Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/314/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713200788
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713200788.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pajštúnska5,IČO:36613843protižalovanýmvrade1/U.P.,O..
XX.X.XXXX, O. V. U., I. Š. XXXX/X, t. č. na neznámom mieste, v rade 2/ L. P., O.. X.X.XXXX, O. V. U., M.
XX, t. č. na neznámom mieste, obom zastúpeným opatrovníkom - U. U., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaných a to Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, IČO:
42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa
5/A v konaní o zaplatenie sumy 6 149,08 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 800,- eur sa zastavuje.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 1 409,60 eur spolu
s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 2 259,60 eur od 21.11.2012 do 13.12.2012, zo sumy 2 209,60
eur od 14.2.2012 do 16.1.2013, zo sumy 2 159,60 eur od 17.1.2013 do 8.2.2013, zo sumy 2 109,60
eur od 9.2.2013 do 14.3.2013, zo sumy 2 059,60 eur od 15.3.2013 do 12.4.2013, zo sumy 2 009,60 eur
od 13.4.2013 do 14.5.2013, zo sumy 1959,60 eur od 15.5.2013 do 13.6.2013, zo sumy 1909,60 eur od
14.6.2013 do 12.7.2013, zo sumy 1 859,60 eur od 13.7.2013 do 13.8.2013, zo sumy 1 809,60 eur od
14.8.2013 do 12.9.2013, zo sumy 1 759,60 eur od 13.9.2013 do 14.10.2013, zo sumy 1 709,60 eur od

15.10.2013 do 15.11.2013, zo sumy 1659,60 eur od 16.11.2013 do 16.12.2013, zo sumy 1 609,60 eur
od 17.12.2013 do 13.1.2014, zo sumy 1 559,60 eur od 14.1.2014 do 10.2.2014, zo sumy 1 509,60 eur
od 11.2.2014 do 17.3.2014, zo sumy 1 459,60 od 18.3.2014 do 14.4.2014, zo sumy 1 409,60 eur od
15.4.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žiadny z účastníkov a vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.1.2013 precizovanou podaním právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 14.5.2013 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 6 149,08
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 5 669,27 eur od 14.12.2012 do

zaplatenia a kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 31,53 eur, ako aj náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovaným, ktorých žiadal zaviazať
spoločne a nerozdielne nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) zo dňa 28.6.2011 medzi postupcom- Slovenskou sporiteľňou a. s., so sídlom v Bratislave a žalobcom ako postupníkom. Pohľadávka voči
žalovaným vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou a žalovanými dňa 22.11.2004 č.
XXXXXXXXX. Žalovaní porušili svoju povinnosť zo zmluvy, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval

žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky, pohľadávka žalobcu predstavovala
sumu 6 639,08 eur, ktorá bola tvorená istinou úveru vo výške 6 159,27 eur a úrokom z omeškania
vyčísleným v sume 479,81 eur. Žalovaní postupne ale žalobcovi ku dňu spísania žaloby uhradili sumu
50,- eur dňa 19.3.2012, sumu 50,- eur ku dňu 10.4.2012, sumu 40,- eur ku dňu 14.5.2012 a sumu 50,-
ku dňu 14.6.2012. Ďalej sumu 50,- eur postupne zaplatili v ďalších dňoch a to 12.7.2012, 10.8.2012,

17.9.2012, 15.10.2012, 16.11.2012 a 13.12.2012. Dlžná suma tak klesla na sumu 6 149,08 eur, ktorú
žalobca požadoval v petite žaloby priznať ako istinu a súčasne, keďže tieto plnenia žalobca započítal na
úhradu istiny, požadoval priznať zo sumy 5 719,27 eur úrok z omeškania od 21.11.2012 do 13.12.2012
v sadzbe 8,75%, ktorý vyčíslil na sumu 31,53 eur a potom zo sumy 5 669,27 eur od 14.12.2012 ho
požadoval priznať sadzbou 8,75% do zaplatenia.

V priebehu konania zahlásil vstup do konania vedľajší účastník na strane žalovaných. Súd vo veci

rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keďže však
platobný rozkaz sa žalovaným v rade 1/ a 2/ nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pretože sa nezdržiavajú
v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto ich pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, napriek šetreniam,
ktoré súd v tomto smere vykonal, bol platobný rozkaz uznesením Okresného súdu Martin sp. zn.
10C/314/2013 zo dňa 17.12.2013 zrušený podľa § 173 ods. 2 O. s. p. a zároveň uznesením z toho

istého dňa, rovnakej spisovej značky bol podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovený žalovaným v rade 1/ a
2/ opatrovník pre konanie v osobe U. U..

