Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412213956
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412213956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa: P. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. J., E. XXXX/XX, t. č. K., Z. XX, proti odporkyni: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. J., E. XXXX/XX, zastúpená Advokátskou spoločnosťou s.r.o. Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36
813 401, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská, advokátka a konateľka, o rozvod manželstva
o úpravu práv a povinností k maloletému P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 19. novembra 2014 č. k. 16P/178/2012-559 a

uzneseniu č. k. 16P/178/2012-575 zo dňa 19. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovateľovi priznáva
oslobodenie od súdnych poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania a maloletého P.
na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že otca zaviazal povinnosťou platiť
výživné v sume 50,-Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Vyslovil, že obaja

rodičia majú právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým P. upravil tak,
že otec má právo sa s ním stretávať každý párny víkend v čase od 10.00 hod. v sobotu do nedele
17.00 hod. s tým, že si dieťa prevezme u matky na adrese jej trvalého pobytu a na uvedenej adrese jej
dieťa vráti a matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Zároveň vyslovil predbežnú vykonateľnosť
rozsudku vo výrokoch týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. O
trovách konania rozhodol výrokom, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 18, § 22, § 23, ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 3, § 62,

§ 65, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z.. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že manželstvo účastníkov konania je hlboko, vážne a trvale narušené a nie je predpoklad obnovenia
manželského spolužitia. Účastníci sa intímne nestýkajú od apríla 2012, od mája 2012 nehospodária a
od leta 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, keď navrhovateľ odišiel spolu s maloletým k svojej matke
dôvodiac tým, že sa malo jednať o dovolenku a neskôr zistil, že odporkyňa nadviazala mimomanželskú
známosť. Konštatoval, že od podania návrhu uplynula pomerne dlhá doba, počas ktorej nedošlo k
obnoveniu manželského spolužitia. Odporkyni sa z mimomanželskej známosti narodil maloletý T. I.,

XX.XX.XXXX. Vzhľadom na rozdielne povahové vlastnosti účastníkov konania, ktoré súd považoval za
príčinu rozvratu manželstva ich manželstvo rozviedol. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností
k maloletému P. vychádzal z vykonaného dokazovania, správy Referátu poradensko-psychologických
služieb, znaleckého posudku č. 76/2013, z ktorého mal preukázané, že od narodenia sa matka o dieťariadne starala, dojčila ho, otec bol zamestnaný. Po konflikte matky s otcom v lete 2012 odišla s dvomi
staršími deťmi od otca zo spoločnej domácnosti a maloletého P. jej otec odmietol dať. Znalkyňa v
posudku konštatuje, že u otca dominuje direktívnosť, nepripúšťa kompromisy a prejavujú sa sklony k

sociálnej izolovanosti maloletého. Naopak, pokiaľ ide o matku, je emočne a sociálne nezrelá, dráždivá,
so zníženým sebavedomím. U maloletého vidieť zábrany, ustráchanosť, vo vzťahu k otcovi je podrobivý,
nedokáže mu oponovať ani sa presadiť, počúva ho na slovo bez odporu. Vyše roka je v kontakte s
otcom, popreberá vzorce jeho správania a postoj voči matke a takáto výchova môže viesť k absolútnemu
citovémuchladuažaverzívnemupostojudieťaťavočiopačnémupohlaviu.Maloletý vyjadrilvôľustretnúť

sa so súrodencami. Pri modelovej situácii sa tešil, že pôjde s matkou do parku a prinesie mu hračky.
Zmenavýchovnéhoprostrediapodľanázoruznalcabymalanamaloletéhopozitívnyvplyvajehoizolácia
od matky v jeho veku má negatívny dopad na psychický vývin, ktorý bol zaznamenaný. Maloletý inklinuje
k otcovi, pretože sa s matkou dlhodobo nestretáva, odmieta sa s ňou stretávať v prítomnosti otca,
komunikovať, pretože komunikácia v prítomnosti otca mu prináša záťaž. Matka má osvojené mravné
a morálne hodnoty a pravidlá, vhodné predpoklady na výchovu a starostlivosť o dieťa, naopak otec

