Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/315/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244635
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátuJUDr.MartinaMurgašaaJUDr.BranislavaKrálavprávnejvecinavrhovateľa:J.,nar.XX.X.XXXX,
bytom P. H. XX, XXX XX D. zastúpená: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07
Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul.
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava v konaní o náhradu škody vo výške 1.792,48 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28.01.2014,
č. k. 8C/194/2011 - 208 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 28.1.2014, č. k.

8C/194/2011 - 208 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, zo dňa 10.1.2014 na podanie
prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru Európskej únie, podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie a zároveň zamietol i návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou
podielového družstva Slovenské investície (ďalej len „PDSI“) a obchodníka s cenným papiermi (ďalej
len obchodník s „CP“).

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len „Úrad“)
rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania, doručeným úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad
Družstvo v upozornení zo dňa 13.05.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola
aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, podľa ktorej mal úrad schválením
Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva

roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje
a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva.

Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o riadení portfólia,
podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva
ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebezahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a
vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne.

Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007, NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007
uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí

špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní
o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV-841/2008,
zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa
20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo
výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm.
b) zákona č. 566/2001 Z.z.

Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa
§ 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie
investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001

Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných
činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v
špecifikovanom rozsahu.

Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010,

Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.04.2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa
Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo
odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo
nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie

deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich
členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa obchodník s cennými papiermi
spôsobil Družstvu pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20
miliónov eur.

Ďalším listom zo dňa 23.04.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v
činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu
ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných
prostriedkov jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30.04.2010 a následne
urgenciou zo dňa 30.06.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o

predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste.

V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok
2009 bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo
dňa 14.05.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001

Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií
uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na

základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú
vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

Národná banka Slovenska si listom zo dňa 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované

doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre Ing. Libora Červenku, Ing. Zdenka
Juricu, CSc. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe
cenných papierov zo dňa 05.10.2009.Národná banka Slovenska vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,

ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä
Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.

Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010,NBSpodľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č.
566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných

služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b),
§ 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní
o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011.
NBS oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.

Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie

začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek
poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené
zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím
zo dňa 07.12.2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa
10.05.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.04.2010,

ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.05.2010, č.k.
OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o
dohľade.

Rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi

verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona
č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c),
h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že
zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa
pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a

Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v
Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.

NBS po zistení niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný

skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné
oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava.

Listom zo dňa 26.04.2007 požiadala Národná banka Slovensko v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej

informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku
Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na
bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov,
ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere
za rok 2005 a 2006s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť

reagovalo Družstvo listom zo dňa 09.05.2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo
audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008
i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008
vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008.

Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.08.2007 NBS z predložených údajov
o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený
podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING,
akciováspoločnosť.KeďževzmysleprijatejinvestičnejstratégievProspekteinvestíciebyangažovanosť
voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej

ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť na celkových aktívach predstavovala
91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby
sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich
sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučilaNBSzosúladiťštruktúruaktívDružstvapodľaschválenéhoProspektuinvestícienajneskôrdo31.12.2007
a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007.
V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva Mgr. Leonard Holbling v liste zo dňa 10.10.2007

uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie
Prospektu investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú
nachádzať iba finančný nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal
daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej
dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne

Družstvo listom zo dňa 29.01.2008 informovalo NBS, že počnúc od 01.01.2008 nakupuje do portfólia
vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného
emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením
Prospektu investície.

Z listinných dokladov predložených navrhovateľom na CD nosiči súd zistil, že sa v nich nachádza 1/

výzvaNBSnapredloženiedokladov,atokópiívšetkýchzápisníczrokovaniačlenskýchschôdzíDružstva
za rok 2007, 2008 a 2009, spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica
z rokovania náhradnej členskej schôdze Družstva zo dňa 03.03.2009, ktorej predmetom bolo, okrem
iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie
zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej

schôdze Družstva zo dňa 23.10.2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a
plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31.12.2009, 5/
oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období, 6/ vyrozumenie KR
PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z
naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Trestného

zákona a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3, písm.
b) Trestného zákona na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.07.2010,
ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi ohľadne okolností výpovede
zmluvy o riadení portfólia.

