Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200694
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012200694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Končeka, členov senátu

JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu Jozefa Dombyho, bývajúceho vo
Viničkách, Ul. Vojtecha Gondu č. 201/15, zast. JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, Košice,
Moyzesova 46 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná č. 63 v konaní o
žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 03.04.2012 č. 1020503/1/479335-748305/2012/4897
takto,

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu
Kráľovský Chlmec zo dňa 27.06. 2011 č. 738/230/16495/11/Var, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod
1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o správe daní a poplatkov) žalobcovi nebol
priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 40.964,00
eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 10 533,60 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetom obchodovania žalobcu v kontrolovanom
zdaňovacom období máj 2010 bolo 30.800 ks drevených kolíkov s rozmermi 3x5x110 cm, ktoré podľa
predložených faktúr č. 130510/V2 zo dňa 13. 05. 2010 a č. 270510/V2 zo dňa 27.5.2010 žalobca
nakúpil od dodávateľa - H. Y. - VENIKOM, Malá Tŕňa 125, 076 82. Žalobca v máji 2010 predal
iba časť tovaru, t.j. celková výška odpočítateľnej dane prevýšila celkovú výšku dane za zdaňovacie
obdobie máj 2010 a daňovému subjektu vznikol nadmerný odpočet. Žalovaný konštatoval, že správca
dane zistil, že k samotnému obchodu, t. j. k fyzickému odovzdaniu a prevzatiu tovaru malo dôjsť

v skladovacích priestoroch na Hlavnej 600 v Strede nad Bodrogom. Tovar neopustil sklady, zmenil
iba vlastníka. Zo skladovej karty správca dane zistil, že žalobca od januára 2010 do októbra 2010
obchodoval s tovarom - drevené kolíky výlučne so spoločnosťami prepojenými osobou H. Y. st. alebo
priamo s fyzickou osobou - H. Y. - VENIKOM. Od októbra 2010, kedy žalobca mal všetky drevené kolíky
predať spoločnosť EUROPLANT - SK, Kft, Maďarsko ( za ktorú konal H. Y. R..), už s touto komoditou
neobchoduje. Žalovaný ďalej v odôvodnení zdôraznil, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatneného práva na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010 nevychádzal len z predloženej

faktúry, pokladničných a účtovných dokladov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie,
či predložená faktúra odráža skutočnosť a či v nej neabsentuje materiálny podklad. Správca dane
preveroval pôvod drevených kolíkov, ich vek, účel použitia, surovinu na ich výrobu, cenu, ekonomické
predpoklady potrebné k výrobe a k obchodovaniu s drevenými kolíkmi, ako aj manipuláciu s kolíkmi,formu úhrady za tovar, fyzickú existenciu drevených kolíkov a ich dodanie do Maďarska v októbri 2010.
Správca dane za účelom preverenia existencia množstva a druhu drevených kolíkov vykonal dňa 20.
10. 2010 miestne zisťovanie v skladovacích priestoroch spoločnosti DREVO SK, s. r. o., v Strede nad

Bodrogom, Hlavná č. 600, kde mali byť uskladnené drevené kolíky patriace žalobcovi. Žalobca ani jeho
splnomocnený zástupca sa miestneho zisťovania nezúčastnili, vstup do skladových priestorov umožnil
H. Y. st., ktorý predložil skladovú kartu zásob drevených kolíkov žalobcu a uviedol, že žalobca už v
skladových priestoroch nemá žiadne drevené kolíky, pretože tie boli v októbri 2010 predané spoločnosti
EUROPLANT do Maďarska. H. Y. sa do zápisnice o ústnom pojednávaní č. I/332/108228/2010/FekĽ

vyjadril aj k preprave kolíkov, pretože boli prepravované kamiónmi, ktoré sú vo vlastníctve spoločností, v
ktorých je on konateľom. Uviedol, že za prepravu nefakturoval žalobcovi nič, pretože išlo o zanedbateľnú
čiastku.

Pri miestnom zisťovaní bolo preverené skladovanie kolíkov nachádzajúcich sa v týchto skladovacích
priestoroch a bolo zistené, že v sklade sa nachádzalo cca 250.000 drevených kolíkov, ktoré boli

označené ako majetok spoločnosti DOMBY, s. r. o.

Pretože miestnym zisťovaním, ktoré bolo vykonané dňa 20. 10. 2010 nebola potvrdená ani vyvrátená
existencia drevených kolíkov, ktoré by boli majetkom žalobcu, správca dane pristúpil k zabezpečeniu
dôkazov formou nahliadnutí do spisov iných daňových subjektov, prepojených osobou H. Y. st. a osobou

žalobcu.

Zo spisu daňového subjektu DOMBY, s. r. o., vyplynulo, že pri výkone miestneho zisťovania dňa 13. 09.
2010 v Strede nad Bodrogom, Hlavná 600, neboli uskladnené žiadne drevené kolíky patriace žalobcovi
(úradný záznam z 21. 10. 2010 č. I/332/13259-110470/2010/FekĽ. Podľa zistení správcu dane v tomto

období sa v týchto priestoroch malo nachádzať 211.800 ks drevených kolíkov s rozmermi 3x5x110 cm.

Zo spisu daňového subjektu RTL-K, s. r. o., (úradný záznam č. I/332/13259-58342/2011/FekĽ zo
dňa 24. 05. 2011) správca dane zistil, že vo februári 2011 sa v skladovacích priestoroch spoločnosti
EUROPLANT - SK v Mikoháza nenachádzali žiadne drevené kolíky, pretože tie boli vo februári 2011

predané slovenským spoločnostiam.