tieto nemá a nie je u neho zabezpečený zdravý, psychický a osobnostný vývoj dieťaťa. Znalkyňa O.. J.
K. i na pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku, v ktorom odporučila dieťa zveriť dieťa
do starostlivosti matky a upraviť styk otca s dieťaťom pravidelne každý druhý víkend. Dodala, že u
navrhovateľa sa jedná o hrubo narušenú osobnosť, vyrastal bez otca, sociálne izolovaný a nepripustí
názor iného a dieťa sa snaží vychovávať na svoj obraz. Ak dieťa vyrastá bez možnosti styku s matkou,

je to na jeho škodu, keďže matka mu v tomto veku zabezpečuje najmä citové zázemie. Tým, že dieťa
bolo odtrhnuté od matky, boli pretrhnuté všetky emočné väzby, v dôsledku čoho je dieťa zmätené,
traumatizované a vo svojom veku sa mohlo prejavovať u neho i agresívne správanie. Dieťa inak reaguje
na matku v prítomnosti otca a inak v jeho neprítomnosti, kedy sa teší na prejavy matky a informácie o
svojich súrodencoch. Z vykonaného šetrenia na strane matky mal súd prvého stupňa preukázané, že

má vytvorené všetky vhodné podmienky na výchovu dieťaťa. Momentálne je na materskej dovolenke.
Prihliadol aj na výpoveď maloletých detí matky B. a P., ktorí vypovedali, že v období, keď matka žila s
otcom maloletého P. ich manželstvo nebolo dobré, zhoršovalo sa, nemali navrhovateľa radi, báli sa ho.
V materskej škole, ktorú dieťa navštevuje, matke nepodali informácie o dieťati s odôvodnením, že majú
zakázané podávať jej akékoľvek informácie. Maloletý navštevuje materskú školu v Bratislave. Zo správy

tohto zariadenia vyplýva, že dieťa dosahuje zručnosti a vývoj primerané svojmu veku. Kolízny opatrovník
na základe výsledkov vykonaného dokazovania maloletého navrhol zveriť do osobnej starostlivosti
matky. Súd s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania dieťa zveril do osobnej starostlivosti
odporkyne, keď vzal do úvahy, že má vytvorené všetky vhodné podmienky na zabezpečenie zdravého
vývoja dieťaťa, osvojené mravné a morálne hodnoty a pravidlá na jeho výchovu. Zverenie dieťaťa matke

má na neho zásadne pozitívny vplyv, pričom dieťa sa bude schopné bez problémov adaptovať do
známeho rodinného prostredia, v ktorom vyrastalo aj spolu so svojimi súrodencami. U navrhovateľa
prihliadol na jeho osobné a charakterové vlastnosti, z ktorých mal za to, že nie je vhodné, aby vyrastalo
v jeho domácnosti a aby jeho výchova bola ním ovplyvňovaná. S poukazom na závery znaleckého
posudku a doplňujúcu výpoveď znalkyne, keďže u navrhovateľa bolo zistené, že má hrubo narušenú

osobnosť, ktorá nepripustí názor iného, a ani kompromisy, je kritický a dráždivý, zároveň opovrhuje
ženami. Takéto výchovné pôsobenie sa už prejavilo aj v správaní dieťaťa, ako bolo uvedené aj v
znaleckom posudku a v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok na vyšetrenie osobnosti
navrhovateľa v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby za účelom vyšetrenia duševného
stavu odporkyne. Vo vyšetrovacom spise bolo konštatované, že odporkyňa a jej deti B. A. a P. A. v

období od marca 2008 do augusta 2012 v Nových Zámkoch boli psychicky a fyzicky týraní, napádaní
a bolo im vyhrážané tým, že budú umiestnení na psychiatriu, deti budú odporkyni zobraté, pričom
maloletý B. bol fyzicky bitý a boli mu udeľované zo strany navrhovateľa rôzne tresty. P. ponižoval,
fyzicky bil a nadával jej. Pokiaľ ide o výživné, súd navrhovateľa zaviazal na výživné vo výške 50,-
Eur mesačne s poukazom na to, že je zamestnaný v spoločnosti Billa Bratislava od 14.10.2013, do

