.

Vo Formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená celková výška
úveru 1 327,76 eur, výška mesačnej splátky 42,92 eur, počet splátok 48, termíny splátok do 20. dňa prísl.
kalendárneho mesiaca, typ úveru - bezúčelová hotovostná pôžička, celkové náklady spotrebiteľa 732,40
eur, úroková sadzba fixná, RPMN 21,89 %, priemerná hodnota RPMN 61,36 %, v prípade nesplácania -

zmluvná pokuta vo výške 10 % z dlžnej splátky a sankčný úrok 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania
a pokuta za vypovedanie zmluvy 10 % z nesplatenej istiny.

Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky platné od 8.7.2008 (ďalej len „VOP“), z ktorých
súd zistil, že ide o formulárové tlačivo, ktoré nebolo podpísané odporcom.

Podľa bodu 6.1 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch

uvedených v zmluve alebo podmienkach alebo VOP.

Podľa bodu 6.3 VOP v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny
a poplatok za poskytnutie pôžičky.

Podľa bodu 12.2 VOP spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa
klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti

je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky.

Podľa bodu 12.3 VOP v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť
okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania.

Podľa bodu 12.4 VOP v prípade vypovedania zmluvy spoločnosťou, má spoločnosť právo uplatniť si
pokutu za vypovedanie zmluvy.

Podľa bodu 13.2 VOP klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia
dôvodu.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 spolu s prílohou má súd preukázané, že spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila na postupníka, ktorým je súčasný navrhovateľ
pohľadávku voči odporcovi uplatňovanú v tomto konaní.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2013 oznamoval pôvodný veriteľ odporcovi, že
postúpil pohľadávku voči nemu na navrhovateľa.

Výzvou pred podaním žaloby zo dňa 12.6.2013 vyzval navrhovateľ odporcu k okamžitej úhrade dlžnej
sumy 1 571,85 eur. Doručenka o prevzatí súdu predložená nebola.

Prehľadom splátok a úhrad odporcu súd zistil, že odporca uhradil splátky celkom v sume 343,36 eur.

Pôvodný veriteľ účtoval odporcovi pokuty za omeškanie a sankčné úroky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju
pohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému. Spostúpenoupohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2008 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernejhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel
k záveru, že vzťah medzi odporcom a navrhovateľom je spotrebiteľský a predmetná Zmluva je bez
pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Súd má za to, že Zmluva o poskytnutí pôžičky má spotrebiteľský
charakter zmluvy, Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a

spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto súd pri právnom
posúdenívecizmluvuposudzovalnielenpodľa§497Obchodnéhozákonníka,aleajvzmysleustanovení
Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb
o tom, že pôvodný veriteľ je dodávateľom a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo,

žeby odporca požadoval poskytnúť pôžičku, resp. úver podľa § 497 Obchodného zákonníka a § 2
ZosÚ nie ako spotrebiteľ, postavenie odporcu zodpovedá aj charakteristike podľa § 52 ods. 3 OZ,nebolo zistené, žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva,
že písomne uzavretá zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom vo

forme spotrebiteľského úveru. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
sa na účely tohto zákona rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o pôžičke, obe zadefinované
ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b)
ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok veriteľa poskytnúť
spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady

spojené so spotrebiteľským úverom. Navrhovateľ v konaní nerozporoval skutočnosť, že odporca má v
ich zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, premietnutej do ustanovení § 52 až § 54 zákona č.
150/2004 Z.z. sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva a k nej patriace podmienky, neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá pri podpise zmluvy
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich

obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V prejednávanej veci na základe záveru, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
typovú (adhéznu), predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ

ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcom/spotrebiteľom a
vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporca ako fyzická osoba - spotrebiteľ
nemal možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohol vyjednávať a mohol predložený návrh
navrhovateľom na uzavretie zmluvy o pôžičke buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal,
či zmluva a k nej patriace VOP neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 3 OZ.

Súd preskúmal zmluvu a k nej patriace VOP a zistil, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky,
z ktorých si navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie.

Súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmluve o poskytnutí pôžičky v časti klient, kde klient
prehlasuje, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom prislúchajúcim spoločnosti pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas. S uvedenou podmienkou súvisia ďalšie

neprijateľné podmienky, ktoré sa nachádzajú vo VOP a to v bode 12.2, kde sa zmluvné strany dohodli, že
ak sa klient dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je klient povinný zaplatiť
zmluvnúpokutuvovýške10%zdlžnejsplátkyavbode12.3,kdesazmluvnéstranydohodli,ževprípade
omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný
úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Prehlásenie uvedené v zmluve je vopred

predtlačené na formulári veľmi drobným, skoro nečitateľným písmom uprostred dlhšieho spolu písaného
odseku.ZoZmluvyopôžičke,knejpatriacimVOPanazákladerozhodovacejčinnostisúdumožnourobiť
záver, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú uzatváral dodávateľ služby s ďalším množstvom spotrebiteľov
za rovnakých podmienok v rovnakom čase ako s odporcom a podmienky zmluvy a podmienok pripravil
dodávateľ ako štandardnú typovú zmluvu. Takto predloženú zmluvu mohol odporca buď ako celok prijať

alebo odmietnuť a nemal možnosť ako strana v slabšej vyjednávacej pozícii v zmluvnom vzťahu s
dodávateľom vyjednať si podmienky zmluvy, keď mal aj možnosť oboznámiť sa s podmienkami zmluvy
pred jej podpisom, nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má za to, že pôvodný veriteľ použil pri uzatváraní
zmluvy nekalú obchodnú praktiku tým, že do zmluvy zakomponoval formulárové prehlásenie klienta
uvedené drobným písmom, ktoré odporca prijal podpisom zmluvy ako celok a ktoré nemohol odmietnuť.

VOP neboli podpísané odporcom, boli predložené ako formulárové tlačivo s ešte menším písmom, než
aké bolo uvedené v časti prehlásenia klienta v zmluve. Taktiež uvedené podmienky nemohol odporcaodmietnuť, keďže podľa zmluvy sú súčasťou zmluvy. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno,
že medzi jeho právnym predchodcom (dodávateľom služby) a odporcom boli individuálne vyjednané
podmienky zmluvy, pričom ho zaťažuje dôkazné bremeno, čo vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2,

3 Občianskeho zákonníka a súd dospel v zmysle tohto ustanovenia k záveru, že treba považovať
podmienky zmluvy a podmienky k zmluve, za individuálne s odporcom nevyjednané ohľadom plnenia
„za zmluvnú pokutu a sankčný úrok“. Pre dodávateľom predložené odporcovi formulárové znenie
zmluvy a podmienok ním vopred pripravené, nie je splnená požiadavka, že na individuálne dojednanie je
potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.

Z uvedených dôvodov súd považuje ustanovenia o zmluvnej pokute a o sankčnom úroku za neplatné.
Súd nespochybňuje, že podľa § 263 Obchodného zákonníka môžu byť všeobecné obchodné podmienky
súčasťouzmluvy,avšakuzmluvnejpokutysavzmysle§544ods.1a2OZvyžaduje,abydošlok prejavu
vôle oboch účastníkov zmluvného vzťahu, ktorého výsledkom má byť podľa ustanovenia § 544 OZ
dohoda účastníkov o konkrétnej povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu a v prípade jej porušenia
má dôjsť k následku vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a na druhej strane vzniku povinnosti

sankciu zaplatiť. K platnému právnemu úkonu, z ktorého by vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty sa preto vyžaduje dvojstranný prejav vôle a nie je postačujúci iba súhlas jednej strany
tak, ako je to vyjadrené vo VOP, navyše ani nepodpísaných na potvrdenie prejavu vôle druhou stranou.
Podľa § 544 ods. 2 OZ sa vyžaduje, aby bola ohľadom platného dojednania strán o zmluvnej pokute
dohoda strán o nej písomná a navrhovateľ nepreukázal, že došlo k dodržaniu zákonom predpísanej

písomnej formy. Pri zmluvnej podmienke, danej do formulára jednou stranou právneho vzťahu ohľadom
zmluvnej pokuty, absentuje zákonom predpísaná písomná forma podľa § 544 ods. 2 OZ, ktorej absencia
spôsobuje, že právny úkon je podľa § 40 ods. 1 OZ pre nedostatok vyžadujúci sa zákonom neplatný a
z neplatného právneho úkonu nemožno priznať plnenie. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky vidí súd
podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v tom, že spotrebiteľ má platiť zmluvnú pokutu z celej dlžnej splátky, aj