Nahliadnutím do spisu daňového subjektu JOMADO, s. r. o., (úradný záznam č.
I/332/13259-58343/2011/FekĽ zo dňa 24. 05. 2011) správca dane zistil, že v marci 2011 sa v
skladovacích priestoroch spoločnosti EUROPLANT SK v Mikoháza nenachádzali žiadne drevené kolíky,

pretože tie boli ďalej dodané spoločnosti GLOBAL-MIX, s. r. o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom.

Správca dane dňa 25. 01. 2011 vykonal miestne zisťovanie v skladových priestoroch v Strede nad
Bodrogom za účelom preverenia existencie jednotlivých komodít, s ktorými obchodujú spoločnosti
prepojené osobou H. Y. st. a zistil, že v týchto priestoroch sa nachádzalo cca 250.000 drevených kolíkov,

ktoré boli označené ako majetok spoločnosti DOMBY, s. r. o. (úradný záznam č. I/332/13259-8707/2011/
FekĽ zo dňa 25. 01. 2011).

Z úradného záznamu zo dňa 24. 05. 2011 č. I/332/13259-58344/2011/FekĽ vyplýva, že dňa 01. 02. 2011
bolo vykonané miestne zisťovanie v skladovacích priestoroch v Strede nad Bodrogom, pri ktorom bolo

zistené, že v týchto skladových priestoroch sa nachádzali zásoby drevených kolíkov spoločnosti Prestíž,
s. r. o., ( 242.200 ks ) a H. Y. - VENIKOM (cca 18 900 ks).

Pri výkone týchto miestnych zisťovaní bolo preukázané, že vo februári 2011 sa na adrese Hlavná 600
Streda nad Bodrogom nachádzali stále tie isté kolíky, zložené na tom istom mieste a nebol zaevidovaný

ich nárast z dôvodu nadobudnutia tovaru z Maďarska od spoločnosti EUROPLANT - SK. Pri miestnom
zisťovaní vykonanom dňa 13.9.2010 správca dane nezistil, žeby v sklade v Strede nad Bodrogom boli
skladované drevené kolíky patriace žalobcovi, preto spochybnil existenciu 211.800 ks drevených kolíkov,
ktoré podľa skladovej karty mal mať žalobca na sklade. Žalovaný uviedol, že pri vykonaných miestnych
zisťovaniach bola spochybnená aj existencia 6 miliónov ks drevených kolíkov, ktoré podľa skladových

kariet spoločností prepojených osobou H. Y. st., mal H. Y. - VENIKOM vyrobiť od januára do júna 2010. V
skladovacích priestoroch v Strede nad Bodrogom sa nachádzalo iba cca 250.000 ks drevených kolíkov,
ktoré do 25. 01. 2011 patrili spoločnosti DOBMY, s. r. o., a od 01. 02. 2011 patrili spoločnosti PRESTÍŽ
s.r.o. - 242.200 ks a cca 18.900 ks drevených kolíkov, ktoré patrili H. Y. - VENIKOM.Správca dane zhodnotením získaných dôkazov týkajúcich sa dodávky drevených kolíkov od H. Y. -
VENIKOM, spochybnil samotnú výrobu drevených kolíkov, pretože nebolo preukázané, z čoho, kým a

akými výrobnými prostriedkami boli tieto vyrobené. Podľa predložených faktúr mal daňový subjekt E.
G. nadobudnúť drevené kolíky od H. Y. - VENIKOM, ktorý bol prvovýrobcom tohto tovaru. Zo skladovej
evidencie H. Y. - VENIKOM vyplýva, že H. Y. - VENIKOM v januári 2010 predal všetky drevené kolíky z
produkcie roka 2009 (spoločnostiam personálne prepojeným osobou H. Y. st. a osobou E. G.) a koncom
januára 2010 musel predávať drevené kolíky vyrobené v roku 2010. Podľa vyjadrenia H. Y. st. drevené

kolíky boli vyrobené zo smrekového dreva rezaním foršní. Guľatina bola nakúpená od spoločnosti
FUFRA. Kontrolou skladových kariet smrekovej guľatiny daňového subjektu H. Y. - VENIKOM správca
dane zistil, že všetka nakúpená guľatina bola predaná. Ani na jednej skladovej karte sa nenachádza
výdaj zo skladu za účelom spracovania smrekovej guľatiny na foršne a následne na drevené kolíky.
Kontrolou skladových kariet foršní daňového subjektu H. Y. - VENIKOM správca dane zistil, že všetky
nakúpenéforšnebolipredané.ZúčtovníctvadaňovéhosubjektuH.Y. VENIKOMbolozistené,žedaňový

subjekt neúčtoval o žiadnych výdavkoch, ktoré by preukazovali, že u neho prebiehala výroba drevených
kolíkov - nemal zamestnancov, nehnuteľnosti, neevidoval dodávateľské faktúry za prenájom píly, strojov,
pracovnej sily, skladových priestorov, neevidoval faktúry za energie, za prepravu ( úradný záznam
č.I/332/13259 - 58345/2011/FekĽ zo dňa 24. 05. 2011 a úradný záznam č. I/332/13259-58347/2011/
FekĽ zo dňa 24.5.2011).