12.10.2014 bol práceneschopný, boli mu vyplácané nemocenské dávky, z ktorých je schopný prispievať
uvedenou sumou na výživu maloletého bez ohrozenia svojej reprodukcie. V súčasnosti býva u svojej
matky,ktorájezamestnanáanákladynabývaniejepotrebnérozdeliťmedzivšetkýchčlenovdomácnosti.
Navrhovateľ je evidovaný ako zamestnanec v Billa s.r.o. od 02.01.2013 do 12.10.2014 poberal dávky
nemocenského poistenia, následne mu skončilo podporné obdobie, ale práceneschopnosť trvá a od

14.10.2013 do 12.10.2014 mu boli vyplácané nemocenské dávky 314,52 Eur mesačne. Odporkyňa je
na materskej dovolenke a za obdobie od júla 2013 jej bola vyplatená suma 145,40 Eur a od 16.07.2013
do 10.03.2014 281,60 Eur mesačne. V roku poberala 2014 rodičovský príspevok na tri deti, od
apríla 2014 vo výške 203,20 a rodinné prídavky 70,56 Eur. Styk maloletého s otcom súd upravil vzmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine tak, ako je uvedené vyššie s dôrazom aj na závery
znaleckého posudku, pričom konštatoval, že prípadné rozšírenie styku je možné na základe dohody
rodičov, prípadne návrhu na úpravu styku. Predbežnú vykonateľnosť výrokov rozsudku o úprave práv

a povinností k maloletému dieťaťu oprel o ust. § 162 ods. 1, 2, 3 OSP s odôvodnením, že od podania
návrhu uplynula pomerne dlhá doba, počas ktorej napriek predbežnému opatreniu, ktorým bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti otca a upravený styk s matkou, matke nebolo umožnené stretávať
sa s dieťaťom pravidelne, pretože navrhovateľ jej styk s dieťaťom neumožňoval dôvodiac tým, že
dieťa sa s matkou nechce stretávať. Mal za to, že odporkyňa sa aktívne zaujímala o dieťa a styk jej

nebol umožnený, ako vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 59Em/3/2013-32
z 18.09.2014, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta pre neplnenie výkonu rozhodnutia o úprave
styku. Odporkyňa sa domáhala aj zmeny predbežného opatrenia podaním nového návrhu, ktorý však
bol zamietnutý. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

Uznesením 16P/178/2012-575 súd navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku s

poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1 OSP konštatoval, že navrhovateľ ukončil stály pracovný
pomer v spoločnosti, v ktorej pracoval od roku 2005, bola mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti,
následne sa zamestnal v spoločnosti Billa, rok je práceneschopný, boli mu vyplácané nemocenské
dávky vo výške 314,52 Eur mesačne. Po zaplatení súdneho poplatku mu zostane vyššia suma ako
životné minimum, pričom zdôraznil, že navrhovateľ zložil zálohu n a znalecké dokazovanie 200,-Eur. Bol

zastúpený aj právnou zástupkyňou. Zo zistených dôkazov preukazujúcich jeho finančné možnosti podľa
názoru nevyplýva dôvod na jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Proti rozsudku vo veci samej a uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podal v
zákonnej lehote odvolenie navrhovateľ.

