Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/108/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010525
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010525.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 22. 04. 2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného A.. A. Z., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd

obžalovaného A.. A. Z. , nar. XX. XX. XXXX v Hradci Králové,
trvale bytom Trnava, Ul.
E. XXXX/XX, podnikateľ,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1 Pv 136/12/6611 zo dňa 21.
07. 2014 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 02.12.2010 vo Zvolene uzatvoril ako dlžník zmluvu o pôžičke s veriteľom E. E., nar. XX.XX.XXXX,
na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 5.000,- €, ktorú sa zaviazal vrátiť do 30.04.2011
v hotovosti alebo prevodom na účet veriteľa alebo uhradením záväzkov veriteľa, pre ktoré bola voči E.
E. vedená exekúcia, pričom v čase uzatvárania zmluvy nemienil pôžičku vrátiť a vykonať žiadne úkony
voči exekútorom a vzhľadom na exekúcie vedené voči nemu na Okresnom súde Zvolen pod číslami
11Er 3717/2007, 11Er 4339/2007, 27Er 349/2008, 23Er 456/2008, 28Er 590/2008, 24Er 937/2008, 24Er
956/2008, 22Er 678/2009, 26Er 63/2010, 21Er 682/2010 a 24Er 236/2010 pre vymoženie pohľadávky
- istiny v sume 9.370.497,37 € ani nebol schopný pôžičku vrátiť, následne pôžičku nevrátil a voči
exekútorom nevykonal žiadne úkony, čím spôsobil E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Zvolen, Y..
J.. V. XXXX/XX, škodu vo výške 5.000,- €,

pretože skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného E. E., nar. 23. 09. 1961, trvale bytom B., Y.. J.. V.
XXXX/XX s jeho nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaného, poškodeného, svedkov, oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými
v spise.

Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
dokazoval, že s poškodeným uzatvoril zmluvu o pôžičke znejúcu na sumu 5.000,- €, pôžičku
poškodenému však vrátil a to dokonca vo vyššej sume, než bola jemu poskytnutá. Uviedol, že zmluvy o
pôžičke s poškodeným s odstupom 2-3 dní uzatvoril dve, jednu na sumu 5.000,- €, ktorá je predmetom
tohto trestného konania a druhú na sumu 3.000,- €, ktorá netvorí predmet tohto konania. Ďalej poukázal
na jednotlivé vyúčtovania vypracované poškodeným ( čl. 229 a nasledujúce ), z ktorých je zrejmé,
že so súhlasom a na pokyn obžalovaného si poškodený vyberal peniaze z účtu spoločnosti M., s.r.o.
prostredníctvom bankomatovej karty a ďalšie peňažné prostriedky poškodený dostával priamo od
obžalovaného na určité nákupy, pričom rozdiel, t.j. peniaze, ktoré poškodený neminul, si ponechával,
o čom obžalovaný vedomosť mal. Finančné prostriedky nebolo možné poškodenému vyplácať na
jeho účet, pretože účty mal blokované exekúciami. Peniaze, ktoré takto poškodený od obžalovaného
dostával, použil najmä na úhradu svojich záväzkov voči ČSOB, ktorú exekúciu sám poškodený
uprednostnil pred ostatnými. Preto po vzájomnej dohode aj takýmto spôsobom obžalovaný splácal
svoju pôžičku voči poškodenému, t.j. vždy keď poškodený potreboval na splátku úveru voči ČSOB,
zavolal obžalovanému a s jeho súhlasom peniaze na splátku prostredníctvom bankomatu vybral a
uhradil. Poukázal na to, že vo februári - marci 2011 poškodený obdržal výzvu na úhradu celého úveru v
ČSOB a práve on so svojim právnikom poškodenému pomohol skoncipovať splátkový kalendár s ČSOB.
Obžalovaný ďalej vypovedal, že aj keď formálne v spoločnosti M., s.r.o. nevystupoval, spoločnosť nemala
žiaden majetok a konateľom bol pán H., z dôvodu, že všetky finančné prostriedky na činnosť tejto
spoločnosti zabezpečil práve obžalovaný formou pôžičiek a úverov, tieto boli zabezpečené výlučne
obžalovaným ( záložné právo na nehnuteľnosť patriacu matke obžalovaného ), ich dohoda znela tak, že
práve obžalovaný bude mať výlučné dispozičné právo na všetky finančné prostriedky tejto spoločnosti
a to až do splatenia úveru, t.j. žiadna iná osoba nemohla rozhodovať o použití týchto prostriedkov
spoločnosti. Dokazoval, že v čase, keď si takto poškodený peniaze z účtu spoločnosti vyberal, nemal na
takýto výber okrem už vyššie uvedeného, žiadny nárok ( napr. ako jeho mzda či odmena za vykonanú
prácu ). O takejto odmene sa s konateľom pánom H. obžalovaný po prvý krát rozprával až v septembri
2011 a to z podnetu obžalovaného s tým, že v prípade pozitívneho výsledku hospodárenia spoločnosti
za rok 2011, by sebe a aj poškodenému bola vyplatená určitá odmena. Takto spomenuli aj odmenu
pre poškodeného približne v sume 3.000,- €. Na jej potencionálne vyplatenie by mal poškodený nárok
až po podaní daňového priznania v roku 2012. Táto ich dohoda však bola iba v rovine ústnej, nebola
písomne podložená. Jednalo sa len o ich predbežný prejav vôle o tom, ako v budúcnosti by sa mohli
s poškodeným vysporiadať. Z uvedeného dôvodu obžalovaný poprel tvrdenie poškodeného v tom, že
si peniaze vyberal z účtu spoločnosti ako mesačnú zálohu za svoju činnosť, pretože takáto dohoda
medzi nimi a tiež konateľom spoločnosti nikdy uzatvorená nebola. Práve naopak existovala medzi nimi
ústna dohoda o tom, že počas jedného roka si nikto z nich nebude nárokovať nejakú mzdu či odmenu
a to preto, že spoločnosť nemala majetok, že nebudú jej robiť žiadne náklady, ani mzdové. Tu podotkol,
že on a aj pán H. mali aj iné firmy a teda aj príjmy, avšak poškodený takúto možnosť nemal, nemal
preto ani z iného zdroja prostriedky na svoje živobytie. Obžalovaný tiež uviedol, že ani poškodený nebol
so spoločnosťou M., s.r.o. v žiadnom vzťahu a to ani pracovno-právnom, no i napriek uvedenému,
disponoval platobnou kartou k účtu tejto spoločnosti v peňažnom ústave. Na hlavnom pojednávaní
obžalovaný tvrdil, že až vo februári 2012 začal poškodený spochybňovať vrátenie pôžičky a to v súvislosti
s výpočtom potencionálnych úrokov z poskytnutej pôžičky, ktoré ale už v tomto trestnom konaní ako
náhradu škody nepožaduje. Na záver uviedol, že aj v čase uzatvorenia predmetnej pôžičky okrem
činnosti v spoločnosti M., s.r.o., podnikal v ďalších spoločnostiach, obchodoval s kávou, v tej dobe mal
päť vyživovacích povinností.

Svedok - poškodený E. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným v čase skutku boli
kamaráti, poznajú sa viac ako 10 rokov. V rámci svojej podnikateľskej činnosti sa dostal do situácie,
že v čase skutku bolo voči nemu vedených viacero exekučných konaní. Práve obžalovaný mu navrhol
pomoc v súvislosti s týmito exekúciami a to tak, že nech radšej poskytne peniaze jemu, že on tieto
exekúcie vysporiada, vybaví. Takto 02. 12. 2010 s obžalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke znejúcu na
sumu 5.000,- € so splatnosťou najneskôr do 30. 04. 2011, resp. so záväzkom najneskôr do tohto dňa
vysporiadať exekúcie. I napriek snahe obhajoby v rámci dokazovania preukazovanie splatenia určitej
sumy na poskytnutej pôžičke, poškodený zotrval na svojom tvrdení, že nie si je vedomý toho, že by mu
obžalovaný bol nejaké peniaze na pôžičke vrátil. Nepoprel, že na základe príjmového pokladničného
dokladu zo dňa 18. 10. 2011 prevzal sumu 1.000,- €, nevie však, či túto splátku obžalovaný učinil
k prvej alebo druhej pôžičke. Uviedol na hlavnom pojednávaní, že pokiaľ aj z nejakých tabuliek ním
vypracovaných určité sumy ohľadom splácania jeho pôžičky v ČSOB vyplývajú, neznemená to, že takto

