Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010150
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814010150.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

Y. T., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa XX.XX.XXXX v I., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. T., nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom N. č. XX, okres Námestovo, dôchodca, ženatý,
na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 15.30 hod. prišiel k osobnému motorovému vozidlu zn. J. S., zelenej
farby, bez evidenčného čísla, ktoré bolo odstavené na neoplotenom pozemku za rodinným domom č.
XX v obci N., okres Námestovo, kde drevenou guľatinou rozbil na vozidle ľavé predné svetlo, poškodil
časť ľavej prednej kapoty, časť ľavého predného blatníka a následne rozbil zadné ľavé svetlo a sklo na

zadnomkufri,čímpoškodenémuN.Y.,nar.XX.XX.XXXX,spôsobilškodupoškodenímvozidlaminimálne
vo výške 451,- Eur,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) mesiac.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal tunajšiemu súdu dňa X. X.. XXXX obžalobu na Y. T.,
pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom

v obžalobnom návrhu.

Po podaní obžaloby samosudkyňa nariadila hlavné pojednávanie, ktoré sa konali dňa X.X.XXXX,
XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX.

Obžalovaný sa vyjadril, že nemá záujem o dohadovacie konanie a podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.
poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Obžalovanýnahlavnompojednávaníuviedol,žesacítinevinný,nakoľkovozidlonemaložiadnuhodnotu,

bola to len kopa šrotu. Cíti sa nevinný vo vzťahu k právnej kvalifikácii, ale nepopiera, že skutok spáchal
a svoje konanie ľutuje. Následne využil svoje právo a k veci ďalej odmietol vypovedať. Na návrh
prokurátora bola podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného
konania zo dňa XX.XX.XXXX. V prípravnom konaní obžalovaný priznal, že keď išiel k svojej dcére našiel
na zemi guľatinu o priemere asi 6 cm, dĺžky 40 cm a touto guľatinou buchol po ľavej strane auta tak, ako

aj jemu Z. buchol po traktore a odmietol mu zaplatiť spôsobenú škodu. Vzadu videl popraskané sklo na
tomto vozidle a tak ho rukou potlačil, sklo sa vysypalo a na to do vozidla odišiel. Tak ako mu Z. poškodil
traktor, tak aj on udrel do vozidla trikrát, raz po kapote, raz po svetle a raz zozadu.

Svedok poškodený N. Y. vypovedal, že je vlastníkom vozidla zn. J. S. zelenej farby, ktoré dal pred
incidentom opraviť Z.. Po nejakom čase mu prišiel povedať syn, že vozidlo je rozbité, že ho nejaký starý

muž rozbil, synovi to asi povedal Z.. Vozidlo J. S. je vozidlo americkej výroby, vozidlo mu zohnala dcéra v
Švajčiarsku asi pred 2-3 rokmi, vozidlo bolo funkčné, ale pustila na ňom len prevodovka, a to bol vlastne
dôvod, prečo dal vozidlo do opravy. Všetky súčiastky na toto vozidlo sú drahé, len výfuk stojí okolo
600,- €. Na vozidle bolo rozbité ľavé zrkadlo, ľavé predné svetla, sklo. Vozidlo používal na poľovačky,
na jazdy do chotára, keďže nemalo pridelené evidenčné číslo. Za vozidlo pri kúpe zaplatil 3.900 frankov.

Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný mu osobne povedal, že vozidlo rozbil nejakým drukom, lebo že
si myslel, že patrí Z. a Z. mu predtým rozbil na traktore svetlo. Obžalovaný sa tiež vyjadril, že aby mu
škodu zaplatil Z.. Vozidlo dal do opravy Z. niekedy v novembri, v decembri XXXX. Vozidlo v čase ako
ho dal opraviť bolo pojazdné, osobne ho k Z. doviezol, síce vtedy vrčalo, ale pojazdné bolo. Na tomto
vozidle predtým žiadnu nehodu nemal, všetky svetlá na ňom fungovali, boli na ňom všetky sklá a nebol

na ňom pokrčený žiaden plech.

