Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Saz/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201241
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľa: J.

L. J., M.. XX.XX.XXXX F. L., P., P. Š. U., P. M., B. U. L., L. F. - P. F., Ž., C. - U. Č.. XXXXXXX-XXX,
U. A. U. F. S. F. L. L., L. Č. W. T., G. P. /. Q. G. E. J. Č. R., P., A. Č. L. U. U. XXX/XX, XXX XX Ž.,
P. D. (Ď. C. „.), zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti
odporcovi:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,Migračnýúrad,Pivonkovául.č.6,81272Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-122-14/PO-Ž-2014 zo dňa 26.06.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. ČAS:MU-122-14/PO-Ž-2014 zo dňa 26.06.2014 v časti o
neudelení azylu navrhovateľovi.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-122-14/PO-Ž-2014 zo dňa 26.06.2014 odporca podľa ustanovenia
§13ods.1zákonač.480/2002Z.z.oazyleaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a
a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca v odôvodnení uviedol, že dňa 01.04.2014 bol navrhovateľ v zmysle Dublinského dohovoru
vrátený z územia M. z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Navrhovateľ podľa
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR dňa

20.07.2012 pred pracovníkmi G. J. U. W.. Z U. A. G. M. F. navrhovateľ dňa 10.10.2012 svojvoľne odišiel.
Odporca z toho dôvodu zastavil konanie vedené pod ČAS: MU-439/PO-Ž-2013 podľa ustanovenia § 19
ods. 1 písm. f/ zákona o azyle.

Navrhovateľ bol dňa 19.09.2013 v zmysle Dublinského dohovoru vrátený z územia Š. z dôvodu, že na
konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Z U. A. D. navrhovateľ dňa 21.10.2013 svojvoľne odišiel.
Odporca z toho dôvodu zastavil konanie vedené pod ČAS: MU-429/PO-Ž-2013 podľa ustanovenia § 19
ods. 1 písm. f/ zákona o azyle.

Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ počas vstupného pohovoru uviedol, že v
roku 2007 ukončil štyri triedy základnej školy. Po skončení školy pracoval od roku 2007 do roku 2010

ako čašník v reštaurácii. V roku 2010 mu zomrela matka a preto sa rozhodol spolu s dvoma sestrami,
že opustia krajinu pôvodu. Odišli do E., kde bývali v meste B. v utečeneckom tábore. O udelenie azylužiadal z dôvodu, že potrebuje ochranu, pretože trpí. Jeho klan je minoritný, ktorý nemá ani vodcu, ani
člena v parlamente, ktorý by im pomohol. Jeho rodičia boli zabití a on potrebuje humanitárnu ochranu.
Žiadal o získanie vzdelania, dokumentov a práce na Slovensku. V prípade návratu do krajiny pôvodu

sa bojí ľudí, ktorí zaútočili na jeho rodičov.

Odporcavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,ževšetkyskutočnostiuvedenénavrhovateľom
boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná
v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“
zo dňa 4.3.1996.

Odporca nepovažoval osobu navrhovateľa za dôveryhodnú a hodnovernosť jeho tvrdení výraznou

mierou spochybnil, pretože pri prvom pohovore v roku 2012 ako jeden z dôvodov svojej žiadosti uviedol,
že jeho otec bol v roku 2009 zabitý príslušníkmi hnutia Al-Shabaab potom, čo odmietol spolupracovať
s nimi. Vo vstupnom pohovore v roku 2013 a 2014 však uviedol, že otca zabili príslušníci kmeňa W.,
a to v roku 2007, pretože sa chceli zmocniť ich domu. V roku 2012 navrhovateľ uvádzal, že z krajiny
pôvodu vycestoval v roku 2012 do mesta B., odkiaľ do mesta B. za svojimi sestrami, ktoré do E. prišli

už v roku 2010. V konaní v roku 2013 a 2014 však uviedol, že do E. odišiel v roku 2011 spoločne so
svojimi sestrami. Počas pohovoru v roku 2013 uviedol, že so svojou manželkou sa spoznali vo Š. a R.,
kam prišla na dovolenku. Vo výpovedi z roku 2014 vyplýva, že sa s manželkou spoznali v meste B., kam
prišla pozrieť svoju rodinu v utečeneckom tábore. Navrhovateľ následne po priestore na vyjadrenie sa k
rozporom, uviedol, že to, čo uvádzal v konaní v roku 2012 nie je pravda, pravda je to, čo uvádza dnes.

