Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Cbi/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208454
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mihálechová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114208454.2

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mihálechovou, v právnej veci žalobcu
Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica, zast. Ing. Iveta
Sásiková, proti odporcovi LexCreditor k.s., Červenej armády 1, 036 01 Martin, správca konkurznej
podstaty úpadcu: LUNACO, s. r. o., Vajanského 80, 984 01 Lučenec, IČO: 31 609 082, Banská Bystrica
v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu uplatnená u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica, č. k. 2K/69/2012, úpadcu LUNACO, s.r.o., „v konkurze“, Vajanského 80, 984 01
Lučenec, IČO: 31609082, vyplývajúca z podaného daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie
12/2013 vo výške 73 315,01 eur, je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd nepriznáva žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09. 04. 2014, ktorou sa domáhal určenia, že
jeho pohľadávka v konkurze pod sp. zn. 2K/69/2012 úpadcu LUNACO, s.r.o., Vajanského 80, 984 01
Lučenec, IČO: 31609082 vyplývajúca z podaného daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie
12/2013 vo výške 73 315,01 eur, je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR s
právom na prednostné uspokojenie počas konkurzu. Nárok žalobca odôvodňoval tým, že po vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu žalovaný, ako správca konkurznej podstaty, požiadal dňa 29. 11. 2013 pod

č. XXXXXXX, ktorá bola doručená na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec a odôvodňoval
to tým, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz a konkurzný správca neprevádzkuje po vyhlásení
podnik úpadcu a úpadca nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Na základe tejto žiadosti Daňový
úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 03. 12.
2013 zrušil registráciu pre daň a určil deň 31. 12. 2013, ktorým dňom prestával byť platiteľom dane. V
odôvodnení uvedeného rozhodnutia bol žalovaný informovaný, že obdobie od 01. 12. 2013 - 31. 12.

2013 je posledným zdaňovacím obdobím o čom bol poučený v zmysle ust. § 78 ods. 1 a 2 zákona
o DPH o lehote jeho povinnosti podať daňové priznanie a v tejto lehote aj vlastnú daňovú povinnosť
zaplatiť, a v zmysle ust. § 81 ods. 6 zákona o vzniku daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na predmet
dane, ktorým je majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne
alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane podľa § 10 ods. 1 cit. Zákona a pri
ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne

alebo čiastočne odpočítaná.V podanom daňovom priznaní DPH zo dňa 27. 01. 2014 žalovaný uviedol daňové povinnosti z dôvodu
dodania tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Zb. o DPH vo výške 8,63 eur a pri zrušení
registrácie podľa § 81 zákona o DPH vo výške 73 306,38 eur, spolu 73 315,01 eur.

Žalovaný poprel uznanie pohľadávky proti podstate vo výške vlastnej daňovej povinnosti a to vo výške
73 315,01 eur, pričom tvrdil, že predmetná daň z pridanej hodnoty vo výške celkovo 73 315,01 eur je
pohľadávka, ktorá súvisí s činnosťou úpadcu pred vyhlásením konkurzu, pretože podľa § 87 ods. 2 ZKR
nie je žalobcova pohľadávka pohľadávkou proti podstate a žalovaný pohľadávku žalobcu v uvedenej
veci neuznal. Neuznávala teda právny dôvod ani výšku pohľadávky proti podstate.

Odporca žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože pohľadávka súvisí s činnosťou úpadcu

pred vyhlásením konkurzu, nesúvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, ani so správou a
speňažovaním majetku v zmysle ust. § 87 2 písm.. i) a k) ZKR, pričom poukázal na skutočnosť, že podnik
úpadcu nebol v konkurze prevádzkovaný a tak aplikácia ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR bola vylúčená.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to výsluchom zástupcu navrhovateľa, pričom akceptoval vyjadrenie
odporcu doručené 16. 06. 2015 tunajšiemu súdu, v ktorom odporca zotrval na svojich vyjadreniach a

žiadal, aby súd vo veci pojednával bez jeho prítomnosti.

Súd sa oboznámil s výpisom z Obchodného vestníka zo dňa 09. 01. 2013 č. 6/2013, ďalej s uplatnením
pohľadávky proti podstate žalobcu zo dňa 05. 03. 2014, s daňovým priznaním DPH, ktoré bolo podané
27. 01. 2014 úpadcom, s podaním správcu Mgr. Vladimíra Vanka zo dňa 21. 03. 2014, ktorý žalobcovi
oznámil neuznanie pohľadávky proti podstate a vyzval ho na podanie žaloby v predmetnej veci, ďalej

sa súd oboznamuje so žiadosťou o zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 27. 11. 2012,
správne malo byť 2013, ktoré bolo doručené Daňovému úradu Banská Bystrica 29. 11. 2013, ďalej s
rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo
dňa 03. 12. 2013 o zrušení registrácie pre daň úpadcu, s vyjadrením správcu Mgr. Vladimíra Vanka
zo dňa 02. 09. 2014 k návrhu žalobcu zo 07. 04. 2014. Pre ospravedlnenie svojej neúčasti zo strany

odporcu súd pojednával bez jeho neprítomnosti.

