Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/127/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213917
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113213917.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: Y.
Š., W.. XX. X. XXXX, F. Q. XXX, XXX XX Q., zastúpenej JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, so
sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska
2, 040 01 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom ul.
Němcovej 22, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice,
sp. zn. 2C 577/2012 zo dňa 19. 1. 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom Alžbetina 41, sp.zn. 2 C 577/2012
zo dňa 19. 1. 2012.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré predstavujú náklady právneho
zastúpenia vo výške 506,78 Eur a tieto zaplatiť priamo na účet právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr.
Danielovi Boľanovskému, advokátovi v Prešove, Slovenská 69 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške
99,58 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa dňa 14. 5. 2013 doručila návrh, ktorým žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný
Arbitrážnym súdom v Košiciach sp. zn. 2 C 577/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorým bola
zaviazaná do 5 dní od doručenia zaplatiť žalovanému 41,16 EUR a trovy rozhodcovského
konania 276,00 EUR, alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal.
Žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom konaní uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu sa zakladá
na rozhodcovskej doložke v časti XV. VPP, v zmysle ktorých určil na prejednanie všetkých sporov z
poistnej zmluvy Arbitrážny súd v Košiciach. Pohľadávka uplatnená v konaní mala vzniknúť z poistnej
zmluvy č. 4XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 27. 9. 2007. Uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
uzatvorenou medzi ňou a žalovaným. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, k takému
jednaniu so žalovaným nedošlo. Ide výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy a sám žalovaný
opakovane uvádza, že časť XV. VPP je súčasťou poistenia. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
27. 9. 2007 vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola zrušená listom žalovaného zo dňa 9.
6. 2008, ktorým oznámil, že došlo na základe žiadosti žalobkyne v tomto konaní k zániku poistenia ku
dňu 28. 7. 2009. Súčasťou zániku zmluvy bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého
nevyplýva ani preplatok, ani nedoplatok, teda vykazuje nulový zostatok.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanej žalobe uviedla, že žalovaný
si voči žalobkyni uplatňoval na Arbitrážnom súde Košice nárok na peňažné plnenie vo výške 41,16 EUR
spolu s príslušenstvom. V uvedenej veci vydal Arbitrážny súd Košice dňa 19. 1. 2012 v skrátenom konaní,

bez možnosti žalobkyne (žalovanej v konaní pred Arbitrážnym súdom Košice) vyjadriť sa k žalobe,
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/577/2012. Žalobkyňa Rapid life životná poisťovňa, a. s. v skrátenom
konaní rovnako nepreukázala výšku vynaložených nákladov na uzatvorenie poistnej zmluvy. Žaloba
podaná na Arbitrážnom súde Košice, na základe ktorej bol vydaný Rozhodcovský rozsudok sp. zn.
2C/577/2012 nebola podaná riadne, keďže nespĺňa predpísané náležitosti podľa Rokovacieho poriadku,
a to najmä podpis žalobcu, resp. v danom prípade splnomocneného zástupcu. Právny zástupca uvedený
v listine označenej ako žaloba, nielen že nie je advokátom, ale ani k listine označenej ako žaloba
nepripojil svoj vlastnoručný podpis. Takéto podanie s náhradou originálu podpisu jeho tlačiarňou tlačenou
podobou, ktoré osobne nevykonala osoba na takýto úkon splnomocnená, nie je možné považovať za
právny úkon, ktorý by smeroval k začatiu konania vo veci samej. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa za
to, že takéto podanie nie je žalobou nielen v zmysle rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice, ale
ani v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a teda nemá jeho procesnoprávne účinky pre neprípustné
nahradenie originálu podpisu uvedeného zástupcu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, vyjadrená vo Všeobecných poistných podmienkach, ktorá mala založiť legitimitu
pre konanie na rozhodcovskom súde, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa, ako spotrebiteľ, osobitne nevyjednala a nemala
na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok
odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovský súd pritom v zmysle časti XV., bodu 2 mal byť podľa potreby vytvorený od
prípadu k prípadu tromi fyzickými osobami, poverenými poisťovňou, teda oprávneným, pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút
rozhodcovského súdu. Takéto dojednanie vzbudzuje pochybnosti aj o objektívnosti rozhodcovského
súdu, keď rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní, pričom však lehota na podanie odporu
bola určená na 5 dní (čo je iba 1/3 lehoty na podanie odporu podľa Občianskeho súdneho poriadku)
a podmienkou na prihliadnutie na odpor je zaplatenie súdneho poplatku. Uvedené procesné pravidlá
rozhodcovského súdu podstatným spôsobom znevýhodňujú žalobkyňu ako spotrebiteľa. Aj priznaná
výška trov je mnohonásobne vyššia, ako by bola náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného
rozkazu. Naviac, právny zástupca, JUDr. Ľubica Dribňáková, nie je advokátom. Aj z uvedeného dôvodu
nie je možné priznať žalobcovi náhradu paušálnych trov právneho zastúpenia vo výške 120,00 Eur.
Rozhodcovskú doložku považuje žalobkyňa za neprimeranú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností
v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä s §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Absolútne neplatná, neprijateľná rozhodcovská
doložka spôsobuje, že spotrebiteľ je ňou viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcom, viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu
poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V danej veci ide o neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a tým, že spôsobuje nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, ako aj to, že v
samotnom konaní pred Arbitrážnym súdom Košice jej bolo odňaté právo riadne a včas sa oboznámiť
s vecou, ako aj možnosť riadne sa vyjadriť ku skutočnostiam uvádzaným v žalobe. Týmto konaním,
kde žalobkyňa nemohla podať žalobnú odpoveď, vyjadrenie alebo inak sa obhajovať a brániť svoje
záujmy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Preto žiadala žalobkyňa
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, sp. zn.
2C/577/2012 zo dňa 19. 1. 2012, zrušiť.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že charakter tohto konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a všeobecnému súdu v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný pred
rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať, či hodnotiť dokazovanie vykonané pred
rozhodcovským súdom. Napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal podliehať súdnemu prieskumu iba
z hľadiska § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. 244/2002 Z. z. s tým, že súd v takomto konaní má len
preskúmavať, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania nevybočoval z medzí predvídaných
v § 40 ods. 1 písm. a) - i) zák. 244/2002 Z. z. Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je
potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zák. 244/2002 Z. z.
Zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie

zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených
v § 40 ods. 1. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na základe predložených
podkladov, z tohto dôvodu neobstojí námietka žalobkyne, pretože takýto postup je bežný a zaužívaný pri
skrátenej forme konania. Z podanej žaloby však nie je zistiteľná základná právne významná skutočnosť,
kedy rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni, či sa zachovala prekluzívna 30 dňová lehota
na podanie žaloby a tiež nie je zistiteľné, či žalobkyňa podala proti doručenému rozhodcovskému
rozsudku opravný prostriedok, či a kedy sa tak stalo. Podľa názoru žalovaného naďalej je daná
prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pričom všeobecný súd v tomto
konaní nemá založenú príslušnosť v danom spore konať a rozhodovať pre nedostatok podmienky
konania. Túto skutočnosť považuje za právne významnú, lebo rozhodcovské konanie začalo skôr,
je preukázané jeho pokračovanie v prípade podania odporu žalobkyňou, preto je daná prednosť
kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným zo zákona a všeobecný súd takto nemá
založenú príslušnosť konať a rozhodovať pre nedostatok podmienky konania. Z tohto dôvodu vzniesol
námietku podľa § 106 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. s návrhom na zastavenie konania alebo prerušenie
konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý začal konať ako prvý. Pokiaľ ide o
rozhodcovskú doložku, žalovaný poukázal na to, že súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej so
žalobkyňou dňa 27. 9.007 č. 4049690471 boli aj VPP zo dňa 21. 5. 2007, ktoré žalobkyňa podpísala
a tiež Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007, pričom podľa bodu 2 týchto dojednaní
bola dojednaná aj rozhodcovská doložka, ktorá bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac pre
svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP a to práve z dôvodu,
aby bola zrejmá aj žalobkyni ako účastníkovi zmluvného vzťahu, aby si ich žalobkyňa všimla a venovala
náležitú pozornosť. Žalobkyňa mala dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP, podpísať
Osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z podpisu vyplývajúce
ust. čl. XV., alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila použitie ust. čl. XV. VPP,
avšak jej poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Je preto nesprávne tvrdenie žalobkyne, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pre ktorý dôvod by mala byť neprijateľná, pretože
táto bola individuálne dojednaná a je teda platná. Na základe žiadosti žalobkyne doručenej 1. 6. 2009,
došlo k zániku poistenia dňom 28. 7. 2009 s vyrovnanou bilanciou poistného. Žalovaný podal dňa
2. 1. 2012, na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni, na vymoženie pohľadávky podľa časti
XVII. ods. 7a VPP zo dňa 21. 5. 2007. Pohľadávku vyčíslil na sumu 41,16 Eur a táto zodpovedala
nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred rozhodcovským
súdom teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný
vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy v súlade s čl. XVII. bod 7a VPP po
zániku poistného vzťahu na žiadosť žalobkyne. Skutočnosť, kedy si uplatnil žalovaný túto pohľadávku je
limitovaná zákonnými ustanoveniami, ako aj zmluvne dohodnutými ustanoveniami o predĺženej lehote na
uplatnenie pohľadávky podľa čl. XVII. bod 7c VPP. Existencia pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom
konaní preto neovplyvňuje jej nezapočítanie pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané
ani na osobitné písomné alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ust. VPP
totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávku a o podstate a výške pohľadávky bola žalobkyňa
ako klient upovedomená finančným agentom podľa záznamu o požiadavkách a potrebách klienta. Pri
zániku poistenia žalovaný zaslal žalobkyni ako poistníkovi oznámenie o zániku poistenia, obsahujúce
bilanciu poistenia. Oznámenie o bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať
aj zánik od poistného odlišnej pohľadávky podľa časti XVII. ods. 1a VPP.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, poistnou zmluvou č. 4049690471 zo dňa 27. 9.
2007, oznámením o zániku poistenia zo dňa 9. 6. 2009, návrhom na začatie konania pred Arbitrážnym
súdom v Košiciach zo dňa 2. 1. 2012, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom,
rozhodcovským rozsudkom 2C/577/2012 zo dňa 19. 1. 2012 a ďalšími listinami a
zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Dňa 27. 9. 2007 žalovaný potvrdil návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. 4049690471, ktorý podpísala
žalobkyňa so sprostredkovateľkou poistenia p. U.É. V. dňa 27. 9. 2007 so začiatkom poistenia odo
dňa 28. 9. 2007, dojednaného na 26 rokov a zároveň žalobkyňa zaplatila prvé poistné vo výške 440,00
Sk. Žalobkyňa dňa 1. 6. 2009 podala žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy, ktorú uzatvorila 27. 9. 2007, na
čo žalovaný reagoval oznámením o zániku poistenia zo dňa 9. 6. 2009 s tým, že jej oznámil, že dňom
28. 7. 2009 o 00.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka. Zároveň
uviedol konečný stav finančného plnenia ku dňu zániku poistenia a vyrovnanú bilanciu poistného.