Správca dane pri preverovaní reálnosti samotného výkonu deklarovanej podnikateľskej činnosti žalobcu
zistil, že podnikal bez akýchkoľvek režijných nákladov, čo vyplynulo nielen z jeho účtovníctva (žalobca
neúčtoval o žiadnych režijných nákladoch), ale aj z odpovedí tretích osôb - Slovenského plynárenského
priemyslu, a. s., Bratislava, ktorý uviedol, že žalobca nie je jeho odberateľom, Východoslovenskej

energetiky, a. s., Košice, ktorá uviedla, že na adrese žalobcu nie je k odberu prihlásený žiadny
podnikateľský subjekt. Na odbernom mieste je prihlásený E. G. iba v segmente Domácnosti. Správca
dane ďalej zistil, že žalobca nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle
§ 128 ods. 1 až 3, a ods. 8 až 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov a z odpovede Československej obchodnej banky, a. s., Bratislava zistil, že s účtom vedeným

na meno žalobcu mohla disponovať aj G. L.. Od založenia tohto účtu žalobca nevykonával žiadne
transakcie, jediným pohybom na účte bol príjem z vrátených nadmerných odpočtov DPH, ktoré žalobca
vybral ešte v ten istý deň, ako boli pripísané na účet. Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava
a Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava oznámili, že žalobcovi nevedú účty a spoločnosť Orange
Slovenska, a. s., oznámila, že žalobcu ako zákazníka neeviduje.

Správca dane z predložených daňových priznaní žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2005
až 2010 zistil, že žalobca nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť, za roky 2008
až 2010 si uplatnil nadmerné odpočty v celkovej sume 371.133,33 eura. Z daňových priznaní žalobcu
ako daňového subjektu, na dani z príjmov fyzickej osoby vyplynulo, že tomuto za roky 2005 - 2009

vznikla daňová strata (za rok 2009 strata 268.090,-- eur, za rok 2008 strata 13.764.428,-- Sk, za rok
2007 strata 6.879.288,-- Sk, za rok 2006 strata 12.726.960,-- Sk, za rok 2005 strata 4.439.315,-- Sk)
čo nasvedčuje tomu, že žalobca nepodnikal za účelom dosiahnutia zisku z podnikateľskej činnosti, bol
enormne zadlžený, dosahoval zápornú hodnotu vlastného imania a zápornú pridanú hodnotu. Takto
zadlžený podnikateľ by v štandardnom podnikateľskom prostredí sa musel dostať do úpadku a musel

by podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Na opakované výzvy správcu dane, aby si žalobca splnil zákonom stanovenú povinnosť - preukázanie
formálnej deklarácie uskutočnenia zdaniteľných obchodov dôkaznými prostriedkami majúcimi povahu
faktu, žalobca nereagoval a nepredložil dôkazy preukazujúce predaj drevených kolíkov spoločnosti

EUROPLANT - SK Kft., pričom ani neoznámil dôvody, pre ktoré tak neurobil.
Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nespolupracoval so správcom dane, nepredložil všetky
požadované dôkazy a nevyjadril sa k zisteným skutočnostiam. Správca dane preto skúmal dodanie
tovaru deklarovaného predloženou faktúrou tak, aby bolo možné zistiť, či išlo o skutočné alebo
simulované plnenie. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že v

uvedenom prípade nejde o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi, pretože
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že deklarované dodania tovarov sú len formálne, pričom k
vecnému plneniu nedošlo, predložené dôkazy sú nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu.Žalovaný konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky považoval za vykonané v
súlade s ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s
ustanovením § 29 ods. 4 tohto zákona. Konštatoval, že správca dane vychádzal zo základných zásad

daňového konania, upravených v ust. § 2 cit. zákona, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Žalovaný ďalej v dôvodoch napadnutého rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým odvolacím

námietkam žalobcu. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti a nesprávnosti skutkových zistení
a ich vyhodnotenia v neprospech žalobcu uviedol, že platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči
nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky uvedené v zák. č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona vymedzuje formálnu stránku
uplatnenia práva na odpočítanie dane. To znamená, právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane
uplatniť len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49

ods. 2 cit. zákona. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona platiteľ dane môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s
výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom
v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľmi dodané.

Podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie DPH sú hmotno-právnej povahy a
vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Zákon o DPH určil pre dokazovanie prísnejšie
podmienky, ktoré treba zo strany platiteľa dodržať, pretože ide o hmotno-právne podmienky, k záveru
oprávnenosti odpočítať dane nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci by obsahovala všetky
formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedenú naozaj dokladujú predmetnú

skutočnosť. Ako dôkazy možno v zmysle § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. V daňovom
konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Táto povinnosť je pre daňovníka nie iba
povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými

by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiam uvedených na faktúrach od H. Y. - VENIKOM, nepredložil
požadované dôkazy a nepodal žiadne vysvetlenie, ani vyjadrenie v zmysle zaslaných výziev zo dňa
08.09.2010, 13. 12. 2010, 24. 03. 2011 a 02. 06. 2011.

Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane pri dokazovaní

a hodnotení zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na určenie alebo vybratie. Vzhľadom na to, že správca dane mal
pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov nevychádzal iba z
nich, ale vykonal dokazovanie zamerané na preverenie dodania drevených kolíkov od H. Y. - VENIKOM.

Zabezpečené dôkazy hodnotil podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov, pričom hodnotením dôkazov zabezpečil objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového
stavu veci. Správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok
predloženými faktúrami od H. Y. - VENIKOM, ktorých vierohodnosť a pravdivosť nebola žalobcom
preukázaná a preto správca dane obchodné vzťahy medzi žalobcom a H. Y. - VENIKOM, vyhodnotil tak,

že zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené, čím žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane. Z týchto dôvodov považoval žalovaný túto námietku žalobcu za
neopodstatnenú.