V konaní bol zistený tento skutkový stav: Tunajší súd v konaní 2K/69/2012 vyhlásil dňa 03. 01. 2013
konkurzu na majetok úpadcu, pričom uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 09.
01. 2013. Po vyhlásení konkurzu správca Mgr. Vladimír Vanko požiadal žalobcu o zrušenie registrácie
pre daň z pridanej hodnoty, ktorá bola doručená žalobcovi 29. 11. 2013 z dôvodu vyhlásenia konkurzu

na majetok úpadcu a z dôvodu, že správca neprevádzkuje po vyhlásení podnik úpadcu a úpadca už
nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Uvedenej žiadosti bolo vyhovené rozhodnutím žalobcu č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 03. 12. 2013, právoplatné 06. 12. 2013, pričom rozhodol aj o
zrušení registrácie úpadcu pre daň z pridanej hodnoty a určil úpadcovi deň 31. 12. 2013 ako deň,
uplynutímktoréhoprestávabyťplatiteľomdane.Zároveňbolvrozhodnutížalovanýpoučenýopovinnosti

podaťdo25.dníposkončeníkaždéhozdaňovaciehoobdobiadaňovépriznanieavtejistejlehotezaplatiť
daňovú povinnosť. Žalovaný podal daňové priznanie po skončení posledného zdaňovacieho obdobia,
ktorým bol december 2013, pričom daňové priznanie bolo vypracované dňa 27. 01. 2014, kedy bolo aj
doručené žalobcovi. V samotnom vyhotovení žalovaný uviedol, že daň celkom činila sumu 73 315,01 eur
a to na dani z pridanej hodnoty. Keďže v stanovenej lehote na zaplatenie uvedenej daňovej povinnosti

a to do 25 dní od skončenia posledného obdobia nebola táto daňová povinnosť žalovaným splnená,
žalobca si prihláškou pohľadávky proti podstate dňa 05. 03. 2014, doručenou správcovi 14. 03. 2014
uplatnil daň z pridanej hodnoty vo výške 73 315,01 eur za december 2013.

Dňa 26. 03. 2014 doručil správca žalobcovi podanie nazvané ako „Neuznanie pohľadávky proti podstate
- výzva na podanie žaloby“, v ktorom uviedol, že neuznáva túto pohľadávka proti podstate, pretože nie

je pohľadávkou v zmysle ust. § 87 ods. 2 ZKR, pričom neuznáva ani právny dôvod a výšku pohľadávky
proti podstate. Zároveň poučil žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia uvedenej výzvy podal žalobcu
za účelom určenia uvedenej pohľadávky.Nauplatneniepohľadávkyprotipodstatezodňa05.03.2014doručovanésprávcovikonkurznejpodstaty,
ktorý neuznal pohľadávku a vo svojom odôvodnení uvedeného zo dňa 21. 03. 2014 trval na svojom
stanovisku, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate a neuznával ani jej právny dôvod.

Vo vyjadrení odporcu zo dňa 02. 09. 2014 uvádzal, že uplatnená pohľadávka žalobcom u správcu
uplatnená na základe dane z pridanej hodnoty daňového priznania za december 2013 vo výšky 73
315,01 eur v žiadnom prípade nebola sporná a navrhovateľ a odporca sa zhodli v tom, že pohľadávka
tak,akobolapriznanáodporcomvdaňovompriznanízadecember2013anásledneuplatnenáuodporcu
vznikla a existuje. Poukazoval odporca na skutočnosť, že podstatný nie je vznik a existencia pohľadávky

ale jej postavenie v konkurze na majetok úpadcu, teda menovite či sa pohľadávka uspokojí v konkurze
v režime pohľadávok proti podstate alebo nie. Teda predmetom sporu nie je spornosť pohľadávky
ako takej, predmetom sporu je iba určenie špecifického zaobchádzania s pohľadávkou v prostredí
prebiehajúceho konkurzného konania.

Odporca poukazoval na hmotnoprávnu stránku veci, že pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť ako
pohľadávku proti podstate, pretože nie sú splnené podmienky súvisu pohľadávky s prevádzkovaním

podniku počas konkurzu tak, ako to vyžaduje ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR ani so správou o speňažovaní
majetku v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. k) ZKR. Naďalej dôvodil skutočnosťou, že v priebehu konkurzu
nebol podnik úpadcu prevádzkovaný a teda aplikácia citovaného ustanovenia neprichádzala do úvahy.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej
podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

Podľa § 87 ods. 2 písm. k) Zákona č. 7/2005 Z. z., pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú
sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na
zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie
a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so
správou a speňažovaním majetku.

Podľa § 87 ods. 7 Zákona č. 7/2005 Z. z., pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na
požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate,
vrátane poradia.

Podľa § 87 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z. z., a ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky
proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia

výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky
proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na
pohľadávku proti podstate sa v rozsahu,

v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada.

Podľa § 80 ods. 1 Zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok, ak daňový subjekt

v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane
nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby
daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť
kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch
neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní

od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí
obsahovať odôvodnenie.