Opatrovník žalovaných sa však k žalobe nevyjadril.

Vo veci sa vyjadril vedľajší účastník, a to podaním zo dňa 10.2.2014 z ktorého vyplynulo, že žiada žalobu
zamietnuť a to v celom rozsahu s poukazom na skutočnosť, že nárok žalobcu voči žalovaným v rade

1/ a 2/ je premlčaný.

Na toto vyjadrenie reagoval žalobca podaním zo dňa 12.4.2014, ktorým presnejšie špecifikoval
pohľadávku, súčasne poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník nemôže vzniesť námietku
premlčania a rovnako v podaní zo dňa 25.2.2014 žalobca bližšie špecifikoval pohľadávku, kde uviedol,
že žalovaní pravidelne úver splácali len do roku 2007, potom vykonali splátku až 19.1.2009 v sume 100,-

eur a následne ho začali splácať spôsobom, ktorý žalobca rozpísal ešte v pôvodnej žalobe v roku 2012.
Súčasne žalobca pripojil do spisu výpis z úverového účtu.

Dňa 5.5.2014 však došlo na súd elektronické podanie žalobcu bez zaručeného elektronického podpisu,
ktorého rovnopis došiel na súd následne v originály až 12.5.2014, šlo o podanie zo dňa 5.5.2014,
ktorým žalobca zobral žalobu späť v časti istiny v rozsahu 800,- eur, keď uviedol, že žalovaní po

podaní žaloby na súd urobili ďalšie úhrady vždy po 50,- eur a to v dňoch 16.1.2013, 8.2.2013,
14.3.2013, 12.4.2013, 14.5.2013, 13.6.2013, 12.7.2013, 13.8.2013, 12.9.2013, 14.10.2013, 15.11.2013.
16.12.2013, 13.1.2014, 10.2.2014, 17.3.2014 a 14.4.2014.Preto žiadal vydať rozsudok, ktorým by súd
zaviazal žalovaných k zaplateniu sumy 5 349,08 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 31,53 eur a
ďalej zročným úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% zo sumy 5 669,27 eur od 14.12.2013 do 16.1.2013,

8,75% zo sumy 5 619,27 od 17.1.2013 do 8.2.2013, 8,75% zo sumy 5 569,27 eur od 9.2.2013 do
14.3.2013, 8,75% zo sumy 5 519,27 eur od 15.3.2013 do 12.4.2013, 8,75% 5 469,27 eur od 13.4.2013
do 14.5.2013, 8,75% zo sumy 5 419,27 eur od 15.5.2013 do 13.6.2013, 8,75% zo sumy 5 369,27 eur
od 14.6.2013 do 12.7.2013, 8,75% zo sumy 5 319,27 eur od 13.7.2013 do 13.8.2013, 8,75% zo sumy
5 269,27 eur od 14.8.2013 do 12.9.2013, 8,75% zo sumy 5 219,27 eur od 13.9.2013 do 14.10.2013,

8,75% zo sumy 5 169,27 eur od 15.10.2013 do 15.11.2013, 8,75% zo sumy 5 119,27 eur od 16.11.2013
do 16.12.2013, 8,75% zo sumy 5 069,27 eur od 17.12.2013 do 13.1.2014, 8,75% zo sumy 5 019,27 od
14.1.2014 do 10.2.2014, 8,75% zo sumy 4 969,27 eur od 11.2.2014 do 17.3.2014, 8,75% zo sumy 4
919,27 eur od 18.3.2014 do 14.4.2014, 8,75% zo sumy 4 869,27 eur od 15.4.2014 do zaplatenia.Na takto koncipovanej žalobe potom žalobca zotrval až do ukončenia konania. Súčasne však podaním
zo dňa 10.6.2014 reagoval na výzvu súdu, či zotrváva na žalobe v celom rozsahu, vzhľadom na
skutočnosť, že bol upozornený na pojednávaní dňa 11.6.2014 na fakt, že súd v spotrebiteľských

sporoch ohľadne nárokov uplatňovaných voči spotrebiteľom prihliada ex offo na premlčanie nároku voči
spotrebiteľovi, vzhľadom na ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a súdu
sa javí byť časť uplatneného nároku za premlčaný. V podaní zo dňa 10.6.2014 žalobca uviedol, že
princíp právnej istoty neumožňuje posudzovať spätne, teda retroaktívne právne vzťahy vzniknuté pred
prijatím novelizovaných právnych noriem. Poukázal, že vzhľadom na účinnosť ustanovenia § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka od 13.6.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri posúdení otázky
premlčania z Občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka
a zo štvorročnej premlčacej doby. Tiež poukázal na ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014
sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014, ak nie je ustanovené inak.

