Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2012

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4Er/268/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2608204018
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Valková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2012:2608204018.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom
Bottova 7, 821 07 Bratislava, IČO: 17 324 220, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA
legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti povinnému: Y. H.K., X..
X.X.XXXX, L. J. XXX/X, XXX XX R., o vymoženie 438,16 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kamilovi Líškovi náhradu trov exekúcie v
sume 48,10 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 3.6.2008 bol súdny exekútor Mgr. Ladislav Jakubec

poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného
poriadku)vykonanímexekúcienazákladenávrhuoprávneného,ovymoženie438,16€spríslušenstvom,
zmluvnej pokuty 87,63 €, a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so
sídlom v Bratislave, sp. zn. 1007140 zo dňa 25.1.2008.

Uznesením č.k. Er/268/2008 zo dňa 29.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2008, došlo
k zmene súdneho exekútora a výkonom exekúcie bol poverený súdny exekútor Mgr. Kamil Líška.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
- 2 - 4Er/268/2008

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Súd má teda

právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z
hľadiska, či plnenie uložené rozsudkom je dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Uvedené skutočnosti môže súd posúdiť kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania.

Zpredloženéhoexekučnéhotitulumalsúdpreukázané,žeoprávnenýspovinnýmuzavrelidňa11.9.2006

Zmluvu o úvere č. 1181782535, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky
vo výške 10.799,- Sk a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splatiť v 11 dohodnutých
splátkach. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Obchodné podmienky úverových produktov.

V zmysle bodu 5.38 Obchodných podmienok - rozhodcovskej doložky sa zmluvné strany dohodli, že
všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich,

vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému
súduzriadenémuprispoločnostiRozhodcovská,arbitrážnaamediačná,a.s.Zmluvnéstranysazaviazali
podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré bude pre ne záväzné.

Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej

zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(§ 53 ods. 1. prvá veta OZ).

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 2 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy),

na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými stranami sú
dodávateľ (oprávnený), ktorého predmetom činnosti bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Súd považuje za

preukázané, že povinný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd tiež
- 3 - 4Er/268/2008

poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou
právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných
prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993. Smernica bola do nášho
právneho poriadku prebratá zákonom č. 15/2004 Z.z. (účinného od 1.4.2004 okrem § 60, ktorý
nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ), ktorý novelizoval
Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži
aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, smernica Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účastispotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere
uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na
tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych

procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade
vnútroštátneho práva.

V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd
uviedol, že vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13

stanovuje,ženekalépodmienkyniesúprespotrebiteľazáväzné.Akovyplývazjudikatúry,ideokogentné
ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť
(rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713,
bod 25).

V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd uviedol,
že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,

už citovaný, bod 34).

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Pokiaľjezmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstrany
v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, tak je zrejmé, že taká
- 4 - 4Er/268/2008

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola

rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi. Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.c/, § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní). Len takýmto spôsobom môže súd naplniť účel čl. 6 ods. 1 smernice, t.j.

zabrániť aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane
žalovaného. Už túto skutočnosť súd považuje za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej súčasť s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná,

pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného
práva na spravodlivý proces.

Nakoľkoneprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejto
doložky odporuje dobrým mravom, súd exekučné konanie zastavil.Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd priznal exekútorovi
trovy exekúcie pozostávajúce z:

- podľa § 14 a § 15 Vyhlášky..................................................................................33,19 €
- 20% DPH ...............................................................................................................6,64 €
- podľa § 22 ods. 1 hotové výdavky - (poštovné 4,03 €, tlač dokumentov 0,45 €,
internet 0,50 €, telefón/ fax 0,60 €, ostatné - poštová obálka 15 ks á 0,10 €, euro
obal 3 ks á 0,33 €, zakladač 0,33 €, poradač spisov 0,26 €, drobný materiál 0,50

€).............................................................................................................................8,27 €

Spolu:..........................................................................................................................48,10 €

- 5 - 4Er/268/2008

V zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 sa o daň z pridanej
hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho exekútora, takéto odôvodnenie možno oprieť tiež o stanovisko
trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 42/2007 zo dňa 20.5.2008, ako aj stanovisko

občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave zo dňa 1.12.2010. Vzhľadom k tomu priznal súd
DPH iba zo sumy zodpovedajúcej odmene súdneho exekútora podľa § 14 a § 15 Vyhlášky 288/1995 Z.z.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.