Vodvolaníprotirozsudkunavrhovateľnamietalnesprávneskutkovézistenia,nedostatočnédokazovanie
súdom prvého stupňa a následne nesprávne právne posúdenie veci a navrhol rozsudok zrušiť. Uviedol,
že s odporkyňou sú v rozvodovom konaní, vzťahy sú trvale rozvrátené, pretože maloletého nechala u
neho, nejavila záujem o neho, ani žiadnym spôsobom nezabezpečovala jeho výchovu, a preto podal

návrh na vydanie predbežného opatrenie, ktorému bolo vyhovené. Maloletý bol predbežným opatrením
zverený do jeho výchovy. Odporkyňa pri nevere odišla z bytu v Nových Zámkoch 11.06.2012. Pri každom
stretnutí alebo jej návšteve sa hádali a vyhrážala sa, že si ublíži a obviní z takéhoto činu jeho. Na
základe odporúčania sociálnych pracovníčok sa odsťahoval zo spoločného bytu k svojim rodičom do
Bratislavy s cieľom ochrániť zdravý psychický vývoj dieťaťa. Poukázal na vyjadrenie odporkyne v konaní

sp. zn. 16P/178/2012, že ak to bude v záujme dieťaťa, je ochotná pristúpiť na striedavú starostlivosť.
Mal za to, že súd prvého stupňa rozhodol hlavne na základe dôkazov zo strany odporkyne, keď nemal
vedomosť o nemenej dôležitých dôkazoch v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.
zn. 59P/18/2014 a na polícii. Na uvedenom súde je nariadené pojednávanie, konanie doposiaľ skončené
nebolo, jeho predmetom je úprava práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu. Uviedol, že s

maloletým nebývajú v Nových Zámkoch od 30.06.2012. Odporkyňa ich v rokoch 2012, 2013 viackrát
nevpustila do bytu a bola riešená za priestupky. V konaní pred Okresným súdom Bratislava II. súd rozšíril
matky s dieťaťom od štvrtka do nedele z dôvodu, aby matka mala viacej času tráviť čas s dieťaťom.
Vyjadril sklamanie, že odporkyňa nejavila záujem o dieťa, zobudila sa po 2 rokoch a vyhovára sa,
že jej styk neumožňoval. On sám nevedel ako prekonať situáciu, keď sa mala odporkyňa so synom

stretnúť, preto viackrát požiadal ÚPSVaR v Bratislave a Okresný súd Bratislava II. o možnosť, aby mohol
prítomný pri styku aj kolízny opatrovník, na čo súd nereagoval. Najhoršia situácia nastala 11.12.2014,
kedy odporkyňa prišla bez ohlásenia, maloletý bol na psychologickom vyšetrení v krízovom centre. Keď
ju zazrel, začal sa triasť od strachu, utiekol do auta, zamkol sa a kričal, aby išla preč. Psychologička
odporkyni odporučila, aby v záujme maloletého ho netraumatizovala a bolo im odporúčané vyšetrenie

spolus maloletým v ambulancii 08.01.2015. Dieťa potrebuje zvýšenú starostlivosť, ktorú mu v súčasnosti
dokáže lepšie zabezpečiť on, ako odporkyňa. . Od júla 2014 sa udiali nové skutočnosti, ktoré svedčia o
nepravdivosti tvrdení odporkyne. Snažila sa mu „našiť“ marenie výkonu súdneho rozhodnutia z dôvodu,
že jej nechce dať dieťa, privolala políciu, ktorá konštatovala, že nikto styku nebránil, naopak, aby
dieťa nebolo vystavené stresom, z miesta odišli. Odporkyňa podala na neho aj trestné oznámenie za

marenie výkonu súdneho rozhodnutia. Návšteva v novembri 2014 už prebehla bez polície, keď zrejme
pochopila, že syn by s ňou nešiel ani za asistencie polície. Uvedené oznámenia zo strany odporkyne
svedčia o jej sklonoch k klamaniu a vymýšľaniu s úmyslom privodiť mu trestné stíhanie. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa považuje za predčasné, pretože mal počkať na rozhodnutie v konaní vedenomna Okresnom súde Bratislava II. Dokonca rozhodol bez jeho prítomnosti, hoci prejavil záujem cestovať
na súd, aby sa rozhodlo aspoň o rozvode, ale zároveň navrhol súdne konanie v Bratislave. Znalkyňa,
ktorá vypracovala znalecký posudok bola podľa neho zaujatá, pretože je absurdné, aby netolerovala

