Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200933
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

pani A. L., bytom C. XX, C., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12,
Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 18.5.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn.
5N 697/12, Ev. č. 2022/12 zo dňa 3.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 5N 697/12, Ev. č. 2022/12 zo dňa
3.5.2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v prospech
KrajskéhosúduvBratislave,Záhradnícka10,Bratislavavlehote15dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 5N 697/12, Ev. č. 2022/12 zo dňa 3.5.2012 odporca v zmysle

§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľkei
nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V
pod sp. zn. 39C/261/2011, a to z dôvodu nesplnenia podmienky stavu materiálnej núdze. Uviedol,
že po preskúmaní priložených listinných dokladov preukazujúcich príjmovú situáciu navrhovateľky a

spoločne posudzovanej osoby, manžela navrhovateľky pána B. L.Š. má za to, že započítateľný príjem
navrhovateľky a s ňou spoločne posudzovanej osoby v rozhodnom období od septembra 2011 do marca
2012 presahuje výšku 1,6 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, ktoré v súlade s
ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
predstavujesumu515,60eur.Navrhovateľkasatedavzmyslenapadnutéhorozhodnutiaodporcuzjavne
nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako vymedzuje § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní
právnej pomoci a tak jej nemožno nárok na poskytovanie právnej pomoci priznať (§6, § 6a zákona o

poskytovaní právnej pomoci).

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
18.5.2012, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie
konanie. Poukázala v ňom na svoju ťaživú sociálnu situáciu, ktorá mu neumožňuje zabezpečiť si z
vlastných finančných prostriedkov základné potraviny a lieky, a už vôbec nie poskytovanie právnejpomoci vo veci ktorá úzko súvisí s jej nepriaznivým zdravotným stavom. Ďalej má navrhovateľka za to,
že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov vo veci sp.
zn. 39C/261/2011, v ktorej žiadal poskytnúť právnu pomoc, by malo vylučovať negatívne rozhodnutie

odporcu o poskytovaní právnej pomoci.

Odporcanavrholvosvojomvyjadreníknávrhuzodňa11.6.2012napadnutérozhodnutievcelomrozsahu
potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého
rozhodnutia a pritom uviedol, že navrhovateľka zámerne zatajila existenciu obchodných spoločností
WESTWOOD Slovakia s.r.o. a DUO CENTER Slovakia s.r.o., prostredníctvom ktorých vo funkcii

konateľky alebo v pozícii spoločníčky navrhovateľka vykonáva svoje podnikateľské aktivity. Odporcovi
je ďalej z jeho činnosti známe, že navrhovateľka sa dala dokonca v inom právnom spore zastúpiť
zamestnancom z právneho oddelenia vlastnej spoločnosti (DUO CENTER Slovakia s.r.o.). K námietke
navrhovateľky týkajúcej sa oslobodenia od súdnych poplatkov v právnej veci sp. zn. 39C/261/2011 (v
ktorej podľa názoru odporcu navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná) odporca len uviedol, že táto
skutočnosť žiadnym spôsobom nevplýva na jeho rozhodovaciu činnosť, nakoľko je pri tejto viazaný

postupom ustanoveným zákonom o poskytovaní právnej pomoci.

Navrhovateľka k predmetnému vyjadreniu zaslala stanovisko zo dňa 12.2.2013, v ktorom okrem
skutočnosti, že obe odporcom menované spoločnosti sú neaktívne od roku 2006, opätovne zdôraznila
svoj nepriaznivý zdravotný stav a s ním súvisiace zvýšené výdavky. Práve z týchto dôvodov má za to,
že nárok na poskytovanie právnej pomoci jej mal byť zo strany odporcu priznaný.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti
navrhovateľky, pretože táto sa i napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila (§
250g ods. 2 O.s.p.) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom pripojeného
administratívneho spisu odporcu. Navrhovateľka vo svojom návrhu a ani v stanovisku zo dňa 12.2.2013
nenamietala nesprávnosť výpočtu jej príjmu zo strany odporcu a ani jeho záver o tom, že sa nenachádza
v stave materiálnej núdze. Navrhovateľka v zmysle obsahu svojich podaní nástojí na tom, že jej
nepriaznivý zdravotný stav a zvýšené výdavky s tým spojené dostatočne odôvodňujú priznanie nároku

na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci, ktorá podľa jej názoru úzko súvisí s jeho zdravotným
postihnutím. Spornou je teda otázka, či vážny zdravotný stav a s tým spojené zvýšené výdavky
navrhovateľky, resp. predmet konania v ktorej navrhovateľka žiada priznať právnu pomoc odôvodňujú
priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, aj keď sa navrhovateľka evidentne nenachádza v
stave materiálnej núdze tak ako definuje zákon o poskytovaní právnej pomoci.

