Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Cpr/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112226813
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112226813.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobkyne W.. P. B.Ľ., A..
XX.XX.XXXX, S. W. Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpenej Eva Petránová advokátska kancelária s.r.o.,
Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému O. F., Y..X.. Q. G. L., Š. XX, XXX XX W., o náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 33.156,76 eura spolu s rokom

z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 364,23 eura odo dňa 15.03.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.04.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.05.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.06.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.07.2010 do zaplatenia,

vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.08.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.09.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.10.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.11.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.12.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.01.2011 do zaplatenia,

vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.02.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.03.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.04.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.05.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.06.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.07.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.08.2011 do zaplatenia,

vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.09.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.10.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.11.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.12.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.01.2012 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.02.2012 do zaplatenia,

vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.03.2012 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.04.2012 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.05.2012 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.06.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.07.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.08.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.09.2012 do zaplatenia,

vo výške 8,75% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.10.2012 do zaplatenia,vo výške 8,75% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.11.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.12.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.01.2013 do zaplatenia,

vo výške 5% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.02.2013 do zaplatenia,
vo výške 5% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.03.2013 do zaplatenia,
vo výške 5% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.04.2013 do zaplatenia,
vo výške 5% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.05.2013 do zaplatenia,
vo výške 5% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.06.2013 do zaplatenia,

vo výške 5% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.07.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.08.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.09.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5% ročne zo sumy 728,72 eura odo dňa 15.10.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,25% ročne zo sumy 728,72 eura odo dňa 15.11.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,25% ročne zo sumy 728,46 eura odo dňa 15.12.2013 do zaplatenia,

do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa, žalobou podanou na súd dňa 28.8.2012, sa domáhala náhrady mzdy za obdobie od
15.02.2010 do 31.08.2012 v celkovej výške 27.380,16 eura s úrokom z omeškania. Svoju žalobu
odôvodnila tým, že pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 11C/79/2010 je vedené súdne konanie
o neplatné skončenie pracovného pomeru, kde účastníkmi sú na strane žalobkyne W.. P. B. Y. na

strane žalovaného spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava.
Z právnej opatrnosti, aby nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na náhradu mzdy z dôvodov
neplatného skončenia pracovného pomeru, je žalobkyňa nútená podať žalobu o náhradu mzdy. V
prípade neplatného skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi
náhradu mzdy. Uvedená náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného mesačného zárobku

odo dňa, keď zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní a to až do času,
keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru. Pracovnou zmluvou zo dňa 31.07.2003 vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným pracovný
pomer. Dňa 09. 02. 2010 bola žalobkyni doručená doporučená listová zásielka označená ako „okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ zo dňa 04. 02. 2010.

Žalovaný žalobkyňu ku dňu 09. 02. 2010 odhlásil ako zamestnanca zo Sociálnej poisťovne, pobočka
Prešov a zo zdravotnej poisťovne - UNION poisťovňa, a.s. pobočka Prešov. Žalobkyňa je odo dňa 05.
02. 2010 práceneschopná, pričom potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti bolo doručené žalovanému na pobočke v Prešove. Podaním zo dňa 15. 02. 2010
žalobkyňa oznámila žalovanému neplatné skončenie pracovného pomeru, trvanie pracovného pomeru

v súlade s doposiaľ platnou pracovnou zmluvou. Žalobkyňa listom zo dňa 15.02.2010 oznámila
žalovanému neplatné skončenie pracovného pomeru, trvanie pracovného pomeru v súlade s doposiaľ
platnou pracovnou zmluvou a žiadala o prideľovanie práce v súlade s pracovnou zmluvou. Žalovaný na
výzvu nereagoval a žalobkyni neumožnil nástup na výkon práce. Žalobkyňa podaním zo dňa 19. 03.
2010 vyzvala žalovaného na doplatenie pracovnoprávnych nárokov, opätovne mu oznámila neplatnosť

skončenia pracovného pomeru a žiadala vyplácať priemernú mesačnú mzdu do skočenia konania
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pri výpočte výšky náhrady mzdy žalobkyňa
zohľadnila nielen priemerný mesačný zárobok, ale uviedla, že má vychádzať aj z predpokladaného
zárobku, ktorý zohľadňuje valorizáciu mzdy, prípadne odmeny, provízie a podobne. Žalobkyňa požaduje
náhradu mzdy za obdobie odo dňa doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a to od 15.

