Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213555
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312213555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 17.
októbra 2014, č.k. 12C 102/2012-115, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ; v konaniach
vedených pôvodne pod sp. zn. 12C 102/2012, 12 C 130/2012, 12C 134/2012, 12C 135/2012 a 12C
143/2012, spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 12C 102/2012 uznesením zo dňa 23. októbra
2013, č.k. 12C 102/2012-32; domáhal zaplatenia náhrady škody spolu vo výške 875 eur a nemajetkovej
ujmy v celkovej výške 3.319,20 eur podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci; odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 35Er/1167/2004 v prospech navrhovateľa
ako oprávneného proti povinnému W. J., požiadal navrhovateľ dňa 08.06.2007 o zmenu súdneho
exekútora, o ktorej žiadosti rozhodol súd uznesením zo dňa 13.07.2009, č.k. 35Er/1167/2004-17, ktorým
jeho žiadosti vyhovel. Ďalej mal preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 36Er/2415/2003 v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému
W. N.W., v ktorom navrhovateľ požiadal o zmenu súdneho exekútora dňa 02.11.2009, súd uznesením
zo dňa 21.06.2010, č.k. 36Er/2415/2003-12, rozhodol tak, že žiadosti navrhovateľa vyhovel. Aj v

exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 36Er/716/2003 v prospech
navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému S. D., v ktorom navrhovateľ požiadal dňa 02.11.2009
o zmenu súdneho exekútora, súd rozhodol uznesením zo dňa 14.06.2010, č.k. 36Er/716/2003-10,
tak, že žiadosti navrhovateľa vyhovel. Rovnako v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 36Er/2707/2002 v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému
O. N., požiadal dňa 14.10.2009 navrhovateľ o zmenu súdneho exekútora, o ktorej žiadosti súd
rozhodol uznesením zo dňa 03.06.2010, č.k. 36Er/2707/2002-18, ktorým jeho žiadosti vyhovel. Taktiež

v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 36Er/110/2003 v prospech
navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému S. Ť., v ktorom navrhovateľ požiadal dňa 02.11.2009
o zmenu súdneho exekútora, súd uznesením zo dňa 13.07.2009, č.k. 36Er/110/2003-17, rozhodol tak,
že žiadosti navrhovateľa vyhovel. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa§ 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov a § 44, v znení účinnom do 01.09.2005, a § 238 ods. 1,2 Exekučného poriadku a

dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 238 Exekučného
poriadku sa na predmetné exekučné konania vzťahovala právna úprava účinná od 01.09.2005, ktorá
nestanovovala lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora, exekučný súd v označených konaniach
nebol povinný o žiadosti navrhovateľa o zmenu súdneho exekútora rozhodnúť v lehote 30 dní, a preto

sa navrhovateľom tvrdeného nesprávneho úradného postupu; spočívajúceho v nedodržaní zákonnej
lehoty na rozhodnutie o žiadosti o zmenu exekútora; nedopustil. Dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal ani ďalší z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu; ktorým je existencia majetkovej
škody, keď neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce vznik majetkovej škody ani jej výšku, pričom vznik
škody nepreukazuje ani navrhovateľom predložený znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa XX.XX.20XX;
vypracovaný iba všeobecne, bez vzťahu k prejednávanej veci. K uplatnenému nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy uviedol, že ani v tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď
nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty; bez preukázania dopadu tvrdeného nesprávneho úradného
postupu v rôznych oblastiach jeho pôsobenia; samo o sebe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
nezakladá. Zároveň dôvodil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani naplnenie tretieho predpokladu
zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou, keď svoje tvrdenia, že príčinou vzniku
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bola skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote nepreukázal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.),
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia
veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvostupňového súdu v prejednávanej veci došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a súd prvého stupňa
mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania
napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho zástupcu) na pojednávaní vedenom

nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
odporcu, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré vykonal
a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom
spise. Zároveň namietal i porušenie jeho práva na zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci

konal a rozhodol napriek tomu, že už v návrhu na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu; ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie; je potrebné
z konania vylúčiť, pričom na uvedenom nič nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach
dôvody na vylúčenie sudcu nevzhliadol. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou
ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok,

z ktorého nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu,
že mu majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a
to aj s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť, keď prvostupňový súd síce porušenie práva zistil,
avšak ho nekonštatoval a na tejto chybe „postavil“ svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy.
Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku

škody, ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných
údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil
na pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil,
avšak prvostupňový súd dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučilho podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že
všetky problémy, ktoré boli v jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu a ktoré jasne a zrozumiteľne opísal v podanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť

spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušenie práva.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď
prvostupňový súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, správne ustálil skutkový stav veci, ktorý aj správne
právne posúdil, a z dôvodu, že nedošlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu, návrh ako

nedôvodný zamietol. Odvolacie námietky navrhovateľa považoval za neopodstatnené, nakoľko vo veci
rozhodolzákonnýanestrannýsudca,bolisplnenévšetkypodmienkynaprejednanievecivneprítomnosti
navrhovateľa (§ 101 ods. 2 O.s.p.) a súd prvého stupňa neodňal navrhovateľovi svojim postupom
ani možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného

odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa všetko dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa
domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj na
posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.),
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 143 O.s.p. dospel k správnym skutkovým
záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli naplnené

zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1 písm.
d), § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov a § 44, v znení účinnom do 01.09.2005, a § 238 Exekučného poriadku,
svoje dôvody, pre ktoré návrhu navrhovateľa nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky proti

postupu Okresného súdu Bratislava III v exekučných veciach sp. zn. 35Er/1167/2004, 36Er/2415/2003,
36Er/716/2003, 36Er/2707/2002 a sp. zn. 36Er/110/2003, aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne
posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil
opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom

konania, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania
navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také
nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia (§ 212
ods. 3 O.s.p.).
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdom konaní v zmysle zákona

č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup
súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.

