Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 1, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899643
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2708899643.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, proti povinnému:
Marián Matúš - Matro, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z., G. XX, IČO: 33 038
244, pre vymoženie 660,76 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Pavel Šajánek, exekútorský úrad so sídlom Senica, Sadová 621, pod sp. zn. EX 134/2003, na odvolanie

súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 30.07.2012 č.k. 1Er/2906/2008-18
v časti nepriznania mu trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu úmrtia povinného.
V druhom výroku exekúciu zastavil a tretím výrokom súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1, §
22 Exekučného poriadku ako aj § 7, § 19, § 103 a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Vecne argumentoval tým, že povinný zomrel a zanechal predĺžené dedičstvo, ktoré celé nadobudol
syn O. O.. V tomto prípade ide o neodstrániteľnú podmienku konania, a preto súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a v súlade s vyššie uvedeným ju zastavil. Prvostupňový súd skúmal, či k zastaveniu
exekúcie došlo zavinením oprávneného. Povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie oprávneným

prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené tieto zákonné predpoklady: zastavenie exekučného
konania, zavinenie oprávneného a príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením
exekúcie. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko v čase
podania návrhu, a to dňa 11.03.2003 povinný ešte žil, čiže oprávnený nezavinil a ani zaviniť zastavenie
exekúcie nemohol, nakoľko povinný zomrel až dňa 19.09.2006. Uloženie povinnosti uhradiť trovy
exekúcie oprávnenému v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu vyššie uvedeného

neprichádza do úvahy. Vzhľadom k tomu, že iné prípady, keď možno oprávnenému uložiť povinnosť
uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, Exekučný poriadok neustanovuje, súd prvého stupňa
dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nemôže priznať náhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu, výlučne v časti o náhrade trov exekúcie, podal odvolanie exekútor, ktorým sa
domáhal, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a zaviazal oprávneného uhradiť trovy
exekúcie podľa už predloženej špecifikácie. Poľa odvolateľa vychádza rozhodnutie súdu prvého stupňa

v časti o náhrade trov exekúcie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekútor vykonával exekúciu
na návrh oprávneného počas výkonu exekúcie exekútor vynaložil úsilie a pri tom i nevyhnutné finančnéprostriedky za účelom zisťovania majetku povinného a iných možností, aby bola uspokojená pohľadávka
oprávneného. Z týchto dôvodov sa nestotožňuje s odôvodnením súdu, že súdny exekútor nemusí mať
vždy uspokojené svoje nároky z dôvodu jeho monopolného postavenia pri vykonávaní exekúcie. Podľa

názoru odvolateľa je nepochybné, že exekútor, ktorý musí prijať návrh na vykonanie exekúcie má nárok
na náhradu trov ako boli vyčíslené a už vôbec sa nestotožňuje s názorom súdu, že by exekútor nemal
nárok aspoň na úhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil pri vykonávaní exekúcie.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - v tejto časti účastníkom konania (§ 37 ods. 1 veta tretia

Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže odvolanie smeruje proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 písm. c) O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu exekútora nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne.

V danom prípade s poukazom na napadnuté uznesenie došlo v súčasnosti už právoplatne k zastaveniu
exekúcie z dôvodu, že bola vyhlásená za neprípustnú, keďže povinný smrťou stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania.

Predmetné exekučné konanie bolo začaté dňom, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie

exekúcie, teda dňom 11.03.2003 (§ 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku).

V zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena aj o daň z pridanej hodnoty.

V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Vzmysle§203ods.1Exekučnéhoporiadkuakdôjdekzastaveniuexekúciezavinenímoprávnenéhosúd

mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ostatne citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v
cit. ust. § 197 ods. 1 O.s.p. podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza zásadne povinný.
Použitie ods. 1 prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, teda ak exekučné

konanie bolo zastavené, je dané zavinene oprávneného, ako i príčinná súvislosť medzi zavinením
oprávneného a zastavením konania.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že v predmetnej veci nebol splnený
zákonný predpoklad pre použitie uvedenej výnimky. Keďže aktuálne už právoplatnou časťou
preskúmavaného uznesenia bola predmetná exekúcia zastavená z dôvodu jej vyhlásenia za

neprípustnú, v dôsledku smrti povinného, teda v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,
nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. V konaní totižnebolo preukázané, že oprávnenému v čase podania návrhu boli známe okolnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že exekúcia bude musieť byť z daného dôvodu - pre úmrtie povinného zastavená. Túto skutočnosť
podľa názoru odvolacieho súdu nemohol oprávnený ani pri náležitej opatrnosti predvídať.

Je pritom bezo sporu, že daná exekúcia nebola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku), a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ods. 2 § 203 Exekučného
poriadku a to ani analogicky.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu nebol splnený zákonný
predpoklad pre použitie výnimky v zmysle citovaného § 203 Exekučného poriadku, pre rozhodnutie
o náhrade trov exekúcie exekútorovi, bolo potrebným aplikovať citované ustanovenie § 197 ods.

1 Exekučného poriadku a k náhrade trov exekútorovi zaviazať povinného. Keďže ale povinný v
priebehu exekúcie zomrel, v dôsledku čoho napokon bola predmetná exekúcia právoplatnou časťou
preskúmavaného uznesenia i vyhlásená za neprípustnú a zastavená, nebolo už možné neexistujúcu
fyzickú osobu bez právnej subjektivity k tejto povinnosti zaviazať. Preto rozhodnutie prvostupňového
súdu v napadnutej časti, ktorou nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie bolo vecne

správnym.

Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciu,odvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňavnapadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ako vecne správne, s použitím
ustanovenia § 219 O.s.p., potvrdil.

Žiada sa dodať, že pokiaľ exekútor v odvolaní namieta, že nepriznaním mu náhrady trov exekúcie

nedošlo k porušeniu jeho základných práv, odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR
napr. vo veciach IV.ÚS 236/08, II. ÚS 202/08 IV. ÚS 65/08. Ústavný súd Slovenskej republiky v daných
prípadoch odmietol argumentáciu sťažovateľa, že nepriznaním odmeny došlo k porušeniu ústavných
práv exekútora zaručených čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na zákaz vyžadovania
nútenej práce podľa čl. 4 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to v zásade

s poukazom na to, že za majetok je možné považovať len existujúci majetok prípadne legitímnu nádej
na jeho získanie, pričom nárok na odmenu exekútora v prípade zastavenia exekúcie vzniká až vtedy,
ak mu je priznaná všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny exekútora rozhodnúť.
Preto, že nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. že za nútenú
prácu je možné považovať iba prácu vykonávanú osobou proti jej vôli (pozri aj I.ÚS 191/06, II. ÚS 351/78

a ďalšie) a nie exekučnú činnosť, na výkon ktorej sa exekútor zaviazal dobrovoľne.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.