Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 10, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 39C/82/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109204504
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8109204504.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Marekom Bujňákom v právnej veci žalobcov: X./. I. T., L.. X.X.XXXX,

bytom T. XXXX/XX, XXX XX Ľ., občan SR, X./. I. T., L.. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX Ľ., občan
SR, X./. D. T., L.. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX Ľ., občan SR, všetci zastúpení advokátskou
kanceláriou Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Jahodová č. 6748/8, 080 01 Prešov, IČO:
36 855 928 proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37
870 475, o zaplatenie 21.234,30 eura,. takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 7.515,02 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 7.515,02 eura od 1.6.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške
54,67 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcov sa žalobou doručenou súdu dňa 10.3.2009 domáhal zaplatenia sumy
21.234,30 eura s príslušenstvom z dôvodu toho, že žalovaný je v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 135/1961 Zb. v znení zmien o pozemných komunikáciách ( cestný zákon ) vlastníkom
stavby - cesty III. triedy, vedenej ako C. - X s evidenčným číslom W., ktorá v celom rozsahu zaberá
parcelu č. XXX/XXX o výmere 2776 m2, druh pozemku orná pôda a parcelu č. XXX/XXX o

výmere 865 m2, druh pozemku orná pôda, obe zapísane na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie Ľubotice, ktorých vlastníkom bol v čase podania žaloby právny predchodca žalobcov. Právny
predchodca žalobcov prejavil vôľu uzavrieť vec mimosúdne dohodou už v roku 1995 a činil tak aj
doposiaľ výsledkom čoho boli opakované prísľuby zo strany kompetentných orgánov z roku 1996 a
odpovede žalovaného z roku 2009. Svoj nárok právne podoprel o rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej
republiky zo dňa 21.8.1997, sp. zn. X Q. XXX/XX, podľa ktorého ak medzi doterajším užívateľom a
vlastníkom pozemku nedošlo k žiadnej dohode, vzniká dňom účinnosti zákona č. 229/199 Zb. medzi

nimi nájomný vzťah. Žalobca si vo svojej žalobe uplatnil nájomné za obdobie od 1.3.2006 do 1.3.2009.
V priebehu konania žalobca zomrel preto súd pokračoval v konaní s dedičmi žalobcu. Počas konania
zobralžalobuspäťnajprvvčastiprevyšujúcejsumu11.272,53euraaneskôrprávnynástupcoviažalobcu
v časti prevyšujúcej sumu 7.515,02 eura, pričom požadovali vydanie bezdôvodného obohatenia za
dva roky. Odôvodnili to tým, že bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti,
a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na vznik záväzkového právneho vzťahu
z bezdôvodného obohatenia sa preto nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávnehoúkonu. Pre vznik bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník (ďalej len OZ) vyžaduje objektívnu
skutočnosť, a to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Je tiež
irelevantné, či k bezdôvodnému obohateniu u povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby.

Predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia nie je zodpovednosť povinného
subjektu,aleexistenciakonkrétnejskutkovejpodstaty,sktorouzákonspájavzniktohtoprávnehovzťahu.
Preto tvrdenia žalovaného, že tento stav nezavinil, sú bezpredmetné.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že mestská
komunikácia bola vybudovaná v rokoch 1978 - 1987, pričom na žalovaného prešlo vlastnícke právo k

stavbe cesty III. triedy zo zákona a žalovaný nemohol rozhodovať, či túto stavbu do vlastníctva preberie
alebonie,vzhľadomnaskutočnosť,ževlastníkompozemkovzastavanýchtoutocestoubolniektoinýako
vlastník stavby. Žalovaný takýto stav nezavinil. Žalovaný ďalej uviedol, že ako vlastník cesty sa žiadnym
spôsobom neobohacuje na tom, že má túto cestnú komunikáciu vo vlastníctve, práve naopak, údržba
tejto cesty ho stojí niekoľko desiatok tisíc eur ročne, vykonáva ju na základe platných právnych predpisov
a vo verejnom záujme. Z užívania cesty nemá žiadny príjem, má iba výdavky na údržbu a opravy. Právny