V preskúmavanej veci je správny záver súdu prvého stupňa, že v exekučných konaniach vedených
pod sp. zn. 35Er/1167/2004, 36Er/2415/2003, 36Er/716/2003, 36Er/2707/2002 a 36Er/110/2003 k
nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, keď uvedený záver zodpovedá vykonaným dôkazom (§
143 O.s.p.), nakoľko súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti tvrdené
navrhovateľom, ako aj listinné dôkazy založené v spise a svoje skutkové závery založil na ich správnom

zhodnotení, v ktorom postupe nebol zistený žiaden logický rozpor.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že exekučný súd v konaniach sp. zn.
35Er/1167/2004, 36Er/2415/2003, 36Er/716/2003, 36Er/2707/2002 a sp. zn. 36Er/110/2003 nerozhodolo žiadostiach navrhovateľa o zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej lehoty 30 dní v zmysle
ust. § 44 Exekučného poriadku, keď v danej veci exekučný súd nebol lehotou podľa § 44 ods. 6
Exekučného poriadku viazaný, nakoľko pre posúdenie otázky dodržania lehoty 30 dní na rozhodnutie o

žiadosti súdneho exekútora podľa § 44 Exekučného poriadku je; s poukazom na ust. § 238 Exekučného
poriadku; rozhodujúce znenie citovaného ustanovenia platného a účinného v čase začatia predmetných
exekučných konaní; ktoré začali v roku 2003, resp. 2004, kedy zákon lehotu na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora na základe žiadosti oprávneného neurčoval; a teda exekučný súd v danej veci
nemohol o zmene súdneho exekútora v označených veciach rozhodnúť až po uplynutí zákonnej lehoty.

Vecnesprávnyjetiežzáverprvostupňovéhosúdu,ženavrhovateľvkonanínepreukázalvznikškody,keď
nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik skutočnej škody a samotný paušálny výpočet údajných
nákladov spojených s uplatnením práv vyplývajúcich mu z exekučného titulu v predmetnom exekučnom
konaní vznik škody nepreukazuje. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani argumentácia
navrhovateľa, že nemohol pred rozhodnutím súdu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva predložiť

listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov (a teda aj tvrdenej škody), ktoré mienil predložiť
až na pojednávaní; ktorého sa nezúčastnil, keď; ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa;
navrhovateľmalodpodanianávrhudostatokčasuapríležitostípredložiť,prípadneaspoňoznačiťdôkazy
na preukázanie vzniku škody.

Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu či nemajetkovú ujmu okrem nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu a vzniku samotnej škody predpokladá i existenciu príčinnej
súvislosti medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.
Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru i v tom, že navrhovateľ v preskúmavanej veci
nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a nesprávnym úradným

postupom, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľovi ním tvrdené náklady
(vznik ktorých ani nepreukázal) nevznikli, ak by exekučný súd v konaniach sp. zn. 35Er/1167/2004,
36Er/2415/2003, 36Er/716/2003, 36Er/2707/2002 a 36Er/110/2003 o jeho žiadosti o zmenu súdneho
exekútora rozhodol skôr.

Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď
nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti, resp. následky údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktoré by jej priznanie umožňovali, resp. odôvodňovali.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom tým,
že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 22.07.2014 v jeho neprítomnosti, , odvolací
súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, boli na toto
pojednávanie riadne predvolaní už mesiaci máj 2014, pojednávania sa nezúčastnili a ani nepožiadali
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie; pričom o nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne

rozhodol Krajský súd v Bratislave; a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.)
na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 22.07.2014 v jeho neprítomnosti.

Nedôvodná je tiež odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď; ako
už bolo uvedené; o jeho námietke zaujatosti v preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave,

ktorý uzneseniami zo dňa 29.10.2012, č.k. 4NcC 280/2012-18 (vo veci sp. zn. 12C 102/2012), zo dňa
23.10.2012, č.k. 8NcC 331/2012-13 (vo veci sp. zn. 12C 130/2012), zo dňa 23.10.2012, č.k. 8NcC
328/2012-14 (vo veci sp. zn. 12C 134/2012), zo dňa 29.10.2012, č.k. 4NcC 328/2012-21 (vo veci sp. zn.
12C 135/2012) a zo dňa 24.10.2012, č.k. 2NcC 339/2012-16 (vo veci sp. zn. 12C 143/2012) zákonnú
sudkyňu; JUDr. Vieru Sládečkovú; z prejednávania a rozhodovania danej veci nevylúčil.

Súduprvéhostupňatedanemožnovytknúťžiadneprocesnépochybenieanipochybeniepriskutkovoma
právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava
III pod sp. zn. 35Er/1167/2004, 36Er/2415/2003, 36Er/716/2003, 36Er/2707/2002 a 36Er/110/2003,

pričom ani v odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné
právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvého stupňa sa v rámci predmetného konania
vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami uvádzanými v podanom návrhu a svoje rozhodnutievydal v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a
preto ani v tomto smere nemožno námietky navrhovateľa považovať za opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v
odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §

151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.