K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa fyzickej existencie obchodovaného tovaru - drevených

kolíkov, žalovaný uviedol, že správca dane záver o neexistencii drevených kolíkov nevyvodil z výsledkov
miestneho zisťovania zo dňa 20. 10. 2010. Dňa 05. 10. 2010 došlo k odpredaju a následne aj k fyzickému
prevezeniu obchodovaného tovaru do Maďarska, a preto týmto miestnym zisťovaním nemohla byť
potvrdená fyzická existencie drevených kolíkov v sklade v Strede nad Bodrogom a preto správca dane
pristúpil k zabezpečeniu dôkazov z výsledkov miestneho zisťovania vykonanom v inom daňovom konaní

iného daňového subjektu, ktorého sa žalobca nemohol zúčastniť a preto má dôvodné pochybnosti o
objektívnosti zistení zabezpečených v priebehu tohto miestneho zisťovania. Dňa 20. 10. 2010 správca
dane vykonal miestne zisťovanie v skladovacích priestoroch patriacich spoločnosti DREVO SK, s. r.
o., a podľa vyjadrenia H. Y. st., ktorý bol konateľom tohto daňového subjektu, žalobca v čase výkonumiestneho zisťovania nemal v skladovacích priestoroch žiadne drevené kolíky, pretože ich v októbri 2010
predal do Maďarska. Žalobca aj napriek opakovaným výzvam predaj drevených kolíkov spoločnosti
EUROPLANT - SK Kft nepreukázal a nepotvrdil. Pretože pri ohliadke sa nenachádzali žiadne drevené

kolíky, ktoré by patrili žalobcovi, správca dane vykonal ďalšie kroky na zistenie, či sa drevené kolíky
nachádzali v sklade v období, keď podľa predložených dokladov mal byť tovar uložený na sklade, tzn.
do 01. 10. 2010. Po preverení záznamov o miestnych zisťovaniach správca dane zistil, že v Strede
nad Bodrogom bolo dňa 13. 9. 2010 vykonané miestne zisťovanie daňového subjektu DOMBY s.r.o.,
ktorého sa E. G. ako konateľ tohto subjektu nezúčastnil a ktoré konštatovalo, že tam neboli uskladnené

žiadne drevené kolíky patriace E. G.. Vzhľadom na to, že žalobca nespolupracoval so správcom dane,
správca dane si zabezpečoval dôkazy nahliadnutím do spisov daňových subjektov, ktoré sú personálne
prepojené osobou H. Y. st., o ktorých vyhotovil úradné záznamy, alebo aj žiadosťami o súčinnosť
v zmysle ust. § 32 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. Podľa zistení správcu dane H. Y. - VENIKOM bol
prvovýrobcom drevených kolíkov, ktoré mal predávať v reťazci spoločností prepojených osobou H. Y. st.
a osobou E. G.. V roku 2000 mal H. Y. - VENIKOM podľa zistení správcu dane vyrobiť a predať 6 miliónov

ks drevených kolíkov personálne prepojeným spoločnostiam. Tieto spoločnosti skladovali drevené kolíky
iba v skladových priestoroch v Strede nad Bodrogom, ale pri vykonaných miestnych zisťovaniach nebolo
preukázaných 6 miliónov ks drevených kolíkov a nebolo preukázané, žeby tam boli skladované drevené
kolíky patriace žalobcovi. Žalobca teda nepreukázal fyzickú existenciu 211.800 ks drevených kolíkov,
ktoré mal mať k 01. 10. 2010 na sklade. Preto žalovaný nepovažoval ani túto odvolaciu námietku za

dôvodnú.

V odvolaní žalobca tiež poukázal na to, že správca dane spochybnil dodanie tovaru do Maďarska tým, že
prepravu zabezpečil prostredníctvom kamiónu, patriacemu spoločnosti, v ktorej mal H. Y. st. majetkovú
účasť a bez fakturácie prepravného, správca dane pri vyvodení tohto záveru opätovne vychádzal aj z

informácií získaných nahliadnutím do spisov iných daňových subjektov v iných daňových konaniach,
pričom žiadne z týchto zistení správcu dane uvádzané v rozhodnutí nie sú dôkazom o tom, že tovar
nebol reálne predaný do Maďarska. Žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že o tom, že tovar mal
byť predaný do Maďarska sa nedozvedel správca dane od žalobcu, ale od H. Y. pri miestnom zisťovaní
dňa 20. 10. 2010. Žalobca sa k tomuto tvrdeniu aj napriek viacerým výzvam správcu dane, nevyjadril.

Žalovaný konštatoval, že žalobná námietka žalobcu, že správca dane spochybnil dodanie drevených
kolíkov do Maďarska z dôvodu, že žalobca toto dodanie nepreukázal, a tiež z dôvodu, že preprava mala
byť zabezpečená kamiónom, ktorý patril spoločnosti, v ktorej má H. Y. majetkovú účasť a bez fakturácie
prepravného nie je pravdivé, pretože správca dane túto skutočnosť uviedol v súvislosti s poukázaním
na obchodovanie s drevenými kolíkmi, ktorých skladovanie v januári a februári 2011 nebolo potvrdené

maďarskou daňovou správou.

Žalovaný k námietkam žalobcu, že správca dane skutočnosti týkajúce sa neúčtovania režijných a
prepravných nákladov účtov zamestnancov a nereagovania žalobcu na výzvu správcu dane vyhodnotil
jednostranne a v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu a že svoje

rozhodnutie odôvodnil iba dôkazmi, svedčiacimi v neprospech žalobcu a nevzal do úvahy objektívne
dôkazy svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov uviedol, že správca dane v odôvodnení
dodatočnéhoplatobnéhovýmeruokreminýchskutočnostíuviedolajskutočnostitýkajúcesaúčtovníctva.
Všetky zistenia uvádzané v odôvodnení dodatočného platobného výmeru v tejto súvislosti majú svoj
zmysel a opodstatnenie a boli uvedené a vyhodnotené v súlade s § 2 ods. 3 a § 29 ods. 2 zák. č.