chorobu dieťaťa, vykonala pohovor s dieťaťom v zlom zdravotnom stave. Z dôvodu choroby maloletý
nechcel so znalkyňou spolupracovať, čo omylom vyhodnotila, že uvedené činnosti neovláda. Preto je
otázne, či posudok je aj objektívny. Vytkol súdu prvého stupňa, že nevyhodnotil dôkazy nahraté na CD,
nevypočul ním navrhnutých svedkov, ktorí by ozrejmili mnohé skutočnosti, ktoré sa udiali v ich byte.
Uviedol,žekolíznyopatrovníkvNovýchZámkochnevidelmaloletého2roky,apretosprávyzaslanésúdu

sú neaktuálne. Poukázal aj na trestné oznámenia, ktoré odporkyňa na neho podala v minulosti, v rokoch
2008 až 2012, v ktorých sú vykonštruované rôzne obvinenia voči jeho osobe, pričom zmanipulovala aj
deti z predchádzajúceho vzťahu, ktoré vypovedali v jeho neprospech. Poukázal na úradné záznamy
ÚPSVaR v Bratislave, v ktorých sa konštatuje zlepšenie po všetkých stránkach v správaní a v osobe
maloletého, a preto by ak by si súd bol vyžiadal správu z Krízového centra Dúha v Bratislave, bolo by
mu zrejmé, že dieťa napreduje.

Navrhovateľ v odvolaní proti uzneseniu, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov,navrholuzneseniezmeniťapriznaťmunavrhovanéoslobodenie.Poukázalnato,žejevedené
konanie o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému synovi, ktorý bol predbežným opatrením
zverený do jeho výchovy, preto okrem nákladov na zabezpečenie svojich potrieb, musí zabezpečovať aj

potreby maloletého dieťaťa. Od 14.10.2013 je práceneschopný, má zdravotné problémy s chrbticou, za
november a december 2014 mu nebolo vyplatené žiadne nemocenské dávky, pominula mu podporná
doba a priemer príjmu za posledných 6 mesiacov mu klesne o 303,90 eura. Je pravdou, že poberal
podporu 378,-- eur mesačne. Od 17.06.2012 po odchode odporkyne zo spoločnej domácnosti zostal
na všetko sám, neprispievala mu na domácnosť, splácal úvery, bol mu zakázaný vstup do bytu,

musel si všetko kúpiť nanovo, čo znamenalo zvýšené výdavky, nielen pre neho ale aj pre maloletého
syna a náklady na lieky. Na znalecký posudok mu peniaze požičala jeho matka a musel ich splácať.
Vypovedal právne zastupovanie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, v konaní na Okresnom
súde Bratislava mu na žiadosť ustanovili v Centre právnej pomoci advokáta.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku nie je
dôvodné a odvolanie proti uzneseniu je dôvodné a preto ho odvolací súd podľa § 220 OSP zmenil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa podaný na súde prvého stupňa 27.06.2012, v ktorom sa

domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a zverenia maloletého P. do jeho výchovy s tým, že matka
bude zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 100,-- eur mesačne, zároveň navrhoval dočasne
zakázať styk matky s dieťaťom. V priebehu konania, na pojednávaní 19.11.2012 zmenil návrh v časti
úpravy styku dieťaťa s matkou tak, aby bol oprávnený stretávať sa v jeho prítomnosti. V návrhu uviedol,
že s odporkyňou uzatvoril manželstvo 04.12.2007, on ako prvé, odporkyňa v poradí druhé manželstvo.

