Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211092
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215211092.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BOJASTAV, spol. s r. o., 065 33 Veľký Lipník č. 162,
IČO: 46550526, zast.: Mgr. Maroš Ježík, advokát, Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, pracovisko
Mnoheľova17,05801Poprad,protiodporcovi:PSRIndustry,spol.sr.o.,Drieňová15,82101Bratislava,
IČO: 36365181, o zaplatenie sumy 66.311,64 Eur s prísl., o nariadenie predbežného opatrenia a o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 22Cb/202/2015-61 zo dňa

30. 04. 2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 22Cb/202/2015-61 zo dňa 30.
04. 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým navrhovateľa žiadal, aby súd zakázal odporcovi počas vedenia súdneho konania predať, inak

odplatne alebo bezodplatne previesť vlastnícke práva, alebo akokoľvek zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek
vecné práva (vecné bremená a predkupné práva ako aj nájomné práva) k hnuteľným veciam - konkrétne
k štyrom špecifikovaným motorovým vozidlám. Navrhovateľ žiadať nariadiť predbežné opatrenie z
obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia, čo odôvodnil tým, že odporca neuhradil žalovanú sumu, že
nevlastní nehnuteľný majetok, len hnuteľný a tým, že navrhovateľ v danej veci osvedčil svoj nárok,
a to preukázaním jeho dôvodnosti právnym titulom a výškou. Súd prvého stupňa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom neosvedčil základné predpoklady,
keď sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia.
Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, že odporca sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku
cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, že by
odporca iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Skutočnosť, že odporca
nezaplatil navrhovateľovi žalovanú sumu a tvrdenie navrhovateľa, že osvedčil svoj nárok uplatňovaný v

konaní, nie je možné považovať za relevantné dôvody na nariadenie predbežného opatrenia. Rovnako
existenciu reálneho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy neosvedčuje ani ničím nepodložený
predpoklad navrhovateľa, že odporca pred rozhodnutím vo veci samej prevedie svoje aktíva na
tretiu osobu v snahe poškodiť navrhovateľa. Na základe uvedených skutočností, nakoľko navrhovateľ
neosvedčil, že odporca prevádza svoj majetok na tretie osoby obzvlášť nevýhodným spôsobom, resp. že
tátoskutočnosťreálnehrozí,dospelsúdprvéhostupňakzáveru,ževdanomprípadenebolopreukázané

splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil
podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. V odvolaní vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa,
že neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečie bezprostrednej ujmy. Uviedol, že z rozhodnutia,
ktoré citoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vyplýva, že u dlžníka môže byť dôvodomkonanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V tejto súvislosti
poukázal na listinný dôkaz - záverečnú správu o poskytnutí detektívnej služby zo dňa 10. 12. 2014, z
ktorej vyplýva, že odporca vykonáva svoje podnikanie tak, že napriek tomu, že v roku 2013 dosiahol

zisk vo výške 162.242,- Eur, má odporca nedoplatok na odvodoch a poistnom vo výške viac ako
20.000,- Eur. Podľa názoru navrhovateľa uvedený dôkaz preukazuje konanie odporcu, ktoré negatívne
ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dôvodom pre nariadenie predbežného
opatrenia by malo byť aj to, že odporca v trestnom konaní uznal nárok navrhovateľa vo výške
66.311,64 Eur, avšak tento nárok kompenzoval kompenzačnou námietkou z dôvodu, že mu údajne

vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 62.000,- Eur. Navrhovateľ k odvolaniu pripojil
ďalší listinný dôkaz - zápisnicu z výsluchu konateľa odporcu, ktorý uviedol, že navrhovateľ nedokončil
zákazku pre zahraničného partnera odporcu, čo bolo dôvodom nezaplatenia uvedených faktúr zo strany
zahraničného partnera odporcu, čo je však vyvrátené mailovou korešpondenciou medzi navrhovateľom
a zahraničným partnerom odporcu, z ktorej vyplýva, že odporca mal zaplatené všetky práce fakturované
nímjehozahraničnémupartnerovi.Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostinavrhovateľnavrhoval,aby

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a predbežné opatrenie v požadovanom
rozsahu nariadil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Odvolací súd poukazuje na § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvého stupňa
sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa vyhodnotil návrh navrhovateľa
ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného

opatrenia, a to správne.

Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dokazovanie
neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť predbežného opatrenia. To
vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom predbežných opatrení je ich provizórnosť,

dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov účastníkov konania, s cieľom umožniť
ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto dočasné rozhodnutie môže navyše slúžiť aj ako
záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Skúmanie podmienok na vydanie
predbežného opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje O.s.p. pri konaní vo veci
samej. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy

dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia.
Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre
opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku
je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako

nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý žiada nariadenie
predbežného opatrenia v konaní. Tak ako už bolo vyššie uvedené, pri rozhodovaní o nariadení
predbežného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, tak ako v konaní vo veci samej a preto je
nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežnéhoopatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Takisto však nemôže ísť v prípade návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia len o opísanie skutočností bez súčasného preukázania dôvodov,
ktoré by opodstatňovali nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že

navrhovateľneosvedčilobjektívnymspôsobomobavyoprípadnýbudúcivýkonrozhodnutia.Navrhovateľ
v podanom odvolaní tvrdil, že z mailovej korešpondencie medzi ním a zahraničným partnerom odporcu
vyplýva, že odporca mal zaplatené všetky práce fakturované ním jeho zahraničnému partnerovi.
Predložený dôkaz však tvrdenú skutočnosť neosvedčuje, nakoľko je v ňom uvedené: „dátum faktúry
01. 11. 2013, práce vykonané okt. 2013, suma 7.783,99 Eur - WRC zadržaná. PSR má stále vystaviť

konečnú faktúru“. Z uvedeného teda vyplýva, že zahraničný partner odporcu zadržal vyplatenie sumy
7.783,99 Eur, a teda nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal zaplatené všetky práce
fakturované ním jeho zahraničnému partnerovi.

Inštitút predbežného opatrenia má mimoriadny charakter, to znamená, že vzhľadom k tomu, že pri
rozhodovaní o takomto návrhu sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, nariadenie predbežného

opatrenia musí byť iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre jeho
nariadenie, t. j. osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo
účastníkov ohrozené, resp. ak predbežným opatrením má byť zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia.
Navrhovaným predbežným opatrením navrhovateľ žiada dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania
a to tým, že by bolo zasiahnuté do výkonu vlastníckych práv odporcu. Navrhovaným predbežným

opatrením navrhovateľ sledoval zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, nakoľko mal za to, že bez
takejto úpravy by v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej, bol výkon jeho prípadného
práva ohrozený. V takomto prípade je však nevyhnutné uviesť, že okrem existencie nároku musí
navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Samotná

existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Takýmto
dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol
byťzmarený.Udlžníkamôžebyťdôvodomjehokonanie,ktoréhodôsledkomjeznižovaniemajetku,ktorý
je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje
jeho majetkové pomery.

Súd prvého stupňa v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ nenariadil predbežné opatrenie, nakoľko
v konaní neboli preukázané zo strany navrhovateľa základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia, keď navrhovateľ neosvedčil ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a taktiež nepreukázal,
že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa postupoval správne, pokiaľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol a z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa ako i z dôvodov, ktoré sú vyššie

uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súvisiacich s predbežným opatrením rozhodne súd prvého stupňa v konečnom
rozhodnutí (§ 145 O.s.p.).

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.