Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811203691
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7811203691.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcov 1) D. T. I. X) L. T., oboch C. R., P. XXX,
zastúpených JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti žalovanému
O. P., Q. Q., Ž.L. XXX/XX, zastúpenému Mgr. Patrikom Pálffym, advokátom, Martin, Námestie SNP
5, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 18 000 € s prísl., o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku
12C/72/2011-245 z 19.8.2013 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcom sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne

a nerozdielne 18 000 €, s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy za čas od 8.6.2010
do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v tej istej lehote nahradiť im spoločne
a nerozdielne trovy konania 5 559,95 €, na účet ich zástupcu.
V odôvodnení rozsudku reprodukoval podstatný obsah žaloby, uviedol, že uznesením 12C/72/2011-14
z 8.6.2011 nariadil predbežné opatrenie (ďalej len PO), ktorým zakázal žalovanému nakladať s
uvedenými nehnuteľnosťami, až do právoplatného skončenia predmetnej veci, že Krajský súd v
Košiciach uznesením 3Co/342/2011-46 z 18.11.2011 zmenil uznesenie tak, že návrh na nariadenie PO

zamietol. Ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, pripojenými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci, konkrétne, čo vypovedali účastníci konania
a svedkovia E. J., O.. L. E.Ň., J. Ž., D. H., L. T. I. D. T. a, čo obsahovala správa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality, Rožňava. Zistil, že
kúpnou zmluvou zo 7.6.2010 uzavretou medzi predávajúcimi - žalobcami a kupujúcim - žalovaným,
bol predaný rodinný dom súp.č.XXX, nachádzajúci sa na parc.č.KN981/5 a pozemok parc.č.KN981/5
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 460 m2, k. ú. C. R., zapísané na LV č.XXX, že podľa čl. V.

uvedenej zmluvy, predávajúci oboznámili kupujúceho, že na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v
prospech SLSP, a. s., Bratislava, Suché Mýto 4, pod č.:V1438/05-118/05, že v čl. VI. bola dohodnutá
kúpna cena 40 000 €, pričom - podľa obsahu zmluvy - mala byť kúpna cena kupujúcim zložená v
hotovosti a v celosti k rukám predávajúcich pri podpise kúpnej zmluvy, že v čl. VII. sa predávajúci
zaviazali predmetné nehnuteľnosti vypratať a odovzdať kľúče do 1.9.2010, že z čl. X. vyplynulo, že
zmluva sa vyhotovuje v 2 rovnopisoch, ktoré pri zápise do katastra nehnuteľností (ďalej len KN), ostávajú
na katastrálnom úrade a zmluvné strany obdržia rozhodnutia o zápise vkladu vlastníckeho práva do

KN a, že na všetky právne úkony súvisiace s vkladom vlastníckeho práva do katastra splnomocnili
predávajúci kupujúceho. Z výpisu z účtu SLSP, a. s., vedeného na žalobcov, zistil, že 8.6.2010 bol
vykonaný mimoemisný hotovostný vklad 22 000 € z účtu vedeného v Martine, pričom pri tejto transakcii
bolo uvedené „zostatok po obrate 20 229,20 € - doplatok kúpnej ceny“, že zo Žiadosti o predčasnésplatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou z 8.6.2010 vyplynulo, že výška predčasného
splateniapredstavovalacelkom16909,55€,ažežiadateľkoubolažalobkyňa,žežiadosťbolapodpísaná
L.. E. a riaditeľkou oblasti R. G. a, že 8.6.2010 bol vykonaný v Tatra banke vklad 1 100 € na účet

pod názvom P - FINANCIAL, S.R.O žalobkyňou. Z predložených výpisov z účtu žalovaného, z VÚB
banky, pobočka Turčianske Teplice zistil, že stav na jeho Flexiúčte bol k 31.5.2010 10 802,64 € a k
30.6.2010 mínus 2 375,34 €, že výbery v čase do 8.6.2010 nie sú zaznamenané, len úhrady realizované
pre exekútora a, že účet v DEXIA banke Slovensko a.s., pobočka Martin bol vedený na CENTROS,
s.r.o. a v čase od 1.6.2010 do 8.6.2010 boli vykonávané len prevody na iné účty, a to 1.6.2010, nie