Súd ďalej z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že Družstvo vo vyjadrení zo dňa
19.03.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej
kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným
výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 08.01.2010. Listom zo dňa 12.04.2010 Družstvo vyzvalo
obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4.

štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo dňa
16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991
eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností,
ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo,
aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 03.05.2010

a opätovne zo dňa 17.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie
dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných
cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva.
Listom zo dňa 18.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene
vyplatenej odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál

2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú
úroveň a bolo vo výraznej strate.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011 (právoplatné dňa 05.05.2011), sp. zn. 3K
95/2010 bol vyhlásený konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený

Mgr. Marek Letkovský. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze
veriteľov, v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení
portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou.
Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov,
čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť,

nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo
počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS.
Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných
vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstatynevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu
vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že
uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva.

Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom
prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do
Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.

Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu vedeného

pod sp. zn. 3K 95/2010 zo dňa 20.09.2013 (založené v súdnom spise 4C 176/2011 ako tzv. opakujúci
sa dôkaz) správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200
súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov
vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor
ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov z úpadcu na niektoré
spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding, a.s. (do ktorej patril

aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii Futej & Partners, s.r.o., ktorá
vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca 210
000,- Eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú vedené súdne konania,
ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených spoločností úpadcu, je
uplatnený nárok úpadcu proti SR zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie 19C 56/2011, ďalej

nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre prípad spôsobenia
škody, taktiež je uplatnený nárok voči Garančnému fondu investícií. V neposlednom rade je uplatnený
nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú právoplatne
skončené a preto o prípadnej miere uspokojenia je predčasné špekulovať.

Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená skutočnosť
nebola medzi účastníkmi sporná.

Navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde
Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010, vo výške žalovanej sumy, uvedená pohľadávka bola správcom

konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. Z tohto dôvodu navrhovateľ podal incidenčnú žalobu voči
správcovi konkurznej podstaty; konanie je vedené pod sp. zn. 9Cbi 87/2011.

Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z. a konštatoval, že navrhovateľ

sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pričom z vykonaného dokazovania mal za to, že navrhovateľ bol
členom družstva Podielové družstvo slovenskej investície. Uznesením Okresného súdu Bratislava I.
zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K/95/2010 bol na majetok družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do
funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie

pohľadávok v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ si prihlásil voči družstvu pohľadávku vo
výške žalovanej sumy, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. V súčasnosti
je na súde prvého stupňa vedené incidenčné konanie pod sp. zn. 9Cbi/87/2011, ktoré doposiaľ nie je
právoplatne skočené.
Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľka v konaní nepreukázala vznik škody.

Súd pritom vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Cz 110/84) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako
aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak

má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom
vzťahu a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí
domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii
dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v podobe vyrovnaciehopodielu. Navrhovateľ si uplatnil pohľadávku voči Družstvu v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva,
avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu,
a to jednak z dôvodu, že oprávnenosť jeho nároku uplatneného v konkurznom konaní voči Družstvu

je predmetom konania tunajšieho súdu (incidenčné konanie 2Cbi 417/2011) a tiež z dôvodu obsahu
vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 24.08.2011 ako aj zo dňa 20.09.2013.
Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol navrhovateľ
v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná
i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Navrhovateľ zároveň

nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle
§ 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ teda primárne mal
uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a
až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie
náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu), navyše, navrhovateľ
v konaní nepreukázal ani skutočnosť, či vystavenú zmenku predložil Družstvu na vyplatenie a s akým

výsledkom. Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla
navrhovateľke škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku
na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku
navrhovateľky na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, súd konštatuje, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke
majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým
povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania

Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,
ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.

Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým
časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva.
Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001

Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení
portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o

preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska
zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone
dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č.

