Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/559/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215333
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO : 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
Grösslingova 4, Bratislava, za ktorú ako konateľ koná advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce z. 19.3.2014 č. k. 19C/136/2012 - 38

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktoré žalobcovi mali byť spôsobené
nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Michalovce konajúcemu
ako exekučný súd v konaní sp. zn. Ex/11602/2009 vedenom proti povinnej Y. O. tým, že o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonnej lehote 15 dní (§44 ods. 2 EP), ale s omeškaním
viac ako 9 mesiacov. Okresný súd Michalovce rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol s
odôvodnením, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený v súlade so zákonnými podmienkami

ustanovenými v §15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len „zákon“) a tiež, že nie je daný ani samotný základ nároku, t. j. tvrdené
prieťahyvkonaníexekučnéhosúdu.Vychádzalzozistenia,žežiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.Rudolfa
Krutého sp. zn. Ex/11602/2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
Pohotovosť, s. r. o. proti povinnej Y. O. pre vymoženie 605,64 € s príslušenstvom na exekučný
súd bola doručená 23.11.2009, dostala spisovú značku 14525/2009, exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05642/09. Oprávnený podaním z 26.2.2010 na výzvu súdu

odmietol súčinnosť pri predložení príslušnej zmluvy o úvere potrebnej pre posúdenie žiadosti o udelenie
poverenia, v dôsledku čoho exekučný súd až uznesením z 29.4.2010 mohol sčasti zamietnuť žiadosť o
udelenie poverenia, a to v rozsahu vymoženia úrokov z omeškania 0,15 % denne (uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 2.6.2010). Exekučný súd 29.4.2010 písomne poveril exekútora na vykonanie
exekúcie pre vymoženie exekučným titulom prisúdenej istiny s úrokmi z omeškania 0,10 % denne zo
sumy 248,32 € od 2.4.2009 do zaplatenia a trov konania. Vzhľadom na časový interval medzi doručením
žiadosti na exekučný súd a udelením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi skutkové tvrdenia

žalobcu o prieťahoch v konaní exekučného súdu v trvaní 9 mesiacov vyhodnotil jednak ako nepravdivé
a z hľadiska vzniku nároku žalobcu na náhradu škodu tiež za nerozhodné. Z hľadiska viazanosti
exekučného súdu lehotou 15 dní na poverenie exekútora vykonaním exekúcie zakotvenou v §44 ods. 2
EPzaprávnevýznamnétotižpovažoval,ževporovnanísožiadosťouišloopoverenielenvobmedzenomrozsahu, keďže tomuto kroku exekučného súdu predchádzalo rozhodnutie o čiastočnom zamietnutí
žiadosti v rozsahu, v akom exekučný súd zistil rozpor exekútorom predložených písomností so zákonom,
a v zmysle textu zákona nebol preto viazaný zmienenou lehotou 15 dní. Vyčíslenie škody hodnotil

ako nedostatočne odôvodnené, bez súvisu s konkrétnou exekučnou vecou. Úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že tento ich nevyčíslil v zákonnej lehote, pričom zo spisu
mu nevyplývajú žiadne trovy (§142 ods. 1, 151 ods. 1 a 2 OSP).
Proti rozsudku žalobca podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že jeho postupom sa mu ako účastníkovi konania odňala

možnosť konať pred súdom, pretože vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti, hoci pre takýto postup
neboli splnené zákonné podmienky (§101 ods. 2 OSP), a to vzhľadom na jeho žiadosť o zrušenie
pojednávania z dôležitých dôvodov, pričom predložil aj s nimi spájané listiny. Tvrdil tiež, že nemal
možnosťvyjadriťsaktvrdeniamžalovaného,zktorýchsúdprisvojomrozhodnutívychádzal,kskutkovým
a právnym otázkam veci, k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, nemal
možnosť ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, nedostalo sa mu poučenia v zmysle §120 ods.