Z ich manželstva sa narodil maloletý P. XX.XX.XXXX. Odporkyňa z predchádzajúceho vzťahu má 2 deti
B. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletú P., nar. XX.XX.XXXX. Problémy v manželstve začali pomerne skoro,
kvôli maličkostiam a nedorozumeniam, po narodení syna sa rozchádzali v názoroch na jeho výchovu
a spoločne strávený čas, prestali si rozumieť po intímnej stránke. Uviedol, že odporkyňa nejaví záujem
o domácnosť, neprispieva finančne a ani na potreby detí. Časť trávi so synom a deťmi odporkyne,

základné potreby detí zabezpečuje sám, k maloletému P. nemá odporkyňa žiadnu citovú väzbu a keďže
s ňou nie je možné komunikovať z dôvodu, že trávi čas na PC a internetových zoznamovacích chatoch,
zdržiava sa mimo domu do neskorých večerných a ranných hodín, dospel k záveru, že manželstvo
je nefunkčné, a preto podal predmetný návrh. Na Okresom súde v Nových Zámkoch pod sp. zn.
7P/195/2012 bolo vedené konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie

maloletého do osobnej starostlivosti a určenie výživného, o návrhu matky na nariadenie predbežného
opatrenia na úpravu styku. Konanie bolo prenesené na Okresný súd Bratislava II. Okresný súd Nové
Zámky uznesením č. k. 7P/195/2012-17 zo dňa 24.07.2012 predbežným opatrením maloletého P. zveril
do osobnej starostlivosti otca s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a matke uložil
povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 26,65 eura do 15 dňa, toho ktorého mesiaca vopred k

rukám otca, zároveň upravil styk matky s maloletým tak, že je oprávnená si vziať maloletého každý
párny víkend v piatok o 16:00 hod. spred bytu otca a syna otcovi vrátiť v nedeľu o 18:00 hod. za tých
istých podmienok je oprávnená vziať si maloletého každý týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod
právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. V priebehu konania podala 03.12.2012 matka návrh nanariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhla uložiť odporcovi povinnosť odovzdať jej maloletého
do starostlivosti a upraviť styk otca s dieťaťom, že si ho môže zobrať každý párny víkend v piatok o 16:00
hod.donedeľu18:00hod.,vstreduod16:00hod.do19:00hod.Návrhmatkynanariadeniepredbežného

opatrenia bol uznesením Okresného súdu Nové Zámky v tomto konaní zamietnutý a rozhodnutie bolo
potvrdené aj odvolacím súdom, Krajským súdom v Nitre. Súd prvého stupňa vo veci nariadil znalecké
dokazovanie, vypočul svedkov B. A., bývalého manžela odporkyne, M. I., matku navrhovateľa, zadovážil
do spisu správy zo šetrenia pomerov na strane matky i zo strany otca, správy z materskej škôlky,
správy od ošetrujúceho lekára navrhovateľa, oboznámil sa s vyšetrovacím spisom ČVSORP909/OVK-

NZ-2013, úradným záznamom z pohovoru s navrhovateľom z 18.11.2013 a maloletým 03.01.2014,
kópiou znaleckého posudku týkajúceho sa psychologického vyšetrenia odporkyne a jej detí B. a P.
vypracovaný v trestnom konaní, správnou zo zdravotného strediska Bratislava od ošetrujúcej lekárky
maloletého dieťaťa, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, nariadil znalecké
dokazovanieznalkyňouO..K..Nazákladevykonanéhodokazovaniavovecirozhodoltak,žemanželstvo
účastníkov konania rozviedol majúc za to, že je trvalo a vážne rozvrátené a vzhľadom na výsledky

vykonaného dokazovania zveril maloletého do starostlivosti matke, otca zaviazal výživným sumou 50,--
eur mesačne a upravil styk otca s dieťaťom tak ako je uvedené vyššie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k
dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Pri svojom rozhodovaní súd vždy prihliadne
na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.)
a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného

prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a
pod.). Preto je potrebné, pokiaľ ide o zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti, zistiť najmä to, ktorý
z rodičov je vzhľadom na záujem mal. dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o mal.
dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho
sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti oň. Pre uvedený záver preto musí mať spoľahlivý

podklad vykonaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov,
ako aj prostredie, v ktorom rodičia žijú. Rovnako tak so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa
musí venovať i náležitú pozornosť názoru mal. dieťaťa, s ktorým rodičom by po rozvode manželstva
rodičov chcelo naďalej zostať žiť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení
vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne
a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na

uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj
ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne
ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičovobmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru
všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti
rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so

zreteľomnaokolnostikonkrétnehoprípadusúprospešnéprevšestrannývývojdieťaťa.Preurčenievýšky
výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje,
že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá

bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac,
súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do
úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V danej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci sa zhora uvedenými zásadami a princípmi
riadil, pričom v tomto smere dôsledne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho

aj správne právne závery. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu s vyčerpávajúcim odôvodnením
napadnutého rozsudku v týchto častiach, ním uvádzané dôvody duplicitne opakovať nebude a využil
postup podľa § 219 ods. 2 OSP a obmedzil sa len na skonštatovanie ich správnosti. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že niet sporu o tom, že manželstvo účastníkov
konania je trvalo a vážne rozvrátené, keď navrhovateľ s odporkyňou nežijú v spoločnej domácnosti od

19.07.2012, kedy otec so synom odišiel k svojej matke a navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti spolu so svojimi deťmi z predchádzajúceho manželstva B. a P. A.. Od uvedenej dobe sa v
podstate matka s maloletým Roman nestretáva, maloletý bol predbežným opatrením Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 24.07.2012 zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že bol upravený styk matky
s dieťaťom. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, správy zo šetrenia, správ kolízneho

opatrovníka a vyjadrení účastníkov konania styk matky so synom sa nerealizoval, podľa tvrdenia
navrhovateľa najmä z dôvodu, že ju dieťa odmieta. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvého stupňa v tom, že vzhľadom na závery o charakterových a povahových vlastnostiam
navrhovateľa uvedených v posudku a skutočnosť, že maloletý je vo veku 6 rokov, kedy ešte potrebuje
starostlivosť a prítomnosť matky, ktorá sa o neho od narodenia riadne starala, je dôvodné, aby bol v

starostlivosti odporkyne. Tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa v roku 2012, v čase podania návrhu,
nevenovala dostatočnú starostlivosť dieťaťu, pretože trávila čas na počítači či internetových portáloch,
nebolo preukázané. Je nesporné, že účastníci mali medzi sebou nedorozumenia, pre ktoré sa rozišli
a žili oddelene. To, že odporkyňa nekonala v súlade s predstavami navrhovateľa ešte nepreukazuje,
že nie je schopná sa o dieťa dostatočne a spoľahlivo postarať. Tieto skutočnosti neboli preukázané

ani v konaní pred súdom prvého stupňa, naopak, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
navrhovateľ vyvíjal snahu, ovplyvňovaním aj bývalého manžela odporkyne, narušiť jej vzťahy aj s mal. P.
a P.. Takéto správanie navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu korešponduje s hodnotením osoby
navrhovateľa znalkyňou, o jeho dominantnosti, direktívnosti, nepripúšťaním kompromisov a sklonom
manipulovať s inými. Takáto výchova nie je v záujem maloletého dieťaťa, najmä ak sa už u neho prejavili

skony k sociálnej izolovanosti a strach slobodne, v prítomnosti navrhovateľa vysloviť svoje názory. V
konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a
starostlivosť o dieťa, riadne sa stará aj o 2 deti z predchádzajúceho manželstva a ďalšie dieťa, ktoré sa
jej narodilo v priebehu konania. K návrhu navrhovateľa v odvolaní na prerušenie predmetného konania
do právoplatného skončenia konania pred Okresným súdom Bratislava II odvolací súd dodáva, návrh nie

