Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414208675
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414208675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/1, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni:
R. P., V.. XX.XX.XXXX, P. K. XX, v konaní o zmenkové plnenie, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo
výške 1.649,83 € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.709,83 € od 16.05.2011 do
18.11.2012, čo predstavuje sumu 155,71 €, zo sumy 1.704,83 € od 19.11.2012 do 18.12.2012 čo
predstavuje sumu 8,41 €, zo sumy 1.699,83 € od 19.12.2012 do 20.01.2013 čo predstavuje sumu

9,22 €, zo sumy 1.694,83 € od 21.01.2013 do 19.02.2013, čo predstavuje sumu 8,36 €, zo sumy
1.689,83 € od 20.02.2013 do 19.03.2013 čo predstavuje sumu 7,78 €, zo sumy 1.684,83 € od 20.03.2013
do 18.04.2013 čo predstavuje sumu 8,31 €, zo sumy 1.679,83 € od 19.04.2013 do 21.05.2013 čo
predstavuje sumu 9,11 €, zo sumy 1.674,83 € od 22.05.2013 do 20.06.2013 čo predstavuje sumu
8,26 €, zo sumy 1.669,83 € od 21.06.2013 do 20.08.2013 čo predstavuje sumu 16,74 €, zo sumy
1.664,83 € od 21.08.2013 do 19.09.2013 čo predstavuje sumu 8,21 €, zo sumy 1.659,83 € od 20.09.2013
do 17.10.2013, čo predstavuje sumu 7,64 €, zo sumy 1.654,83 € od 18.10.2013 do 18.11.2013 čo

predstavuje sumu 8,70 €, zo sumy 1.649,83 € od 19.11.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 5,70 €, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,-
€ mesačne splatných vždy do 15 - teho dňa príslušného mesiaca s tým, že prvá splátka je splatnou 15
- teho dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2014 navrhovateľ na vzorom tlačive A podľa čl. 4 bodu
1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) uplatnil voči odporkyni
zmenkovú pohľadávku vo výške 1.649,83 € s príslušenstvom (pozostávajúcim zo zmenkového úroku
0,25 % denne zo súm uvedených v tomto tlačive, úroku 6 % ročne zo súm uvedených v tlačive a
zmenkovej odmeny v sume 5,70 €) a trovy konania. Poukázal v podstate na to, že ako indosatár

je nadobúdateľom všetkých práv z pripojenej zmenky, ktorú odporkyňa vystavila dňa 10.09.2010 na
zmenkovú sumu 1.709,83 € a v ktorej sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od
27.03.2011, pričom ide o vistazmenku s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ as doložkou „bez protestu“. Indosant predložil zmenku na platenie, no odporkyňa ako vystaviteľka doteraz
zaplatila na zmenkovú sumu iba čiastku 60 €.

Po vyriešení otázky príslušnosti tunajšieho súdu na konanie v tejto veci uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 29.05.2014 sp. zn. 43Ncb/17/2014, tunajší súd zaslal odporkyni podľa čl. 5 bodu
2 Nariadenia tlačivo C na odpoveď spolu s návrhom a prílohami, ktoré táto prevzala dňa 07.10.2014.
Odporkyňa v odpovedi čiastočne akceptovala pohľadávku uvádzajúc, že „Úverová zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotreb. zmluvách, ktoré svojim

obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“. Nežiadala
nariadiť ústne pojednávanie a nežiadala ani o náhradu trov konania.

Podľa § 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku súd považoval za nevyhnutné oboznámiť
sporové strany s právnym posúdením veci v záujme predísť tzv. prekvapivému rozhodnutiu a preto aj
vzhľadom na obranu odporkyne nariadil pojednávanie (na deň 21.05.2015) na prejednanie veci v súlade

s čl. 5 bod 1 Nariadenia.

Vo veci súd rozhodol s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti
navrhovateľa, ktorého právny zástupca prevzal predvolanie dňa 30.04.2015 s tým, že odročiť
pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal.

Z výsluchu odporkyne a navrhovateľom predloženej zmenky súd zistil, že ju vystavila odporkyňa v
Žiari nad Hronom dňa 10.09.2010 na zmenkovú sumu 1.709,83 €. Zmenka obsahuje bezpodmienečné
prehlásenie, že uvedenú sumu odporkyňa zaplatí pri predložení zmenky na rad spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o.. Zmenka obsahuje dojednanie o zmenkovom úroku 0,25 % denne od 27.03.2011, doložku „bez

protestu“ a doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako miesto platenia je
uvedené sídlo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., pričom zmenka neobsahuje dátum zročnosti (splatnosti).
Celý text zmenkovej listiny je krytý podpisom odporkyne ako vystaviteľa, nad ktorým sa nachádzajú jej
identifikačné údaje v rozsahu meno, priezvisko, trvalé bydlisko a IČO. Podľa rubovej strany bola zmenka
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. indosovaná na rad navrhovateľa.

Zákonné náležitosti vyžadované pre platnosť vlastnej zmenky určuje ust. § 75 zmenkového a šekového
zákona (zákon č. 191/1950 Sb. v platnom znení), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 zmenkového a šekového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti,
platí, že je sročná na videnie.