511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Napokon žalovaný uviedol, že sú neopodstatnené aj tie odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa
spochybnenia hodnovernosti podnikateľskej činnosti dodávateľa žalobcu H. Y. - VENIKOM. Zistené
skutočnosti, týkajúce sa výroby drevených kolíkov u H. Y. - VENIKOM, ktorý mal byť prvovýrobcom

drevených kolíkov a zároveň žalobcovým dodávateľom, nie sú pochybnosťami o hodnovernosti
dodávateľa a jeho evidencie, ktoré by správca dane bol pripísal v neprospech žalobcu, ale tieto zistenia
preukazujú, že výroba drevených kolíkov v množstve 6 miliónov ks nebola ani preukázaná, ani reálna.

Žalovaný napokon konštatoval, že žalobca ani na opakované výzvy nepreukázal realizáciu zdaniteľných

obchodov medzi ním a jeho dodávateľom a tým nepreukázal, že splnil podmienky vyplývajúce z ust.
§ 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca počas výkonu daňovej
kontroly nespolupracoval s kontrolnou skupinou, nereagoval na jej výzvy, nepredložil dostatočné dôkazy,
ktoré by deklarované dodávky tovaru zachytili čo do priebehu a výsledku, nepreukázal vierohodnosť apravdivosť svojich tvrdení a o realizovaní deklarovaných obchodov a preto neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane podľa zák. č. 222/2004 Z. z.

Žalovaný zdôraznil, že v prvom rade malo byť v záujme žalobcu a v nadväznosti na to povinnosťou
aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil. Správca dane poskytol
žalobcovidostatokpríležitostínielennapredkladaniedôkazov,aleajnapodávanievyjadreníavysvetlení
k zisteniam správcu dane. Na základe týchto skutočností preto žalovaný napadnutý dodatočný platobný
výmer potvrdil.

Žalobca podal v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu žalobu a žiadal, aby súd rozhodnutie
žalovaného, ako aj dodatočný platobný výmer zo 17. 08. 2011 č. 738/230/20775/11/Var zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný sa neriadil ustanoveniami § 29, 48 ods. 2, 5, 6 zák.
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom najmä
preto, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné

na posúdenie veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a je nepreskúmateľné
pre nedostatok odôvodnenia. Poukázal na to, že žalovaný pri vyhodnotení jednotlivých zistení správcu
dane nepostupoval v súlade so základnou zásadou daňového konania uvedenou v § 2 ods. 1, 3 zák.
č. 511/1992 Zb., svoj záver neodôvodnil presvedčivo, nereagoval na všetky žalobcove námietky, ktoré
mali pre vec zásadný význam a hodnotenie dôkazov vykazuje závažné znaky svojvôle. Žalovaný v

odôvodnení svojho rozhodnutia len zopakoval argumentáciu správcu dane bez toho, aby sa nestranne
zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní zo dňa 02. 09. 2011.

Žalobca namietal, že všeobecné zistenia správcu dane v daňovom konaní spočívajúce v poznatkoch
alebo podozreniach o neúčtovaní režijných výdavkov preukazujúcich výkon podnikateľskej činnosti,

účte v ČSOB slúžiacom len na poukazovanie nadmerných odpočtov, neexistencii zamestnancov v
pracovnom pomere, neexistencii nákladov na prepravu a manipuláciu drevených kolíkov, nereagovaní
žalobcu na výzvu správu dane na podanie potrebných vysvetlení a nedostatočnú súčinnosť žalobcu v
daňovom konaní vyhodnotil správca dane a následne žalovaný jednostranne v nadväznosti na jednotlivé
zdaniteľné plnenia tak, že v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu uzavrel,

že žalobcom nebola vykonávaná ekonomická činnosť, neprebehli vecné plnenia z predložených faktúr,
ktorébolivystavenébezreálnehopodkladu.Takézhodnotenieskutkovéhostavujevrozporesprincípom
legality v tom, že záujem štátu na maximalizovaní výnosu daní a poplatkov sa nemôže dosiahnuť na úkor
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nemôže
byťvpriamomrozporesozásadoupresnéhoaúplnéhozisteniaskutkovéhostavuvtom,žesprávcadane

a žalovaný upriami pozornosť a dôvody rozhodnutia len dôkazmi svedčiacimi v neprospech daňového
subjektu a neberie do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo
spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. Neúčtovanie režijných
nákladov podľa žalobcu svedčí o porušovaní predpisov o účtovníctve, ale porušenie týchto predpisov
nevylučuje, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo.

Žalobca ďalej namietal, že správca dane aj žalovaný záver o tom, že vecné plnenie z predložených
faktúr nenastalo, vyvodil aj z toho, že žalobca v rozhodnom zdaňovacom období obchodoval s
tovarom len v prostredí prepojenom osobou H. Y., pričom správca dane svoje zistenie oprel výlučne
o dôkazy a úvahy svedčiace v neprospech žalobcu a v neprospech žalobcu vyhodnotil aj dôkazy,

ktoré nasvedčovali uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Ide najmä o spochybnenie hodnovernosti
dodávateľa daňového subjektu H. Y. - VENIKOM. Podnikateľská činnosť tohto dodávateľa drevených
kolíkov bola správcom dane spochybnená z hľadiska dostatočného množstva výroby tovaru, ako aj
suroviny na jej výrobu, nedostatku zamestnancov, prepravy a manipulácie a ceny tovaru. Tomu žalobcu
oponoval, že tieto pochybnosti o hodnovernosti dodávateľa a jeho účtovnej a skladovej evidencie

nemôžu sa pripísať v neprospech žalobcu v zmysle úplného spochybnenia uskutočnenia zdaniteľného
plnenia. Tieto zistenia vedúce k pochybnostiam u daňového subjektu H. Y. - VENIKOM boli navyše
dokazované v inom daňovom konaní, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca v
tejto súvislosti poukazoval v žalobe na to, že žiaden právny predpis mu neukladal povinnosť skúmať
svojich dodávateľov z vyššie uvedených hľadísk, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu č.

