Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814201059
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814201059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: S. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y., L. č. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom so
sídlom v Trstenej, Bernolákova č. 18, proti žalovaným: 1/ L. H., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., G.
XXX/XX,právnezastúpenáJUDr.PetromVevurkom,advokátomsosídlomvNámestove,ul.Štefánikova
269/24, 2/ Z. Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., L. č. XXXX/XX-XX, v konaní o odstránenie neoprávnených
stavieb a vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 325,84 Eur, ich
zaplatením jej právnemu zástupcovi JUDr. Petrovi Vevurkovi, advokátovi, Námestovo, Ul. Štefánikova

269/24, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovanému 2/ náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žiadal žalobca cestou právneho zástupcu uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť
na vlastné náklady záhradné brány z pozemku vedeného na LV č. XXXX k.ú. Y. ako C-KN parc.
č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, vypratať tento pozemok a zdržať sa ďalších
neoprávnených zásahov do jeho vlastníckeho práva k tomuto pozemku ako aj povinnosť nahradiť trovy
konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní 1/ a 2/ ako podieloví spoluvlastníci susediacich pozemkov vedených
na LV č. X k.ú. Y. ako C-KN parc. č. XX záhrady o výmere 141 m2 a C-KN parc. č. XX zastavané

plochy a nádvoria o výmere 350 m2 neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva k jeho pozemku C-
KN parc. č. XX najmä tým, že bez právneho dôvodu majú na ňom umiestnené nosné stĺpiky dvoch
svojich záhradných brán ako aj voliéru, europaletu, smetný kôš, okrasnú drevinu a iné veci. Napriek jeho
písomnej výzve žalovaní tento rušivý stav neodstránili.

Žalovaná 1/ cestou právneho zástupcu v písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť popierajúc, že
by neoprávnene zasahovali do pozemku žalobcu umiestnením predmetných vecí. Pozemky C-KN parc.
č. XX s rodinným domom súp. č. XX a C-KN parc. č. XX, ktoré zdedili v roku XXXX, odkúpili ešte
ich rodičia I. Z. s manželkou S. v roku XXXX od H. S., rod. X. a až do roku XXXX hranicu medzi ich

pozemkami a susediacim dvorom právneho predchodcu žalobcu, ktorý tvorili parcely č. XX, č. XX, č.
XX, predstavoval múr pôvodného rodinného domu postaveného na parc. č. XX. Na pozemku žalobcužiadne stavby nezriadili, pretože vchodová brána je pôvodná a viac než 80 rokov sa užívali pozemky C-
KN parc. č. XX a č. XX nerušene bez zásahov tretích osôb v hraniciach a v rozsahu ako ich odkúpili a
užívali rodičia a pred nimi ich právna predchodkyňa.

Žalovaný 2/ sa k veci písomne nevyjadril.

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci a po ich vypočutí
zistil nasledovné:

Podľa aktuálnych katastrálnych zápisov a kópie katastrálnej mapy zodpovedá tvrdeniam účastníkov,
že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov vedených na LV č. XXXX k.ú. Y. ako C-KN par. č. XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2 a C-KN parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere

182 m2 a žalovaní 1/ a 2/ sú po jednej polovici podielovými spoluvlastníkmi susediacich pozemkov
vedenýchnaLVč.Xk.ú.Y.akoC-KNparc.č.XXzáhradyovýmere141m2aC-KNparc.č.XXzastavané
plochy a nádvoria o výmere 350 m2.

Zo zhodných vyjadrení účastníkov vyplynulo, že po geodetických meraniach v súčasnosti hranica medzi
pozemkom žalobcu C-KN parc. č. XX a pozemkami žalovaných C-KN parc. č. XX a č. XX vedie dvorom

žalovaných vo vzdialenosti od cca 70 do cca 90 cm od obvodového múru novostavby polyfunkčného
domu súp. č. XX, ktorý žalobca zriadil v roku XXXX na pozemku C-KN parc. č. XX potom, čo asanoval
pôvodne sa tam nachádzajúci rodinný dom. Takýto priebeh hranice je zrejmý aj z fotodokumentácie a
grafického zákresu, ktoré predložil žalobca.

Tento vo svojej výpovedi uviedol, že novostavbu polyfunkčného domu umiestnil smerom do svojho

pozemku o 30 cm oproti tomu ako bol umiestnený starý dom. Z jeho vyjadrení je tiež zrejmé, že súčasný
priebeh hranice pozemkov zistil až vtedy, keď ju zameral geodet v súvislosti so stavbou polyfunkčného
domu. Od starého otca a otca vie, že nemali so žalovanou 1/ dobré vzťahy, no nevedel sa vyjadriť, či
niekedy v minulosti boli spory či problémy ohľadne umiestnenia brány žalovaných a priebehu hranice
pozemkov.

