Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914010399
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7914010399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr.

Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému S. Z. pre prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 7T/82/2014 zo dňa 18. 12. 2014 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach
dňa 23. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Obžalovanému S. Z., nar. XX. 6. XXXX v B., trvale bytom B., J. X. XXXX/X, prechodne bytom bez
prihlásenia B., Q. XXXX/XX

u k l a d á

podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. k/, l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák.
peňažný trest vo výške

160 (stošesťdesiat) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/82/2014 zo dňa 18. 12. 2014 bol obžalovaný uznaný
vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 13. 4. 2012 uzatvoril v meste Trebišov so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany,
prostredníctvom obchodného zástupcu DLT s.r.o., Československej armády 1117, Trebišov, úverovú
zmluvu č. 4204048418, ktorej predmetom bol tovar - notebook v celkovej hodnote 599 eur, kde pri
uzatvorení zmluvy uviedol, že je zamestnaný od októbra 2011 na dobu neurčitú v spoločnosti HONOR
SK, s.r.o., Trebišov, s čistým mesačným príjmom 290 eur, kde v skutočnosti zamestnaný nebol, a v
tom čase bol vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove, v evidencii uchádzačov

o zamestnanie a pri prevzatí tovaru uhradil akontáciu v sume 169 eur a zaviazal sa splácať tovar v
trvaní 24 mesiacov s mesačnými splátkami po 28,69 eur, pričom riadne a včas uhradil iba 4 splátky v
sume 114,76 eur, čím takto svojim konaním spôsobil škodu pre spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.,
Piešťany, vo výške 454,48 eur.Súd mu za to uložil podľa § 222 ods. 1, § 36 písm. k/, l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 3 Trestného zákona
trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného

zákona pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodenému Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 362
34 176 vo výške 454,48 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 99. V písomnom
podanom odvolaní obžalovaný uviedol, že podáva odvolanie čo do uloženia nepodmienečného trestu
a ďalej podrobne rozobral spáchaný skutok a bol toho názoru, že keby bol schopný splácať, tak by
nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu, lebo podľa jeho názoru svojím konaním nikoho do omylu

neuviedol. Podľa jeho názoru predajca má už dostatočné skúseností o uzatváraní takýchto zmlúv a mal
ho upozorniť, „že sa to nedá“ a to vzhľadom aj k tomu, že predložil doklad o absolventskej praxi, kde
bolo uvedené, že je zamestnaný na dobu určitú a nie na dobu neurčitú, ako to uviedol predajca.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. marca 2015 prostredníctvom svojho obhajcu doplnil odvolanie

v tom smere, že obžalovaný uhradil aj ďalšie splátky v celkovej výške 380 eur a zároveň predložil
odvolaciemu súdu aj šeky o uhradení škody pre poškodeného Home Credit Slovakia, podľa ktorých tak
zostáva poškodenému uhradiť ešte jednu splátku v sume 70 eur.

Obžalovaný v podanom odvolaní a aj na verejnom zasadnutí ďalej poukázal na svoje osobné a rodinné

pomery, poukázal na to, že v čase, keď mal spáchať skutok žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou,
ktorá zomrela. Toho času žije so svojou priateľkou, riadne sa zamestnal, o čom predložil krajskému súdu
aj pracovnú zmluvu. Obžalovaný na verejnom zasadnutí ďalej uviedol, že t. č. tak pracuje v Košiciach
vo firme, kde sa vyrábajú kožené autosedačky, riadne žije s priateľkou a vyslovil účinnú ľútosť, že už
nebude páchať trestnú činnosť, pretože si plánuje založiť rodinu.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí poukázal na skutočnosť, že vina je právoplatná, pretože
obžalovaný „urobil vyhlásenie o vine“ a k trestu sa vyjadril, že obžalovaný mal možnosť viesť normálny
život, preto navrhol odvolanie obžalovaného do trestu ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 Tr. por. vyhlásil : „Ja sa cítim byť vinným“ a

vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, samosudca vyhlásenie v celom
rozsahu prijal a na hlavnom pojednávaní tak okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k trestu.