výbery v hotovosti. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá kúpna zmluva 7.6.2010, ktorej predmetom boli popísané nehnuteľnosti, pričom túto skutočnosť
nepopreli ani účastníci zmluvného vzťahu, že časť kúpnej ceny 22 000 € bola preukázateľne vyplatená
na účet žalobcov v SLSP, z ktorého si sporiteľňa inkasovala sumu zostatku úveru s prísl., že sporná
ostala suma 18 000 €, ktorú žalovaný - podľa jeho tvrdenia a tvrdenia svedkov E.. J. I. D.. H. - mal
vyplatiť v jeho aute, priamo žalobcom, že žalobcovia dôrazne popreli výplatu ostávajúcej sumy, že pokiaľ

by bola totiž vyplatená celá kúpna cena, ich pomery by sa zmenili, že zaplatili by všetky zostávajúce
dlhy, ktoré preukázateľne neprevyšovali 18 000 €, čo bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi,
oboznamovanými v konaní, že zásadný zvrat nastal po oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania v tr.
konaní vedenom proti žalovanému, ktoré sa týkalo prevodov nehnuteľností v C. R., T. a v D., kde tiež
bola vyplatená žalovaným len časť kúpnej ceny, že práve v uvedenom konaní svedkyňa J. uviedla, že

na súde vo veci žalobcov klamala z obáv zo žalovaného a na tejto výpovedi trvala aj počas konfrontácií
s nim a svedkom D.. H. a, že nebola prítomná v žiadnom aute pri vyplácaní nejakej sumy, v deň
uzavretia kúpnej zmluvy nevidela žalovaného odovzdávať žalobcom peniaze. Výpoveďou svedkyne J.
považoval za preukázané, že k odovzdaniu sumy 18 000 € za jej prítomnosti nedošlo, že tým sa zásadne
zmenila dôkazná situácia, pretože okrem uvedenej svedkyne, jedinou osobou, ktorá tvrdila, že zvyšná

kúpna cena bola odovzdaná žalobcom, bola osoba svedka D.. H., že uvedený svedok však bol do celej
transakcie, ktorá bola sprostredkovaná jeho agentúrou, nepochybne osobne zainteresovaný a teda mal
záujem na výsledku konania v prospech žalovaného a poznamenal, že tým bola motivovaná aj jeho
svedecká výpoveď a, že jeho výpoveď hodnotí ako nedôveryhodnú a teda na ňu neprihliadal. Citoval
znenie § 588,§ 607,§ 608 ods.1,§ 517 ods.1,2 O. z. a § ods.1 nar.vl.č.586/08 Z. z. a uzavrel, že predmet

kúpy bol odovzdaný žalovanému, ktorý bol povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, že časť kúpnej ceny
18 000 € nebola zaplatená žalobcom, a to napriek tomu, že - podľa tvrdenia žalovaného - v deň uzavretia
kúpnej zmluvy disponoval celou sumou v hotovosti. Podotkol, že pokiaľ by tomu naozaj tak bolo, nič
mu nebránilo zaplateniu celej kúpnej ceny a, že po zistení stavu na úverovom účte, mohol priamo v
sporiteľni, v pobočke Rožňava, zaplatiť celú sumu na účet žalobcov, čo vyplynulo z výpovede svedkyne

O.. E.. Poukázal na to, že nebránila mu v tom žiadna časová tieseň, pretože zo zápisnice o výsluchu
obvineného z 7.1.2013, vo vyšetrovacom spise VS: ORP-108/OEK-RV-2012 vyplynulo, že zo SLSP
išiel do VÚB riešiť platbu na inú kúpnu zmluvu uzavretú v totožný deň, s manželmi P.. Konštatoval, že
je zarážajúce, že by žalovaný ako osoba, ktorá aj v rámci predmetu podnikania nakupovala a predávala
nehnuteľnosti, opomenula takú dôležitú skutočnosť, ako vydať alebo žiadať doklad o zaplatení sumy

v hotovosti, zvlášť pokiaľ išlo o vysokú sumu. Dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vyplatenie
časti kúpnej ceny vo výške 18 000 €, preto mu uložil zaplatiť uvedenú sumu, že žalovaný sa dostal do
omeškania 1. dňom nasledujúcim po uzavretí kúpnej zmluvy, t. zn. 8.6.2010, keďže platba mala byť
uskutočnená v deň uzavretia kúpnej zmluvy, že výška úroku z omeškania k 1. dňu omeškania sa riadila
§ 3 ods.1 nar.vl.č.586/08 Z. z., pričom základná sadzba Európskej centrálnej banky bola 1 % a spolu s

pripočítaním 8 percentuálnych bodov predstavoval úrok z omeškania 9 %. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval), priznal ich vo výške 5 559,95 € a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť ich na účet zástupcu žalobcov, podľa § 149 ods.1 O. s. p.
Rozsudok napadli včas odvolaním žalobcovia i žalovaný.
Žalobcovia uviedli, že ich odvolanie sa týka len výroku o trovách konania a mali za to, že súd cit.

