Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201366
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7811201366.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N. I. K. nar. XX.X.XXXX a N. K. nar.
XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave detí
rodičov G. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na L. ul. č. X zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 a Ing. Z. K. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v V. na ul. K.. O. č. XX zastúpeného JUDr. Martinom Salokom advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Zvonárskej ul. č. 8 v konaní o zvýšenie výživného a
zmenu vo výchove na návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava z 24.1.2013 č.k. 7P 89/2011-501 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorým sa domáhal zníženia výživného pre maloleté deti na 25 € mesačne s poukazom na rozsudok
odvolacieho súdu z 9.11.2012, ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov. Uviedol, že na výživu maloletých detí prispieval od 1.3.2012 úhrnnou sumou 600 € mesačne a
od 28.11.2012 prispel na výživu detí po 400 € mesačne. Táto výška výživného je neprimerane vysoká
najmä s ohľadom na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. V súčasnej dobe sa v oveľa vyššej
miere podieľa na potrebách maloletých detí a zároveň platí výživné aj matke maloletých detí, preto

dočasná úprava pomerov je nevyhnutná. Od zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
zabezpečuje potreby detí rovnako ako matka a preto nie je namieste, aby navyše platil matke rovnaké
výživné ako v čase, keď boli deti zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Výživné na maloleté
deti v sume 400 € mesačne bolo určené na pokrytie ich potrieb počas celého kalendárneho mesiaca,
matkavšakodzvereniadetídostriedavejstarostlivostipolovicuvýživnéhonevraciaajemutietopeňažné
prostriedky chýbajú na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, čím sa deti ocitajú v nebezpečenstve

bezprostredne hroziacej ujmy.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozsudkom z 20.3.2012 zmenil rozsudok Okresného súdu
Rožňava z 27.8.2010 č.k. 9C 54/2010-106 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné na maloleté
deti od otca a pre každé dieťa určil výživné po 300 € mesačne od 1.3.2012 a otca zaviazal zaplatiť
nedoplatok na výživnom pre maloleté deti za obdobie od 1.3.2012 do 31.3.2012 v sume 200 € do

15.4.2012 matke detí, návrh matky na zvýšenie výživného v ostatnej časti, teda od 1.9.2010 do 1.3.2012
zamietol a zamietol aj návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V dôsledku
odvolaní oboch rodičov odvolací súd rozsudkom z 9.11.2012 č.k. 8CoP 214/2012-441 zmenil rozsudok
vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a zveril deti do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že matka sa bude o maloleté deti starať od prvej nedele
v mesiaci do tretej nedele v mesiaci a otec od tretej nedele do prvej nedele v mesiaci s miestom a

hodinou striedania vždy v bydlisku matky o 18.00 hod., počas letných prázdnin matka vždy v júli a otec
v auguste s hodinou a miestom striedania vždy v prvý deň v mesiaci o 9.00 hod., počas veľkonočnýchsviatkov matka každý nepárny rok od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. a otec každý párny
rok od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov matka každý párny
rok od 23.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod., otec každý nepárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do

2.1. do 18.00 hod., čím zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 27.8.2010 č.k. 9C 54/2010-106.
Zároveň zrušil rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom, o zamietnutí návrhu
matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti a vec v tomto rozsahu vráti súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Konajúci súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave zo 17.12.2012
zistil, že starostlivosť o maloleté deti už zabezpečujú rodičia formou striedavej starostlivosti. Matka detí

býva naďalej v prenajatom byte a náklady uhrádza 300 € mesačne. Je samostatne zárobkovo činná
osoba, prevádzkuje kozmetický salón Beauty v Rožňave, ale zvažuje pozastavenie živnosti z dôvodu,
že nedosahuje zisky. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne plní v zmysle posledného rozsudku
o výživnom, okrem toho sa na potrebách detí nepodieľa a poplatky spojené s návštevou základnej školy
a materskej školy hradí matka, ktorá deťom kupuje ošatenie, obuv a školské pomôcky. Otec je naďalej
spoločníkom a konateľom spoločnosti Agrotrade Group Rožňava. Jeho bytové pomery sú nezmenené.