Dňa 4. 1. 2012, ako to vyplýva z kópie spisu 2C/577/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach, žalovaný
doručil žalobu o zaplatenie 41,16 Eur na Arbitrážnom súde v Košiciach s odôvodnením, že tento nárok
je v režime podľa VPP v časti XVII. ods. 7a a podľa časti XV. vzájomné spory sa prejednávajú podľa
zák. 244/2002 Z. z. a rozhodcovská doložka odkazujúca explicitne na časti XV. VPP bola samostatne
dohodnutá v rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú umiestnené ako samostatný a
technický oddeliteľný text na poslednej strane poistných podmienok, pričom v tomto konaní žalobkyňa
mala možnosť osobitné dojednania nepodpísať bez toho, aby to malo vplyv na ostatný obsah jej
poistného vzťahu, nebola nijako donucovaná akceptovať aj rozhodcovskú doložku a bolo jej umožnené
odmietnuť, resp. ovplyvniť dojednanie o jurisdikcii rozhodcovského súdu. Žalobkyňa dňa 14.05.2013
doručila návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku AS Košice sp. zn. 2C/577/2012.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c, j zák. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe,
môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 citovaného zákona ods. 1, 2, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h)
možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu,
dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však
do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku podala žalobu o jeho zrušenie, pričom je aj splnená podmienka dôvodu na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd podľa § 40 ods. 1 písm. c), keď
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. j)
keď pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že sú tu dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku s
poukazom na § 40 ods. 1, písm. c) o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nebola platne
dojednaná, nebola individuálne dojednaná, naviac rozhodcovské konanie trpí neodstrániteľnou vadou,
je preto nezákonné, neplatné, pretože žaloba nebola podpísaná, je podpísaná naskenovaným podpisom
JUDr. Dribňákovej, avšak nie je pripojená plná moc. V rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená
rovnosť účastníkov, bola tu daná veľmi krátka lehota pre podanie odporu. V rozhodcovskom konaní
žalobca ani nepreukázal vznik skutočných nákladov, len sa odvoláva na sadzobník. Tiež uviedla, že
pri uzatváraní tejto poistnej zmluvy jej poisťovacia agentka v podstate nič k zmluvným podmienkam
nepovedala, len toľko, že keď bude chcieť zrušiť túto zmluvu, že nedostane našporené peniaze.
Táto pani vošla k nej do domu a ponúkala jej uzavretie takejto zmluvy, keď jej začala rozprávať o
tom, že aká je dnešná doba, aké sú prípady, tak žalobkyňa sa nakoniec dala nahovoriť. Poisťovacia
agentka jej povedala len o tom, že bude šporiť a koľko dostane. Viac jej k zmluvným podmienkam
nepovedala. Neobjasnila časť na zmluve označenú ako Osobitné zmluvné dojednanie, len ukazovala, tu
mi podpíšte....., tu mi podpíšte..... tu mi podpíšte. Tak žalobkyňa podpisovala. O rozhodcovskom konaní
nič nevravela, to sa žalobkyňa dozvedela po prvýkrát až keď jej došiel rozhodcovský rozsudok. Takisto
nebola žiadna zmienka o rozhodcovskej doložke. Keď žalobkyňa zrušila poistnú zmluvu, tak jej došlo
ešte zúčtovanie, všade bola nula a na záver, že žalobkyni prajú pekný život. Žalobkyni potom došiel
rozsudok z Arbitrážneho súdu. Žalobkyňa ani nevie, čo je to za súd, nechápe rozdiel medzi týmto súdom
a okresným súdom.