Svedok G. Z. vypovedal, že spolu s bratom predmetné vozidlo, ktorého majiteľom je N. Y. iba premiestnili
do záhrady, vedľa betónovej garáže, aby naň nepadal sneh a tiež aj zavadzalo, lebo predtým bolo
odstavené na prístupovej ceste k rodinnému domu. Majiteľ vozidla požiadal o jeho opravu brata s tým, že
náhradné diely, ktoré boli drahé si zabezpečí sám. O poškodení vozidla sa dozvedel od svojej manželky,

ktorej zasa telefonovala N. W.. Do telefónu mu manželka povedala, že obžalovaný vozidlo rozbíja. Keď
prišiel k vozidlu, obžalovaný tam už nebol. Pokiaľ ide o poškodenia na vozidle bolo poškodené predné
ľavésvetlososmerovkou, mriežkaokolosvetla,prednýblatník,kapota,strecha,dverevodiča,vzadných
5. dverách bolo rozbité sklo, tiež bolo rozbité ľavé zadné svetlo.Podľa neho obžalovaný poškodil vozidlo
preto, lebo on mu predtým rozbil traktor a bolo to na oplátku. Polícia bola privolaná ešte toho istého dňa.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd čítal výpoveď svedkyne N. W. z prípravného konania zo
dňa XX.X.XXXX. Svedkyňa vypovedala, že dňa XX. XX. XXXX bola očitým svedkom ako obžalovaný
rozbíjal drevenou palicou vozidlo, odstavené na pozemku G. Z., videla ho po vozidle buchnúť asi 3-ktrát
alebo 2-krát, potom vozidlo obišiel a už počula len buchot. Na to zavolala manželke G. Z., že obžalovaný
im rozbíja auto.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok R.. W. T., zapísaný v zozname znalcov z dôvodu, že
obžalovaný spochybňoval výšku škody na vozidle vyčíslenú v odbornom vyjadrení č. X/XXXX. Znalec
uviedol, že pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal aj z fotodokumentácie. Osobne predmetné

vozidlo neohliadal. Pri vyčíslení škody zohľadňoval, že značka vozidla J. S. je na slovenskom trhu
málo zastúpená a tiež, že predmetné vozidlo nemalo pridelené evidenčné číslo. Pokiaľ ide o poškodenia
predmetného motorového vozidla, bolo na ňom rozbité ľavé predné svetlo, poškodená časť ľavej prednej
kapoty, časť ľavého predného blatníka a bolo rozbité zadné ľavé svetlo a sklo na zadnom kufri. Nakoľko
na vozidle došlo k poškrabaniu plechov, dospel k záveru, že keďže hodnota vozidla nebola veľká, pred

poškodením ju stanovil na 690,- € a keďže oprava vozidla by bola podstatne vyššia ako je uvedená
časová hodnota vozidla, tak škodu na vozidle posúdil ako totálnu škodu a na internete zistil v akej
hodnote, by sa dali odpredať použiteľné diely, pričom predajné zvyšky tak vyčíslil na 252,66 €. Vozidlá,
rok výroby zhodný s vozidlom, ktoré bolo poškodené a ktoré sú v dobrom technickom stave, majú
evidenčné čísla sa pohybujú v cene od 1300,-€. Vo vyjadrení vychádzal len zo sumy 690,- €, pretože išlo
o vozidlo bez evidenčných čísel, s horším technickým stavom. Svedok ďalej vypovedal, ako postupoval

pri vyčíslení škody, na ktoré skutočnosti prihliadal. Z výsluchu svedka vyplynulo, že pri vypracovaní
odborného vyjadrenia nebol upozornený na žiadne technické závady na posudzovanom vozidle a v
prípade, ak by vozidlo po motorickej stránke nebolo v poriadku, napr. chybná prevodovka, malo by to
vplyv aj na vyčíslenie škody. Keďže z výpovede svedkov vyplynulo, že vozidlo v čase incidentu malo
poškodenú prevodovku, súd požiadal svedka o doplnenie odborného vyjadrenia.