mu v splátkach obžalovaný pôžičku splácal, svojou poznámkou v tejto tabuľke: „ČSOB 1.000,- €“ mal
na mysli len to, že tieto peniaze on použil na splátku úveru v ČSOB, neuviedol do kolónky „vrátenie
pôžičky“ zo strany obžalovaného. Potvrdil však, že vyúčtovania nachádzajúce sa v spise ( čl. 229 a
nasledujúce) vypracoval on. Na vysvetlenie dodal, že obžalovaný ho oslovil na spoluprácu v spoločnosti
M. s.r.o. a na tejto sa on, obžalovaný a pán H. aj dohodli. Poškodený mal na starosti dodávateľsko-
odberateľské vzťahy, obžalovaný financie a pán H. bol v nej konateľom. Poškodený dokazoval, že pre
túto spoločnosť vyvíjal činnosť asi 12 mesiacov a to asi od októbra, novembra roku 2010 až do júna-júla
roku 2011 a ich dohoda znela tak, že každý mesiac budú mať nejakú odmenu ( asi okolo 1.500,- € ), čo
však dodržané nebolo. Od januára až do marca 2011 ( vrátane ) mu nebola vyplatená žiadna odmena.
On finančne žil z podpory od bývalej manželky a dcéry. Preto následne od obžalovaného a pána H.
požadoval priznanie mu odmeny vo výške 3.000,- €, k čomu aj došlo a odmenu mu odsúhlasili. Takto si v
tých vyúčtovaniach na tri krát po 1.000,- € túto odmenu vyúčtoval aj vybral, i napriek tomu, že v tom čase
ešte nemal dohodnutú spomenutú odmenu 3.000,- € za vykonanú prácu. Potvrdil, že od obžalovaného
dostával peniaze tiež v hotovosti, mal k dispozícii aj platobnú kartu, prostredníctvom ktorej peniaze z
účtu spoločnosti aj vyberal, vždy však len pre potreby svojej činnosti pre spoločnosť M., R..K..S.. tak,
ako to aj vyplýva z jeho vyúčtovaní. Potvrdil aj vklad vo výške 1.000,- € na jeho zberný účet v súvislosti
so splátkou jeho úveru v ČSOB, pričom rovnako potvrdil, že o tento vklad požiadal obžalovaného lebo
bol mimo mesta Zvolen a bolo potrebné splátku úveru uhradiť. Napokon potvrdil aj prevzatie hotovosti od
obžalovaného vo výške 500,- € ako splátku pôžičky, odovzdaných mu pánom J.. Vrátenia pôžičky sa u
obžalovaného domáhal ústne, telefonicky a tu podotkol, že v tom čase boli ešte priateľmi. K špecifikácii
toho, čo mu obžalovaný na pôžičke vrátil na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že obidve pôžičky
zneli na sumu 8.000,- € a podľa poškodeného mu obžalovaný z nich uhradil len 2.500,- €. Na záver
uviedol, že podľa neho mu obžalovaný mal z čoho pôžičku vrátiť a to i napriek tej skutočnosti, že aj na
jeho osobu boli vykonávané exekučné konania. Vedel, že obžalovaný vlastnil dom, motorové vozidlo,
chodili spoločne na lyžovačku, preto mal dojem, že peniaze má.
Poškodený na hlavnom pojednávaní si uplatnil náhradu škody z titulu poskytnutej pôžičky v sume 5.000,-
€.