3Szf/1/2010 zo dňa 19. 08. 2010, v ktorom súd uviedol, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať,
aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných
subjektov pred dodaním tovaru.Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný a správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý nesprávne a nezrozumiteľne vyhodnotil. Žalobca predložil správcovi dane
daňové doklady a doklady o zaplatení, cez existenciu ktorých sa v daňovom konaní zvyčajne posudzuje

splnenie podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Vzhľadom na to, že podľa správcu dane
existujú dôvodné pochybnosti o tom, že predložené faktúry odrážajú skutočnosť, vyzval žalobcu na
predloženie dôkazných prostriedkov na preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov a z dôvodu
ich nepredloženia, resp. neunesenia dôkazného bremena prijal vyššie uvedený záver. Žalobca však
poukázal na to, že pod dôkaznú činnosť daňovníka nemožno zaradiť aj samotnú činnosť, ktorou sa

pre potreby rozhodnutia majú nestranne objasniť doklady a listiny predkladané daňovníkom, ktorými
preukazuje uplatnený nárok na odpočet DPH. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. k. 4Sž/62/2000 z 28. 11. 2000. Ak teda žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu, porušil tým ust. čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR a zákon č. 511/1992 Zb.
v platnom znení v jeho ustanoveniach § 2 ods. 1, 2, 3 a 5, § 7 ods. 3, § 15 ods. 5 písm. f), ods. 6 písm.
c) a d), § 26 ods. 1, § 29 ods. 1 - 5 a ods. 8, § 48 ods. 2, 5 a ods. 6.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe z 23. 10. 2012 uviedol, že správca
dane pri dokazovaní a hodnotní zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s ust. § 2 a §
29 zák. č. 511/1992 Zb. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v daňovom konaní má všetky
náležitosti v zmysle § 30 a § 48 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom
odvolania a z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, že akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný
vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Reagujúc na ďalšie žalobné námietky
žalovaný uviedol, že z obsahu odôvodnenia dodatočného platobného výmeru, ako aj z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že kontrolná skupina v rámci kontroly vykonala dokazovanie zamerané na

preverenie dodania drevených kolíkov daňovým subjektom H. Y. - VENIKOM a výsledky dokazovania
spochybnili uskutočnenie deklarovaných obchodov. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkami žalobcu,
že absencia dôkazných prostriedkov, resp. neúplnosť účtovných dokladov, na ktoré žalobca poukázal
v žalobe, nevylučujú uskutočnenie obchodov. V tomto prípade ide o dôkazné prostriedky, ktorých
predloženie podmieňuje uznanie nároku na odpočítanie dane u žalobcu z dôvodu dodania tovaru

dodávateľom H. Y. - VENIKOM. Zo spisového materiálu vyplýva, že v danom prípade žalobcovi v
súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou režijné výdavky ani nevznikli, o čom svedčia napríklad
aj odpovede dodávateľov energie, plynu, mobilných operátorov. Za neopodstatnené považuje námietky
žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný dôvodia rozhodnutia len dôkazmi, svedčiacimi v neprospech
žalobcu a nebrali do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo

spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. Zdôraznil, že kontrolná
skupina v rámci kontroly uplatňovala zásadu materiálnej pravdy a jej účelom bolo úplne a presne
zistiť skutkový stav veci. Dôkazné prostriedky predložené žalobcom neboli spôsobilé preukázať, že
k deklarovanému plneniu fakticky došlo, resp. neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o
reálnosti deklarovaných obchodných transakcií. Doklady o prijatí deklarovaných plnení vyhotovené

so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na
odpočítanie dane, pokiaľ nie je preukázané, že k uskutočneniu deklarovaných plnení skutočne došlo.
Zdôraznil, že v tomto prípade to bol žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil všetky
požadované doklady v zmysle výziev na predloženie dôkazných prostriedkov. Preto kontrolná skupina
si zabezpečila dôkazy miestnym zisťovaním u žalobcu, ako aj v skladovacích priestoroch v Strede

nad Bodrogom a tiež v rámci súčinnosti s inými orgánmi a organizáciami. Žalovaný poukázal na to,
že kontrolná skupina nespochybnila uskutočnenie zdaniteľných plnení pochybnosťami o podnikateľskej
činnosti H. Y. - VENIKOM. Kontrolná skupina vzhľadom k skutočnosti, že s komoditou drevené kolíky
obchodovalcelýreťazecspoločnostíaišloospoločnostipersonálneprepojenéosobouMikulášaVarehu,
si zabezpečovala dôkazy nahliadnutím do spisov niektorých týchto spoločností, u ktorých vyhotovila

úradné záznamy. Zistila, že výroba a predaj 6 miliónov ks drevených kolíkov personálne prepojeným
spoločnostiam H. Y. - VENIKOM ako prvovýrobcu drevených kolíkov nebolo reálne preukázané tiež
s prihliadnutím k množstvu kolíkov uskladnených v skladovacích priestoroch Streda nad Bodrogom.
Menovaný daňový subjekt nemá v majetku žiadne technicko-materiálne zabezpečenie na výrobu
drevených kolíkov, nezamestnáva zamestnancov. Takéto zhodnotenie skutkového stavu nie je v rozpore

s princípom legality. Kontrolná skupina v tomto prípade len plnila účel kontroly a preverovala u žalobcu
splnenie podmienok pre odpočítanie dane upravených v hmotono-právnom zákone. Postupovala pritom
v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránila záujmy štátu a obcí a dbala pritom na zachovanie
práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca mal možnosť v priebehu kontroly kedykoľvekuplatniť svoje práva v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. c) - g) zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, tieto práva nevyužil.