rozhodnutím v časti, v ktorej ich návrhu na priznanie trov nevyhovel, pochybil, z týchto podstatných
dôvodov: Súd napadnutým rozhodnutím vo výroku, ktorým rozhodoval o trovách konania, priznal trovy
konania 5 559,95 € oproti nimi uplatneným 6 221,37 €. Čo sa týka dôvodu zníženia odmeny za
právny úkon týkajúci sa písomného vyjadrenia z 25.8.2011, ktorým došlo zo strany súdu k jej zníženiu
oproti nimi uplatnenej výške o polovicu sa vcelku stotožnili. Naproti tomu však nemôžu súhlasiť s

nepriznaním odmeny za zrealizované porady s ich zástupcom a to z uvedených dôvodov. Ohľadom
porady vykonanej 14.3.2013 v čase od 14.00 hod. do 14.30 hod. v sídle ich zástupcu je potrebné
poukázať na skutočnosť, že táto bola uskutočnená za účelom prejednania ďalšieho postupu vo veci, v
súvislosti s uznesením uvedenej sp. zn. z 12.3.2012, ktorým konajúci súd zamietol ich návrh na priznaniesumy 100 € za odročené pojednávanie, uplatnenej ich advokátom v zmysle § 147a O. s. p. Vzhľadom
na to, že podľa § 18 zák.č.586/03 Z. z. o advokácii advokát je, o. i., povinný sa riadiť pokynmi klienta,
bolo nevyhnutné vykonať poradu, obsahom, ktorej bolo prerokovanie ďalšieho postupu voči takémuto

zamietajúcemu rozhodnutiu súdu. Zo strany advokáta boli na tomto „stretnutí s ním“ oboznámení s
jednotlivými možnosťami, ktoré pre nich v danom prípade, ako účastníkov konania vyplývajú z O.
s. p. (keďže sú len jednoduchí ľudia bez vysokoškolského vzdelania, neznalí práva). Následne po
dôkladnom zvážení do úvahy prichádzajúcich riešení bol spísaný s nimi jednak záznam o vykonaní
porady, ako aj úradný záznam zachytávajúci stručný obsah predmetnej porady. Posledne uvádzaný

záznam bol vyhotovený za účelom písomného zdokumentovania ich rozhodnutia, resp. pokynu akým
má ich zástupca v danej veci postupovať. Práve za účelom preukázania splnenia si povinnosti zo
strany advokáta spočívajúceho vo vysvetlení klientovi doručené rozhodnutie súdu, vrátane poučenia
o možnosti podať opravné prostriedky je nepochybne potrebné vyhotoviť písomný záznam obsahujúci
pokyn klienta o spôsobe ďalšieho postupu vo veci. Okrem uvedeného dôvodu boli zo strany svojho
zástupcu oboznámení s ďalším dôvodom vyhotovenia úradného záznamu, odôvodňujúc to pre prípad

akýchkoľvek nezrovnalostí vzniklých medzi klientom a advokátom ohľadom dojednaného postupu. Nad
rámec dodali, že taký prístup advokáta uvítali, keďže každé doručené rozhodnutie súdu, písomné
podanie bolo s nimi vopred prejednané a až po ich súhlase bolo postúpené ďalej na súd tak, ako si
to vyžadujú nielen všeobecne záväzne právne predpisy, ale aj stavové predpisy advokácie. Čo sa týka
úkonu právnej služby - ďalšej porady s klientom z 30.7.2012, tak tento bol vykonaný potom, ako z