Svedok H. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku bol konateľom spoločnosti M. R..r.o..
Poškodený v tejto spoločnosti vypomáhal tým, že zabezpečoval pre spoločnosť drevnú hmotu a štiepku,
obžalovaný mal na starosti financie a on predmetnú spoločnosť založil. Uviedol, že medzi nimi existovala
dohoda o tom, že odmenu za činnosť v spoločnosti si nebudú vyplácať jeden rok a až následne
v závislosti od výsledkov hospodárenia spoločnosti bude rozhodnuté o ich odmene, ako aj o ich
ďalšej spolupráci vrátane pristúpenia do spoločnosti či už ako spoločník alebo aj konateľ. Náklady na
benzín, telefón spotrebovaných poškodeným pre spoločnosť, boli hradené spoločnosťou. Podotkol, že
poškodený disponoval platobnou kartou a mohol vyberať finančné prostriedky z bankomatu a tak tieto
použiť na čokoľvek, čo súviselo s výkonom činnosti pre spoločnosť. Uvedené každý mesiac vyúčtoval.
Taktiež vyúčtovania spracovával aj obžalovaný. S obžalovaným ho zoznámil práve poškodený a on mal
pre spoločnosť zabezpečiť finančné prostriedky na rozbehnutie firmy. Toto sa aj udialo. Potvrdil tvrdenia
obžalovaného, že niekedy v septembri 2011 sa s obžalovaným na jeho podnet stretli a dohodli, že
poškodenému bude vyplatená odmena vo výške 3.000,- € na vykrytie troch ním uskutočnených výberov
po 1.000,- €, pričom tiež uviedol, že o takýchto výberoch poškodeným do tohto stretnutia vedomosť
nemal. Vtedy mu obžalovaný ešte uviedol, že tieto výbery vykonal poškodený s jeho súhlasom a za
účelom splácania nejakého dlhu v ČSOB. Na tomto stretnutí svedka obžalovaný oboznámil aj s jeho
dlhom voči poškodenému a tiež s tým, že tento dlh sa vyrovnával aj z prostriedkov spoločnosti, akým
spôsobom, k tomu sa svedok podrobne vyjadriť nevedel. Podotkol, že poškodený so spoločnosťou
nemal žiadny zmluvný vzťah, ani pracovno-právny. Činnosť poškodeného pre spoločnosť bola ukončená
z dôvodu, že poškodený na určitom stretnutí zisťoval informácie ohľadom vývoja na trhu s drevnou
štiepkou avšak bez interesovania spoločnosti M. R..K..S.., pričom následne medzi nimi tromi padol návrh
na výkon činnosti, či obchodov samostatne každého zvlášť. Na tomto sa napokon všetci traja zhodli, čo
sa udialo už po tom, čo došlo k odsúhlaseniu odmeny 3.000,- € pre poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa A.. U. K., ktorá uviedla, že v minulosti pre
obžalovaného pracovala ako asistentka a poškodeného pozná, pretože tento chodieval za obžalovaným.
Svedkyňa potvrdila, že na pokyn obžalovaného vkladala v hotovosti, ktorú hotovosť vo výške 1.000,- €
jej odovzdal práve obžalovaný, na účet poškodeného, ktorého číslo jej tiež uviedol obžalovaný. Potvrdila
aj to, že jeden krát v hotovosti odovzdala poškodenému nejakú sumu, ktorej výšku si už nepamätala, s
tým, že o toto odovzdanie ju požiadal obžalovaný a presne jej uviedol, kde ju poškodený čaká. Malo sa

jednať asi o peniaze na benzín. Dokazovala, že nikdy pri akomkoľvek prevzatí finančných prostriedkov
od obžalovaného, nevystavovali medi sebou žiadne účtovné doklady. Takto napríklad, keď ju obžalovaný
požiadal o vloženie hotovosti na účet v banke pre spoločnosť, nikdy mu nepodpisovala žiadne listiny.
Vzťah obžalovaného a poškodeného z pracovného hľadiska zhodnotila tak, že nepostrehla medzi nimi
nejakú nadriadenosť, či podriadenosť, pripadal jej ako vzťah rovnocenný. Ich vzťah aj ohľadom financií
jej pripadal tak, že sú kamaráti, že si dôverujú a nepotrebujú si navzájom podpisovať nejaké listiny.

Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná zápisnica o výpovedi
svedka R. F. ( čl. 98 - 100 ), E. J. ( čl. 101 - 103 ), Ľ. Ď. ( čl. 110 - 113 ) a V. J. ( čl. 114 - 118 ).
Z výpovede svedka R. F. vyplýva len to, že pôsobil v spoločnosti M. R..K..S.. ako konateľ od 17. 02. 2011
do 21. 09. 2011 po tom, čo prijal na uvedené ponuku od pána G., nemal z tejto funkcie žiaden profit,
tak konal z kamarátstva k pánovi G..
Svedok V. J. vypovedal, že od 17. 08. 2012 je konateľom spoločnosti M. R..K..S... Obžalovaného pozná
ako obchodného zástupcu tejto spoločnosti a zoznámil ho s ním pán E. J.. Poškodeného nepozná.
Svedok Ľ. Ď. vo svojej výpovedi sa vyjadroval k osobe obžalovaného, ktorého pozná ako obchodného
partnera a to ešte z čias pred spáchaním skutku a v súvislosti dodávky časti plynofikácie - zariadenia
regulačnej stanice plynu v areáli S., a.s., kedy obžalovaný za túto spoločnosť vystupoval ako jej konateľ.
Ku skutku uviesť nič nevedel.
Z výpovede svedka E. J. vyplýva, že obžalovaný je manželom jeho sestry. Ďalej uviedol, že od 22. 09.
2011 je spoločníkom spoločnosti M., s.r.o. a jej konateľom bol od 22. 09. 2011 do 16. 08. 2012. Ostatných
konateľov nepoznal, len pána H.. Bolo dojednané, už nevedel uviesť s kým, že on konateľom bude len
jeden rok, čo sa aj stalo. K predmetu tejto trestnej veci vypovedal, že obžalovaný ho dva alebo tri krát
požiadal, aby odovzdal určitú hotovosť asi 2.000,- až 3.000,- € poškodenému, nikdy mu však nepovedal
dôvod a svedok sa o to ani nezaujímal. Iné podstatné okolnosti v tejto veci vo svojej výpovedi neuviedol.

V priebehu dokazovania sa súd oboznámil s predmetnou zmluvou o pôžičke ( čl. 142 ), uzatvorenou dňa
02. 12. 2010, v zmysle ktorej poškodený požičal obžalovanému sumu 5.000,- € so splatnosťou najneskôr
do 30. 04. 2011 a s možnosťou jej vrátenia aj tak, že za poškodeného obžalovaný uhradí exekučné
nároky podľa zmluvy o pôžičke, súd sa oboznámil aj s druhou zmluvou o pôžičke znejúcou na sumu
3.000,- €, uzatvorenou dňa 06. 12. 2010 medzi obžalovaným ako dlžníkom a H. E. ako veriteľom a s
dobou splatnosti do 31. 05. 2011 ( čl. 331 ), s mailovou komunikáciou medzi obžalovaným a poškodeným
( čl. 333 - 343 ) ohľadom predmetu tejto trestnej veci, oboznámením sa s mailom od obžalovaného pre
poškodeného ( čl. 345a ) zo dňa 04. 01. 2012, s prehľadmi výberov hotovosti a výdavkami vypracovanými
poškodeným v spoločnosti M. R..K..S.. ( čl. 229 - 236 ), z ktorých vyúčtovaní vyplývajú okrem iných aj
opakované výbery s poznámkou ČSOB, s listinami o exekúciách vedených tak na obžalovaného, ako
aj na poškodeného, ktoré tvoria súčasť tohto trestného spisu, oboznámením sa aj so spismi tunajšieho
súdu sp. zn. 30Er 484/2011, 20Er 372/2012, no najmä so spisom sp. zn. 17 C 104/2010, z ktorého
vyplýva, že medzi ČSOB a poškodeným došlo k uzatvoreniu zmieru ohľadom zaplatenia sumy 9.658,80
€, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 03. 2011 a prvá splátka bola splatná dňom
25. dňu príslušného mesiaca, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania úhrady niektorej splátky,
ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, prečinu podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba
alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom
majetku malú škodu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel k záveru, že s poukazom na výsledky dôkazov
výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov a listinných dôkazov, skutkový dej uvedený v obžalobe
ohľadom poskytnutia pôžičky poškodeným obžalovanému sa síce stal, avšak konanie obžalovaného
nenapĺňa všetky obligatórne znaky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu ( a to objektívnu stránku -
konanie páchateľa, ktoré v danom prípade musí spočívať v podvodnom konaní tak, že na škodu majetku
poškodeného seba obžalovaný obohatil ) a preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Obžalovaný sa obhajoval tým , že pôžičku poškodenému splatil postupne v splátkach a to buď v hotovosti
na základe príjmového pokladničného dokladu ( v sume 1.000,- € ), resp. prostredníctvom svojej