je dôvodný, pretože v konaní pred OS Bratislava II sa riešia vzťahy iba do rozvodu manželstva, a v tomto
konaní po rozvode manželstva, teda už do budúcnosti. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na zhoršenie
vzťahov medzi odporkyňou a synom od decembra 2014, kedy mala prísť za ním a stretnutie a dieťa
malo reagovať negatívne, jej odmietaním, odvolací súd dodáva, že je pochopiteľné, ak je dieťa dlhodobo
izolované od normálneho kontaktu s rodičom, nežije s matkou v spoločnej domácnosti, nestretáva sa s

ňou a je pod vplyvom otca, manipulované proti matke ako vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, že
jehoprejavyvočimatkenemusiabyťpozitívne.Zošetreniaupsychológaatiežkolíznehoopatrovníkaale
vyplýva, že pokiaľ dieťa nebolo v prítomnosti otca a bola mu navedená atmosféra, či už prostredníctvom
fotiek alebo rozhovoru, ktorá mu pripomenula spolužitie s matkou a súrodencami, dieťa reagovalo
pozitívne. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že výchovné prostredie u odporkyne bude pre dieťa

pozitívne, pričom dôležité je najmä to, že dieťa bude v uvoľnenej atmosfére, bude môcť prejavovať
pocity, ktoré v skutočnosti cíti a prežíva, bez strachu a manipulovania. Odvolací súd nespochybňuje
záujem navrhovateľa o maloletého P., ani to, že dieťa sa aj jeho zásluhou vyvíja a napreduje primerane
svojmu veku. Z vyjadrení a konania navrhovateľa je zrejmé, že má záujem byť s dieťaťom v čo najširšomrozsahu, preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že aj vzhľadom na postoj
otca k maloletému dieťaťu je dôvodné upraviť jeho styk v rozsahu, aby mu bolo umožnené zachovať
vzájomné kontakty, tieto ďalej prehlbovať a rozvíjať. V ďalšom období bude dôležité, aby sa obaja rodičia

správali k maloletému zodpovedne, neprenášali svoje vzájomné výhrady na dieťa, aby dieťa vzhľadom
aj na to, že bolo dlhý čas odlúčené od matky, zvládlo toto prechodné obdobie v kľudnom prostredí,
aby sa adaptovalo na nové prostredie a zároveň aby prežívalo pozitívne nálady a pocity jednak počas
realizácie styku s odporcom ale aj po skončení styku, keď sa vráti do výchovného prostredia k matke.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo všetkých jeho
výrokoch podľa 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov. Odvolací sú po prejednaní veci dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
súdu prvého stupňa nie je vecne správne, a preto uznesenie zmenil výrokom uvedeným v enunciáte

tohto rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že navrhovateľ je dlhodobo
práceneschopný a poberá len dávky, resp. bol poberateľom dávok, vyplácaným z nemoci a počnúc
decembrom 2014 mu uplynula podporná doba. Z príjmu tvoreného nemocenskými dávkami v sume
303,90 eura aj vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná existencia iného majetku navrhovateľa, býva
u svojej matky, je dôvod na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navyše, z uvedenej sumy je povinný

prispievať aj na výživu mal. P. sumou 50,-- eur mesačne. Po odčítaní tejto sumy mu zostane na krytie
jeho potrieb suma okolo 250,-- eur. V predmetnom konaní navrhovateľa zaťažuje nielen poplatková
povinnosť za podaný návrh, ako uvádza súd prvého stupňa, ale aj náklady znaleckého dokazovania,
ktorých výška, podľa názoru odvolacieho súdu, zatiaľ presahuje schopnosti a možnosti navrhovateľa, a
preto odvolací súd uzavrel, že návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov navrhovateľa je daný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.