4 OSP a v dôsledku takého postupu súdu došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva
žalobcu na súdnu ochranu. Na druhej strane namietal, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby
daný spor bol rozhodnutý bez nariadenia pojednávania a tiež, že žalovaný sa nevyjadril k žalobe, a preto
súd spor mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b OSP. Namietal tiež, že neprípustne
vo veci meritórne rozhodla vylúčená sudkyňa, navyše v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté

o návrhu na prerušenie konania. K meritu veci namietal, že v odôvodnení rozsudku prezentované
časové úseky nenasvedčujú záveru, že bola dodržaná žalobcom namietaná zákonná lehota na udelenie
poverenia.

Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po
zistení,žeodvolaniepodalnatooprávnenýúčastníkkonania(§201,202a204OSP)bezpotrebynariadiť
odvolaciepojednávanie(§214OSP)prejednalvecvrozsahuvyplývajúcomz§212ods.1a3OSP,akoiz
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené. Rozsudok

vo výroku je vecne správny, odvolací súd podľa §219 ods. 1 OSP preto ho potvrdil. Rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2015 o 13,10 hod., pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku od 24.6.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§156
ods. 1 a 3 OSP).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom [§221 ods. 1 písm. f) OSP] vo všeobecnosti je potrebné
rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania sa znemožní realizácia jeho
procesných práv, v občianskom súdnom konaní mu priznaných za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z §101

ods. 2 OSP.

Predpokladom prejednania veci v neprítomnosti účastníka je, že riadne predvolaný účastník (§115 ods.
2 OSP) sa nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie; súd pritom
prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§101 ods. 2 OSP).

Z obsahu spisu vyplýva, že súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, odvolací súd preto sa
nezaoberal nenáležitou odvolacou námietkou žalobcu, že neboli splnené podmienky na prejednanie
veci bez pojednávania. Z obsahu spisu ďalej vyplýva aj to, že v prejednávanej veci nesporne boli
splnené zákonné podmienky pre to, aby na súdnom pojednávaní nariadenom na 19.3.2014 vec sa

prejednala v neprítomnosti účastníkov, a preto pokiaľ súd tak urobil, jeho postupom účastníkom sa
neodňala možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie
súdu nariadeného na 19.3.2014 (spolu s poučením o procesných právach účastníka, vrátane poučenia
podľa §120 ods. 4 OSP) obom účastníkom bolo doručené 10.3.2014, zástupcovi žalobcu 11.3.2014, to
zn. u všetkých bola zachovaná zákonná lehota najmenej 5 dní na prípravu pojednávania (§115 ods.

2 OSP). Žalobca na dané pojednávanie, na ktorom súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania,
vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, vrátane exekučného spisu
14Er/525/2009, opätovne poskytol poučenie podľa §120 ods. 4 OSP, dokazovanie vyhlásil za skončené
a vo veci meritórne rozhodol rozsudkom, sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadalo odročenie. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil iba žalovaný, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo
a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Pokiaľ žalobca argumentuje žiadosťou o zrušenie pojednávania,
konajúcemu súdu v tu posudzovanej veci taká doručená nebola, nie je obsahom spisu, ani žalobca ju

nepreukázal.

Pokiaľ teda žalobca ako riadne predvolaný účastník na pojednávanie súdu sa nedostavil ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie, sám sa zbavil procesnej možnosti svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a
navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie

súdu.Pokiaľžalobcasúdnehopojednávaniabysabolzúčastnil,malbymožnosťvyjadriťsakvykonaným
dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti
vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zásada
kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu neboli preto porušené.

V danej veci neboli splnené zákonné podmienky ani pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie

podľa §153b OSP. Tu posudzovaná vec sp. zn. 19C/136/2012 na danom súde od 10.10.2012
do 9.12.2013 bola spojená na spoločné konanie s ďalšími 73 skutkovo obdobnými vecami tých
istých účastníkov. Spoločné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19C/131/2012, v ktorom žalovaný k
žalobe písomne sa vyjadril podaním z 21.10.2013, jeho vyjadrenie zástupcovi žalobcu bolo doručené
19.11.2013. Vychádzajúc z týchto skutočností, do termínu pojednávania žalobca mal celkom 4 mesiace

času na to, aby prípadne sa vyjadril k argumentom žalovaného či navrhol vykonať dokazovanie na
ich vyvrátenie. Pokiaľ tak neurobil, sám sa zbavil tohto procesného práva, jeho realizácia mu však
nebola znemožnená postupom súdu. Z týchto dôvodov neobstoja odvolacie námietky žalobcu, že nemal
možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie vo veci.