Snímok z katastrálnej mapy (č.l. 20 spisu) predložený žalovanou 1/ znázorňuje ešte pôvodný pozemno-
knižný stav tak, že parcely č. XX a č. XX bezprostredne hraničili s parcelou č. XX, na ktorej stál starý
rodinný dom (v zadnej časti parcela č. XX bezprostredne susedila aj s parcelou č. XX). Hranica bola
rovná, pričom zo snímky nemožno vyvodiť, že by ju mohlo tvoriť niečo iné než obvodový múr pôvodného
rodinného domu na parc. č. XX, čo dokumentuje fotografia zachytávajúca priečelie domu na parc. č. XX,

no najmä žalovanou 1/ predložená fotografia (č.l. 44 spisu) zachytávajúca umiestnenie nosného stĺpika
prednej brány hneď pri obvodovom múre tohto neskôr zbúraného domu.

Podľa výpisu z listu vlastníctva žalovaní nadobudli pozemky C-KN parcela č. XX a č. XX (v súčasnosti
rozčlenená na parc. č. XX/X o výmere XXX m2 a č. XX/X o výmere 143 m2) a rodinný dom súp. č. XX
na parc. č. XX/X dedením v roku XXXX. Pôvodnými vlastníkmi týchto nehnuteľností boli ich rodičia I. Z.

s manželkou S. rod. E., ktorí ich odkúpili na prelome rokov XXXX a XXXX od H. S.. V kúpnej zmluve
datovanej dňom XX.XX.XXXX je predmet prevodu vymedzený tak, že ide o odpredaj nehnuteľností vo
vložke č. XX mesta Y. parcely č. XX a č. XX, t.j. dom č.p. XX s dvorom a záhradou v celosti predávajúcej
patriacesovšetkýmiprávamiapríslušnosťamivtakomstaveakosatietovprírodenachádzajú,zakúpnu
cenu 58.000,- Kčs. V bode 3 zmluvy je uvedené, že do úžitku kúpených nehnuteľností vstúpia kupujúci

dňom schválenia zmluvy ONV. Prevod bol povolený rozhodnutím ONV O. H. zo dňa XX.XX.XXXX č.
XXX/XXXX-XXX-V/X.

Žalovaná 1/ vypovedala, že predná brána tam stála ešte pred kúpou domu s dvorom siahajúcim až po
múr pôvodného domu, ktorý predchádzal polyfunkčnému domu žalobcu a v zadnej časti mali pozemok
až po betónové stĺpiky o rozmeroch 30x40 cm. Od kúpy domu s pozemkami jej rodičmi nikdy spor

ohľadne hranice pozemkov nebol, nebol problém ani s umiestnením brán a nezhody začali ako žalobcapostavil polyfunkčný dom. Dovtedy ich nikdy ani právni predchodcovia žalobcu nežiadali o posun plota,
voliéry resp. brány.

Výpoveď žalovaného 2/ bola v podstatnom zhodná s výpoveďou jeho sestry žalovanej 1/, keď sa vyjadril,

že stav užívania pozemkov bol dlhodobo rovnaký a doplnil, že voliéra tam bola umiestnená asi pred
15 rokmi.

Obsah vlastníckeho práva vymedzuje ust. § 123 Občianskeho zákonníka tak, že vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.
V prípade neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva má vlastník podľa § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. V

procesnejrovinemôževlastníkrealizovaťtútoochranužalobouovydanieveci(vprípadeneoprávnených
zásahov do vlastníctva k nehnuteľnosti špecificky žalobou o vypratanie) prípadne žalobou zapieracou.
Osobitnou formou ochrany vlastníka pozemku je ust. § 135c Občianskeho zákonníka dopadajúce na
situácie, kedy niekto zriadi neoprávnene na cudzom pozemku stavbu. Pretože podľa § 120 ods. 2
Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku, súd môže na návrh vlastníka pozemku

rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (§ 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Treba ale uviesť, že ide len o jedno z riešení stavu neoprávnenej stavby na cudzom
pozemku, keďže v prípade neúčelnosti odstránenia stavby je možné ju so súhlasom vlastníka pozemku
prikázaťdojehovlastníctva(§135cods.2Občianskehozákonníka),prípadnemožnousporiadaťpomery
aj inak, napríklad zriadením vecného bremena nevyhnutného na výkon vlastníctva k stavbe (§ 135c ods.

3 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na uvedené je teda spoločným znakom pre poskytnutie ochrany vlastníkovi to, že iná osoba
zasahuje do jeho vlastníckeho práva k určitej veci a súčasne, že tieto zásahy majú charakter zásahov
neoprávnených.

Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by žalovaní 1/ a 2/ nielenže

neoprávnene, ale že by vôbec zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku C-KN parc. č.
XX tým, že majú na ňom čiastočne umiestnené brány - presnejšie ich nosné stĺpiky. Podľa zhodných
vyjadrení účastníkov aj predloženej fotodokumentácie sa skutočne stĺpiky týchto brán v súčasnosti
nachádzajú na pozemku C-KN parc. č. XX. No ako vyplynulo z presvedčivých výpovedí žalovaných,
nikdy predtým nebol ani len náznak sporu o priebeh hranice, ktorú tvoril obvodový múr starého

rodinného domu na ešte pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. XX. Zodpovedá to i predloženej snímke
pozemnoknižnej mapy. Tento stav sa potom dlhodobo rešpektoval tak právnymi predchodcami žalobcu
ako aj žalovaných, nikto ho nespochybňoval a ešte aj účastníci konania boli o takomto priebehu hranice
pozemkov presvedčení až do geodetického zamerania niekedy okolo roku XXXX, kedy zistili, že hranica
„nových“ C-KN parciel vedie bližšie k domu žalovaných. V danom prípade preto hranicu pozemkov

žalobcuažalovanýchtvoríhranicatakakobolatvorenámúrompôvodnéhorodinnéhodomunapôvodnej
pk parcele č. XX, pričom v tomto rozsahu do držby a užívania pozemku tvoriaceho dvor pri rodinnom
dome vstúpili aj rodičia žalovaných po kúpe v roku XXXX. Inými slovami, v tomto rozsahu nadobudli
ešte rodičia žalovaných vlastnícke právo k pôvodným pozemkom č. XX a č. XX až po múr pôvodného
rodinného domu na parc. č. XX. V tomto istom rozsahu zdedili pozemky v roku XXXX aj žalovaní

1/ a 2/. Aj keď v súčasnosti po novom zmapovaní pás dvora medzi múrom pôvodného domu na pk
parcele č. XX a súčasnou hranicou C-KN parciel č. XX a č. XX a C-KN parcely č. XX je znázornený
ako súčasť tejto parcely, faktom je, že tento pás je vlastníctvom žalovaných, ktorí ho nadobudli podľa §
460 Občianskeho zákonníka ako súčasť dvora s domom po svojich rodičoch. Žalovaní z týchto dôvodov
majú brány umiestnené na svojom vlastnom pozemku, čím nijako nezasahujú do vlastníckeho práva

žalobcu k pozemku C-KN parcela č. XX. Na tom nič nemení skutočnosť, že v presne nezistenej dobe
(zrejme niekedy po roku XXXX) došlo k novému mapovaniu na súčasný katastrálny stav, podľa ktorého
hranica sporných pozemkov nie je totožná s pôvodnou pozemnoknižnou hranicou pozemkov tak ako sa
dlhodobo a nepretržite užívali, pretože v konečnom dôsledku by žalovaní ako dobromyseľní držitelia na
základe splnenia všetkých podmienok podľa § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.

§ 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudli vlastníctvo k tomuto pásu dvora medzi
múrom pôvodného domu na pk parcele č. XX a súčasnou hranicou C-KN parciel č. XX a č. XX a C-KNparcely č. XX vydržaním na základe toho, že pred nimi ešte aj ich rodičia užívali priestor svojho dvora až
pomúrpôvodnéhosusediacehorodinnéhodomucelýčassvedomím,žesúvlastníkmitaktovymedzenej
časti zemského povrchu a nikto vrátane právnych predchodcov žalobcu ich v takomto užívaní nerušil.

Súd preto zamietol žalobu v časti, kde sa žalobca domáhal odstránenia brán žalovanými, nakoľko tieto
brány nie sú umiestnené na takej časti pozemku C-KN parc. č. XX, ktorú by vlastnil žalobca.

Čo sa týka žiadosti žalobcu o vypratanie pozemku C-KN parc. č. XX, zo žalobcom k žalobe priloženej
fotodokumentácie vyplýva iba to, že z časti tohto pozemku patriacej žalovaným zasahuje do jeho
zvyšnej časti patriacej žalobcovi iba drevená paleta, ktorá je opretá o kovový stĺpik voliéry (dve

fotografie na č.l. 7 spisu). Umiestnením iných vecí žalovaní do vlastníckeho práva žalobcu nezasahujú,
pretože z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že nádoba na komunálny odpad bola zrejme len
prechodne umiestnená na jeho pozemku pri stene polyfunkčného domu (fotografia na č.l. 6 spisu)
a je premiestňovaná ako to vyplýva z ostatných fotografií (prvá fotografia na č.l. 7, fotografia na č.l.
8 spisu). Preto súd nemal preukázané, že v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku) žalovaní týmto spôsobom neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu

umiestňovaním smetnej nádoby na jeho pozemok. Voliéra je podľa fotodokumentácie umiestnená
čiastočne aj na pozemku C-KN parc. č. XX, no zasahuje do tohto pozemku iba v tej časti, v ktorej patrí
žalovaným a preto títo nezasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, pričom na žiadnej z predložených
fotografií sa nenachádza okrasná drevina či iné veci, ktoré by svojim uložením zasahovali do pozemku
žalobcu C-KN parc. č. XX za hranicou tvorenou múrom pôvodného domu na predošlej pk parcele č.

