Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/359/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206503
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814206503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 p r o t i žalovanému: B. K., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX
XX I. XXX, o zaplatenie 1744,66 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 20 eur a úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo
sumy 1744,66 eur od 30.05.2011 do 31.07.2011 z a s t a v u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 673 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo sumy 693 eur od 01.08.2011 do 09.12.2014 a zo sumy 673 od 10.12.2014 do zaplatenia a to v
mesačných splátkach po 50 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 30. dňa v mesiaci na adrese žalobcu

pod následkami straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1744,66 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25% ročne od 30.05.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 20.08.2009 zmluvu o pôžičke evid. č. 7060257,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 3180 eur. Podľa zmluvy o pôžičke
mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 53 eur. Do dňa spísania
žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1007 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil

svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t j. v súlade
so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 23.07.2011 listom - predžalobná upomienka vyzval
žalovanéhokokamžitejúhradevšetkýchsplátokjednorázovo.Dodnešnéhodňadlžnésplátkyneuhradil.
Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1744,66 eur. Žalobca si týmto zároveň
uplatňuje zákonné úroky z omeškania.

Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to zmluvou o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7060257 zo dňa 20.08.2009, podmienkami k zmluve o poskytnutípôžičky PT- 02, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, prehľadom
splátok, zmluvou o postúpení pohľadávok, čiastočným späťvzatím návrhu, výpoveďou právneho
zástupcu žalobcu, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

V priebehu konania podal žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd
uznesením zo dňa 11.12.2014 č.k. 13C/359/2014-22 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného
žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130,
vstúpil ako nový žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803.

Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že trvajú na podanej žalobe v zmysle jej
písomnéhovyhotoveniavspojenísčiastočnýmspäťvzatímnávrhunazačatiekonaniazodňa11.05.2015

stým,žemajúzato,žeprávnympredchodcomžalobcubolažalovanémunazáklade zmluvyoposkytnutí
bezúčelovej pôžičky zo dňa 20.08.2009 poskytnutá pôžička v sume 1700 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal
zaplatiť v 60- tich mesačných splátkach po 53 eur. Ďalej uviedla, že žiada súd, aby upravil petit,
nakoľko pri vyhotovovaní žalobného návrhu ako aj čiastočného späťvzatia návrhu v obidvoch listinách
je uvedené, že si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od 30.05.2011, správne má byť však uvedené

od 01.08.2011 nakoľko žalobca, respektíve jeho právny predchodca, predžalobnou upomienkou vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy s tým, že táto bola žalovanému doručená 28.07.2011, trojdňová
lehota uplynula 31.07.2011, preto si žalobca uplatňuje úrok z omeškania odo dňa 01.08.2011 a nie od
30.05.2011.

Žalovaný k veci uviedol, že dňa 09.12.2014 bola vykonaná z jeho strany úhrada 20 eur. Je pravda, že

právnym predchodcom žalobcu mu bola poskytnutá táto finančná pôžička s tým, že spočiatku ju aj
splácal, potom sa však manželka stala nezamestnanou a len z jedného príjmu nebolo v ich možnostiach
túto pôžičku splácať, v súčasnosti má záujem túto pôžičku splatiť, ale chcel by, aby mu to bolo umožnené
v splátkach. V ďalšom uviedol, že o splátky žiada vzhľadom na to, že má aj iné pohľadávky v prospech
iných veriteľov. Jeho príjem je síce 480 eur, ale z toho sa zráža 90 eur v prospech O. K. a uhrádza

ešte iné záväzky. Manželkin príjem predstavuje len minimálna mzda, je zamestnaná ešte len druhý
mesiac. Čo sa týka výdavkov, okolo 150 eur mesačne potrebujú na zabezpečenie výdavkov súvisiacich
s bývaním, tak ako už uviedol majú ešte aj iné svoje záväzky, aj manželke vykonávajú nejaké zrážky.
Požiadal o splátky cca po 30 eur mesačne.

Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzavreli dňa

20.08.2009 zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7060257, pričom celková výška pôžičky
predstavovala sumu 1700 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 60 splátkach, výška mesačnej splátky sumu
53 eur a ročná úroková sadzba 31,97%.

Žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá

k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa čl. 1 bod 1.1 a 1.2 Úvodných ustanovení Podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky PT-02, tieto
podmienky upravujú vzťahy medzi klientom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej v súvislosti
s pôžičkou a jej poskytnutím na základe uzatvorenia zmluvy a pri uplatňovaní práv a plnení povinností
vyplývajúcich zo zmluvy. Povinným na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej v súvislosti s

uspokojením alebo domáhaním sa uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky spoločnosťou, ak klient
nesplní zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas. Tieto podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
a určujú časť obsahu zmluvy pokiaľ v zmluve nie je výslovne uvedené inak.

Tieto podmienky sú platné od 06.02.2009 ( čl. 7 podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky).

V zmysle čl. 2 bod 2.1 Všeobecných obchodných podmienok, tieto podmienky upravujú vzťahy medzi

klientom na jednej strane a spoločnosťou na druhej strane v súvislosti so službou a jej poskytnutím nazáklade zmluvy a pri uplatňovaní práv a plnení povinností vyplývajúcich zo zmluvy a povinným na jednej
strane a spoločnosťou na druhej strane v súvislosti s uspokojením alebo domáhaním sa uspokojovania
zabezpečovanejpohľadávkyspoločnosťou,akklient nesplní zabezpečovanúpohľadávkuriadneavčas.

Klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje spoločnosti
na predpísanom tlačive ( čl. 4 bod 4.1 Všeobecných obchodných podmienok ).

Spoločnosť poskytuje klientovi službu na základe uzatvorenej zmluvy ( čl. 5 bod 5.1 Všeobecných
obchodných podmienok).