Potvrdil, že od 23.11. 2012 sa o deti starajú s matkou formou striedavej starostlivosti. Dokáže zabezpečiť
starostlivosť o deti a všetky ich potreby. Maloletú N. I. vozí na individuálne tréningy tenisu a maloletá
navštevuje aj tanečný klub Sambed Rožňava a pracuje aj v záujmových krúžkoch v rámci školy. O deti
sa nadštandardne stará, chodia spolu na výlety, financuje ich aktivity, keď sú u neho. Z predložených
opisov mzdových listov otca ako konateľa firmy Agrotrade Group s.r.o. Rožňava konajúci súd zistil, že

v roku 2011 dosahoval príjem 1.725,10 € a v roku 2012 1.715,38 € čistého priemerného mesačného
zárobku. Zistený skutkový stav konajúci súd posúdil podľa § 102 ods. 1 vety prvej a § 76 ods. 1 písm.a/
O.s.p. a konštatoval, že v danom prípade ide o konanie o zvýšenie výživného, resp. o určenie výživného
pre maloleté deti zo strany rodičov na čas po ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov po
rozhodnutí odvolacieho súdu. Bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom už

bola určená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 27.08. 2010 č.k. 9C 54/2010 po 200
€ mesačne. Uvedený rozsudok vo výroku o výživnom na maloleté deti zo strany otca je naďalej platný
po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok tunajšieho súdu v konaní zrušený vo výroku o
zvýšení výživného. Je pritom preukázané aj to, že otec vzhľadom na svoje majetkové a finančné pomery
je naďalej schopný prispievať na výživu maloletých detí podľa uvedeného právoplatného rozsudku, teda

aj po zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Nebolo by v záujme maloletých
detí, aby im výživné poskytoval iba v nevyhnutnej miere, ako sám navrhuje, teda po 25 € mesačne.
Záujem maloletých detí si vyžaduje, aby aj po ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
sa podieľali na životnej úrovni svojich rodičov bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v starostlivosti matky,
alebo v starostlivosti otca. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že majetkové a finančné pomery

rodičov sú naďalej neporovnateľné, keď otec detí je naďalej majiteľom a spoločníkom prosperujúcej
firmy a má vo vlastníctve aj ďalší nehnuteľný majetok. Jeho príjem ako konateľa firmy pritom presahuje
1.715 € čistého mesačne. Na rozdiel od otca, matka maloletých detí ako živnostníčka dosahuje nízky
príjem a uvažuje o zrušení živnostenského oprávnenia. Vychádzajúc z týchto skutočností podľa názoru
súdu nariadenie predbežného opatrenia podľa návrhu otca by bolo v samotnom rozpore so záujmami

maloletých detí a deťom by hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, lebo by nebola zachovaná ich
rovnaká životná úroveň v čase, keď ich starostlivosť zabezpečuje matka.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie alebo, aby zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. Vyjadril názor, že súd
prvého stupňa mu odňal možnosť riadne konať pred súdom, pretože napadnuté rozhodnutie súdu je
nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a pre jeho vnútornú rozporuplnosť.
Poukázal na ust. § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p., z ktorého vyplýva, že predbežným opatrením môže súd
nariadiťúčastníkovinajmä,abyplatilvýživnévnevyhnutnejmiere.Pojemnevyhnutnámieraniejemožné

vykladať výlučne v kontexte zvýšenia výživného. Ak došlo k zmenám pomerov (v prípade otca je to
doslovná zmena rozhodnutia odvolacím súdom), ktoré majú za následok, že pomery účastníkov sa v
podstatnej miere odlišujú od pôvodného stavu, vzniká potreba, by boli práva a povinnosti účastníkov
upravené tak, aby reflektovali na tieto zmeny. V prípade, ak sa maloleté dieťa ocitá v stave akútnej
zvýšenej potreby, je potrebné nevyhnutnú mieru chápať ako nevyhnutné zvýšenie výživného. Rovnako

však v prípade, ak sa pomery na strane povinnej osoby výrazne zmenia, je potrebné nevyhnutnú
mieru chápať ako nevyhnutné zníženie výživného. Tento obojstranný mechanizmus má za každých
okolností zabezpečovať oprávnené potreby maloletých detí. Ak predmetom konania je návrh na zníženie
výživného, „tento druh konania je bežnou agendou všeobecných súdov a nemožno ho považovaťza právne zložitý vzhľadom na existenciu početnej a ustálenej judikatúry týkajúcej sa sporov tohto
charakteru.“ (nález Ústavného súdu SR III. ÚS 474/2011 z 25.1.2012). Ďalej uviedol, že je nepochybné,
že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 9.11.2012 č.k. 8CoP 214/2012-441, ktorým boli maloleté