Pani U. V. ako svedkyňu nebolo možné vypočuť, keďže dňa 9. 10. 2011 zomrela.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 4 r), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy
ku škode spotrebiteľa.

Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenie rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn.
2C/577/2012 zo dňa 19. 1. 2012, s poukazom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila
so žalovaným dňa 27. 9. 2007 a dňa 1. 6. 2009 požiadala o jej zrušenie, ktoré žalovaný akceptoval
listom zo dňa 9. 6. 2009 a oznámil jej, že dňom 28. 7. 2007 došlo k zániku poistenia. Zároveň jej zaslal
vyúčtovanie poistného, kde je definovaná vyrovnaná bilancia poistného. Žalovaný si uplatnil nárok na
zaplatenie sumy spočívajúcej z nákladov na uzatvorenie zmluvy.

Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou pri
uzatváraní poistných zmlúv a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania zohľadnil všetky svoje náklady
a nie je možné ich od žalobkyne teraz požadovať, a to náklady, ktoré údajne zodpovedajú nákladom
žalovaného na uzavretie poistenia. Tieto náklady ani v žalobnom návrhu presne nešpecifikoval, pričom
administratívne náklady žalovaného ako dodávateľa služby nemôžu byť na ťarchu spotrebiteľovi. Ďalej
namietala platnosť rozhodcovských doložiek v poistnej zmluve, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto sú neprijateľné a vo svojich dôsledkoch
predstavujú výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľa a spotrebiteľa, keď nie súd,
ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka
súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ
nepoukáže na jej nekalosť.

Z obsahu poistnej zmluvy, ktorú podpísala žalobkyňa dňa 27. 9. 2007 č. XXXXXXXXXX v časti XV. VPP
je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom tohto dojednania je, že všetky vzájomné
spory a nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom podľa
zák. 244/2002 Z. z. podľa štatútu rozhodcovského súdu a jeho rokovacieho poriadku. Na konci VPP je
ako osobitné dojednanie pod č. 01/2007 k poistnej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka pod bodom
2, podľa ktorej poistník aj poisťovňa spoločne vyjadrujú a každý zároveň svojim podpisom samostatne
vyjadruje svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktičnosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v

