Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 28Er/123/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709208766
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janák
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6709208766.3

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX/XX,XXXXXX.,štátneobčianstvo:SR,vykonávanejsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutým,
Exekútorsky úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 5099/09, pre

vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1.256,02 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorsky úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka
62, 821 08 Bratislava, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.07.2009 požiadal o vykonanie exekúcie na
majetok povinného na uspokojenie svojej pohľadávky. Súdny exekútor - JUDr. Rudolf Krutý, predložil
návrh oprávneného spoločne s exekučným titulom dňa 06.07.2009 Okresnému súdu Zvolen a zároveň
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo udelené dňa 12.08.2009 a to na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovských
súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. 02465/09 zo dňa 26.05.2009 a návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 03.07.2009. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 256,02 Eur spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 248,06 Eur od 25.11.2008 až do zaplatenia, ako aj nahradiť
žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 279,81 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.
Okresný súd Zvolen zastavil exekúciu Uznesením č. k. 28Er/123/2009-16 zo dňa 11.11.2011, proti

ktorému podal oprávnený odvolanie. Odvolací súd Uznesením sp. zn. 43CoE/268/2012 zo dňa
31.10.2012 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu súd zistil nasledovné: oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu o úvere zo dňa 11.08.2008,
predmetom, ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 796,65 Eur plus s odplatou vo
výške 663,87 Eur. Povinný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 10 v mesačných splátkach po 14,60
Eur, teda celkovo splatiť aj s odplatou 1 460,53 Eur. Povinný však povinnosť, ku, ktorej sa zaviazal,

riadne a včas neplnil. Súd zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu
o úvere dňa 11.08.2008, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“),
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníkakonania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 písm. b), c) ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do
31. 10. 2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd preskúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ZRK, pričom zistil, že oprávnený ako
dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli Úverovú zmluvu zo dňa 11.08.2008, ktorú súd posúdil

ako spotrebiteľskú zmluvu. Na základe toho súd potom posudzoval rozhodcovskú doložku z hľadiska
jej prijateľnosti alebo neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a dospel k
záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú
mu poskytujú ustanovenia Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ ňou nie je
viazaný, a táto je s poukazom na § 53 ods. 5 OZ neplatná. V predmetnom prípade spotrebiteľ nemal
možnosťpodstatnýmspôsobomovplyvniťobsahpredmetnejzmluvy,nakoľkojejsúčasťousúajZmluvné
dojednania majúce povahu všeobecných obchodných podmienok. Z hľadiska formy je rozhodcovská
doložka (bod 17 všeobecné podmienky poskytnutia úveru) súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú

oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať ako celok, alebo
ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a zmluvné dojednania -
Úverové zmluvné podmienky dodávateľa boli vopred pripravené, opakovane používané. Rozhodcovská
doložka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ide len o súčasť ustanovení formulárovej zmluvy.

Súd poukazuje aj na formu, a v akej sú zmluvné dojednania napísané (drobný, ťažko čitateľný, resp.
takmer nečitateľný husto popísaný text) už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa
spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Aj v spotrebiteľskom vzťahu je možné
uzavrieť platnú rozhodcovskú zmluvu, avšak každá rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne
dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takáto nútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu

zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou
v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Rozhodcovská doložka v danom
prípade je neprijateľnou podmienkou zmluvy, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská

zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky

k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnýmistranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Zo súdu predložených listín vyplýva, že medzi povinným a oprávneným nebola uzavretá rozhodcovská
zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru oprávneného, na ktoré odkazuje zmluva uzatvorená medzi povinným a oprávneným.
Takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemôže súd akceptovať za platne dojednanú. Takáto

rozhodcovská doložka nespĺňa formu požadovanú zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý na
uzatvorenie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch.

Súd poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora EÚ, ktorý pri výklade Smernice rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách vo veci C-40/08 dospel k

záveru, „že Smernica rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom
konaní a odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý

vykazuje niektorú z vád uvedenú v § 45 ZRK. Exekučný súd je oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 OSP.
Exekučný súd predovšetkým skúma, či podklad na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov
účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom

v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencie rozhodovať majetkové spory neplynie
priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získava až na základe dohody medzi účastníkmi sporu
v rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený
exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný
na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo vo forme

rozhodcovskej doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o
právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský
rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.

Na základe uvedeného súd exekúciu vyhlásil za neprístupnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1

písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol, tak, že trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny

exekútor v podaní zo dňa 05.04.2012, doručené exekučnému súdu dňa 20.04.2012 uviedol, že si trovy
exekučného konania neuplatňuje.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).