Z doplneného odborného vyjadrenia vyplynulo, že v prípade, ak na poškodenom vozidle bola nefunkčná
prevodovka, výška škody na vozidle by predstavovala sumu 212,- Eur, pričom náklady na opravu vozidla
do pôvodného stavu, by predstavovali sumu 1.176,00 Eur.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a

treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5Tr. por., súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku. Obžalovaný spáchanie skutku
nepopieral, svoje konanie obhajoval tým, že v postate išlo o odvetu za to, že ešte predtým, mu

rozbil traktor G. Z. a neuhradil mu vzniknutú škodu. Obžalovaný v podstate iba spochybňoval
vyčíslenie škody na vozidle a namietal právne posúdenie skutku ako prečinu. Vina obžalovaného
bola nepochybne preukázaná (okrem priznania obžalovaného) aj výpoveďou očitej svedkyne N.
W., výpoveďou poškodeného N. Y., ktorý vypovedal, že obžalovaný sa mu k poškodeniu vozidla
osobne priznal s tým, že škodu na vozidle mu má zaplatiť Z.. Pri hodnotení výpovedí svedkov, súd

prihliadal najmä k vnútornej štruktúre ich výpovede, či si neodporujú v podstatných okolnostiach, k
logickým súvislostiam a predovšetkým, či výpovede svedkov sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní, tiež vzťah svedkov k obžalovanému. Vzhľadom na uvedené súd
nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovedí svedkov a nemal dôvod ich výpovediam neveriť,
keďže títo svedkovia zároveň rovnako vypovedali o okolnostiach skutku a ich výpovede vo všetkých

súvislostiach vzájomne zapadali aj do výpovede obžalovaného, ktorý spáchanie skutku priznal.
Priznanie obžalovaného vrátane jeho pohnútky tiež korešpondovalo s výpoveďou svedka G. Z., ktorý
priznal, že pred súdeným skutkom skutočne poškodil traktor obžalovaného, pričom predmetné vozidlo
sa dlhšiu dobu nachádzalo na pozemku G. Z. a tak je aj vysvetliteľný omyl obžalovaného, ktorý dospel
k mylnému záveru, že vozidlo patrilo uvedenému svedkovi. V neposlednom rade výpovede svedkov

korešpondovali aj s fotodokumentáciou ohľadom poškodení na vozidle a odborným vyjadrením.Keďže výpovede obžalovaného, všetkých svedkov a listinné dôkazy tak do seba logicky zapadli súd
nemal žiadnu pochybnosť o tom, že súdený skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.

Prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí, kto poškodí cudziu vec a

spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Bolo preukázané, že predmetné vozidlo zn. J. S., zelenej farby, bez evidenčného čísla bolo vlastníctvom
N. Y. a vo vzťahu k obžalovanému tak bolo cudzou vecou.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, že či ide o škodu na veci alebo na právach.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola
predmetom útoku, v čase a vmieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť,
vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na
uvedenie veci do predošlého stavu.

Výška škody na poškodenom vozidle bola stanovená na podklade dodatku odborného vyjadrenia, o
správnosti záverov ktorého súd nemal žiadne pochybnosti, a to aj v nadväznosti na výsluch svedka R..
W. T. (znalca v odbore cestná doprava), ktorý odborné vyjadrenie vrátane jeho písomného doplnenia
vypracoval. Z odborného vyjadrenia tak vyplynulo, že v prípade, ak na poškodenom vozidle bola
ešte pred jeho poškodením nefunkčná prevodovka, výška škody na vozidle by predstavovala sumu

212,- Eur, pričom náklady na opravu vozidla do pôvodného stavu, by predstavovali sumu 1.176,00 Eur
( zahrnuté len náklady na materiál a náklady na opravárenské práce, do vyčíslenia škody neboli zahrnuté
náklady na lakovanie, čo podľa názoru súdu aj vzhľadom na vek vozidla, celkové opotrebovanie
karosérie, samotné využitie vozidla, by nebolo účelné). Súd výšku škody poškodením vozidla stanovil
na sumu 451,- Eur, t.j. minimálne na sumu zodpovedajúcu hodnote vozidla v čase spáchania skutku,

pretože poškodením vozidla, bola na vozidle spôsobená totálna škoda, kde náklady na opravu by
niekoľkonásobne prevyšovali hodnotu vozidla v čase spáchania skutku. Podľa názoru súdu pri výpočte
výšky škody na poškodenom motorovom vozidle je potrebné vychádzať najmä z účelne vynaložených
nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu tak, ako to vyplýva z druhej vety ustanovenia § 126
ods. 1 Tr. zák. Keďže náklady vynaložené na opravu vozidla, by neboli účelne vynaloženými nákladmi