zmysle XV časti týchto VPP a toto chápu ako rozhodcovskú doložku. Na základe tohto dojednania AS
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/577/2012, prijal svoju právomoc a príslušnosť vo veci
konať a vyslovil záver, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, lebo ide o typ sporu, ktorý
je možné v rozhodcovskom konaní prejednať, ak bola v danej veci medzi účastníkmi uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva. Vychádzal z čl. XV. predložených VPP, v ktorom poisťovňa určila na prejednanie
všetkých sporov AS Košice a ďalej z osobitného dojednania, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská
doložka je podpísaná poistníkom s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku
podpísať, ale mal možnosť túto zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného
vzťahu, teda mal faktickú možnosť upraviť v časti XV. poistných podmienok ju úplne vylúčiť a nebol
podmieneným podpisom pod celý text poistných podmienok nútený k tomu, aby akceptoval aj konanie
pred rozhodcovským súdom len preto, že je súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti
by s dojednaním o rozhodcovskom konaní nesúhlasil. Takto mu bola daná možnosť vylúčiť zmluvné
dojednanie o rozhodcovskom súde, čo podľa názoru rozhodcovského súdu činí rozhodcovskú doložku
platnou aj z pohľadu § 52 a násl. OZ. Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne
ustanovenia oproti všeobecnej procesnej úprave podľa O.s.p., ktoré by mali značne znevýhodňovať
poistníka a tým spôsobiť vo vzájomnom vzťahu nerovnováhu v jeho neprospech. Rozhodcovský súd
mal za to, že je preukázané, že účastníci uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku a preto AS Košice je
orgán príslušný vo veci konať a rozhodnúť.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza zo
vzorového okruhu klauzúl, ktoré sa majú transponovať a členské štáty si mohli vybrať do akej miery
prevezmú odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa členským štátom umožnilo prekročiť tento rámec,
teda upraviť okruh neprijateľných podmienok širšie ako odporúča smernica (čl. 8).

Slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok na základe
indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 OZ), čo znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa aj tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, teda nad rámec z oznamu podmienok uvedených v prílohe Smernice resp. v OZ.

Za neprijateľnú podmienku sa považuje taká podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej
zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a táto nerovnováha musí byť daná
v neprospech spotrebiteľa.

Doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a teda
núti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je daná žiadna alternatíva
spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje, že dodávateľ v typových zmluvách diktuje
svoju vôľu a spotrebiteľ sa tak dostáva mimo mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany. Ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ rieši takúto podmienku tak, že ju považuje za neprijateľnú. Nie je možné
akceptovať, aby spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa výlučne arbitráži, lebo takáto rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne arbitráži.

Ochranný režim zákazu neprijateľných podmienok vyplýva zo Smernice v prípade spotrebiteľa pri
typových zmluvách. O typovú zmluvu, vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v danej veci. Poistnú zmluvu,
ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným súd posudzuje ako štandardnú typovú zmluvu uzatvorenú
medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom - podnikateľom. Takáto typová
zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne osobitným typom arbitráže, ktorý
nie je upravený právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať hmotné právo. Už vo
vzorovom okruhu nekalých klauzúl podľa Smernice EHS 93/13 sú uvedené niektoré zmluvné podmienky,
ktoré majú vysokú potenciu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je tu aj spomínaná arbitráž. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo VPP, ktorá takto bola prebratá a ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu,
aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia exekútora a o takú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej mal
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, alebo podať na všeobecnom súde návrh, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a to platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy. Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je iluzórna
a je zrejmé, že ide len o rovnosť formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné len vonkajším
zásahom, t.j. súdnou kontrolou (rozsudky Súdneho dvora Montaza Claro C/168/05, Oceáno Gruppo
Editoriál SAC/240/98, C244/98). Medzinárodná zmluva, vrátane zmluvy o fungovaní EÚ má po jej
ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 Ústavy). Akty EÚ a rešpektovanie
judikatúry súdneho dvora sú pre členské štáty principiálnou otázkou. Ciele tejto ochrany sa musia stať
súčasťou rozhodovania všeobecných súdov. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vykonáva
v režime pravidiel verejného poriadku, ktorých dodržiavanie štát musí bezpodmienečne vyžadovať
(uznesenie Súdneho dvora EÚ Pohotovosť proti Korčovská čl. 50).

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice „podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ak žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval
zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ nemôže zmeniť formulárovú
zmluvu, ani obsah rozhodcovskej zmluvy, vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Možnosť
ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej
rozhodcovskej doložky. Garancia súdnej kontroly neprijateľných podmienok sa týka dodávateľom vopred
naformulovaných klauzúl, bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy
dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať
alebo odmietnuť, pričom pokiaľ ide o posúdenie, či si vymienil rozhodcovskú doložku spotrebiteľ, možno
ťažko kladne posúdiť, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.

Ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem
vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky potrebné na to, aby nekalá zmluvná podmienka
nezaväzovala spotrebiteľa. Ak by malo platiť, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom
sú vyjednané individuálne len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac, úplne
by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže
nijako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, ale určite nie
vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského procesu zjavne preto, že ani nepoznal
obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol ani o nich poučený. Občiansky zákonník
zakotvuje hranice posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky na úrovni vnútroštátnej, pričom
dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie zaťažuje
žalovaného, ktorý v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali záver o individuálnom
vyjednaní rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 3 OZ). Žalobkyňa vypovedala, že nemohla ovplyvniť
obsah rozhodcovskej doložky, mohla ju len prijať ako celok alebo odmietnuť, lebo obsah tejto doložky
bol dodávateľom vopred pripravený, na jeho obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala,
nebol jej ani náležitým spôsobom a s odbornou starostlivosťou vysvetlený význam rozhodcovskej
doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie, nebolo jej dané ani poučenie,
či má možnosť výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ, ktorý si vyjednáva takýto súkromný proces, mal by
nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný tieto skutočnosti o individuálnom dojednávaní zmluvnej
podmienky, teda rozhodcovskej doložky nepodložil žiadnym spôsobom. Rozhodcovskú doložku, ktorá
je predkladaná spotrebiteľovi vo forme štandardného formulára vo VPP ako aj na samostatnom
liste, bez toho, aby spotrebiteľ poznal tieto pravidlá arbitráže, jej význam, rozdiel medzi všeobecným
a rozhodcovským súdom, nemožno považovať za individuálne dojednanú. Aj judikatúra Súdneho
dvora poukazuje na skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky
(Mostaza Claro bod 25-27 C 168/05, Oceáno Grupo Editoriál, Asturtom a iné).

Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má
poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi

sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, vykazuje znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo
môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody (§ 4 ods.
8 zák. o ochrane spotrebiteľa č. 258/2001). S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že
rozhodcovský rozsudok vydaný AS v Košiciach v spotrebiteľskej veci sp. zn. 2C/577/2012 je v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského
súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená neplatne. Rozhodcovská doložka je neplatná,
nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že bola dohodnutá
rozhodcovská doložka už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádza, že jej súčasťou sú VPP a teda
je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. VPP a na tom nič nemení, že v ten istý deň podpísali
zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku vedenú v poistných podmienkach. Z vyššie uvedených dôvodov
súd vyhovel tejto žalobe v plnom rozsahu a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok.

Pokiaľ ide o návrhy žalovaného na zastavenie konania a prerušenie konania podľa § 106
ods. 1, 3 O. s. p., súd ich uznesením zo dňa 22. 8. 2013 zamietol.

Podľa § 43 ods. 1 zák. 244/2002 súd pokračuje v konaní, ak zruší rozhodcovský rozsudok vo veci
rozsahu uvedenom v žalobe alebo uvedenom vo vzájomnej žalobe. Žalobou bol uplatnený nárok
žalovaného v rozhodcovskom konaní vo výške 41,16 Eur, ktorý mal vyplývať z čl. XVII. ods. 8 VPP,
t.j. s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady
odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa
a podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej
províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy a ktorá sa vysporiada pri skončení
poistného vzťahu zápočtom voči odkúpnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak
odkúpná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom
ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi uplatniť podľa zásad dohodnutých
v týchto VPP pred rozhodcovským súdom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady procesnej úspešnosti v konaní.
Procesne úspešná bola žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú náklady
za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. a,b,c vyhl. 655/2004 Z.z., a to príprava
a prevzatie zastúpenia 60,07 Eur, návrh na začatie konanie 60,07 Eur, písomné podanie na súd vo veci
samej - dňa 14.05.2013 vyjadrenie na výzvu súdu 60,07 Eur, písomné podanie na súd vo veci samej na
výzvu súdu dňa 24.01.2014 61,87 Eur, 1x účasť na pojednávaní dňa 24.09.2014 15,46 Eur (odročené
bez prejednania veci), 3x účasť na pojednávaniach 27.01.2014, 08.10.2014 a 03.11.2014 á 61,87 Eur,
3x režijný paušál po 7,81 Eur, 5x režijný paušál po 8,01 Eur, teda odmena celkom vo výške 506,78 Eur,
ktoré žalovaný uhradí priamo na účet právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Danielovi Boľanovskému,
advokátovi v Prešove, na účet vedený v Poštovej banke, a.s. pobočka Prešov, č.ú. 20530068/6500, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V konaní žalobkyňa podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. z. o súdnych poplatkoch je oslobodená od
platenia súdnych poplatkov, poplatková povinnosť zaťažuje žalovaného z uplatneného nároku určenia
neplatnosti rozhodcovského rozsudku podľa Sadzobníka súdnych poplatkov pol. 1 písm. b) sa vyrubuje
súdny poplatok 99,58 EUR, súd preto uložil žalovanému uhradiť tento súdny poplatok na účet Okresného
súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.