Podľa § 158 ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z. z., ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia
konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatíreštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po
začatí reštrukturalizačného konania.

Podľa § 158 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z., po vyhlásení konkurzu alebo

po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 Zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento
zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje,
a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu

o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.

Podľa § 81 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ je povinný požiadať o

zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane.

Podľa § 81 ods. 5 Zákona č. 222/2004 Z. z., daňový úrad o zrušení registrácie pre daň vydá rozhodnutie,
v ktorom určí deň, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom; proti
tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Uplynutím dňa, kedy právnická osoba alebo fyzická
osoba prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o

registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň.

Podľa § 81 ods. 6 Zákona č. 222/2004 Z. z., v poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi daňová
povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola
daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane (§ 10 ods. 1) a pri
ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne

alebo čiastočne odpočítaná.

Podľa § 77 ods. 4 Zákona č. 222/2004 Z. z., ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí
sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie
zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným
dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho

obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac.

Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a po ukončení podnikateľskej činnosti žalovaný ako správca
úpadcu si splnil svoju povinnosť podľa ust. § 87 ods. 2 ZKR a požiadal o zrušenie registrácie pre daň
svojou žiadosťou zo dňa 27. 11. 2013, ktorá bola doručená žalobcovi 29. 11. 2013. Uvedenej žiadosti
bolo vyhovené rozhodnutím žalobcu o zrušení registrácie pre daň dňa 03. 12. 2013 pod č. XXXXXXX/

X/XXXXXXX/XXXX, pričom žalobca určil posledný deň, pre ktorý prestáva byť úpadca platiteľom dane
a to 31. 12. 2013 v nadväznosti na ust. § 81 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalovaný podal daňové
priznanie dňa 27. 01. 2014 vo výške 73 315,01 eur, k zaplateniu a splnenou uvedenej daňovej povinnosti
zo strany žalovaného nedošlo.

Súd mal za preukázané v súlade s ust. § 81 ods. 6 a § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., vznik daňovej

povinnostizaposlednézdaňovacieobdobievovýške73315,01eur,čospornémedziúčastníkmikonania
nebolo, s tým že tento daňový nedoplatok sa považoval za daňový nedoplatok vzniknutý po začatí
konkurzného konania v súlade s ust. § 158 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.

Na základe uvedených skutkových a právnych skutočností mal súd sa preukázané, že v danom prípade
sa jednalo o pohľadávku na dani z pridanej hodnoty, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Druhou

podmienkou, ktorá mala byť kumulatívne splnená, aby mohla byť pohľadávka veriteľ definovaná akopohľadávka proti podstate je podmienka v súvislosti tejto pohľadávky so správou a speňažovaním
majetku.

Súd je v danom prípade toho názoru, že ak žalovanému ako správcovi vznikla ako zákonná povinnosť pri

skončení podnikateľskej činnosti podať daňové priznanie k DPH, čo sporné medzi účastníkmi nebolo, je
súd toho názoru, že takýto úkon správcu, t. j. žalovaného je úkonom nevyhnutne súvisiacim so správou
majetku úpadcu.

Z vymedzenia ust. § 81 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o daní z priadnej hodnoty vyplýva, že v
poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri
ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a

na majetok, ktorý nadobudol bez dane.

Zo zákonné vymedzenia v rozsahu daňovej povinnosti v poslednom zdaňovacom období podľa § 81
ods. 6 vyplýva, že sa jedná daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na majetok úpadcu.

Súd je v danom prípade toho názoru, že podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
tak, ako je to vymedzené v ust. § 81 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. je priamo v súvislosti so správou

majetku úpadcu a súd má preto v konaní za preukázané splnenie obidvoch kumulatívnych podmienok
na to, aby pohľadávka uplatnená žalobcom mohla byť definovaná ako pohľadávka proti podstate a to, že
sa jedná o pohľadávku z pridanej hodnoty vzniknutú po vyhlásení konkurzu, a že sa jedná o pohľadávku,
ktorá súvisí so správou majetku.

Na základe uvedené mal súd za dostatočne preukázané, že pohľadávka uplatnená žalobcom na dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 vo výške 73 315,01 eur je pohľadávkou
proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) zákona č. 7/2005 Z.z. a súd preto túto pohľadávku určil ako
pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Pokiaľ sa žalobca domáhal výroku určenia práva na prednostné uspokojenie počas konkurzu, v tejto
časti žalobného petitu bola žaloba zamietnutá, pretože spôsob a poradie uspokojenia pohľadávok proti

podstate vyplýva priamo zo zákonného znenia v zmysle ust. § 87 zákona č. 7/2005 Z.z. a preto je
nadbytočné, aby vo výrokovej časti rozsudku bolo priznané žalobcovi právo na prednostné uspokojenie,
pretože toto právo v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, tak spôsobom a poradie ako aj
výška uspokojenia pohľadávky sa má riadiť zákonnými ustanoveniami, činnosťou a úkonmi žalovaného
ako správcu úpadcu.

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní žalobcovi žiadne trovy nevznikli a trovy neboli ani uplatnené súd
rozhodol, že mu nepriznáva právo na ich náhradu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení
dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, akúčastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.