OR PZ - OKP Rožňava boli poskytnuté informácie ohľadom tr. stíhania, ktoré veľmi úzko súviseli s
predmetom tohto konania a v ktorom vystupovali ako poškodení v súvislosti s konaním žalovaného
(v tr. konaní obvineného) - nesplnenia si povinnosti vyplatiť im kúpnu cenu za predaný dom vo
výške deklarovanej v kúpnej zmluve. Oznámenie tejto skutočnosti bolo nepochybne nutné oznámiť
prostredníctvom ich zástupcu súdu, keďže začatie samotného tr. stíhania nasvedčuje, resp. potvrdzuje

ich žalobné tvrdenia. Na základe osobného stretnutia 30.7.2012 s advokátom, o. i., došlo k dohode, že v
prípade zistenia nových skutočností ohľadom tr. stíhania ho budú obratom informovať. Odvolajúc sa na
ich dohodu následne 31.7.2012 po dotazovaní na OR PZ v Rožňave informovali advokáta o vznesení
obvinenia žalovanému. Predmetom ďalšej porady s klientom zo 22.10.2012, za ktoré sa im nepriznala
odmena, bola konzultácia s ich zástupcom ohľadne zmeny výpovede svedkyne E.. J. v označenom

tr. konaní. Túto skutočnosť považovali za nesmierne dôležité dať na vedomie svojmu zástupcovi a
jeho prostredníctvom aj konajúcemu súdu. V tomto prípade došlo vo výpovedi menovanej svedkyne k
takým podstatným zmenám (oproti tomu, čo vypovedala na pojednávaní 18.1.2012), ktoré boli nielen
dôležité, ale snáď aj rozhodujúce pre civilné konanie. Zároveň je nevyhnutné podotknúť, že o obsahu
každej jednej porady (tak ako to už uvádzali) bol vyhotovený úradný záznam, ktoré však netvorili prílohy

vyúčtovaniatrovprávnehozast.Majútotižzato,žesamotnýzáznamajbezuvedeniaobsahuporadyplne
postačuje účelu preukázania uskutočnenej porady. Keďže sprístupnenie obsahu jednotlivých úradných
záznamov zachytávajúcich stručný obsah ich porád s advokátom, by predstavovalo porušenie jeho
povinnosti vyplývajúcej mu z § 23 zák.č.586/06 Z. z., t. j. povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Navyše si je potrebné uvedomiť,

že kým akákoľvek právna vec nie je právoplatne ukončená (aj v tomto prípade je reálne možné,
že vydaný rozsudok protistrana napadne odvolaním), z obsahu takýchto záznamov z porád môžu
vyplývať také informácie, ktoré môže významne pomôcť protistrane, aby v konaní uspela (či už v
odvolacom konaní alebo v príp. ďalšom konaní po eventuálnom zrušení napadnutého rozsudku) a
preto je stále nutné zo strany zástupcu - z opatrnosti - obmedziť sprístupnenie takýchto informácií.

Rozhodli sa svojho zástupcu zbaviť mlčanlivosti v tomto prípade i napriek jeho poučeniu len preto, lebo
sú presvedčení o tom, že sú stopercentne v práve, bez ohľadu na sprístupnenie alebo nie akýchkoľvek
informácií. Majúc za to, že nimi predložené záznamy z jednotlivých porád vykonaných s advokátom
(ktoré boli súčasťou podaného vyúčtovania trov právneho zast.) dostatočným spôsobom preukazujú
skutočnosť realizácie jednotlivých porád, nepovažovali pôvodne za potrebné tieto úradné záznamy

predkladať. Avšak vzhľadom na nastolenú situáciu, kde súd je toho názoru, že za účelom preukázania
uskutočnených porád je potrebné preukázať aj ich obsah, pričom to predstavuje aj dôvod nepriznania
odmeny predmetných porád poskytnutých zo strany advokáta, im nezostala iná možnosť ako predložiť
úradné záznamy zachytávajúce obsah vykonaných porád súdu a zbavili ho mlčanlivosti tak, ako to
už aj uviedli a ako to vyplýva aj z k tomuto odvolaniu pripojeného, písomne udeleného súhlasu na

predloženie úradných záznamov. Taktiež zo strany súdu došlo k iba strohému konštatovaniu dôvodu
nepriznania odmeny za jednotlivé porady, pričom z jeho strany nedošlo k uvedeniu úvah, akými sa
riadil pri tejto časti rozhodovania, ani označeniu právneho predpisu, ktorý by im ukladal povinnosť v
súvislosti s vyúčtovaným trov právneho zast. predkladať písomnosť preukazujúcu obsah jednotlivýchporád. V súvislosti s tým poukázali na vyhl.č.655/04 Z. z. (účinného v čase vykonania jednotlivých porád)
upravujúcu, o. i., aj podmienky na priznanie úkonu právnej služby - ďalšia porada s klientom, konkrétne
na § 14/6 (jeho znenie citovali). Z cit. paragrafového znenia jednoznačne vyplýva podmienka (podotkli,