účtovníčky vkladom na účet poškodeného ( tiež v sume 1.000,- € ), výbermi samotného poškodeného
z bankomatu a aj prostredníctvom svedka pána J. ( v sume 500,- € ) a takto pôžičku poskytnutú
mu poškodeným nielenže splatil ale aj uhradil naviac. Poukázal na výpovede poškodeného, ktorý na
hlavnom pojednávaní ani nepopieral čiastočnú úhradu ním požičanej sumy obžalovanému. Rovnako
ale poukázal aj na to, že poškodený sám nemá jasno v tom, koľko mu takto čiastočne obžalovaný na
dlhu splatil. V jednej svojej výpovedi tak poškodený nespochybnil splatenie sumy 1.000,- € a to vkladom
hotovosti na jeho účet prostredníctvom účtovníčky, k listinnému dôkazu a to príjmovému pokladničnému
dokladu znejúcemu na sumu 1.000,- € a ním podpísaného, sa nevedel vyjadriť či sa jedná o splátku
k poskytnutej pôžičke prvej alebo druhej, tiež na hlavnom pojednávaní nepoprel ani prevzatie ďalšej
splátky z dlhu na pôžičke prostredníctvom pána J. a sporné podľa obžalovaného v jeho učinených
výpovediach je aj uvádzanie celkovej výšky toho, čo od obžalovaného na splátkach z titulu pôžičky
prevzal, lebo raz uvádzal, že od obžalovaného takto prevzal len 1.000,- €, inokedy už 2.500,- € ( čl. 324
na hlavnom pojednávaní ). Obžalovaný napokon dokazoval, že aj keď mal úvery a boli voči nemu vedené
exekučné konania, bol neustále ekonomicky činný a finančné prostriedky na vrátenie dlhu poškodenému
k dispozícii mal. Poukázal aj na to, že medzi poškodeným a obžalovaným boli uzatvorené dve zmluvy
o pôžičke ale predmetom tohto trestného konania je len jedna z nich.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynuli skutočnosti vyššie uvádzané
obžalovaným a jeho obhajcom, sám poškodený potvrdil prevzatie splátok na dlhu z titulu pôžičky a to
sumu 1.000,- € vyplatenú v hotovosti s vydaním príjmového pokladničného dokladu ním podpísaného,
ďalej prostredníctvom pána J. splátku v hotovosti v sume 500,- €, vkladom hotovosti na účet
poškodeného účtovníčkou v sume 1.000,- €. Sám poškodený ďalej potvrdil výbery z bankomatu 4
krát po 1.000,- €, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pred týmito výbermi z bankomatu
obžalovaného o nich neinformoval, z ktorých skutočností súdu vyplývajú tvrdenia prezentované
obžalovaným a to, že dopredu boli poškodenému odobrené jednotlivé výbery finančných prostriedkov
cez bankomat a rovnako aj účel ich použitia a to na splátky úveru poškodeného v ČSOB, ktoré
skutočnosti vyplývajú aj z vyúčtovaní vypracovaných poškodeným. Tu súd poukazuje aj na tú
skutočnosť, že je pravdou tvrdenie obžalovaného v tom, že prvý 1.000,- € výber z bankomatu
poškodeným nastal práve po právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru a v čase splatnosti prvej
splátky a ďalšie 1.000,- € výbery nasledovali vždy každý mesiac až do augusta 2011 a v auguste došlo ku
vkladu Ing. K. na zberný účet poškodeného vo výške 1.000,- €. Následne poškodený prestal vykonávať
činnosť pre spoločnosť M. s.r.o.. K tvrdeniam poškodeného, že sa on, pán H. - konateľ spoločnosti a
obžalovaný dohodli na vyplácaní mesačnej odmeny za vykonanú prácu v spoločnosti, súd uvádza, že
vykonaným dokazovaním a to výpoveďou obžalovaného, svedka pána H., naopak bolo preukázané,
že sa dohodli tak, že odmenu za prácu si nebudú vyplácať jeden rok, že takto učinia až na konci roka
po zhodnotení výsledkov hospodárenia spoločnosti. Tvrdenie poškodeného, že si výbermi po 1.000,-
€ od mesiaca apríl 2011 takto vyplácal svoju odmenu za vykonanú prácu pre spoločnosť, podľa súdu
neobstojí, pretože tak nekonal už v mesiacoch január až marec 2011 ( vrátane ), kedy už pre spoločnosť
určitú činnosť vykonával. Napokon v ďalších svojich výpovediach poškodený uvádzal, že nárok na
jeho odmenu mu mal vzniknúť až po skončení účtovného obdobia. Aj svedok pán H. potvrdil svoju
vedomosť o výbere 1.000,- € poškodeným z bankomatu, ako aj účel použitia týchto peňazí, t.j. na splátku
v exekučnom konaní poškodeného. Rovnako tento svedok potvrdil výpoveď obžalovaného v tom, že
poškodenému na jeseň 2011 priznali ako odmenu vo výške 3.000,- € a to skôr, než na ňu poškodenému
vznikol nárok, keďže poškodený uskutočnil vyššie uvedené výbery finančných prostriedkov z bankomatu
po 1.000,- € a to štyri krát a týmto uvedeným spôsobom ( predčasným priznaním odmeny ) sa to malo
vyrovnať. Aj svedkyňa Ing. K.Á. potvrdila výpoveď obžalovaného v tom, že od obžalovaného prevzala
v hotovosti sumu 1.000,- € a na jeho pokyn uvedené peňažné prostriedky vložila na zberný účet úveru
poškodeného. Rovnako potvrdila, že obžalovaný a poškodený si vždy dávali peniaze bez dokladu, že z
oboch mala dojem, že sú kamaráti, že si dôverujú a preto nepotrebujú presun peňazí nejako verifikovať
podpísaním určitých dokladov.
V konaní bolo potrebné vyriešiť otázku, či výbery z bankomatu poškodeným, vklady na jeho účet,
či ním prevzatá hotovosť, je ich potrebné považovať za jednotlivé splátky pôžičky od obžalovaného
alebo je tieto potrebné považovať za mzdu za vykonanú prácu vyplatenú poškodenému. Rozsiahlym
dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané a to tak, ako je to už
vyššie rozvedené ( výpoveďou obžalovaného, aj poškodeného a svedkov pána H. a Ing. K. ), že v
danom prípade sa nejednalo o výplatu finančných prostriedkov z titulu mzdy za vykonanú prácu pre
poškodeného, pretože sa dohodli na tom, že nebudú spoločnosti vyrábať náklady a to ani mzdové.
Na záver súd poznamenáva a v tomto smere je potrebné odobriť obhajobu obžalovaného, že v čase
uzatvárania predmetnej zmluvy o pôžičke obžalovaný nemal úmysel uviesť poškodeného do omylu v jej