keď by prípadne jej časť bola uhradená. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom k hlavnému
záväzku, v tomto prípade k úveru a musí byť primeraná aj svojou výškou k záväzku, ktorý zabezpečuje,
čo splnené nie je, spotrebiteľ je podľa znenia podmienky povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
10 % z dlžnej splátky. Zmluvná pokuta je naviazaná na omeškanie spotrebiteľa s platením splátky a
za omeškanie je okrem zmluvnej pokuty je spotrebiteľ postihnutý kumulovane aj sankčným úrokom

podľa ustanovenia v bode 12.3., spotrebiteľ má v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok
povinnosť uhradiť okrem zmluvnej pokuty za omeškanie tej istej splátky aj sankčný úrok vo výške 0,05
% za každý aj začatý deň omeškania. Od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, sa vyžaduje, aby za
to isté porušenie, za omeškanie zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku.

Ďalšiu neprijateľnú podmienku súd vidí v článku 9.1, 9.2 a 9.3 VOP, ktoré dávajú právo dodávateľovi
služby započítavať úhrady od odporcu v poradí určenom podľa vlastného uváženia, ďalej dávajú právo
veriteľovi započítať nesplatné a premlčané pohľadávky, pričom odporca ako spotrebiteľ bez súhlasu
dodávateľa služby nebol oprávnený jednostranným úkonom započítať žiadne svoje pohľadávky voči
spoločnosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 27.8.2014 bola suma 221,48 eur uhradená odporcom

započítaná na úroky a suma 121,88 eur na istinu. Podľa názoru súdu pôvodný veriteľ si takouto
podmienkou istil, že v prípade nevymožiteľnosti jeho pohľadávky od dlžníka nepríde o úroky. Spotrebiteľ
nemôže mať záujem na uhradení najprv úrokov a až potom istiny, pretože to spôsobuje, že jeho dlh
sa neznižuje. Pôvodný veriteľ dal podmienku do Zmluvy zo 14.10.2008 o určení, že je oprávnený
započítavať zo splátky podľa vlastného uváženia v rozpore s ustanovením § 566 ods. 1 a 2 OZ, účinného

od 1.1.2008. Podmienka je daná do Zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Súd pri hodnotení neprijateľnosti
podmienky vychádza z toho, že čiastočné plnenie sa podobá plneniu v splátkach, ktoré bolo dohodnuté
aj v Zmluve. Rozdiel je v tom, že pri plnení v splátkach je výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok
vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie
ponúkne, kedy a v akej výške. Novelizované ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka (zákonom č.

568/2007 Z.z.) od 1.1.2008 určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom
plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky a toto poradie
môže zmeniť len dlžník, nie veriteľ. Pre formulárovú podobu Zmluvy a VOP je súd toho názoru, že
spotrebiteľ ani nemohol prejaviť právo, dané mu v ustanovení § 566 ods. 2 OZ, pretože mohol Zmluvu
buď ako celok iba prijať alebo odmietnuť. Ak navrhovateľ nepreukázal opak (§ 53 ods. 3 OZ), toto

zmluvné ustanovenie „dohodnuté „ medzi dodávateľom a spotrebiteľom súd nemohol považovať za
individuálne dojednané. Zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, pri započítavaní poradia istiny a príslušenstva pohľadávky, t.j. úrokov aúrokov z omeškania uprednostňovaním započítavania najprv na príslušenstvo, zvýhodňuje veriteľa a je
neplatná, keď vylučuje možnosť odporcu, aby si sám určil, na aké nároky budú jeho splátky započítané.
Navrhovateľ navyše v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch započítaval úrok, ktorý nárok

mu je zákonom upretý.

Pokiaľ sa týka výšky sankčného úroku 0,05%, vyvodzuje sa zo slova „sankčný“, že ide o úrok z
omeškania, ktorý je podľa § 517 ods. 2 OZ zákonnou sankciou za to, že ak je dlžník v omeškaní s
plnením peňažného dlhu, vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania,
ktorých ustanovuje vykonávací predpis. Dodávateľom danú výšku úroku z omeškania 0,05% denne za