Okresný súd uložený trest, keďže vina bola právoplatná odôvodnil osobou obžalovaného, poukázal na
jeho predchádzajúce odsúdenia a to konkrétne na odsúdenie Okresného súdu v Trebišove zo dňa 15.

3. 2010 sp. zn. 5T/34/2010, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch
mesiacov. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený Okresným súdom v Martine dňa 16.
9. 2010 sp. zn. 13Pp/129/2010 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov. Okresný súd
poukázal na skutočnosť, že dňom 11. 6. 2013 došlo k osvedčeniu sa tohto podmienečného odsúdenia.
Vzhľadom k tejto skutočnosti okresný súd v svojom rozsudku dospel k záveru, že aj keď skúšobná doba,

ktorá bola určená pri podmienečnom prepustení rozhodnutím zo dňa 11. 6. 2013 uplynula, pretože
došlo k osvedčeniu sa obžalovaného v trestnej veci, z ktorého bol podmienečne prepustený, teraz
posudzovaný skutok tak spáchal v skúšobnej dobe pri podmienečnom prepustení a preto v zmysle
ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. por. neprichádzala do úvahy možnosť podmienečne odložiť výkon trestu
odňatia slobody v tejto trestnej veci.

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd vyhodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a ako
poľahčujúcu okolnosť vzal do úvahy priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie,ako aj snahu o odstránenie škodlivého následku trestného činu a ako priťažujúcu okolnosť, že už bol
za trestný čin odsúdený.

Okresný súd tak dospel k záveru, že z hľadiska individuálnej, aj generálnej prevencie je namieste
uloženie len nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby.

Krajský súd, ako to už vyššie uviedol, zo zákona preskúmaval len napadnutý výrok o treste, pretože

rozsudok vo výrokovej časti o vine vyhlásením v zmysle § 257 Tr. por. bol právoplatný a dospel k záveru,
že vzhľadom na povahu spáchaného skutku, osoby obžalovaného a jeho terajších pomerov, ako aj jeho
snahe odstrániť všetky škodlivé následky, keďže v odvolacom konaní preukázal, že uhradil už podstatnú
časť spôsobenej škody, je uloženie nepodmienečného trestu neprimerane prísne.

Krajskýsúdtuvychádzalzozákladnýchzásadukladaniatrestu,akoajzosamotnéhoúčelutrestu,pričom

bral do úvahy poľahčujúce okolnosti, ako aj účinnú snahu obžalovaného škodlivé následky odstrániť.

V konaní pred odvolacím súdom podľa názoru krajského súdu obžalovaný prejavil účinnú ľútosť a
najmä snahu v budúcnosti žiť riadny život, keďže t. č. je riadne zamestnaný, žije v družobnom pomere
s priateľkou a v podstate škodu okrem jednej mesačnej splátky poškodenej organizácii uhradil. Je

síce pravdou, že teraz posudzovaný skutok spáchal v dobe podmienečného prepustenia, skúšobná
doba pri podmienečnom prepustení však už rozhodnutím o osvedčení sa uplynula a preto podľa názoru
krajského súdu kogentné aplikovanie ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. bez toho, aby sa posudzovala pri
ukladaní trestu aj povaha spáchaného skutku (spôsobenie malej škody) a jej následné uhradenie by bolo
neprimerane prísne a v rozpore so samotným ukladaním trestov a to najmä trestov nepodmienečných.

Na základe týchto úvah preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil
obžalovanému peňažný trest vo výške 160 eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.

Krajský súd považuje uložený trest za postačujúci z hľadiska generálnej, i individuálnej prevencie a
upozorňuje obžalovaného, aby pro futuro viedol riadny život a nepáchal takúto alebo podobnú majetkovú
trestnú činnosť, pretože zo zákona už by prichádzalo len prísnejšie postihovanie.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.