02. 2010 do dňa právoplatného ukončenia konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré
je vedené pred Okresným súdom v Prešove pod sp. zn. 11C/79/2008 vo výške 897,71 eura mesačne.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa, ako jeho zamestnanec, vykonávala
pre žalovaného činnosť, ktorú z pohľadu jej obsahu je možné označiť za činnosť tzv. finančných

sprostredkovateľov, a za výkon tejto činnosti žalobkyni patrila tzv. provízia. Podmienky, za ktorých byžalobkyni vznikol nárok na výplatu provízie v čase kedy s ňou žalovaný ukončil pracovný pomer bližšie
upravoval interný právny predpis žalovaného, a to Smernica spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.
s. Vienna Insurance Group o odmeňovaní zamestnancov centrály, zamestnancov obchodnej služby a

sprostredkovateľov poistenia. Výška odmeny žalobkyni závisí len od jej obchodných zručností. Táto
skutočnosť je podporená aj znením Pracovnej zmluvy zo dňa 31.07.2003, kde v časti 6 označenej
ako „Mzdové podmienky" je uvedené, že žalobkyňa má nárok na sumu 8 000 SKK/265,55 eura po
dobu troch mesiacov a po uplynutí tejto doby len na minimálnu mzdu a províznu odmenu. V žiadnom
prípade preto nemožno, tak ako to zjednodušene vykonáva žalobkyňa len spriemerovať dosiahnutý

príjem za rok 2008 a 2009, a z takto určeného priemeru potom vypočítať sumárnu výšku nároku žalobcu
na náhradu mzdy za ním uvedené obdobie, resp. stanoviť priemernú výšku mesačného nároku pri
uplatňovaní si úroku z omeškania. O tom, že pri vyčíslení výšky nároku nie je možné takto postupovať
svedčí aj tá skutočnosť, že príjem žalobkyne mal klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2008 predstavoval
ročný príjem žalobkyne vo výške 10 830,78 eura, tak v roku 2009 už za celý kalendárny rok dosiahla
žalobkyňa len príjem 6 254,57 eura. V roku 2009 tak priemerný mesačný príjem žalobkyni predstavoval

len sumu 521,21 eura. Nemožno pri stanovení náhrady mzdy žalobcu uvažovať o akomsi predpokladom
zárobku,valorizáciimzdyapodobne,akosatosnažívdoručenomžalobnomnávrhunaznačiťžalobkyňa.
Príjem žalobkyne by závisel výhradne len od jej obchodných zručností, od jej schopnosti uzatvárať
v prospech žalovaného poistné zmluvy a ako vyplýva z obsahu mzdového listu za rok 2009, tak v
porovnaní s rokom 2008 táto schopnosť žalobkyni klesala a neexistuje dôvodný predpoklad, že by

stav nasledujúcich rokoch bol u žalobkyni lepší. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa mala
kontakty na iné podnikateľské subjekty pôsobiace na trhu sprostredkovania poistenia, pričom potom, čo
sním žalovaný ukončil pracovný pomer a jasne a bez akýchkoľvek pochybností deklaroval svoj záujem
ďalej nepokračovať v jeho trvaní, mohla tieto svoje kontakty využiť a vykonávať činnosť pre tieto iné
subjekty.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 13.3.2014 uviedla, že vzhľadom na charakter náhrady mzdy
ako satisfakcie voči žalobkyni a súčasne sankcie voči žalovanému, ktorý zodpovedá ochrane proti
bezpráviu a naplneniu všeobecných zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho
protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti, tvrdenia žalovaného v

jeho vyjadrení zo dňa 24.01.2014 sú účelové a zavádzajúce najmä s poukazom na skutočnosť, že
žalobkyňa bola vedená ako regionálny obchodný zástupca špecialista (ďalej v texte len „ROZŠ“), vedúca
obchodnej siete a patrila medzi najlepších obchodníkov. V zmysle smernice o odmeňovaní, ROZŠ
je regionálny obchodný zástupca, ktorého objem získaného predpísaného poistného, tzv. kmeň od
nástupu do spoločnosti dosiahne 132.776,00,- eura po odpočítaní storien a zároveň má uzatvorené

