Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218033
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712218033.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO. 35724803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi V. N., nar.
XX.XX.XXXX,bytomD.XX,XXXXXD.,zast.JUDr.AndrejomCifrom,advokátom,sosídlomAdvokátskej
kancelárie B., J. T. X/S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie B., J. T. X/S., o zaplatenie 112,33 € s príslušenstvom,
o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 16C/23/2013-96 zo dňa
28.03.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu -
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, proti platobnému rozkazu
Okresného súdu Zvolen č.k. 20Ro/209/2012-27 zo dňa 19.12.2012 odmietol ako podaný neoprávnenou
osobou vy zmysle ust. § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p..

Rozhodnutie odôvodnil tým, že O.s.p. vymedzuje účastníkov skráteného konania vo veci vydania
platobného rozkazu, a to navrhovateľa a odporcu. V zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. odpor proti

platobnému rozkazu môže podať len odporca. Súd vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu
- Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov, do konania zobral na vedomie, avšak
keďže odpor proti uvedenému platobnému rozkazu bol podaný vedľajším účastníkom, súd tento odpor
odmietol, nakoľko tento bol podaný neoprávnenou osobou, nie odporcom.

Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol, aby
odvolací súd uznesenie ako zjavne odporujúce zákonu zrušil. Uviedol, že pokiaľ zmluva obsahuje

neprijateľné podmienky a žalobný nárok je súčasne z časti v zjavnom rozpore so zákonom potom podľa
§ 172 ods. 7 a ods. 9 O.s.p. nemôže byť platobný rozkaz vydaný, pričom súd skúma uvedené nedostatky
ex offo. Napriek tomu pretrváva tendencia vybavovať spotrebiteľskú agendu naďalej platobnými
rozkazmi v rozpore s O.s.p, bez ohľadu na obsah zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve.
Má za to, že predmetnú vec nebolo možné vybavovať v rozkaznom konaní a teda neprichádza do
úvahy možnosť polemiky o oprávnení vedľajšieho účastníka na podanie odporu. Poznamenal, že ak

vedľajší účastník vstúpi do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť,
má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, na strane ktorého vystupuje, pričom vedľajší
účastník môže do konania vstúpiť v ktoromkoľvek štádiu konania, až do jeho právoplatného skončeniaa doručujú sa mu v konaní aj všetky rozhodnutia, vrátane platobného rozkazu, proti ktorým môže pri
splnení zákonných podmienok podávať opravné prostriedky. Uviedol, že je na mieste upozorniť, že
pri akceptovaní názoru o obmedzení lehoty vedľajšieho účastníka lehotou hlavného účastníka, by v

praxi determinovali zachovanie lehoty vedľajšieho účastníka na podanie opravného prostriedku (odporu)
napr. aj také faktory ako miera aktivity či pasivity resp. personálnych možností administratívneho aparátu
súdu. Názor o limitácii lehoty na podanie opravného prostriedku vedľajšieho účastníka lehotou hlavného
účastníka, tak, podľa názoru odvolateľa sa fakticky odníma možnosť vedľajšiemu účastníkovi konať pred
súdom.Akprvostupňovýsúdodmietolodporvedľajšiehoúčastníka,taktakýtopostupodvolateľpovažuje

za protizákonný, nakoľko mu bezdôvodne odníma právo byť účastníkom konania

(§ 93 ods. 2 O.s.p.). Poznamenal, že prípadná nečinnosť žalovaného nemôže byť posudzovaná za
konkludentný súhlas s uplatnenou žalobou, ale je prejavom rezignácie neinformovaného spotrebiteľa.
Spotrebiteľ nemôže utrpieť, ak sa zmluvné podmienky preveria aj z pozície sudcu naopak, ak sa odpor
podaný včas vedľajším účastníkom počas plynutia jeho lehoty a odpor odmietne a neskôr sa ukáže,
že súd priznal plnenie z neprijateľnej podmienky, nemožno vylúčiť ani záver o závažnom porušení

práva EÚ. V zmysle zásady efektivity preto dovolací súd vykladá ustanovenia občianskeho súdneho
poriadku tak, že ak vedľajší účastník vstúpi do konania ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, vrátane platobného rozkazu, má všetky práva ako účastník vrátane vlastnej lehoty
na podanie opravného prostriedku. Takýto nesprávny potup súdne znemožnil realizáciu procesných
práv vedľajšieho účastníka, ktoré sú mu priznané v občiansko-súdnom konaní, čím bola vedľajšiemu

účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že zastáva názor, že postup súdu
je správny. V predmetnej veci súd dňa 19.12.2012 vydal platobný rozkaz, ktorý si odporca prevzal do
vlastných rúk. V zákonnej 15-dňovej lehote odporca odpor nepodal, preto uznesenie súdu, ktorým odpor
podaný vedľajším účastníkom na strane odporcu odmietol, považuje za správne. Na základe uvedeného

navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Zároveň si
uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,29 € s DPH.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne

správne potvrdil.