omeškanie dlžníka súd považuje za nezákonnú, pretože v percentuálnom ročnom vyjadrení predstavuje
36,5% ročne. Vzniknutý právny vzťah zo Zmluvy o pôžičke je vzťahom spotrebiteľským a výška úroku
z omeškania odporuje predpisom občianskoprávnym, ktoré dopadajú na vzťah účastníkov Zmluvy.
Dodávateľ touto výškou úroku z omeškania poškodzuje spotrebiteľa v jeho práve byť sankcionovaný iba
výškou úroku z omeškania, ktorá sa stanovuje podľa pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. a na právny vzťah zo Zmluvy treba aplikovať § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z., ktoré je vykonávacím predpisom k ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ. Súd dodáva, že v čase uzavretia
zmluvy žiadny právny predpis nepripúšťal takú výšku úroku z omeškania, aká je uvedená v podmienke.
Ak veriteľ využíva právo na úrok z omeškania v takejto výške, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná o
neprijateľnú podmienku, s ktorou nemal možnosť spotrebiteľ sa oboznámiť pred uzatvorením zmluvy
a ktorá značne poškodzuje spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom

sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva., konkrétne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a k
nemu patriaceho vykonávacieho právneho predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Z neprijateľnej
podmienky, ktorá je podľa zákona neplatná je nemožné priznať plnenie.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne. V konaní bolo
preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom platne Zmluvu o poskytnutí

pôžičky, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1 327,76 eur. Vychádzajúc zo záveru, že
medzi účastníkmi bola platne uzavretá Zmluva, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa uplatneným
v konaní po odporcovi na zaplatenie (§ 80 písm. b) O.s.p.). Súd v konaní dospel k záveru, že pre
neprijateľnosťpodmienokozmluvnejpokuteaosankčnomúrokuvzmluveopôžičkeavoVOP,ktorésúd
vyššie vyhodnotil ako neplatné, nemal navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a sankčného

úroku.

Ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje náležitosti zmluvy. Absencia
niektorých náležitostí (napr. ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba)
nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver/pôžička a spotrebiteľ ho začal
čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Zákon o
spotrebiteľských úveroch namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá
Zmluva, majúca niektoré náležitosti vyžadované zákonom, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa
uplatneným v konaní po odporcovi na zaplatenie (§ 80 písm. b) O.s.p.).

Súddospelkzáveru,žeZmluvavčasejejuzavretianeobsahovalavšetkynáležitostistanovenézákonom

a to konkrétne náležitosť uvedenú v ustanovení § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch - poplatky
a preto veriteľ nemôže požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ich
absencia v zmluve spolu s absenciou výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
podľa § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona a s absenciou konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 4
ods. 2 písm. g) cit. zákona; spôsobuje v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona, že úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Výška poplatkov nevyplýva ani z VOP aj keď bola zahrnutá do jednotlivých splátok,
podmienky predložené súdu neboli podpísané odporcom. Ako súd uviedol vyššie, celý úver sa považujeza bezúročný a bez poplatkov a tento následok má za to, že odporca je povinný vrátiť iba sumu istiny,
ktorá mu bola požičaná. Odporca podľa zmluvy prijal peňažné prostriedky vo výške 1 327,76 eur. Súd
prehľadom obratov odporcu zistil, že odporca uhradil pôvodnému navrhovateľovi celkom sumu 343,36

eur. Súd zaviazal odporcu na splnenie povinnosti vrátiť navrhovateľovi nesplatenú istinu v sume 984,44
eur, vypočítanú ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými prostriedkami s
8,50 % úrokom z omeškania ročne z priznanej výšky istiny od 9.3.2015 do zaplatenia, t.j. vo výške úroku
z omeškania stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšku súd návrh zamietol. Pokiaľ
ide o navrhovateľom žalobným návrhom uplatnený nárok na úrok z omeškania už od 13.6.2013, súd ho

priznal až od 9.3.2015, nakoľko až v tento deň odporca prevzal návrh s prílohami a súčasne sa dozvedel
o tom, že má veriteľovi plniť, keďže navrhovateľ nepreukázal, že odporcovi bola doručená predžalobná
upomienka, v ktorej vyzýval odporcu na úhradu splatného záväzku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporkyni a preto súd vypočítal jeho
pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer
rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho
neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 1 538,35 eur, z toho mu súd priznal sumu 984,44
euradozvyškutejtosumynávrhzamietol.Mieraúspechunavrhovateľapredstavuje63,99%auodporcu

36,01 %. Nakoľko mal navrhovateľ v predmetnej veci čistý úspech 27,98 %, súd priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 25,74 eur (27,98 % z 92 eur) a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 53,17 eur (27,98 % z 190,03 eur). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z 2 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, 2 x režijný paušál
za rok 2013 a 20 % DPH.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný
poriadok.