predchodca žalobcov nemal a ani teraz nemá uzavretú s odporcom žiadnu nájomnú zmluvu a žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohacoval. Pozemky boli
zastavané stavbou cesty a odvtedy sa nemohli užívať na poľnohospodárske účely a vlastník ich nemohol
dať inému do nájmu. Žalovaný zároveň uviedol, že výška nájomného nie je vzhľadom na charakter
stavby v súlade s dobrými mravmi, čo v obdobnom prípade konštatoval aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí

zo dňa 25.4.2000, sp. zn. W. A. XXX/XXXX.

Okresný súd Prešov o základe uplatneného nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa
13.12.2011, č.k. XXC/XX/XXXX - XXX, podľa ktorého žalovaný je povinný platiť peňažnú náhradu za
užívanie nehnuteľnosti. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 23.10.2012, č.k. XCo XX/XXXX zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého

stupňa musí právne posúdiť nárok žalobcov. Právne sa vyrovná v prvom rade s tým, či žalovanému
vzniklo oprávnenie užívať cudziu nehnuteľnosť na základe platnej legislatívy. Posúdi, či sú splnené
zákonné podmienky pre vznik nájomné vzťahu podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Ak takýto
vzťah nevznikol, bude možné posudzovať náhradu za užívanie cudzej nehnuteľnosti podľa § 451 OZ.
V takom prípade, vlastníckemu právu konkuruje vlastnícke právo iného subjektu k stavbe na tomto

pozemku. Oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z § 123 OZ sú potom obmedzené rovnakými
právami vlastníka stavby a v dôsledku toho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby bol pozemok
v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby, prípadne pre jeho potreby. Nemožno súhlasiť
s názorom žalovaného, že nie je povinný poskytovať náhradu za užívanie pozemku. Zo žiadneho
zákonnéhopredpisunevyplýva,abyvlastníkpozemkubolpovinnýstrpieťužívaniepozemkubezplatne,a

preto, ak nie je pre bezplatné užívanie pozemku iný právny dôvod (zmluva) platí, že povinnosti vlastníka
pozemku strpieť jeho užívanie korešponduje povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za to náhradu.
Ak neplní túto svoju povinnosť, obohacuje sa tak na úkor vlastníka pozemku, aj keď sa nezmenšuje jeho
majetok, pretože by sa tak v prípade plnenia uvedenej povinnosti nepochybne dialo.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.5.2013 uviedol, že bezdôvodné obohatenie je potrebné posudzovať

v dvoch časových rovinách. Prvou je vznik bezdôvodného obohatenia v čase prevzatia veci štátom v
čase výstavby komunikácie a druhou je uplatňované obdobie od 1.3.2007 do 1.3.2009. V tomto období
už bol vlastníkom pozemnej komunikácie Prešovský samosprávny kraj. Právny predchodca žalovaného
sa dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, ak nehnuteľnosti, na ktorých zriadil
komunikácie, pred výstavbou nevyvlastnil alebo neodkúpil za náhradu. Prevzal tak nehnuteľnosti bez

právneho dôvodu, čo tvorí právny základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Ten, na úkor koho
obohatenie vzniklo, teda subjektom vecne aktívne legitimovaným pre uplatnenie nároku je osoba, ktorej
vlastníctvo bolo odňaté. Subjekt pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten,
kto sa takéhoto konania dopustil. Preto vydanie je možné žiadať len od subjektu, ktorému zákon ukladá
povinnosť vyplatiť protihodnotu nehnuteľnosti, či už z titulu vyvlastnenia alebo kúpy. Žalovaný ďalej