Z predloženého spisu má odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.10.2012
domáhal voči odporcovi vydania platobného rozkazu na sumu 112,33 € s príslušenstvom. Podaním
doručeným okresnému súdu dňa 30.11.2012 oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu vedľajší
účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov. Dňa 019.12.2012 Okresný

súdZvolenvydalplatobnýrozkaz č.k.20Ro/209/2012-27nazaplateniesumy112,33€spríslušenstvom.
Predmetné rozhodnutie bolo doručené odporcovi dňa 03.01.2013, vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu tiež dňa 03.01.2013. Dňa 07.01.2013 bol okresnému súdu doručený odpor vedľajšieho
účastníka v ktorom podaní bola zároveň vznesená námietka premlčania a vyčíslené trovy konania
v sume 48,82 €. Následne prvostupňový súd vydal odvolaním napadnuté uznesenie, ktorý odpor

vedľajšieho účastníka na strane odporcu - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov
proti platobnému rozkazu Okresného súdu Zvolen č.k. 20Ro/209/2012-27 zo dňa 19.12.2012 odmietol,
ako podaný neoprávnenou osobou. Po podaní odvolania zo strany vedľajšieho účastníka bola vec
dňa 30.07.2013 predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd vrátil spis bez
rozhodnutia okresnému súdu s tým, že súd mal vyzvať odporcu, aby v stanovenej lehote písomne

vyjadril, či dáva súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
16C/26/2013-96 zo dňa 28.03.2013.

Odvolací súd má za preukázané, že dňa 18.03.2013 odporca udelil plnú moc na zastupovanie v konaní
advokátovi JUDr. Andrejovi Cifrovi, avšak prvostupňový súd pri doručovaní výzvy zo dňa 14.10.2013 aj
urgenciu I. zo dňa 29.10.2013 odporcovi tieto napriek udelenej plnej moci doručoval priamo odporcovi,

ktorý sa k výzve nevyjadril. Následne bola vec opakovane predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.Z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu,
keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Ustanovenie
§ 93 ods. 3 O.s.p. pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva treba však vykladať aj tak, že

účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho
obsah a účel. Takým konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí napr. pre štádium
sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom
je platobný rozkaz. Skrátené konanie vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia
pojednávania a bez vykonania dokazovania. Pokiaľ odporca v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu

procesnú aktivitu a teda neuplatňuje svoje procesné práva nemôže tak procesne účinne urobiť ani
subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Konanie
nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až včasným podaním odôvodneného
odporu odporcom, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po
takom účinnom procesnom úkone odporcu, ktorým urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu)
môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi

a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv, prípadne aj vlastných práv plynúcich mu z
hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník
na strane odporcu v štádiu skráteného konania nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto
subjektu. Vylučuje to zmysle a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom

inštitútu skráteného konania. Neprichádza do úvahy preto podanie odporu proti platobnému rozkazu
takýmto subjektom. Oznámením združenia zo dňa 30.11.2012, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na strane odporcu, nenastali urobením tohto úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva
a už len z tohto dôvodu nebol tento subjekt oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu.

Ak by sa priznalo právo podať aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, došlo by tým k popretiu

dispozičného práva odporcu - právu podať odpor proti platobnému rozkazu, t.j. právo urobiť uplatnený
nárok sporným (§ 174 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd má jednoznačne za preukázané, že odpor bol podaný iba vedľajším účastníkom a nie
samotným odporcom, ako to zákon vyžaduje, preto na takto podaný odpor nemožno prihliadať. Rovnaký
názor vyplýva aj z početnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 6Cdo 357/2012 z 30.10.2013,

7Cdo 135/2013 z 21.10.2013, 6 Cdo 211/2011 z 10.10.2012, 6Cdo 420/2012 z 22.1.2014).

Právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo podať
odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože O.s.p. priamo predpokladá, že sa za splnenia zákonných
podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník a za podmienok uvedených v ust. § 201 druhá
veta O.s.p. dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania.

K zrušeniu platobného rozkazu v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. dôjde len vtedy, ak odporca včas podá
odpor s odôvodnením vo veci samej. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď odpor vedľajšieho
účastníka odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou, preto odvolací súd uznesenie okresného
súdu ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľovi ktorý bol síce v odvolacom

konaní úspešný a trovy odvolacieho konania si uplatnil, ich z dôvodu neúčelnosti nepriznal. Z
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Z citovaného ustanovenia vyplývajú dve podmienky, a to, že pre priznanie trov je potrebné ich splnenie

a to úspech v konaní a účelnosť uplatňovania alebo bránenia práva. Odvolací súd má za to, že
navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by z podaných vyjadrení
a odvolaní v iných konaniach odvolaciemu súdu neboli v jeho rozhodovacej činnosti známe a zásadne
by ovplyvnili jeho následné rozhodnutie v predmetnom konaní. Takéto vyjadrenie v podstate nebolo aninevyhnutné pre rozhodnutie súdu, preto odvolací súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré si uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu vo výške 29,29 € nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.