XX. Preto jedinou hnuteľnou vecou, ktorá presahuje hranicu na pozemok žalobcu je už spomenutá
drevená paleta. Táto síce zasahuje do pozemku žalobcu, avšak vzhľadom na to, že svojim umiestnením
medzi múr polyfunkčného domu a voliéru tvorí prekážku zabraňujúcu tadiaľto neoprávnenému vstupu
do dvora žalovaných, súd považoval výkon vlastníckeho práva žalobcu smerujúci k odstráneniu palety
vyprataním v danej situácii za nesúladný s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Rozpor s dobrými mravmi smerujúci k odopretiu práva žalobcu na vypratanie pozemku súd videl v tom,
že pokiaľ po postavení polyfunkčného domu žalobcom vznikol medzi polyfunkčným domom a voliérou
priestor o šírke okolo 90 cm umožňujúci neželaný vstup tretích osôb do dvora žalovaných s tým, že

tento priestor tam predtým nebol a žalobca sám po dostavbe neurobil v tomto smere potrebné opatrenia,
bolo nevyhnutným, aby si tam sami žalovaní umiestnili vec aspoň čiastočne chrániacu ich dvor pred
tretími osobami. Za danej situácie žalobcovi čiastočným umiestnením palety na jeho pozemku nehrozí
žiadna ujma v porovnaní s ohrozením súkromia žalovaných, ak by na danom mieste nebola umiestnená
žiadna zábrana. Pokiaľ dôsledkom vyhovenia žalobe žalobcu na vypratanie pozemku by bol vznik práve

takéhoto stavu, súd v zmysle už citovaného ustanovenia návrh zamietol aj keď žalovaní sčasti zasahujú
do vlastníctva žalobcu.

Návrh na uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa ďalších neoprávnených zásahov do
vlastníckeho práva žalobcu súd zamietol z dôvodu, že tento síce svojou povahou ako zdržovací
nárok vychádza z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, no pri formulácii takejto žalobnej

žiadosti je nevyhnutné presne opísať spôsob rušenia vlastníka, ktorého sa má rušiteľ zdržať. Inými
slovami, vlastník musí uviesť čoho sa má rušiteľ zdržať, pretože všeobecná formulácia „zdržania sa
(ďalších) neoprávnených zásahov“ nevyjadruje akého konkrétneho neoprávneného konania sa má
rušiteľ do budúcnosti zdržať. Žalobca takto žalobný návrh neformuloval, pričom súd vzhľadom na
jeho prejednateľnosť nebol povinný ani oprávnený žalobcu vzhľadom na rovnaké postavenie oboch

sporových strán (§ 18 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) akokoľvek poučovať o potrebe
špecifikácie návrhu presným opísaním konania. Preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovaným 1/
a 2/ ako úspešným účastníkom priznal náhradu účelne vynaložených trov konania a trov právneho
zastúpenia voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko však žalovaný 2/ trovy konania nevyčíslil a ani zo

spisumužiadnetrovynevyplývajú,súdpodľa§151ods.2Občianskehosúdnehoporiadkunebolviazaný
na pojednávaní vyhláseným výrokom o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ a
preto vyslovil, že žalovanému 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Riadne uplatnené a
vyčíslené trovy konania žalovanej 1/ pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právnehozastúpenia bola žalovanej 1/ priznaná za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci (pri
základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon určenej podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení):

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 26.02.2014 v čiastke 82,47 Eur (61,85 Eur z návrhu na odstránenie
stavieb + 1/3 zo sumy 61,85 Eur z návrhu na vypratanie) + 8,04 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.
vyhlášky),

- vyjadrenie zo dňa 25.02.2014 k žalobnému návrhu v čiastke 82,47 Eur + 8,04 Eur režijný paušál,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 01.10.2014 v čiastke 82,47 Eur + 8,04 Eur režijný paušál,

čo je spolu 271,53 Eur plus 54,31 Eur ako DPH 20 % (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky). Spolu trovy právneho

zastúpenia predstavujú čiastku 325,84 Eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je
žalobca povinný prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej
1/.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§

205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.