V zmysle čl. 6 bod 6.1, 6.2 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať
poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým

kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy inak v sume a termínoch uvedených v zmluve
a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári alebo zmluve alebo Podmienkach alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci.

V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Prvá

splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je
dohodnuté inak. ( čl. 6 bod 6.3, 6.4 Všeobecných obchodných podmienok ).

V zmysle čl. 8 bod 8.1 Všeobecných obchodných podmienok, RPMN sa vypočíta podľa klientom
zvoleného spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v zmluve o spotrebiteľských úveroch.

V zmysle čl. 15 bod 15.8, 15.9 Všeobecných obchodných podmienok zmluva obsahuje zmluvné typy: a)

úverová zmluva podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka a/
alebo, b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v zákone o zabezpečení nie je výslovne
uvedené inak, riadi sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Listom označeným ako predžalobná upomienka, ktorý žalovaný prevzal dňa 28.07.2011 spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade istiny 2188,90 eur jednorázovo

v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Zároveň
ho upozornila, že márnym uplynutím stanovenej lehoty začne vymáhať vyššie uvedenú pohľadávku s
príslušenstvom.

Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný na splátkach celkovo uhradil sumu

1007 eur.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa druhu
a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky

peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu

nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podanímdoručenýmsúdudňa14.05.2015žalobcazobralspäťžalobuvčastinárokunazaplateniesumy
vo výške 20 eur s príslušenstvom a právna zástupkyňa na pojednávaní požiadala o úpravu petitu v časti
uplatneného úroku z omeškania, ktorý si uplatňujú od 1.8.2011 a nie od 30.5.2011, ktorý jej prejav súd

posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby a preto súd konania o povinnosti žalovaného zaplatiť 20 eur s
prísl. ako aj v časti uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1744,66 eur od
30.5.2011 do 31.7.2011 zastavil.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo stranydodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť

akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného
zákonníka,došlobykznevýhodneniupostaveniažalovanéhoakospotrebiteľavdanomprávnomvzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli

zmluvu o pôžičke, ktorou spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanému pôžičku,
ktorá pôžička bola použitá na úhradu v zmluve uvedených pohľadávok a žalovaný sa zaviazal pôžičku
splatiť v 60 mesačných splátkach v sume po 53 eur.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v

čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Súd má za to, že pri posudzovaní plynutia premlčacej doby v danej právnej veci je potrebné aplikovať
a to vzhľadom na dohodu o plnení v splátkach § 103 Občianskeho zákonníka a teda premlčacia doba
jednotlivých splátok začala plynúť odo dňa ich zročnosti.

Ako je zrejmé zo zmluvy, konečná splatnosť bola dohodnutá na 60 mesiacov. Začiatok plynutia

premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 21.07.2011, pričom žaloba bola podaná dňa 21.07.2014. Keďže v danom prípade

bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré
sú splatné odo dňa 20.08.2011, teda tie, ktorých zaplatenie svojou žalobou uplatňuje žalobca a teda
možno uzavrieť, že ani po posúdení oslabenia nároku žalobcu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
nemožno na premlčanie prihliadať.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie

štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné

právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

Teda možno uzavrieť, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok.

Poskytnutie finančných prostriedkov na základe uvedenej zmluvy o pôžičke právnym predchodcom
žalobcu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľským úverom.

V danom prípade zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasne
spotrebiteľským úverom a vzťahujú sa na ňu príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou zmluvy
a ktorými sa mal predmetný záväzkový vzťah riadiť obsahujú časť s označením Ročná percentuálna
miera nákladov a s tým, že ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta podľa zvoleného spôsobu

splácania v súlade s prílohou zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca.

Takýmto aktom, ktorými by boli dojednané podstatné náležitosti zmluvy v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, nie sú ani Obchodné podmienky, ktoré nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, 3
Občianskeho zákonníka; porov. 2Cdo 245/2010) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky.Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to

obvyklé.

Obchodné podmienky žalovaný nepodpísal, preto pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej
formy nejde o platný právny úkon.

Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné
podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej
inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikovali ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak
ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže

spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných
podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí odvolací súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s

rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť obchodných
podmienok. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným
poplatkom taký dopad, že úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa

v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

Nakoľko zmluva o spotrebiteľskou úvere neobsahovala údaj o výške ročnej percentuálnej miery
nákladov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobcovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých
žalovanému. Ako už súd uviedol vyššie, žalovanému bola poskytnutá pôžička v sume 1700 eur, do

podania žaloby uhradil sumu 673 a po podaní sumu 20 eur, preto žalobca má nárok na zaplatenie sumy
673 eur, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal.

Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj
na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 9,25% ročne, ktorá
výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády

SR č. 87/1995 Z.z. a to dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty poskytnutej na plnenie vo výzve, teda
dňom 1.8.2011 do 9.12.2014 ( čiastočná úhrada 20 eur ) z dlžnej sumy 693 eur a zo sumy 673 eur od
10.12.2014 do zaplatenia.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovanému sumu, na zaplatenie ktorej bol
zaviazaný, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 1744,66 eur bolo žalobcovi priznaných 673 eur a úspech mal aj v časti úhrady
vykonanej žalovaným po podaní žaloby 20 eur, v ktorej časti bola žaloba podaná dôvodne, teda spolu
mal úspech žalobca v časti zaplatenia sumy 693, čo predstavuje jeho úspech v konaní 40% a neúspech
60%, čo predstavuje úspech žalovaného, ktorému po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na
náhradu trov konania v pomere 20%, no keďže si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu

mu žiadne trovy nevyplynuli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.