Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234644
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113234644.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným v 1. rade: Y. Q., W..
X.X.XXXX, F. M. Š. XX, T., v 2. rade: Y. S., W.. X.X.XXXX, W. F. M. Š. XX, T., t.č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou E. R., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, o zaplatenie
7.848,15 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 5.644,11 EUR spolu s 5%-
tným ročným úrokom z omeškania od 1.11.2013 do zaplatenia tak, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to v splátkach po 35 EUR mesačne

splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žalovaná v 1. rade je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 254,07 EUR, v lehote 90
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 28.11.2013 navrhol žalobca zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 7.848.15 EUR, 6,49%-tný ročný úrok zo sumy 7.469,59 EUR od 1.11.2013 do
zaplatenia a 5%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 7.469,59 EUR od 1.11.2013 do zaplatenia, ako

aj trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 25.6.2010 poskytol žalovanej v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 6.900
EUR, pričom žalovaná v 1. rade sa zaviazala splácať do pridelenia cieľovej sumy úroky z mimoriadneho
medziúveru vo výške 6,49% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 37,32 EUR a do
prideleniacieľovejsumyvkladaťnaúčetstavebnéhosporeniapravidelnémesačnévkladyvovýške11,04
EUR, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaná v 1. rade zaviazala
splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške

48,36 EUR. Žalovaný v 2. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak
ju neuspokojí žalovaná v 1. rade. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou v 1.
Rade, omeškania v splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 24.4.2012 od predmetnej zmluvy a vyzval
žalovanú v 1. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou
splatnosti v 7-dňovej lehote.Žalovanému v 2. rade bolo odstúpenie od zmluvy zaslané na vedomie listom zo dňa 24.4.2013, s
upozornením, že ak žalovaná v 1. rade nezaplatí celý dlh, bude žalobca nútený pristúpiť k vymáhaniu
pohľadávky súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho exekútora aj voči žalovanému v 2. rade

ako ručiteľovi.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt žalovaného v 2. rade, bol mu
ustanovený opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaná v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že žalobca jej poskytol úver, keďže už
predtým mala zmluvu o stavebnom sporení, ktorú riadne platila a aj tento úver splácala do času, pokiaľ
mala príjem, pričom to bolo asi dva roky, avšak následne už príjem nemala, preto odišla pracovať do

Anglicka, kde ju ale podviedli a žiadne peniaze si tam nezarobila, preto úver prestala splácať a keď sa
vrátila z Anglicka, nepodarilo sa jej zamestnať a poberá iba sociálnu dávku v sume 61,60 EUR mesačne,
o čom súdu predložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 12.11.2014.
Taktiež uviedla, že žalobcu viackrát telefonicky kontaktovala, avšak tento jej povedal, že dlh by mohla
splácať ale iba v splátkach po 150 EUR mesačne, čo ona samozrejme splniť nemohla. Zároveň uviedla,

že dlh chce splácať, avšak v primeraných mesačných splátkach.

Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, predloženého žalobcom, vyplýva, že žalovaná v 1. rade vložila
na účet mimoriadneho úveru č. zmluvy XXXXXXXXXX celkovo vklady v sume 1.123,29 EUR a žalobcom
jejbolaposkytnutácelkovásuma6.767,40EUR(3.160,16EUR+2.359,84EURdňa6.7.2010a1.247,40
EUR dňa 16.3.2011).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Na základe citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je nepochybné, že zmluva, ktorá je
predmetom tohto konania je zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky
znaky typovej formulárovej zmluvy. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických
čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka
(čl. VIII bod 1 zmluvy) aj vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť
ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so
vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60). Uvedená práva úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/

EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Nepochybne teda zmluva uzavretá medzi
účastníkmi, ako takzvaná typová zmluva, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle už
spomínanej smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú
zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení
Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené

znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde
nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný

pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V prejednávanej veci žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 24.4.2012. Žalobca sám zvolil túto formu
ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od

začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle už citovaného § 48 ods. 2 OZ sa totiž
zmluva pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda
mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vychádzajúc zo
záveru o zrušení zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere od začiatku, sú účastníci
povinní si vrátiť navzájom poskytnuté plnenie, teda žalobca má nárok len na vrátenie nesplatenej časti

úveru poskytnutého vo výške 6.767,40 EUR, pričom iba táto suma, teda nie suma 6.900 EUR ako to
uvádza žalobca v žalobe, bola žalovanej v 1. rade na základe ním predložených dokladov skutočne
poskytnutá. Zo žalobcom poskytnutého prehľadu úhrad zároveň nepochybne vyplýva, že žalovaná v 1.
rade uhradila žalobcovi celkovo sumu 1.123.29 EUR. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiťlen navzájom poskytnuté plnenie, žalovaná má žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm t.j. sumu 5.644,11
EUR (6.767,40 - 1.123,29 = 5.644,11 EUR), preto súd túto sumu žalobcovi priznal a v prevyšujúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vzmluvesúúčinkyodstúpeniaodzmluvyuvedenévčl.VII.,kdesiúčastnícidohodlimožnosťodstúpenia
od zmluvy a v takomto prípade sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy,
ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII zmluvy. V tomto článku však nie je konkretizované čo
sa má považovať za poplatky a v tejto časti možno považovať zmluvu za neurčitú a tým aj neplatnú
v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Podľa citovaného ustanovenia totiž právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Zároveňjepotrebnéupozorniťnato,žeajvprípadekonkretizáciepoplatkov,ktoréspotrebiteľmázaplatiť
pri odstúpení od zmluvy, by bola takáto zmluvná úprava nevýhodnejšia pre spotrebiteľa, bola by totiž
v rozpore s už citovaným ustanovením § 48 ods. 2 OZ, keďže by zaväzovala spotrebiteľa nad rámec
povinností po zániku zmluvy ex tunc. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvných podmienok by
boli nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, preto sa jedná o

rozporsozákonom,t.j.§54ods.1OZvspojenís§39OZa takétozmluvnédojednaniejepretoneplatné.

Podľa § 517 ods. 1 OZ prvej vety, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 563 OZ ak časť plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Žalobca vyzval žalovaných na vrátenie dlhu listom zo dňa 24.4.2012, v ktorom stanovil na zaplatenie
lehotu 7 dní od doručenia tohto listu, žalovaní boli teda nepochybne ku dňu 1.11.2013 v omeškaní s
plnením dlhu, preto ich súd zaviazal na zaplatenie žalobcom požadovaného úroku z omeškania vo výške
5% ročne.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá poberá mesačne iba sociálnu dávku v

sume 61,60 EUR umožnil dlh splácať v primeraných mesačných splátkach po 35 EUR mesačne, pod
stratou výhody splátok.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keďže úspech žalobcu bol 72%
a neúspech 18%, čo predstavuje rozdiel 54%, preto súd priznal žalobcovi z titulu náhrady trov konania
sumu 254,07 EUR (54% zo zaplateného súdneho poplatku v sume 470,50 EUR), ktorú určil zaplatiť z

dôvodu slabej sociálnej situácie žalovanej v dlhšej 90-dňovej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.