iné podmienky na priznanie odmeny za úkon ďalšia porada s klientom cit. vyhl. neustanovuje) realizácie
inéhoúkonuprávnejslužbymedzijednotlivýmiporadami,takabybolsplnenýzák.stanovenýdôvodnajej
priznanie.Podotkli,žepredmetnéporadyboliuskutočnenélenpredpísomnýmipodaniamiadresovanými
súdu. Súd podľa nich pochybil i nie dostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia, a to z uvedených
dôvodov v predchádzajúcom ods. Každé rozhodnutie súdu je potrebné považovať za nepreskúmateľné,

ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd
dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej
veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle § 221
ods.1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom), pretože nepreskúmateľnosť
rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania efektívne sa brániť proti príslušnému rozhodnutiu. V tejto
časti a z uvedených dôvodov napadnutý výrok cit. rozsudku považovali aj za nečakaný, prekvapivý. Na

základe uvedených skutočností navrhli napadnutý výrok predmetného rozhodnutia zmeniť a priznať im
trovy konania 6 019,20 € alternatívne ho zrušiť a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a k ich zaplateniu
zaviazaťžalovanústranuvprospechúčtuichzástupcu,všetkodo3dníododňaprávoplatnosti.Napokon
uviedli, že výška uplatnených trov konania v tomto odvolaní 6 019,20 € bola určená nasledovným
spôsobom: od výšky trov konania vyčíslených v pôvodnom konaní (6 221,37 €) bola odpočítaná suma

168,47 € (hodnota predstavujúca skrátenie priznaného úkonu - písomného vyjadrenia k odvolaniu proti
rozhodnutiu o PO z 25.8.2011), k sume ktorej sa pripočítala 20 % DPH [6 221,37 € - (168,47 € + 20
% DPH) = 6 019,20 €]. V prípade úspechu navrhli priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania
625,24 € (podanie tohto odvolania - 336,94, ďalšia porada s klientom z 3.10.2013 168,47 € + 2 x režijný
paušál - 15,62 € + 20 % DPH = 625,24 €) a zároveň v zmysle § 214 ods.3 O. s. p. s poukazom na

§ 45 ods.4 O. s. p. žiadali, aby ich zástupca bol upovedomený o mieste a čase vyhlásenia rozsudku
na jeho e-mailovú adresu, nakoľko sa uvedeného úkonu mieni osobne, resp. prostredníctvom svojho
zástupcu zúčastniť.
Žalovaný uviedol, že odvolaním napáda rozsudok v celom rozsahu a to vzhľadom na to, že v súlade s §
205 ods.2 písm. d) O. s. p. v platnom znení súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, a tiež vzhľadom na to, že v súlade s § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. v platnom znení
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s týmto odôvodnením: Podľa jeho
názoru súd vôbec neprihliadol pri hodnotení dôkazov na výpoveď D.. H., ktorý jednoznačne potvrdil
zaplatenie sumy 18 000 €. Súd sa vôbec vyhodnotením výpovede tohto svedka nezaoberal, a preto je
mu nejasné prečo na túto výpoveď neprihliadol. S prihliadnutím na uvedené dôvody preto navrhol, v

súlade s § 220 O. s. p. v planom znení, napadnutý Rozsudok Okresného súdu v „Martine“, 12C/72/2011
z 19.8.2013 zrušiť, a to tak, že vec sa vráti súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalovaného sa žalobcovia takto vyjadrili: Žalovaný celé svoje odvolanie odôvodnil v postate
2 vetami na 3 a pol riadkoch, a to napriek tomu, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil nielen veľmi
rozsiahlo, ale predovšetkým veľmi presvedčivo a preto napadnutý rozsudok považujú za zákonný,

objektívny a spravodlivý (až na skutočnosti, ktoré vytkli rozsudku v nimi podanom odvolaní). Na základe
§ 205/2 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie. Keďže táto lehota už uplynula, žalovaný svoje odvolanie, resp.
jeho dôvody už nemôže rozšíriť a preto budú v tomto svojom podaní reagovať len na tie dôvody,
ktoré on sám považuje za tak závažné, že oprel o ne celé svoje odvolanie. Týmto de facto jediným