splácaní, keď navyše táto zmluva o pôžičke znejúca na sumu 5.000,- € bola uzatvorená štyri dni vopred
než druhá zmluva o pôžičke ohľadom sumy 3.000,- €, ktorá ale nie je predmetom tohto trestného
konania a ktorej splatenie poškodený nijakým spôsobom nenamieta. Úmysel uviesť iného do omylu musí
existovať už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Tu súd poukazuje na to, že sám poškodený vypovedal
o tom, že obžalovaný vlastnil motorové vozidlo, chodili na dovolenky, mal z toho pocit, že peniaze
obžalovaný v tej dobe mal, tiež vypovedal, že mal vedomosť o vedených exekučných konaniach na
obžalovaného a i napriek týmto okolnostiam obžalovanému finančné prostriedky požičal. Ak aj obžaloba
s poškodeným poukazovali na to, že vyššie uvedeným spôsobom vyplatené finančné prostriedky
poškodenému, nepatrili obžalovanému ale spoločnosti, dokazovaním mal súd za preukázané a to
výpoveďou poškodeného, obžalovaného, svedka H., že s finančnými prostriedkami výlučne nakladal
len obžalovaný.

Na záver je potrebné poznamenať, že ak ide o súkromnoprávny vzťah, je treba trvať na tom, aby
predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu dbali na ochranu svojich majetkových záujmov a je
nutné od nich požadovať, aby postupovali obozretne a aby dodržiavali aspoň elementárne zásady
opatrnosti. Aj keď postup obžalovaného bol voči poškodenému nekorektný, je jeho trestný postih,
ako druhej strany posudzovanej transakcie, evidentnou kriminalizáciou súkromnoprávneho vzťahu. Z
hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický a právny štát je neprijateľné, aby trestným
postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahradená nevyhnutná miera opatrnosti
druhého účastníka pri ochrane jeho vlastných práv a majetkových záujmov. Súd nemieni spochybňovať
alebo bagatelizovať postavenie poškodeného alebo dokonca schvaľovať postup obžalovaného, avšak
trvá na tom, že trestným postihom nie je možné nahradzovať inštitúty iných právnych odvetví určených
na ochranu majetkových práv a záujmov.
Súd na základe vyššie uvedeného potom obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože
skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.

O nároku poškodeného súd rozhodol v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy
na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.