(ako to predpokladá ust. § 126 ods. 1 Tr. zák), keďže oprava vozidla by takmer trojnásobne prevýšila
hodnotu vozidla pred jeho poškodením a zároveň sa súdu javilo nesprávnym, aby v prípade, ak by došlo
k odcudzeniu predmetného vozidla, t.j. v prípade právneho posúdenia skutku ako prečinu krádeže, by
súd pri vyčíslení škody vychádzal zo sumy 451,- Eur a v prípade poškodenia toho istého vozidla, by pri
výške škody vychádzal zo sumy 1.176,- Eur (teda zo sumy trojnásobne vyššej), súd pri vyčíslení škody

poškodením,vychádzalzčasovejhodnotyvozidlabezprostrednepredjehopoškodením,zapredpokladu
jeho nefunkčnej prevodovky (in dubioproreo), aj keď majiteľ vozidla vypovedal, že vozidlo pred skutkom
bolo ešte pojazdné, ale sám uviedol, že už iba „vrčalo“, a preto ho dal aj do opravy, lebo na ňom „pustila“
prevodovka.

Na základe takto vyhodnoteného dokazovania súd nemal pochybnosti, že skutok sa stal a vykazuje

znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. Po subjektívnej stránke obžalovaný
konal v priamom úmysle, chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto
zákonom (§ 15 písm. a/ Tr. zák.).

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že je starobný dôchodca.
Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol dvakrát súdom prejednávaný ešte v r.XXXX

a XXXX, na tieto jeho odsúdenie však súd neprihliadal, vzťahuje sa na ne fikcia neodsúdenia a skutkysa stali pred viac ako 25 rokmi. K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd
zistil, že vzťah k spoluobčanom je primeraný jeho povahe. V prípade požitia alkoholických nápojov sa
správa vulgárne, vyhľadáva majetkové spory so spoluobčanmi. V minulosti bol riešený v priestupkovom

konaní Okresným úradom I.. Zo správy Okresného úradu Námestovo, ako aj z pripojených rozhodnutí
o priestupku na čl. 41-49 vyplynulo, že obžalovaný bol v posledných 3 rokoch pred spáchaním súdneho
skutku opakovane prejednávaný za priestupky prevažne proti občianskemu spolunažívaniu, ale aj za
priestupok proti majetku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods.

1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.Priukladanítrestusúdobligatórne

prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce
okolnosti, pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby od 0 do 12 mesiacov. Súd síce uvažoval
aj o uložení peňažného trestu, ale obžalovaný uviedol, že je starobný dôchodca a starobný dôchodok
mu slúži len na krytie základných potrieb. Súd potom uložil trest obžalovanému na úplne dolnej hranici

zákonomstanovenejtrestnejsadzbyvovýmere1mesiacsoskúšobnoudobou12mesiacov.Priukladaní
trestu bral súd do všetky zistenia k osobe obžalovaného, ako aj jeho správanie sa na verejnosti
voči spoluobčanom, pričom zo správy o povesti na obžalovaného ako aj z rozhodnutí vydaných v
priestupkovom konaní vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku, ktoré nemožno považovať
len za nejaké vybočenie z medzí inak jeho bezproblémového správania sa na verejnosti, v jeho prípade

sa dopustil úmyselného trestného činu motivovaného zlomyseľnosťou a pomstou, pričom na toto jeho
agresívne konanie doplatila úplne nevinná osoba. Obžalovaný ani v konaní pred súdom neprejavil
úprimnú ľútosť nad svojim správaním, čoho dôkazom sú jeho vyjadrenia na adresu vypočutých svedkov,
dokonca neprejavil ľútosť nad tým, že spôsobil škodu inej osobe, nezaangažovanej do jeho susedských
sporov a celkom bezdôvodne odmietol nahradiť škodu poškodenému. Uložený trest tak súd považoval

za dostatočný na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti, v prípade obžalovaných plne zodpovedá
potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie
jeho účelu.

Poškodený sa do skončenia skráteného vyšetrovania nepripojil s nárokom na náhradu škody k
trestnému konaniu, neuviedol čis a s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu pripája, pričom z

návrhu musí byť zrejmý dôvod a výška uplatňovaného nároku (musí sa uviesť aspoň minimálna suma).
Poškodený až v konaní pred súdom ( t.j. po skončení skráteného vyšetrovania) uviedol, že sa pripája
s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške vyčíslenom v obžalobnom návrhu, teda
pripojil sa s nárokom na náhradu škody oneskorene, a preto súd rozhodol, že nárok na náhradu škody
už v trestnom konaní uplatňovať nemôže.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.