Žalovaný ďalej konštatoval, že prepojenie medzi spoločnosťami, v ktorých figuroval ako konateľ, resp.
spoločník H. Y. a žalobcom preukazuje tiež skutočnosť, že miestneho zisťovania vykonaného dňa 20. 10.
2010 sa E. G., ani jeho splnomocnený zástupca nezúčastnili, vstup do skladovacích priestorov umožnil
H. Y., ktorý predložil skladovú kartu zásob E. G. a tiež sa vyjadril k uskladneniu a preprave kolíkov, ktoré
boli predmetom sporných faktúr.

Analýzou postavenia žalobcu ako fyzickej osoby v reťazci prepojenom osobou H. Y., ako aj DPH bolo
zistené, že žalobca obchoduje výlučne so spoločnosťami ekonomicky a personálne prepojenými osobou
H. Y.. Daňové priznania žalobcu k DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2005 - 2010 preukazujú, že
žalobca nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť, za každé zdaňovacie obdobie
bol výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet. Za roky 2008 - 2010 daňový subjekt

uplatnil nadmerné odpočty v celkovej sume 371.133,33 eura. Z daňových priznaní podaných daňovým
subjektomnadanizpríjmovfyzickýchosôbzaroky2005-2009vznikladaňovémusubjektuE.G.daňová
strata, čo nasvedčuje tomu, že žalobca nepodniká za účelom dosiahnutia zisku z podnikateľskej činnosti,
je enormne zadlžený, dosahuje zápornú hodnotu vlastného imania a zápornú pridanú hodnotu. Žalovaný
konštatoval, že tieto skutočnosti preukazujú, že v prípade takéhoto konania žalobcu v reťazci vzájomne

prepojených firiem nebol vytvorený predpoklad ekonomickej činnosti v rozsahu, ako to deklaroval v
daňovom priznaní a dokladoch predložených pri kontrole. Obchodné operácie sa javia ako účelové a
neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania
DPH. O správnosti týchto záverov svedčí aj skutočnosť, že jediným pohybom na účte žalobcu, ktorý bol
vedený v ČSOB, a. s., Bratislava od založenia účtu do 05. 01. 2011 boli príjmy z vrátených nadmerných

odpočtov DPH, ktoré žalobca vybral v ten istý deň, ako boli pripísané na účet. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. Afs/61/2008 z 27. 11. 2008, podľa ktorého za
dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky
dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok
na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Právo nárokované platiteľom

dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie,
než práve získanie nároku na odpočet dane. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci
obvyklých obchodných podmienok absentujú akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s
cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak, len za zneužitie objektívneho
daňového práva.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec, oboznámil sa s pripojeným
administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Daňové riaditeľstvo SR vykonalo
u žalobcu kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj

2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. I/332/13259-69408/2011/Fekľ zo dňa 20. 06. 2011 a dodatok
k protokolu č. I/332/13259-69408/2011/Fekľ zo dňa 20. 06. 2011. Protokol bol so žalobcom prerokovaný
a doručený v zmysle ust. § 15 ods. 12 dňa 16. 08. 2011. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie máj 2010 vykázal nadmerný odpočet vo výške 40.964,00 eura. Táto suma sa skladala z dvoch
dodávateľských faktúr č. 130510/V2 zo dňa 13. 05. 2010 a č. 270510/V2 zo dňa 27.5.2010, obe od

dodávateľa H.Y.-VENIKOM,MaláTŕňa125,07682 zapredaj30.800ks a30.800ksdrevenýchkolíkov
o rozmere 3x5x110 cm. Kontrolou správca dane preveril oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH z tejto
faktúry a vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane z týchto
dodávateľských faktúr. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol vydaný dodatočný platobný výmer
Daňovým úradom Kráľovský Chlmec, ktorý žalobca napadol odvolaním a žalovaný rozhodnutím zo dňa

03.04. 2012 č. 1020503/1/479335-748305/2012/4897 napadnuté rozhodnutie daňového úradu potvrdil.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané
(§ 49 ods. 2 písm. a) zák. 222/2004 Z. z. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na odpočítaniedane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 5, 7 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní
sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí
a dbá sa pritom na zachovane práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,

ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho

úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v

daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie vykonáva
správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovedí na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 15 ods. 5 písm. f) cit. zákona daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo
vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole,
k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 30 ods. 3 cit. zákona rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V

odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 48 ods. 2 cit. zákona odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti

odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 6 cit. zákona rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom
nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými
námietkami uvedenými v odvolaní.V preskúmavanom prípade ide o nepriznanie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj
2010 v sume 40 964,00 eura z faktúr č. 130510/V2 zo dňa 13. 05. 2010 a č. 270510/V2 zo dňa