Na pojednávaniach, ktoré súd vo veci vykonal, súd postupne prečítal listiny žalobcom pripojené do
súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaní v rade 1/ a 2/ ako solidárni dlžníci uzavreli dňa 27.11.2004 zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou a. s., so sídlom v Bratislave, predmetom ktorej bolo
poskytnutie splátkového úveru v sume 150 000,- Sk. Šlo o spotrebný úver bezúčelový, pri výške úrokovej

sadzby 10,80% ročne v deň podpisu zmluvy s dohodnutým poplatkom za poskytnutie úveru 2% z výšky
úveru, ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy, s poplatkom za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne,
pri výške splátok 2 392,- Sk, v periodicite splátok mesačne vždy k 20-tému dňu v mesiaci, pri splatnosti
prvej splátky dňa 20.12.2004 a konečnej splatnosti úveru 20.11.2012. Úver mal byť splácaný s inkasom
z účtu dlžníkov uvedeným v zmluve. RPMN bola dohodnutá vo výške 12,74%. Súčasťou zmluvy boli aj

Všeobecnéobchodnépodmienkyveriteľavydanésúčinnosťouod1.8.2002.Pohľadávkuvočižalovaným
v rade 1/ a 2/ žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011, čo je
zrejmé nielen zo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok ale nakoniec aj z oznámenia pôvodného
veriteľa zo dňa 18.7.2011 adresovaného obom žalovaným Slovenskou sporiteľňou a. s., so sídlom v
Bratislave ako pôvodným veriteľom z úverovej zmluvy (čl. 15-17).

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci tvrdenia žalobcu, že by Slovenská sporiteľňa, teda
banka pred postúpením pohľadávky na žalobcu bola odstúpila od úverovej zmluvy, a že by splatnosť
úveru bola nastala pred 20.11.2012 na základe úkonu pôvodného veriteľa. Žalobca do spisu však pripojil
list zo dňa 18.7.2011 adresovaný žalovanej v rade 1/, z ktorého vyplýva, že v súlade so zmluvou o úvere,
ako nový veriteľ žalovanej, vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.7.2011 a žiada o okamžité

zaplatenie sumy 6 159,27 eur, úrokov z omeškania v sume 479,81 eur, zákonných úrokov vo výške 31,22
eur a nákladov, ktoré mu vznikli vo výške 150,- eur, teda celkovo sumy 6 820,30 eur na účet uvedený v
liste najneskôr do 1.8.2011 inak pristúpi k vymáhaniu dlhu prostredníctvom súdu.

Žalobca do spisu pripojil aj dohodu o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku, ktorú uzavrela
žalovaná v rade 1/ dňa 21.2.2012 (čl. 14). Z článku 2 tejto dohody vyplynulo, že žalovaná uznáva čo do

právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi - žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej
s pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a. s., č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2004, pričom
dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 6 159,27 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov
za inkasné konanie vo výške 150,- eur. V článku 3, ktorý upravoval formu splatenia záväzku sa mala
žalovaná zaviazať splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach, ktorých výška určená

nebola, s dátumom splátky k 25-temu dňu v mesiaci, pri dátume prvej splátky dňa 25.3.2012. Z predtlače
dohody vyplynulo, že žalovaná sa zaviazala k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo
zmluvy a prirastajúcich úrokov z omeškania počas splácania. Žalovanej v rade 1/ mal byť bez odkladu
vyhotovený a zaslaný písomný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktoré mala zároveň
zobrať na vedomie s tým, že zaslanie splátkového kalendára je len pre informačné účely a nemá vplyv

na platnosť dohody. Súčasne z predtlače vyplývalo, že žalovaná v rade 1/ vyhlasuje, že má vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Pre prípad, že by žalovaná v rade 1/ nesplácala dlh podľa vyššiedohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky a to prvým dňom nasledujúcim po
splatnosti prvej neuhradenej splátky. Žalobca neprodukoval dôkaz preukazujúci, že by bol žalovanej
v rade 1/ zaslal splátkový kalendár predpokladaný vyššie uvádzanou dohodou o uzavretí splátkového

kalendára a o uznaní záväzku.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že je pravdou, že žalovaní majú na základe
zmluvy o splátkovom úvere z čísla uvedeného vyššie, vo vzťahu k žalobcovi, (ktorý sa na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok stal novým veriteľom vo vzťahu k žalovaným) dlh, pretože úver po roku 2007
splácali už len nepravidelne. Súd však dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na konečnú splatnosť úveru

k 20.11.2012 do ktorej doby od 20.12.2004 mal byť úver splácaný v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 2 392,- Sk mesačne, čiže v prepočte sumou 79,40 eur mesačne, nemožno žalobcovi priznať
plnú sumu, ktorú požadoval a to vzhľadom na tieto skutočnosti:

Predovšetkým zmluvu o splátkovom úvere je nutné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na ktorú sa vzťahovali ustanovenia vtedy platných ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka
(Zákon č. 513/1991 Zb.), ktorý vymedzoval základné obsahové náležitosti úverovej zmluvy, ale aj

ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy je nutné na právne vzťahy zmluvou neupravené aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, čiže najmä ustanovenia § 52 až 54 vtedy platného Občianskeho zákonníka.
Pre posúdenie otázky premlčania, je nutné použiť Občiansky zákonník vzhľadom na ustanovenie § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Preto je súd toho názoru, že prvá veta ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje
prednostné použitie Občianskeho zákonníka vždy, ak je to v prospech spotrebiteľa. Takým je podľa

presvedčenia súdu aj úprava Občianskeho zákonníka zahrňujúca otázku premlčania, ktorá vzhľadom
na dĺžku premlčacej doby je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako ustanovenia Obchodného zákonníka.

V zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý bol platný v čase konečnej splatnosti
úveru, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110) na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V čase rozhodovania súdu, ale už platilo aj ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2001
Z. z., ktoré súdu ako orgánu konajúcemu o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy vo vzťahu

k spotrebiteľovi, ukladalo ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré sú na prospech spotrebiteľa, okrem
iného aj na premlčanie nároku vo vzťahu k spotrebiteľovi.

Podľapresvedčeniasúdu,ideoprocesnúpovinnosťsúdu,ktorújenutnéaplikovaťodúčinnostiposlednej
novely Zákona o spotrebiteľských úveroch vykonanej Zákonom č. 102/2014 Z. z., teda od 1.5.2014.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že nárok žalobcu je z časti premlčaný a to,

pokiaľ ide o splátky, ktoré sa stali zročné v čase pred 22.1.2010, pretože žaloba bola na súd podaná dňa
22.1.2013 a v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Keďže splátky boli zročné
vždy k 20-tému dňu v mesiaci, potom sú podľa názoru súdu premlčané splátky, ktorých splatnosť nastala
pred 20.1.2010 a to napriek tomu, že žalobca so žalovanou v rade 1/ uzavrel vyššie uvedenú dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.2.2012.Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy aj dohoda na ňu nadväzujúca (o uzavretí
splátkového kalendára o uznaní záväzku) má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a podľa presvedčenia
súdu nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Tie sú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a nemohol
ovplyvniť obsah.

V tomto smere sa súd stotožnil s právnou argumentáciu vedľajšieho účastníka, uvedenou v jeho
vyjadrení k žalobe zo dňa 10.2.2014, z ktorej vyplýva, že žalobcom predložená dohoda o uzavretí
splátkového kalendára o uznaní záväzku je formulár, ktorý žalobca vopred pripravil pre dlžníka

a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda
predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby, formou uznania dlhu
a rozhodcovskú doložku. Ich právny výzvam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi
kategóriami. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o
splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody. Takto judikoval aj

Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 17Co/163/2011 zo dňa 23.11.2011.

Aj súd je toho názoru, že žalobcovi ako dodávateľovi išlo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť
predĺženiepremlčacejlehoty,očomsvedčískutočnosť,ževdohodeouzavretísplátkovéhokalendárazo
dňa 21.2.2012 ani nie je zapísaná výška splátky, ktorá mala byť takto dohodnutá a žalobca neprodukoval
dôkaz o tom, že by žalovanej, žalovaným bol zaslal splátkový kalendár na ktorý dohoda odkazovala.

Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej dohody, pretože pri uzatváraní
dohody, neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobca využil omyl a lesť v snahe
dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľom a tým aj predĺženie premlčacej doby. Podpisom
formulárovej dohody si žalovaní ako spotrebitelia zhoršili svoje zmluvné postavenie a uzavretie tejto

dohody im privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
zmysle ktorého spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Preto je súd toho názoru, že uzavretím tejto dohody žalobca, ako dodávateľ v rozpore so vžitými
tradíciami urobil úkon, ktorý privodil ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti a

využil omyl a výraznú nerovnosť zmluvných strán, čím konal v rozpore s dobrými mravmi a preto takýto
úkon dodávateľa, teda samotná dohoda uzavretá v čase, keď časť nároku žalobcu bola premlčaná s
cieľom spôsobiť plynutie novej premlčacej doby, pod zámienkou ponuky splátok, je úkonom, ktorý je
v rozpore s dobrými mravmi a preto je podľa názoru súdu neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

Preto s takýmto uznaním dlhu zo strany spotrebiteľa podľa názoru súdu nemožno spájať následok
predpokladaný ustanovením § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právo
dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď uznaniu došlo; ak
však bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia takejto lehoty.

Za takýchto okolností platí to, čo súd uviedol vyššie, že podľa názoru súdu došlo k premlčaniu splátok

zročných pred 22.1.2010 a že vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom
v čase rozhodovania súdu, musel súd na premlčanie nároku prihliadať ex offo, teda z úradnej povinnosti.Podľa názoru súdu, nebol premlčaný nárok žalobcu na splátky, ktoré sa stali zročné od 20.2.2010 do
20.12.2010, teda na 11 splátok po 79,40 eur, čo predstavovalo nárok na zaplatenie sumy 873,40 eur a
ďalej na splátky, ktoré boli zročné počas celého roku 2011, čo predstavovalo pri výške splátok 79,40 eur

mesačne sumu 952,80 eur a splátky, ktoré sa stali zročné v období od januára, do novembra 2012, čo
predstavovalo sumu 873,40 eur. Celkovo takto žalobca takto mal nárok na zaplatenie sumy 2 699,60
eur. Žalovaní mu však v období od 19.3.2012 do 13.12.2012 zaplatili celkovo sumu 490,- eur, čím nárok
žalobcu klesol na sumu 2 209,60 eur a následne v čase od 16.1.2013 do 14.4.2014 zaplatili postupne
sumu 800,- eur čím nárok žalobcu klesol postupne až na sumu 1 409,60 eur. Vzhľadom na skutočnosť,

žežalobcasvojnárokobmedzil,pokiaľšlooistinuvovýške800,-eur,súdkonanieonárokunazaplatenie
sumy 800,- eur zastavil v zmysle § 96 ods. 1 tretia veta O. s. p..

Keďže súd konštatoval, že žalobca má nárok len na nepremlčané splátky od februára 2010 do novembra
2012 v celkovej výške 2 699,60 eur, tak potom čo žalovaní zaplatili od roku 2012 na úhradu po deň
vyhlásenia rozsudku súdu, na zaplatenie dlhu spolu sumu 1 290,- eur, klesol ich dlh na istine na výšku
1 409,60 eur. Túto istinu súd žalobcovi priznal spolu u úrokom z omeškania a to zo sumy 2 259,60 eur,

ktorú žalovaní dlhovali od 21.11.2012 do 13.12.2012. Žalovaní totiž v čase od 19.3.2012 do 21.12.2012
zaplatili sumu 440,- eur a potom 13.12.2012 zaplatili splátku vo výške 50,- eur, čím ich dlh klesol na sumu
2 209,60 eur, ktorú dlhovali od 14.2.2012 do 16.1.2013. S ohľadom na ďalšie žalobcom konštatované
splátky dlhu potom dlh žalovaných v ďalšom období klesal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, až na konečnú sumu 1 409,60 eur, ktorú žalovaní dlhujú od 15.4.2014. Žalobca požadoval z

jednotlivýchsúmúrokzomeškaniavovýške8,75%ročneatoodobdobia,kedyboladohodnutákonečná
splatnosť úveru. Súd je toho názoru, že nárok na úroky z omeškania v tejto výške a od tohto obdobia
možno žalobcovi proti žalovaným priznať, pretože je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníkavspojenísustanovením§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. K 21.11.2012 žalovaní nepochybne žalobcovi dlhovali

sumu 2 259,60 eur, čo bol zvyšok súčtu nesplatených splátok, tak ako je uvedené vyššie. Súd preto
rozhodol o nároku žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného
nároku žalobu žalobcu ako nedôvodnú, s poukazom na vyššie uvedené, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.. Ani jeden z účastníkov konania,
včetne vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaných nebol v konaní plne úspešný.

Vedľajší účastník pomáhal žalovaným zvíťaziť, ale ani žalovaní neboli v konaní proti žalobcovi plne
úspešní, preto súd využil ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. a rozhodol, že žiadny z účastníkov a vedľajší
účastník nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.