V danom prípade navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. §

75 zmenkového a šekového zákona okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však
zmenkovýašekovýzákonnesankcionujeneplatnosťou,pretožepodľaust.§76ods.1a2zmenkovéhoa
šekového zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku splatnú
na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 zmenkového a
šekového zákona). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená odporkyňou. Zmenka

bola indosovaná (§ 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) navrhovateľovi, ktorý tým nadobudol
všetky práva zo zmenky (§ 14 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) a ktorý je tak jej oprávneným
majiteľom (§ 16 ods. 1 zmenkového a šekového zákona). Navrhovateľ ako oprávnený majiteľ sa preto
dôvodne domáhal voči odporkyni ako vystaviteľke zmenky zaplatenia zvyšku neuhradenej zmenkovejsumy 1.649,83 € s úrokmi vo výške 6 % tak ako sú tieto špecifikované vo výroku rozsudku ako aj
zmenkovej odmeny. Tieto nároky navrhovateľa sú dané podľa § 43 ods. 1 zmenkového a šekového
zákona, podľa ktorého ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih

proti vystaviteľovi, pričom podľa § 48 ods. 1 zmenkového a šekového zákona platí, že majiteľ môže
postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli
dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné
trovy a 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Odporkyňa svoju obranu nepodložila žiadnym relevantným dôkazom ani označením takého dôkazu. V
podstate odporkyňa ako žalovaná zo zmenky ani nemôže voči navrhovateľovi vznášať námietky, ktoré
sa zakladajú zrejme na jej inom vlastnom vzťahu k spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. ako indosantovi, ibaže
by preukázala, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na jej škodu (§ 17 zmenkového a
šekového zákona). Nič také v konaní preukázané nebolo.

Navrhovateľovi prisúdené plnenie súd povolil zaplatiť odporkyni vzhľadom na jej sociálnu situáciu v
pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok podľa § 160 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Odporkyňa má 4 deti, v súčasnosti je na materskej dovolenke a popritom si privyrába
ako predavačka za odmenu 50 € mesačne. Manžel bol nezamestnaným, aj on pracuje od 01.05.2015 na
dohodu o pracovnej činnosti. Majú viacero podlžností, ktoré v rámci exekúcií splácajú po 5 € mesačne.

Vzhľadom na to výška mesačnej splátky 20 € vychádza zo súčasných možností odporkyne pri súčasnom
zohľadnení záujmu navrhovateľa na úhrade pohľadávky v primeranej dobe.

Súd však vo zvyšku zamietol návrh pokiaľ išlo o navrhovateľom požadovaný úrok 0,25 % denne zo
súm špecifikovaných v navrhovateľom vyplnenom tlačive. V prípade vistazmenky zmenkový a šekový

zákon síce umožňuje úročenie zmenkovej sumy (§ 77 ods. 2, § 5 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona), no takáto
úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným
zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. Inak môže byť časť
zmenky obsahujúca úrokovú doložku postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že je neplatným právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom,
pričom ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje
definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i

súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne uznávané
nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s
týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol
urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio. Na predloženej zmenke bol dojednaný úrok

vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Podľa verejne
dostupného štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktorý publikuje Národná banka
Slovenska (), v roku 2010, v ktorom bola zmenka vystavená a aj v roku
2011, v ktorom je stanovený začiatok úročenia, najvyššia priemerná úroková miera pri nových úveroch

nedosahovala ani 15 % ročne (presne 14,79 % ročne v mesiaci marec 2010 pri spotrebiteľských a
iných úveroch so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov, priemer v tomto segmente za
rok 2010 predstavoval sadzbu 13,69 % ročne, za rok 2011 predstavoval sadzbu 13,54 % ročne).
Dojednaná úroková miera 91,25 % ročne prevyšujúca teda šesťnásobne najvyššiu priemernú úrokovú
sadzbu v uvedenom období (kedy sa dokonca priemerná úroková miera v segmente domácností

pohybovala niečo málo pod 7,0 % ročne) pri spotrebiteľských úveroch, je podľa názoru súdu v rozpore
s pravidlami morálneho charakteru a tým v rozpore s dobrými mravmi. Svojou neprimeranosťou totiž
podstatne prevyšuje v tom čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu primeranú a štandardnú odplatu
za poskytnutie peňazí. Takáto úroková doložka nachádzajúca sa na zmenke je potom podľa § 39
a § 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou a preto nezakladá záväzok odporkyne zaplatiť

navrhovateľom požadovaný úrok 0,25 % denne. Preto v tejto časti súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa
bola úspešná v prevažnej časti (keď len nepriznané kapitalizované úroky 0,25 % denne predstavovalipribližne 4.100,- €) v porovnaní s úspechom navrhovateľa v sume približne 2.100,- € (istina + úroky 6
% počítané do dňa vyhlásenia rozsudku). Nakoľko odporkyňa náhradu trov konania nepožadovala, súd
jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.