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa §205 ods. 2 písm. a) v spojení s §221
ods. 1 písm. f) OSP, t. j. prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu, tomuto sa neodňala možnosť konať
pred súdom.

Odvolací dôvod podľa §205 ods. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. g) OSP je daný vtedy, ak vo

veci rozhodoval vylúčený sudca, čo nie je prípad tu posudzovanej veci. Nadriadený súd uznesením z
22.10.2012 sp. zn. 2NcC/73/2012 rozhodol o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 19C/131/2012, a teda ani veci
19C/199/2012. Zástupcovi žalobcu uznesenie nadriadeného súdu bolo doručené 20.12.2012. Za danej
procesnej situácie preto je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle §205 ods. 2 písm. c), d), e) a f)
OSP, odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto nie sú dané.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za
konania najavo, prípadne že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §133 až
135 OSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §132 OSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok podľa §219 OSP potvrdil ako vecne správny, vrátane
rozhodnutia o trovách konania.

Odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a správnym právnym

záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného
za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní sp. zn. EX 11602/2009, a preto
základ nároku nie je daný. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvodynapadnutého rozsudku, s ktorými odvolací súd v celom rozsahu sa stotožnil a na ktoré odkazuje (§219
ods. 2 OSP).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to aj s poukazom na
príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Nenáležitá je preto námietka žalobcu
o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a arbitrárnosti záverov, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce v exekučnom
konaní sp. zn. 14Er/525/2009 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že na základe žiadosti
exekútora písomne nepoveril vykonaním exekúcie do 15 dní od jej doručenia (§44 EP).

Podľa §44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa §41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Aplikujúc citovaného zákonné ustanovenie na tu posudzovaný prípad je zrejmá správnosť záveru súdu
prvého stupňa, že lehota 15 dní na poverenie exekútora vykonaním exekúcie platí pre tie prípady, keď
súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Inak, t. j. ak takýto rozpor súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní („táto lehota

neplatí“), pretože exekútora nemožno poveriť vykonaním exekúcie, naopak musí zamietnuť jeho žiadosť
o udelenie poverenia.

V exekučnej veci 14Er/525/2009 exekučný súd v rozsahu vymáhania úrokov z omeškania takýto
rozpor zistil, v zmysle §44 ods. 2 EP v danom prípade nebol preto povinný a objektívne ani nemohol

písomnepoveriťexekútoravykonanímexekúciedo15dníoddoručeniažiadostiexekútora,pretožedanú
žiadosť v rozsahu, v akom vzhliadol rozpor exekútorom predložených listín so zákonom, najprv musel
zamietnuť. Písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie vo zvyšku mohol až po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samozrejme všetko v primeraných lehotách.

Aplikujúc ustanovenie §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, t. j. aj v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa otázku prieťahov súd mohol posudzovať vychádzajúc len z výsledkov
vybavenia príp. sťažnosti na prieťahy, resp. žiadosti o prešetrenie jej vybavenia, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani žeby jeho prípadná sťažnosť bola

vybavená spôsobom, z ktorého by bola preukázaná existencia prieťahov.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je vecne správny záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.
zn. 14Er/525/2009, t. j. že nie je daný základ žalovaného nároku. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou

súdu posudzovať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky.

V posudzovanej veci nebol podaný návrh na prerušenie konania, súd prvého stupňa napadnutým

rozsudkom ani nerozhodoval o takomto návrhu, odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu
sú preto bez právneho významu.Odvolací súd vo veci plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§224
ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 OSP), pretože tomuto trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov nie je možné priznať.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.