uviedol, že súdy odôvodnili svoje rozhodnutia o zamietnutí žalobného nároku predovšetkým dvoma
dôvodmi a to neexistenciou bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a rozpor výkonu práv na
vydanie bezdôvodného obohatenia s dobrými mravmi. Nemožnosť vzniku bezdôvodného obohatenia
spočíva v tom, že parcela je zastavaná štátnou cestou, ktorá slúži širokej verejnosti a žalovanému,ktorý sa stará o jej údržbu neprináša žiadne bezdôvodné obohatenie. Priznanie nárokov v súvislosti s
užívaním tejto stavby by bolo v rozpore s princípom dobrých mravov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho predchodcu žalobcov, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi a znaleckým posudkom W.. G. C. a zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely Č.. XXX/XXX o výmere 2776 m2, druh
pozemku orná pôda a parcely č. XXX/XXX o výmere 865 m2, druh pozemku orná pôda, obe zapísane
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľubotice. Na týchto parcelách je postavená cesta
III. triedy, C. - X s evidenčným číslom W., ktorej vlastnícke právo prešlo na žalovaného od 1.1.2004.
Tieto parcely užíva žalovaný a v minulosti užíval jeho právny predchodca bez akéhokoľvek právneho

titulu. Právny predchodca žalobcov vyzval právneho predchodcu žalovaného v roku 1996 a neskôr aj
žalovaného na majetkovoprávne vysporiadanie, avšak bezúspešne.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol alebo
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa

získal.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobcovia v 1. - 3. rade sú
vlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej je postavená cesta III. triedy, ktorej vlastníkom je žalovaný. Pôvodne
žalobca uplatňoval nárok ako nájomné, ktoré vzniklo dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckychvzťahovkpôdeainémupoľnohospodárskemumajetku.Neskôrsvojnávrhupravilakonárok

z bezdôvodného obohatenia. Otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia na strane vlastníka stavby
postaveného na cudzom pozemku sa vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal Najvyšší sud ČR. Vo
svojej rozhodovacej praxi došiel k záveru, že k obohateniu vlastníka stavby na úkor vlastníka pozemku
dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu na cudzom
pozemku užívať, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo k stavbe realizuje.

Teda v prípade, že žalovaný vlastní cesty, ktoré sú postavené na nehnuteľnostiach žalobcov, získava v
dôsledku užívania pozemku bez akejkoľvek zmluvy na úkor žalobcu majetkový prospech (plnenie bez
právneho dôvodu), ktorý je povinný žalobcom vydať (§ 451 ods. 1, 2 OZ). Z hľadiska nároku žalobcov
na vydanie bezdôvodného obohatenia je preto právne irelevantná obrana, že žalovaný sa žiadnym
spôsobom neobohacuje na tom, že má túto cestnú komunikáciu vo vlastníctve a údržba tejto cesty ho

stojíniekoľkodesiatoktisíceurročneavykonávajuvoverejnomzáujme,keďžejenesporné,žežalovaný
užívanehnuteľnosť,ktorájevovlastníctvežalobcovaobohateniespočívavtom,žežalovanýužívaurčitú
vec vo vlastníctve žalobcov, čím získava majetkový prospech, a je nerozhodné, či v súkromnom alebo
vo verejnom záujme ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4.2.2010, sp. zn. XX Q. XXXX/
XXXX ). Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na to, že priznanie bezdôvodného obohatenia by bolo v rozpore s

dobrými mravmi, tak súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rovnako právny predchodca žalovaného,
tak samotný žalovaný vo svojich listoch adresovaných právnemu predchodcovi žalobcov vyjadril ochotu
riešiť vzniknutú situáciu avšak do podania žaloby, ale ani v priebehu konania nedošlo k vyriešeniu tohto
sporu. Teda ubezpečovanie právneho predchodcu žalobcov už od roku 1996, že bude s ním uzatvorená
kúpnazmluva,pričompoviac10rokovsataknestaloatedabezplatneužívalnehnuteľnosťvovlastníctve

žalobcov, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je samo osebe v rozpore s dobrými mravmi. Súd pretozastáva názor, že dožadovať sa ochrany podľa ustanovení o dobrých mravoch nemôže ten, kto sám
koná v rozpore z dobrými mravmi.