odvolacím argumentom je tvrdenie odvolateľa, že súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v tom
smere, že prečo neuveril výpovedi svedka H., ktorý svedčil v jeho prospech. Takéto tvrdenie žalovaného
však považujú za evidentne nezodpovedajúce skutočnosti. Súd na str.10 v 2. Ods. nesporne uviedol,
že D.. H. bol na celej veci osobne zainteresovaný, keďže celú túto transakciu sprostredkovala jeho
agentúra. Na základe tejto skutočnosti je nepochybné, že súd vyhodnotil výpoveď menovaného ako

nehodnovernú, o tom už ani nehovoriac, že táto skutočnosť jasne vyplýva už aj z faktu, že súd uveril
výpovedi svedkyne J., v ktorej potvrdila, že pri svojej skoršej klamala, čo teda zjavne dáva informáciu
o tom, že výpovedi D.. H. súd uveriť nemohol. Citovali znenie § 132 a § 157 ods.2 O. s. p. Ani z
jednej z uvedených právnych noriem však nevyplýva, že by súd bol konal v rozpore s nimi, resp. že
by ich bol porušil. Naopak, zastávajú názor, že sa súd s nimi dôsledne riadil. Iné právne normy v

podstate neupravujú režim hodnotenia dôkazov, ani spôsob jeho oznamovania v tom rozsahu, v akom
odvolateľ napadnutý rozsudok napáda; nič iné v posudzovanej veci netvrdí ani on sám, nakoľko vo
svojom podaní neoznačil dokonca ani tieto paragrafy, a už vôbec nie nejaké iné. Majú za to, že absencia
riadneho odôvodnenia robí nepreskúmateľným a zmätočným práve podané odvolanie žalovaného a nienapadnutý rozsudok. Na základe týchto skutočností sú presvedčení o tom, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné, o to viac, že sa domáha zmeny rozsudku v podstate len na základe tohto jediného
dôkazu (výpoveď sv. H.), pričom nezohľadňuje ostatné vo veci vykonané dôkazy. Považujú za dôležité

poukázať na skutočnosť, že žalovaný pritom nepoprel pravdivosť ostatných dôkazov vyznievajúcich v
jeho neprospech, čím pripustil ich korektnosť (viď napr. ich vyjadrenia, výpoveď sv. J., ale aj ďalších
svedkov, z ktorých výpovedí nesporne vyplývala dôvodnosť ich žaloby - viď sv. L.. T., D.. T., O.. L..
E., obsah správy polície a zároveň okolnosti obdobného postupu žalovaného voči P. a p.). Z týchto
podstatných dôvodov navrhli napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť a o výroku o trovách konania

rozhodnúť v zmysle petitu nimi podaného odvolania. Súčasne si uplatnili náhradu aj za tento úkon
právnej služby, čiže za podanie tohto vyjadrenia, a to 563,20 € + 7,81 € na tzv. rež. pauš. + 20 % na
DPH = 685,22 €. Zároveň v zmysle 214/3 O. s. p. s poukazom na § 45/4 O. s. p. si opätovne dovolili
požiadať odvolací súd, aby bol ich zástupca upovedomený o mieste a čase vyhlásenia rozsudku na
e-mailovú adresu , nakoľko sa uvedeného úkonu mieni osobne, resp.
prostredníctvom svojho zástupcu zúčastniť.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody

rozsudku sú správne.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a

chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak

nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Súd neopomenul žiadne skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Námietka žalovaného, že súd neprihliadal na výpoveď svedka D.. H. je nedôvodná, lebo

s jeho výpoveďou sa súd náležite vyrovnal (10 str. druhý odsek), vyhodnotil ju a jasne a presvedčivo
uviedol, prečo jeho výpoveď považoval za nevierohodnú.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zistenéhoskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.
Na zdôraznenie správnosti možno doplniť, že z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že kúpno-
predajnú zmluvu nepripravovali žalobcovia, ale tú dostali pred jej podpisom už pripravenú a teda,
že práve žalovaný, mal možnosť spôsob výplaty kúpnej ceny upraviť podľa nim zvoleného postupu.