27.5.2010, ktorými fakturoval dodanie drevených kolíkov v počte 30 800 ks a 30 800 ks. Dodávateľom
bol subjekt - H. Y. - VENIKOM, Malá Tŕňa 125, 076 82. K fyzickému odovzdaniu a prevzatiu tovaru
došlo v skladovacích priestoroch patriacich spoločnosti DREVO SK, s. r. o., v ktorej konateľom je H.
Y. st.. Pretože žalobca okrem faktúr nepredložil žiadne iné dokumenty, ktorými by preukazoval reálne
uskutočnenie dodávok, kontrolná skupina vykonala dokazovanie za účelom preverenia, či deklarované

obchody boli aj reálne uskutočnené. Takými dôkazmi boli miestne zisťovania, nahliadnutia do spisov
iných daňových subjektov prepojených H. Y. a to DOMBI, s. r. o., DREVO SK s.r.o., RTL-K, s. r. o.,
JOMADO, s. r. o. Výsledky dokazovania, ktoré sú podrobne uvedené v oboch rozhodnutiach daňových
orgánov a aj v prvej časti odôvodnenia tohto rozsudku ukázali, že žalobca obchodoval v zdaňovacom
období aj v ostatných zdaňovacích obdobiach výlučne s komoditou drevené kolíky iba so spoločnosťami
personálne prepojenými s H. Y. a to tak, že tovar bez toho, aby opustil skladovací priestor menil vlastníka

tak, aby v zdaňovacom období mu z obchodu vznikol nadmerný odpočet. Drevené kolíky mal žalobca
podľa skladovej karty, ktorú predložil pri miestnom zisťovaní H. Y. st. predať dňa 05. 10. 2010 do
Maďarska, ale zo spisu daňového subjektu DOMBY, s. r. o., kontrolná skupina zistila, že už 13. 09.
2010 sa v sklade v Strede nad Bodrogom žiadne drevené kolíky, ktoré by patrili žalobcovi nenachádzali.
Miestnym zisťovaním v januári 2011 bolo zistených v tomto sklade cca 250.000 ks drevených kolíkov,

ktoré boli označené, že patria spoločnosti DOMBY, s. r. o., a miestnym zisťovaním vo februári 2011 a
v tých istých priestoroch bola komodita drevené kolíky v množstve 240.200 ks označené spoločnosťou
Prestíž, s. r. o., a 18.900 ks tabuľkou H. Y. - VENIKOM. Kontrolná skupina skúmala a zisťovala pôvod
drevených kolíkov a spochybnila samotnú výrobu u H.Á. Y. - VENIKOM, pretože nebolo preukázané, z
čoho, kým a akými výrobnými prostriedkami ich vyrobil. Zo skladovacej evidencie H. Y. - VENIKOM totiž

kontrolná skupina zistila, že v januári 2010 predal všetky kolíky vyrobené v roku 2009 a teda v roku 2010
musel predávať drevené kolíky, ktoré vyrobil v roku 2010. Výdaj guľatiny však nebol zaznamenaný ani
na jednej skladovacej karte, H. Y. - VENIKOM neúčtoval o žiadnych výdavkoch, ktoré by preukazovali
výrobu, nemal zamestnancov, výrobné prostriedky, fakturáciu za energie, prepravu a pod. Tieto zistenia
potom aj podľa názoru súdu opodstatnene spochybnili reálne dodanie tovaru dodávateľom H. Y. -

VENIKOM, žalobcovi a tým aj neuznanie uplatneného práva na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1, 2
zák. č. 222/2004 Z. z.

Námietka žalobcu, že pri hodnotení skutkového stavu nepostupoval správca dane a žalovaný podľa ust.
§ 2 a 29 nie je dôvodná, pretože správca dane v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonal rozsiahle

dokazovanie na objasnenie uskutočňovania obchodu s komoditou drevené kolíky, ktorej dodávka bola
uskutočňovaná medzi spoločnosťami prepojenými osobou H. Y. a žalobcu. Dôkazy získané z iných
daňových kontrol boli použité v súlade so zákonom a vzhľadom na tok, že sa obchody uskutočňovali
výlučne v reťazci týchto spoločností, ich použitie bolo aj nevyhnutné na objektívne zistenie skutkového
stavu.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a žalovaný sa s každou odvolacou námietkou
vo svojom rozhodnutí podrobne vysporiadal. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nie je
odôvodnené a že sa nezaoberal so všetkými odvolacími námietkami nie je dôvodná.

Ani tvrdenie žalobcu, že neúčtovanie režijných výdavkov žalobcom je iba porušením predpisov v
účtovníctve a nie je dôkazom, že nebola vykonávaná ekonomická činnosť, nepovažuje súd za právne
významné, pretože záver, ku ktorému dospel žalovaný a správca dane, je správny a logický a
nevychádzal iba z týchto zistení, ale z vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. Tak žalovaný a správca dane postupoval aj pri hodnotení dôkazu ohľadom podnikateľskej

činnosti H. Y. - VENIKOM, u ktorého spochybnil jeho ekonomickú činnosť a ktorý mal predávať drevené
kolíky žalobcovi, bolo spochybnené plnenie deklarované spornými faktúrami. Žalobca pochybnosť
správcu dane nevyvrátil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Počas celej daňovej kontroly bol prakticky
pasívny, nereagoval na výzvy správcu dane, ani sa nezúčastňoval miestnych zisťovaní, nepredložil
žiadne písomnosti, ktoré od neho správca dane pri daňovej kontrole žiadal, preto správne konštatoval,

že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Súd je toho názoru, že správca dane a žalovaný rozhodli
v súlade so zákonom, keď žalobcovi nepriznali nadmerný odpočet za máj 2010, na základe už vyššie
uvedených skutočností a z týchto dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie

musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
posúdenia veci.