poistné zmluvy na všetky produkty v produktovom portfóliu spoločnosti. Okrem zaručenej minimálnej
mzdy, príjem žalobkyne tvorili „prvé provízie“, ako odmena za uzatvorenie novej zmluvy a „následné a
riadiace provízie“, ako odmena z tzv. kmeňa - objem získaného poistného, ktorý v prípade žalobkyne
predstavoval sumu cca. 200.000,- eura, pričom tento kmeň a z neho vyplývajúci nárok na „následné
provízie“ žalovaný žalobkyni odobral a odovzdal inému zamestnancovi, čím ukrátil žalobkyňu o jej

príjem patriaci jej z tzv. kmeňa, t.j. odvedeného poistného poistencami získaných žalobkyňou na účet
žalovaného. Z uvedeného kmeňa mal majetkový prospech iný zamestnanec. Preto za neodôvodnené
považuje tvrdenia žalovaného, že pri stanovení náhrady mzdy v danom prípade nemožno uvažovať o
predpokladanom zárobku, valorizácii mzdy a podobne a že príjem žalobkyne závisel výhradne len od
jej obchodných zručností, od jej schopností uzatvárať v prospech žalovaného poistné zmluvy a preto

považuje žalobkyňou uplatnený nárok za nedôvodný. V takomto prípade by nepochybne išlo o zneužitie
práva na škodu žalobkyne ako zamestnanca, ktoré je zakázané. Ďalej uviedla, že ako zavádzajúce sa
javí taktiež tvrdenie žalovaného, že v prípade ak by žalobkyňa nedosahovala požadované výsledky,
a to z akéhokoľvek dôvodu, žalovaný by jej uhrádzal len minimálnu mzdu. Nakoľko je nesporné, že
žalobkyňa patrila medzi najlepších zamestnancov, ktorá mala aj svojich spolupracovníkov na nižšej

pozícii, z ktorých mala „riadiace provízie“, a ktorí postupne navyšovali jej tzv. kmeň.

Uvedeným podaním žalobkyňa rozšírila žalobu o náhradu mzdy od 15.02.2010 - až do času, keď súd
rozhodol o skončení pracovného pomeru - teda do konca mesiaca, v ktorom krajský súd rozhodol o
potvrdení rozsudku prvého stupňa o neplatnom skončení pracovného pomeru, t. j. do 30.11.2013. A

zároveň si uplatnila náhradu škody pozostávajúcu zo straty na nemocenských dávkach v celkovej výške
7.000,- eur.

Uznesením zo dňa 3.6.2014, sp. zn. 13Cpr/6/2012 súd zmenu žaloby pripustil.Predmetom konania náhrada mzdy 15.2.2010 do 30.11.2013 a náhrada škody vo výške 7.000,- eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa pracovala pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.7.2003 ako regionálny
obchodný zástupca. Mzda bola dohodnutá vo výške 8.000,- Sk po dobu troch mesiacov a ďalej zaručená
minimálna mzda a provízna odmena závislá od uhradeného poistného.

Listom zo dňa 4.2.2010 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou podľa § 68 Zákonníka
práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Listom zo ňa 15.2.2010 prostredníctvom
právneho zástupcu, oznámila žalobkyňa žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného
pomeru a žiada o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.1.2011, sp. zn. 11C/79/2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.9.2013, sp. zn. 2CoPr/21/2012 súd určil, že okamžité skončenie
pracovnéhopomeružalovanýmzodňa4.2.2010,ktorébolodoručenéžalobkynidňa9.2.2010jeneplatné
a pracovný pomer trvá naďalej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2013.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 79 ods.1,2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase neplatného skončenia právneho pomeru,
ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby

ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného

pomeru.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Podľa § 134 ods. 1,2,3,4,5 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa

namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný

mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol

nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný
zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie
zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný
minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomutominimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa
§ 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne
skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ

uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., / účinná od 1.1.2009 do 31.1.2013 /, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., / účinná od 1.2.2013 / výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.1.2011, sp. zn. 11C/79/2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.9.2013, sp. zn. 2CoPr/21/2012 súd určil, že okamžité skončenie

pracovnéhopomeružalovanýmzodňa4.2.2010,ktorébolodoručenéžalobkynidňa9.2.2010jeneplatné
a pracovný pomer trvá naďalej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2013. V zmysle
vyššie citovaných ustanovení ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer
okamžiteaakzamestnanecoznámilzamestnávateľovi,žetrvánatom,abyhonaďalejzamestnával,jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo

požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Priemerný
zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na

výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak. Priemerný
zároboksazisťujeakopriemernýhodinovýzárobok.Aksapodľapracovnoprávnychpredpisovmápoužiť

priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca.