566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje
len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka
Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako
vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť
Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona

č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č.
566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku
odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa
§ 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoréukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom
a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd
v prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka
s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a

nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len
Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako
súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto
informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137
ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného

subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so
zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov
o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania
Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť

Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa
verejnejponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala.NárodnábankaSlovenskaakoštátnyorgán,ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na

nápravutohtostavu.NárodnábankaSlovenskavdanomobdobí(po24.08.2007)pretonemohlapristúpiť
k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.

Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane
navrhovateľa. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí

NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. OPK 9750/3/2007),
vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná
banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou
informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2
ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu

rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia
uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými
papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré
malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho

povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani
povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje
práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti
svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho
zamietol, keď v konaní nepreukázal vznik škody, nesprávny úradný postup, a tým ani vznik príčinnej
súvislosti medzi škodou a postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti odporcu za
škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými
papiermi, ktoré založil do súdneho spisu navrhovateľ, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich
nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone
dohľadunadobchodníkomscennýmipapiermi.Súdzároveňzamietolnávrhynavrhovateľanavykonaniedokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov
W.eď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné, nakoľko predloženie účtovníctva
Družstva a svedecké výpovede neboli potrebné na preukázanie tvrdení navrhovateľa, pričom tvrdený

nesprávny úradný postup je upravený príslušnými právnymi predpismi.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa
zamietol s odôvodnením, že v prejednávanej veci neprináleží Okresnému súdu Bratislava I povinnosť
predložiť prejudiciálnu otázku vyvolanú navrhovateľom Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd

rozhodujúci v poslednom stupni, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde
tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva Únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie,
resp. jeho porušenia. V danom prípade tak nebolo potrebné skúmať naplnenie niektorej z výnimiek
zbavujúcich súdny orgán povinnosti položiť prejudiciálnu otázku. Nakoľko súdu ostala fakultatívna
možnosť rozhodnúť o položení /nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, skúmal potrebnosť
a odôvodnenosť jej položenia/ nepoloženia.

Pokiaľ ide o samotné prejudiciálne konanie, predmetom konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym
dvorom Európskej únie môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok. Otázky týkajúce sa výkladu
úniových právnych aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny dvor
nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade alebo

aplikácii vnútroštátneho práva.

V tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľ domáhal položenia týchto prejudiciálnych otázok :
1. Je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných

papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o
prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa
štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou
bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi

prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej
únie nevzťahuje?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie v spojení s čl. 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o prospekte,

ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene
a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21
ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za
škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným
výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná

banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES
dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej
ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť
vykonávať dohľad na finančnom trhu?

Súd po posúdení návrhu navrhovateľa na predloženie ním navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel
k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky nemá bezprostredný
súvis s prebiehajúcim konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Predmetom
tohto konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobná údajným nesprávnym
úradným postupom odporcu, keď tento údajne nevykonal riadne a odborne dohľad nad Družstvom

ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s cennými papiermi ani
neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil škode navrhovateľa na majetku. Súd sa nestotožnil s názorom
navrhovateľa, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej
ponuky cenných papierov, vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej
únie, (konkrétne verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho parlamentu

a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení
smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 a inštitút verejnej
ponuky cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo
04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí naobchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami
uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES ), a sú upravené a zadefinované v
rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v§ 126 (do 21.07.2013,

inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt) a v § 120 (inštitút verejnej ponuky cenných papierov)
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená
do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských
subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich

rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov
na základe zverejneného prospektu cenných papierov.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému
odporcovi nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a napadol ním výrok, ktorým bol zamietnutý návrh o
náhraduškody.Navrhol,abyodvolacísúdzmenilrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastitak,že
návrhu vyhovie, alebo aby odvolací súd odvolaním napadnutý druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní

nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj
princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať
právo a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými
právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Spoliehal sa
na to, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie odporcu, ako orgánu dohľadu.