Pokiaľ ide o výšku náhrady za užívanie nehnuteľnosti, tak súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca

pribratého v súdnom konaní, ktorý určil výšku nájmu za rok na m2 vo výške 1,032 eur. Žalovaný vo
vyjadrení zo dňa 26.4.2011 uviedol, aby súd počítal s výmerou vo výške 1454 m2 z dôvodu toho, že
cestné ochranné pásmo, nie je súčasťou

cestného telesa, keďže sa jedná o pozemok, ktorý je v zastavanej časti obci, pričom ochranné pásmo sa
zriaďuje pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného
územia alebo územia určeného na súvisle zastavenie. Súd pri stanovení výmery vychádza jednak zo

znaleckéhoposudkuznalcaW..C.,ktorývznaleckomposudkuurčil,žeparcelysúzastavanébezozbytku
a vo výpočte nájmu je uvažované s výmerou zapísanou na B. Č.. XXXX a taktiež znaleckého posudku
W.. V. C., ktorý zhodne uviedol, že parcely sú zastavané dopravnou infraštruktúrou v celom rozsahu a
vrátane ochranného pásma sú bezozbytku nepoužiteľné. Vzhľadom na uvedené súd nevykonal dôkaz
dať preveriť znalecký posudok inštitútu Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, prípadne znalcovi, ktorý

bude mať oprávnenie s príslušného odporu komunikácii. Súd nakoniec uvádza, že aj v prípade, ak by
cesta nezaberala celú parcelu, tak by súd priznal bezdôvodné obohatenie v plnej výške vzhľadom k
tomu, že takéto pozemky nemôžu slúžiť ku svojmu pôvodnému účelu, teda ako orná pôda a taktiež
sa nemôžu slúžiť k iným účelu, pretože by sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti frekventovaných
komunikácii, preto len ťažko môžu slúžiť inému účelu, ako práve k prevádzke na týchto komunikáciách, a

preto aj za ne by malo patriť bezdôvodné obohatenie ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa
2.12.2009, sp. zn. XX Q. XXXX/XXXX). Vzhľadom na uvedené priznal žalobcom právo na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto nehnuteľnosti, a to za dva roky spätne od podania žaloby
vo výške 7.515,02 eura.

V zmysle § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Súd žalobcom priznal aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 1.6.2009 do zaplatenia,
keďže žalovaný sa dostal do omeškania až doručením platobného rozkazu, pretože dlh, vzniknutý
bezdôvodným obohatením je podľa názoru súdu dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto

prípadežalovanýpodľa§563Občianskehozákonníkapovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohoveriteľ
o plnenie požiadal. Právny predchodca žalobcov síce vyzýval žalovaného na zaplatenie 27.617,- eur
dňa 12.2.2009, avšak išlo o pohľadávku z titulu nájomného a nie z titulu bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na uvedené bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo v spojení s § 146 ods.2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalobcovia si podanou žalobou uplatňovali
proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 21.234,30 eura s príslušenstvom. Žalobcovia boli úspešní v
časti 7.515,02 eura s príslušenstvom a v prevyšujúcej sume zobrali žalobu späť, čím zavinili zastavenie

konania. Žalobcovia boli úspešní v rozsahu 7.515,02 eura z 21.234,30 eura, teda v rozsahu 35,40 %.
Žalovaný bol úspešný vo zvyšných 64,60 %. Úspech žalovaného, ktorý prevyšuje úspech žalobcov je
preto 29,2 %, preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 54,67 eura ( 29,2% zo sumy
187,22 eura ). Žalovaný si uplatnil náhradu trov vo výške 200,- eur, ktorá predstavovala preddavok natrovy znaleckého dokazovania. Znalcovi bola priznaná odmena vo výške 187,22 eura, pričom zvyšná
suma bude žalovanému vrátená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).