Z výplatnej listiny súd zistil hrubú mzdu navrhovateľky. Rozhodujúcim obdobím je v danom prípade

október - december 2009. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely bol zistený z hrubej mzdy
zúčtovanej žalobkyni na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného ňou v rozhodnom
období :

Odpracovaná doba v rozhodnom období v hodinách:

október 21 dní x 8 hodín 168 hodín
november 20 dní x 8 hodín 160 hodín
december 21 dní x 8 hodín 168 hodín

Spolu ....................................................................... 456 hodín

Mzda zúčtovaná v rozhodnom období :
október 612,10 eura
november 448,79 eura
december 1.016,60 eurSpolu............923,65 eura.
Priemerný hodinový zárobok :
2.077,49 eura : 496 = 4,1885 eura

Priemerný mesačný zárobok (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac
je 173,92 hod.) :
4,1885 eura x 173,92 = 728,46 eura

Žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával dňa 15.2.2010. Keďže

táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, súd priznal náhradu mzdy za obdobie od 15.2.2010 do
právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, t.j.
25.11.2013. Za február 2010 vo výške 364,23 eura + 728,46 eura x 44 mesiacov + za november 2013 -
607,05 eura. Spolu 33.023,52 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd žalobu na náhradu mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru aj za obdobie po právoplatnosti rozsudku o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru do 30.11.2013 ako nedôvodnú zamietol. Uplatnenie náhrady mzdy za

toto časové obdobie žalobkyňa skutkovo neodôvodnila ani nepreukázala.

Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobkyne, že pri výpočte náhrady mzdy sa má vychádzať z
pravdepodobný zárobku, pričom sa má vychádzať z priemernej mzdy za obdobie rokov 2008 až 2009,
keďže ustanovenie o pravdepodobnom zárobku sa použije iba vtedy ak zamestnanec v rozhodujúcom

období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, čo sa v danom prípade nestalo. Preto súd, ako už
bolo vyššie uvedené, vychádzal z priemerného zárobku v rozhodujúcom období, keďže postupoval v
súlade s ustanoveniami § 79 ods. 1, 2 a § 134 ods. 2 Zákonníka práce.

Vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu náhrady mzdy, teda úrokov z omeškania, treba uviesť, že mzda,

ktorú náhrada mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru nahrádza, je splatná pozadu
za mesačné obdobie v najbližšom výplatnom termíne, pričom medzi účastníkmi bola v pracovnej zmluve
dohodnutá splatnosť mzdy na desiaty kalendárny deň v mesiaci. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote
splatnosti, ktorá je rovnaká ako lehota splatnosti mzdy, ktorú nahrádza, má za následok omeškanie so
vznikom povinnosti platiť úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom

na § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Vzhľadom k tomu, že splatnosť jednotlivých miezd bola dohodnutá v
pracovnej zmluve najneskôr na desiaty kalendárny deň v mesiaci, žalovaný sa dostal do omeškania
so zaplatením mzdy za mesiac február 2010 dňa 11.3.2010 a tak obdobne i so zaplatením miezd za
ďalšie mesiace, pričom žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania pri náhrade mzdy až od 15.3.2010,
súd žalobkyni uplatnené úroky z omeškania z náhrady mzdy za každý mesiac priznal, a to vždy od 15.

dňa mesiaca po splatnosti, pričom výšku úrokov z omeškania súd priznal v zmysle nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., pričom pri úrokoch, kde si žalobkyňa uplatnila menej ako bol zákonný úrok, súd priznal
iba uplatnený úrok.

Podľa § 112 ods.2 O.s.p ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia,

alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.

Žalobkyňa si uplatňovala voči žalovanému aj nárok na náhradu škody, pričom súd tento nárok vylúčil
na samostatné konanie.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch

vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti tomuto rozsudku vo výroku VI., ktorým súd nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie nie je
prípustné odvolanie. ( § 202 ods. 3 písm. a) O. s. p. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).