Odporca napriek tomu, že nepovažoval navrhovateľa za dôveryhodnú osobu, pristúpil ku skúmaniu, či
dôvody jeho súčasnej žiadosti spĺňajú kritéria prenasledovania a dospel k názoru, že nesplnil podmienky
pre udelenie azylu na území SR.

Z výpovede navrhovateľa odporca vyvodil, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom
zo strany polície, armády, či iných zložiek štátu. Navrhovateľ sám uviedol, že nikdy nečelil žiadnemu

trestnému konaniu. Odporca z toho vyvodil, že navrhovateľ objektívne nebol vystavený žiadnemu
prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia a ani
sa politicky neangažoval.

Navrhovateľ zakladal svoju žiadosť na prenasledovaní neštátnymi aktérmi - Al- Shabaab a W.
Navrhovateľovamatkasastalaobeťoubombovéhoútoku,ukrytejvsmetnomkoši,ktorávybuchlavčase,

keď upratovala na ulici. Vtedy sa navrhovateľ začal obávať, že by sa aj on mohol stať obeťou ich útokov.
Odporcaktejtoskutočnostidodal,ženešlooútok,ktorýbybolnasmerovanývočinavrhovateľovejrodine.
Al - Shabaab sa zameriavajú na vládnych úradníkov, pracovníkov AMISOMu, občanov, ktorí pracujú pre
medzinárodné organizácie a občanov, ktorých považujú za špiónov. Navrhovateľ však nikdy nepracoval
pre vládu, ani nevykonával vojenskú službu a nebol ani príslušníkmi Al - Shabaab označený za špióna.

Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe informácií spoločnej R.-M. misie v apríli a máji
2013, klanová ochrana v L.Š. už nie je dôležitá, pretože tu nie sú žiadne klanové milície. V L. neexistujú
nijaké s klanom súvisiace konflikty. Nepotvrdilo sa, že by boli príslušníci menšinového klanu v P. nejakým
spôsobom prenasledovaní. Odporca nevyhodnotil útok na otca navrhovateľa príslušníkmi kmeňa W.
za perzekúciu, ale za majetkový spor, ktorý sa skončil smrťou otca navrhovateľa. Prostredníctvom

citovaných správ odporca poukázal na nezákonné konfiškácie a zaberanie pôdy v P..

Odporca dodal, že neexistoval žiadny relevantný dôvod na opustenie Ugandy, ktorá poskytovala určitú
formu ochrany. Vychádzal z vyjadrenia navrhovateľa, ktorý vycestoval z Ugandy, lebo mu teta povedala,
že on je muž a mal by ísť pracovať a zarobiť nejaké peniaze, aby tým pomohol svojej rodine. Odporca
v napadnutom rozhodnutí posúdil aj možnosť poskytnúť azyl z humanitných dôvodov.Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil
podmienkypreposkytnutiedoplnkovejochranyazdôvodu,ženiejemožnévylúčiť,žebynebolohrozený
jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo

vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa odporca využil informácie z odboru dokumentaristiky a
zahraničnej spolupráce Č. p.: MU-ODZS-2014/000152-012 z 28.03.2014, MU-ODZS-2014/000152-008
z 21.03.2014, MU-ODZS-2013/000039-052 z 22.10.2013 a MU-ODZS-2013/000039-054 z 18.10.2013.

Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o neudelení azylu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej

splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že o udelenie azylu na území
SR žiadal z dôvodu obáv pred Al - Shabaab a pred majoritným kmeňom W.. Uviedol, že má osobnú
skúsenosť s cieleným fyzickým násilím.

Navrhovateľ vyhlásil, že sa nikdy opravného prostriedku nevzdal, s rozhodnutím nesúhlasí a nie je
si vedomý, že by podpísal akýkoľvek dokument, v rámci ktorého by vyjadroval súhlas so závermi

napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľ svoj opravný prostriedok odôvodňoval tým, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
na posúdenie veci a rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľvosvojomopravnomprostriedkupredtým,akopristúpilkukonkretizáciidôvodovopravného
prostriedku, uviedol svoj stručný profil.

V opravnom prostriedku navrhovateľ po citovaní ustanovení zákona o azyle, Správneho poriadku
uviedol, že svoju azylovú žiadosť zakladal predovšetkým na obavách súvisiacich s jeho postavením ako
príslušníka minoritného kmeňa.

Podľa navrhovateľa odporca mal posudzovať jeho žiadosť o udelenie azylu minimálne v rozsahu
uvedených skutočností, ako aj v rozsahu stanovenom § 19a zákona o azyle, s ohľadom na informácie

dostupné z jeho činnosti.