deti N. I. a N. právoplatne zverené do striedavej starostlivosti rodičov, nastala na strane otca podstatná
zmena pomerov. Výdavky otca sa zverením maloletých detí do striedavej starostlivosti zvýšili. Zo svojho
príjmu spláca záväzky z obdobia trvania manželstva s matkou maloletých detí a po úhrade nákladov
domu a domácnosti postráda prostriedky, ktoré je v súčasnosti zaviazaný uhrádzať k rukám matky. Je
nepochybné, že tieto prostriedky boli rozhodnutím súdu určené na výživu a zabezpečovanie potrieb detí.

Ak ich otec nemá k dispozícii, nemôže efektívne oprávnené potreby detí zabezpečovať. Maloleté deti sa
tak ocitajú v nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy. Príjmy otca sú obmedzené a najmä väčšiu
časť príjmov vynakladá na uhrádzanie splátok úverov, ktoré napriek tomu, že pochádzajú z obdobia
manželstva, spláca sám. Po zaplatení výživného, nevyhnutných nákladov domu a domácnosti a splátok
úverov mu neostávajú zvyšné prostriedky v dostatočnej miere na pokrytie potrieb maloletých detí. Miera
osobnej starostlivosti matky a otca je po zverení detí do striedavej starostlivosti rovnaká. Z uvedeného

vyplýva, že nie je možné naďalej prihliadať na skutočnosť, že povinnosť matky vyživovať maloleté deti
je konzumovaná jej osobnou starostlivosťou o deti. Povinnosť matky vyživovať maloleté deti, ak sú tieto
zverené do striedavej osobnej starostlivosti je rovnaká, aká je povinnosť otca. Ďalej uviedol, že ak sa
deti majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, ako konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí, logicky sa musia podieľať aj na životnej úrovni svojej matky. Súd prvého stupňa nemôže

životnú úroveň rodičov vykladať výlučne ako životnú úroveň otca. Poukazuje na skutočnosť, že súdom
určené výživné 200 € na každé z detí doposiaľ postačovalo na úhradu ich oprávnených potrieb v rozsahu
30 dní a v súčasnosti podľa názoru súdu prvého stupňa pokrýva tie isté nezmenené potreby detí v
rozsahu 15 dní v mesiaci. Súd prvého stupňa dochádza k absurdnému záveru, že znížením výživného
by nebola zabezpečená rovnaká životná úroveň v čase, keď ich starostlivosť zabezpečuje matka, čo

zjavne odporuje záveru súdu o práve detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prvého stupňa
sa viac zaoberá otázkou, ako zabezpečiť deťom životnú úroveň otca v čase, keď sa nachádzajú v
starostlivosti matky ako určením výšky výživného, ktoré bude zodpovedať oprávneným potrebám detí.
Takýto postup súdu prvého stupňa je zjavne svojvoľný a nemá oporu ani v právnom poriadku ani v
konštantnej judikatúre. Zdôraznil, že vzhľadom na dôsledky jednotlivých rozhodnutí súdov sa ocitol v

situácii, kedy zároveň platí výživné matke detí v rovnakej výške ako v období, keď boli deti zverené
do jej osobnej starostlivosti a zároveň sú maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti.
Výška výživného spolu pre obe maloleté deti 400 €, ktoré uhrádza matke detí bola súdom určená
na pokrytie potrieb detí počas celého kalendárneho mesiaca. Peňažné prostriedky rozhodnutím súdu
určené na výživu detí im v tejto situácii nie sú k dispozícii a teda napĺňanie potrieb maloletých detí

je ohrozené. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že zo správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave vyplýva, že maloleté deti majú v byte matky zabezpečené
všetky oprávnené potreby. Následne súd prvého stupňa prijíma záver, že majetkové a finančné pomery
rodičov sú neporovnateľné. Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, práve naopak, z
dokazovania vyplýva, že rozdiel životnej úrovne rodičov nie je priepastný a teda taký, aby odôvodňoval