Postup pri rozhodovaní o priznaní či nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci upravuje
výlučne zákon o poskytovaní právnej pomoci, pričom v ust. § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 podmieňuje
poskytovanie právnej pomoci splnením podmienky stavu materiálnej núdze, v ktorej sa musí navrhovateľ
nachádzať.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, materiálnou núdzou je stav, keď

fyzickáosobajepoberateľomdávkyapríspevkovkdávkevhmotnejnúdzi,alebostav,keďpríjemfyzickej
osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych
služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci, z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od
dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, sa za príjem podľa tohto zákona nepovažujú

príjmy poskytované ako a) dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej
núdzi podľa osobitného predpisu, b) peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutímna kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu,
c) materské podľa osobitného predpisu, d) dávky štátnej sociálnej podpory podľa osobitného predpisu,
e) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, f) štipendiá okrem štipendia poskytovaného študentovi v

doktorandskom študijnom programe v dennej forme štúdia podľa osobitného predpisu.

Je zrejmé, že zákonodarca pri koncipovaní zákona o poskytovaní o právnej pomoci predpokladal aj
situáciu, v akej sa ocitla navrhovateľka, nakoľko v zmysle § 7 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona
nemožno do posudzovaného príjmu započítať peňažné príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia. Zákon o poskytovaní právnej pomoci teda v § 4 ods. 1 písm. i) určuje hraničnú

sumu, ktorou nastáva stav materiálnej núdze, v zmysle § 7 ods. 3 však zakazuje do posudzovaného
príjmu započítať také príjmy, ktoré žiadateľ poberá v dôsledku nepriaznivej zdravotnej či sociálnej
situácie. Zákon teda odporcovi ukladá pri posudzovaní stavu materiálnej núdze povinnosť brať do úvahy
i zvýšené výdavky žiadateľov s ťažkým zdravotným postihnutím a to tak, že kompenzačné príspevky do
príjmov nezapočítava. Zákon o poskytovaní právnej pomoci však nepozná žiadne výnimky či možnosť
správnej úvahy pri skúmaní splnenia podmienky stavu materiálnej núdze (§ 6 ods. 1 písm. a), § 6a

ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i) v spojení s § 7), naopak, zákon pri tejto podmienke stanovuje objektívne
kritériá, od týchto sa nemožno žiadnym spôsobom odchýliť. Správna úvaha odporcu je povolená len pri
posudzovaní splnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorú
však odporca z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze ani neskúmal.

Z dôvodov vyššie uvedených má súd za to, že odporca pri skúmaní sociálnych pomerov navrhovateľky

za rozhodné obdobie postupoval správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a
rovnako správne určil, že navrhovateľka sa nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako je tento stav
vymedzený v zákone o poskytovaní právnej pomoci.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu podaného návrhu dospel k názoru,
že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné. Navrhovateľka nesplnila
jednu zo základných kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods.
1 písm. a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a preto odporca rozhodol v súlade
so zákonom, ak nárok na jej poskytovanie navrhovateľke nepriznal. Nesplnenie podmienky materiálnej

núdze, tak ako je definovaná v § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, rovnako ako
nesplnenie čo i len jednej z ostatných kumulatívnych podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona
o poskytovaní právnej pomoci, automaticky vylučuje nárok žiadateľa na poskytovanie právnej pomoci.
Zákonoposkytovaníprávnejpomocitotižneumožňujeodporcoviaplikovaťvoľnúúvahupriposudzovaní,
či celková situácia navrhovateľa odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na poskytovanie

právnej pomoci. Odporca je povinný každú žiadosť o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci
posudzovať výlučne v rámci zákonom určených kritérií, a to bez výnimky.

Námietku navrhovateľky týkajúcu sa jej oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní pred Okresným
súdom Bratislava V nepovažuje súd za dôvodnú, nakoľko konanie v zmysle § 138 O.s.p. nemá žiaden
vplyv na rozhodovanie odporcu podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a už vôbec nie v časti

posúdenia splnenia podmienky vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní
právnej pomoci. O žiadosti podanej podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci rozhoduje výlučne
odporca, pričom zákon v § 4 ods. 1 písm. i) jasne a zrozumiteľne stanovuje objektívne kritériá pre
posúdenie príjmových pomerov žiadateľa, a následne v § 6 a § 6a vylučuje možnosť priznania nároku
na poskytovanie právnej pomoci v prípade, ak sa žiadateľ v stave materiálnej núdze nenachádza.

Oproti tomu dikcia § 138 O.s.p., ktorý nezakotvuje nárok účastníka konania na oslobodenie od súdnych
poplatkov,ponechávavšeobecnémusúduvoľnúúvahuprihodnotenípomerovúčastníkakonaniaanikdy
neskúma, či sa žiadateľ nachádza alebo nenachádza v stave materiálnej núdze, nakoľko tento pojem
O.s.p. ani nepozná.Pretože odporca pri rozhodovaní o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci postupoval v súlade
so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a súd sa s jeho rozhodnutím v plnej miere stotožňuje, súd
vydané negatívne rozhodnutie odporcu zo dňa 3.5.2012 potvrdil ako vecne správne.

O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu
súd nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4
zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľka bola v konaní pred súdom
neúspešná a preto ju súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur

(položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka
10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).