Navrhovateľ mal obavy pred prenasledovaním, spočívajúcom v použití fyzického alebo psychického
násiliazostranyAl-ShabaabamajoritnéhokmeňaW.,t.j.neštátnehoaktéra.Poukázalpritomnasprávy:

- UNHCR, International Protection Considerations with Regard to people fleeing Southern and Central
Somalia, 17. január 2014, HCR/PC/SOM/14/01, dostupné na www.refworld.org/docid/52d7fc5f4.html

- Operational Guidance Note Somalia, September 2013, www.ukba.homeoffice.gov.uk/sitecontent/
documents/policyandlaw/countryspecificasylumpolicyogns/somaliaogn?view=Binary)

Odporca svojim podaním zo dňa 26.08.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa.
Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že správne dospel k
názoru, že navrhovateľovi sa nepodarilo opodstatniť svoje obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu

do P.. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa
ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len
O.s.p.) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia

ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
potvrdiť ako vecne správne.Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina

základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika
viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

Podľa názoru krajského súdu je predloženie predtlačeného formulára v konaní účastníkovi za účelom
preberania (doručenia) vydaného rozhodnutia správnym orgánom správne. Avšak, ak je takéto
doručovanie cez formulár spojené súčasne s upozornením na vzdanie sa práva podať opravný

prostriedok bez možnosti pripustenia voľby, že by sa účastník mohol v rovnakom formulári pri preberaní
rozhodnutia svojho práva nevzdať, tak takáto nerovnováha vyvoláva v zmysle základných pravidiel
konania (§ 3 Správneho poriadku, konkrétne § 3 ods. 1 veta druhá v spojení s odsekom 2), ktoré
sa v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (najmä rozsudky sp. zn. 1So
41/2012a1Sžr68/2012)vzťahujúprimeraneajnaosobitnékonania,oprávnenúpochybnosť,čiskutočne

išlo zo strany účastníka išlo o slobodný prejav vôle. Z toho dôvodu krajský súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu.

Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu
v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o
udelenie azylu zo dňa 07.04.2014 tým, že potrebuje pomoc, lebo trpí. Jeho klan je minoritný, jeho rodičia

sú zabití a on potrebuje humanitárnu ochranu. Zároveň žiadal o získanie vzdelania a dokumentov na
prácu. Všetkým týmto skutočnostiam odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem
výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.l. 45-69 administratívneho spisu), ktorých
podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia
odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých

dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu
podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených
v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon
o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov

(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe
- navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený.
Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného
postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky
udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo

preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa oudelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a
Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej
stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle.

Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v
zmysle zákona o azyle, je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa
zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych
orgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Navrhovateľ
síce uviedol, že jeho matku zabili príslušníci Al - Shabaab, ale v tomto prípade nešlo o cielený útok

voči jeho rodine, ale k výbuchu smetného koša na ulici, kde jeho matka upratovala. Tomu nasvedčuje
aj samotné tvrdenie navrhovateľa, ktoré prezentoval v správnom konaní.

Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu
javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako
neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie
azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa

nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle.

V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o
postavení utečencov a zo zákona o azyle.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť záver, že by z dôvodu klanovej príslušnosti L. zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu. Okrem
jedného prípadu, keď ho v škole mal zbiť jeden príslušník majoritného kmeňa W., sa mu nič iné nestalo.
Navrhovateľ tvrdil, že v roku 2007 jeho otca zabili príslušníci kmeňa W., ale ani tento incident nesúvisel s
ich klanovou príslušnosťou, ako sám navrhovateľ uviedol, bolo z dôvodu, že sa chceli zmocniť ich domu.

Sám navrhovateľ poukázal na všeobecné násilné praktiky tohto kmeňa pri získavaní budov. Napriek
tomu odporca venoval náležitú pozornosť skúmaniu otázok kmeňovej príslušnosti v P. a za tým účelom si
zaobstaral aj potrebné podklady (č.l. 64-68 a 45-48 administratívneho spisu odporcu). Z toho dôvodu sa
krajský súd s námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa postavenia menšinových kmeňov, nestotožňuje.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom

prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keď
v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil.

Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného
zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, za dôvodné. Námietky navrhovateľa
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal.
Odporca riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí
o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa
ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle.

Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne

výhrady a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne
potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešní a nemalipreto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.