súčasnú výšku výživného. Bez ohľadu na vyššie uvedené poukazuje na skutočnosť, že situácia, ktorá
nastala po zverení detí do striedavej starostlivosti, má prakticky také následky, ako keby bolo výživné,
ktoré je zaviazaný uhrádzať matke detí, zvýšené dvojnásobne.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Uviedla, že odvolanie otca neobsahuje žiadne vecné ani právne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť, či zmeniť. Poukázala na to, že vykonateľnosť rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach z 9.11.2012 č.k. 8CoP 214/2012-441, ktorým boli maloleté deti zverené
do striedavej starostlivosti rodičov, bola z dôvodu prijatia ústavnej sťažnosti matky a maloletých
detí Ústavným súdom SR odložená, v dôsledku čoho podstatná zmena pomerov na strane otca

nenastala a teda nie je dôvod a najmä nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia. K vyjadreniu pripojila výňatok z publikovaného oznámenia Ústavného súdu SR
o rozhodnutiach Ústavného súdu, kde v bode 27 je uvedené, že Ústavný súd vo veci vedenej pod sp.zn.
II. ÚS 97/2013 rozhodol, že sťažnosť B. P, mal. S. V. P. a mal. S. P., ktorou namietajú porušenie čl.
46 ods. 1 a ods. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 3 ods. 1 a čl. 12 ods.
1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn. 8CoP
214/2012 prijíma na ďalšie konanie, odkladá vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.8CoP 214/2012-441 z 9.11.2012 a maloletým deťom ustanovuje za kolízneho opatrovníka Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Rožňava.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Na žiadosť odvolacieho súdu Ústavný súd SR oznámil, že uznesenie Ústavného súdu č.k. II. ÚS
97/2013-19 zo 7.2.2013 nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia všetkým účastníkom konania,
t.j. 14.3.2013.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Účelom predbežného opatrenia nariadeného či už pred začatím konania vo veci samej v zmysle § 74
ods. 1 O.s.p. alebo v priebehu konania vo veci samej v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. je predovšetkým
rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o

jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli
nastať u účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky pre

nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci
samej.

Odvolacísúdpreskúmalnapadnutéuzneseniespoluskonaním,ktorémupredchádzalopodľa§212ods.

2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je v tomto štádiu konania dôvodné. Otec sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
domáhal zníženia výživného pre maloleté deti, ktoré mu bolo určené predchádzajúcim rozsudkom
Okresného súdu Rožňava z 27.8.2010 č.k. 9C 54/2010 po 200 € mesačne na každé maloleté dieťa s
tým, že v tom čase boli maloleté deti zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Po rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktorý rozsudkom z 9.11.2012 č.k. 8CoP 214/2012-441 zmenil rozsudok Okresného
súdu Rožňava z 27.8.2010 č.k. 9C 54/2010-106 tak, že zveril maloleté deti do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko otec zabezpečuje výživu detí v
čase, kedy sú v jeho osobnej starostlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že nadobudnutím právoplatnosti
rozsudku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zanikla účinnosť rozsudku o

predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností v celom rozsahu a to bez ohľadu
na to, že o výživnom pre maloleté deti po ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti doposiaľ
rozhodnuté nebolo v dôsledku zrušenia výroku o zvýšení, resp. určení výživného pre maloleté deti
v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu teda otec nebol povinný plniť si
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v zmysle predchádzajúceho rozsudku (9C 54/2010-106) od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Závery súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení sú v tomto smere absolútne nesprávne, i keď
výrok napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu bol vecne správny vzhľadom na to, že neexistovala
žiadna naliehavá potreba nariadenia predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca v zmysle vyššie
uvedeného.VdôsledkurozhodnutiaÚstavnéhosúduSRII.ÚS97/2013-19zo7.2.2013,ktorénadobudlo

právoplatnosť 14.3.2013, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č.k. 8CoP 214/2012-441 z 9.11.2012 však došlo k dočasnému obnoveniu účinnosti predchádzajúceho
rozsudku o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (9C 54/2010-106) v súlade s
ust. § 52 ods. 2 až 4 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v platnom znení. V dôsledku uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu došlo k

situácii, že maloleté deti sú opäť zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky a teda dôvody, pre
ktoré sa otec domáhal nariadenia predbežného opatrenia nie sú momentálne dané a teda neexistuje
naliehavá potreba ingerencie súdu do pomerov účastníkov formou nariadenia predbežného opatrenia vsúlade s návrhom otca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.