Rovnako skutočnosť, že pri výplate kúpnej ceny nebol dodržaný dohodnutý spôsob jej výplaty v
kúpnej zmluve čl. VI., ktorá podľa zmluvy vyplatená nebola, preto ak došlo k zmene cit. čl. je vecou
žalovaného, aby preukázal, že dohodnutú kúpnu cenu zaplatil. Žalovaný túto skutočnosť dokazoval len
prostredníctvom nim označeného svedka, ktorého dôveryhodnosť súd dôvodne spochybnil a rovnako
nevedel zdôvodniť, prečo o nim tvrdenom zaplatení žalovanej sumy nevydal potvrdenie, resp. ho
nežiadal od žalobcov. Zarážajúci je aj jeho ďalší postup, keď predmetnú nehnuteľnosť mienil predať po 3

mesiacoch od podpisu zmluvy za 30 000 €. Žalovaný sa dostal do dôkaznej núdze a neuniesol dôkazné
bremeno, čo sa muselo odraziť aj na výsledku sporu.
Odvolanie žalobcov sa týka len tej časti, v ktorej súd rozhodol o trovách konania, pričom namietajú, že
napadnutý rozsudok v tejto časti je nepreskúmateľný, s prihliadnutím na § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové

zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy

protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)

je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu

k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v
znení neskorších ústavných zák.),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a

Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92
Zb.ač.102/99Z.z.)jeajprávoúčastníkakonanianatakéodôvodneniesúdnehorozhodnutia,ktoréjasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania,
v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred

súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného
práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie
odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp.
obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosťposúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Napadnutý rozsudok aj v časti trov konania zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O.

s. p. a zásadám súdnej praxe a nie je nepreskúmateľný, rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a k
vytýkanej vade nedošlo.
Z rozhodovacej činnosti súdov, týkajúcej sa priznávania trov konania, ako aj trov právneho zast. je
zrejme, že je potrebné ich posudzovať z hľadiska dôvodnosti, hospodárnosti a účelnosti ich vynaloženia.
Tvrdenie žalobcov v odvolaní „...že taký prístup advokáta uvítali, keďže každé doručené rozhodnutie

súdu, písomné podanie bolo s nimi vopred prejednané a až po ich súhlase bolo postúpené...“ je
pochopiteľné, ale z hľadiska hospodárnosti neúčelné a týmto postupom sa neúmerne zvýšili trovy
konania.
Povinnosti advokáta sú určené v § 18 zák.č.586/03 Z. z. o advokácii (v platnom znení) a advokát je
povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi.
Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O

tom klienta vhodným spôsobom poučí (ods.1) a advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom
a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb (ods.2).

Advokát je povinný hájiť záujmy svojho klienta a poskytovať mu odbornú pomoc bez ohľadu na to, či
pred jej poskytnutím sa s klientom stretne a či ju s nim odsúhlasí. Je neprijateľné, aby každý úkon
právnej služby, ktorý advokát vykoná bol počítaný dvojnásobne. Porada s klientom je dôvodná, ak sa
týka zásadnej zmeny postupu pri ďalšom poskytnutí právnej služby alebo ak má takú povahu, žeby
mohla privodiť klientovi značnú ujmu.

Podľa § 13a vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
- Úkony právnej služby v občianskom konaní a iné úkony právnej služby - ods.1 písm. b) odmena vo
výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú
skončenú hodinu.
Tak ako každý úkon, ktorý je uvedený v cit. § 13a, tak aj porady advokáta s klientom nemôžu byť priznané

v rozpore so základnými zásadami a musia byť hospodárne pre konanie, nie informatívne pre klienta.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s žalobcom priznanými trovami konania.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobcovia mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech, a to v časti týkajúcej sa veci samej a nemali
úspech v časti odvolania proti trovám konania, teda podľa § 142 ods.2 O. s. p. im vznikol nárok na

pomernú náhradu.
Náhrada trov odvolacieho konania im však nebola priznaná, lebo trovy konania, ktoré si uplatnili za
úkony právneho zastúpenia neboli vynaložené účelne, pretože v podanom vyjadrení k odvolaniu iba
opakovali už počas konania na súde uvádzané skutočnosti a poukázali na odôvodnenie rozsudku, so
závermi ktorého sa stotožnili a rovnako tak ani úkon - porada s klientom nie je s prihliadnutím na podané

vyjadrenie účelný a potrebný.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.