Podľa zákona, ktorý poveril odporcu dohľadom nad subjektmi, ktoré mali nakladať s jeho investíciou.
Navrhovateľ sa spoliehal na riadny výkon dohľadu zo strany odporcu, pretože nemohla predpokladať, že
dohľad napríklad nad prospektom investície je podľa odporcu len formálny, resp. že takýto je jeho obsah
podľa výkladu odporcu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom
investícií, nedefinoval. Postup odporcu bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa

na odporcu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.

Uviedol, že odporcov argument, že upozornil družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad činnosťou
družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001
Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva je úplne irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o

takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Zákon č. 566/2001 Z. z. nepoužíva rozlíšenie medzi
„činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ani
ustanovenie § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil projekt investície (2002)
a družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt.
Uviedol, že predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nad dohliadanými subjektmi uvedenými

v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaných subjektov a ich činností. Predmet dohľadu v uvedenom zmysle - t. j. ohľadne činnosti
družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nebol nemenný a navrhovateľ sa
odôvodnene spoliehal, že v rámci dohľadu bude odporca dohliadať na dodržiavanie podmienok
ustanovených povoleniami podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a dodržiavanie tohto zákona a osobitných

zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho. Nie je teda pravda, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
škodou navrhovateľa a porušením zákonných povinností odporcom, spočívajúce v nesprávnom výkone
dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Súd tým, že zamietol návrh navrhovateľa odobril
výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Svojim výkladom
súd umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov. Navrhovateľka mala za

to, že NBS minimálne od roku 2007 zanedbávala svoje povinnosti pri výkone dohľadu nad družstvom
aj obchodníkom s cennými papiermi. Uviedla, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZCP je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov a ich činností, pričom podľa § 135 ods. 1 ZCP, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007,
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových, ako aj obchodných o hodnôt, patrili a patria

k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Poukázala na skutkovo a právne totožné konanie
vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/206/2011, kde bolo preukázané z výpovede svedka Ing.
Zdenka Juricu Csc., že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska
rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jedného emitenta ato spoločnosti CI Holding, a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka, t.j. že družstvo malo
všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo
prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS po takomto

vážnom zistení o rizikovosti portfólia družstva sa uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio
bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek a to
zmeniek vystavených spoločnosťou CI Holding, a.s., CI Reality s.r.o. a Global production, s.r.o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI Holding a.s. a vo všetkých
troch spoločnostiach bol, či už členom predstavenstva, alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší

predseda predstavenstva obchodníka, t. j. NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je
rozložené a investované do prepojených subjektov s CI Holding a.s. a obchodníkom. Ani po vydaní
tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej pokuty vo výške 10.000,- eur, NBS nevyužila kompetencie v
zmysle ZCP a neprijala žiadne významnejšie opatrenia, ako napr. predbežne, alebo celkom zakázať
činnosť obchodníkovi, alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi, alebo napr. udeliť
peňažné sankcie priamo členom predstavenstva družstva, alebo obchodníka družstva. NBS umožnila

ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľky vložených
prostriedkov do družstva.

NBS s rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod č. Odt-10890-4/2010 zakázala družstvu predaj majetkových
hodnôt (ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu,

že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené, pričom z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu družstva
uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných, ale
aj z pohľadu investorov, vrátane navrhovateľa rozhodujúcich skutočnostiach pričom skutočnosti v ňom
uvedené nie sú úplné a pravdivé. Navrhovateľ zároveň uviedol, že družstvo svojim konaním porušovalo
ustanovenie § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ustanovenie

§ 125 c) odsek 1, v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona OCP od roku 31.12.2006, avšak
NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji roku 2011 a to vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti.
Navrhovateľ tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo/4968/2009, ktorý
podľa neho je úplne aplikovateľný aj na Slovenské právne pomery a ktorý judikoval, že existujúce
konkurznékonaniesamoosebenevylučujemožnosťpodaťveriteľom,ktorýsiprihlásilisvojupohľadávku

do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, pretože súd má v konaní
o náhradu škody povinnosť skúmať či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť
uspokojenia navrhovateľa, ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno v akom rozsahu, pričom pri tomto
vyhodnotení súd nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný
zohľadniťužnapr.správyustanovenéhosprávcukonkurznejpodstatyostavedanéhokonkurzu.Uviedol,

že pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej,
či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval
Občiansky zákonník, Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i zákon č. 300/2005 Z.z., Trestný zákon
v platnom znení a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania, čo by mohlo trvať
i niekoľko rokov. Takýto záver je neprijateľný. Navrhovateľ poukázal na skutkovo a právne totožné

konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/194/2011 kde bol navrhnutý výsluch
S. ktorý je ustanoveným správcom konkurznej podstaty družstva a výsluchom správcu bolo zistené,
že 90% z objemu prihlásených pohľadávok je stále popretých. Súčasný stav konkurzu neposkytuje
pre navrhovateľku možnosť uspokojiť sa z výťažku konkurzu v rozsahu, v akom si uplatnila svoju
pohľadávku.

Zároveň navrhovateľ uviedol, že zo zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že
listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v §
129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny,
alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázala, na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6Mcdo11/2010 zo dňa 31. januára 2012.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
napadnutý odvolaním, ako vecne a právne správny potvrdil. Odporca uviedol, že súd prvého stupňa
postupoval v predmetnej veci maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne
zabezpečil dôkazné listiny a dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci. Odporca zároveň
poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie

svojho nároku, pretože nepodala žiadnu žalobu proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej
komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKEJ INVESTÍCIE. Pokiaľ navrhovateľ ako neznalý
právnych predpisov mohol požiadať odporcu o vyjadrenie jej zákonom zverených kompetencií ohľadom
dohľadu nad finančným trhom, muselo mu byť známe, že s jeho investíciou je spojené aj riziko adoterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129
ods. 1 b) zákona o cenných papieroch. Zároveň odporca poukázal na svoje písomné vyjadrenia k
doplneniu žaloby zo dňa 11.4.2013. Odporca uviedol, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia §

129 ods. 3 zákona o cenných papieroch (zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch o investičných
službách) v znení neskorších predpisov, t. j. od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohol
odporca NBS dohliadať či družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava

schválený prospekt investície, teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom. Taktiež povinnosť
aktualizovať prospekt investície podľa § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných
papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na
základenovelizovanéhoustanovenia§127ods.4zákonaocennýchpapierochvznenízákona558/2008
Z.z. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca nepretržite
zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle §

128 ods. 1 písm. h) zákona o cenných papieroch. Uviedol, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom
verejnej ponuky majetkových hodnôt ani družstvu PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a
rozloženia rizík ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, a preto údajné reálne
neexistujúce povinnosti družstva nemohol odporca kontrolovať. Za činnosť družstva PDSI celkovo
zodpovedá a v mene družstva PDSI koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán

družstva, ktorý riadi činnosť družstva rozhoduje o všetkých záležitostiach pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Odporca zároveň
reagoval podľa neho na hrubo nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že odporca vraj v
súdnom konaní namietal, že obchodník CI a družstvo PDSI nepatria medzi dohliadané subjekty. Naopak
práve navrhovateľ počas celého konania uvádzal rôzne nepravdivé tvrdenia. Odvolanie navrhovateľa

obsahuje nepravdivé a klamlivé tvrdenia o výpovediach predstaviteľoch družstva PDSI a správcu
konkurznej podstaty v úpadku, pretože žiadnou svedeckou výpoveďou sa nepreukázalo, že odporca mal
širšie kompetencie ako jej vyplývali z platných právnych predpisov. Odporca nevykonával dohľad nad
finančnými ukazovateľmi PDSI, ktoré malo široký predmet činnosti, odporca mohol kontrolovať len to, či
si družstvo PDSI plní informačné povinnosti podľa bývalých ustanovení § 126 - 130 Zákona o cenných

papieroch o verejných ponukách majetkových hodnôt a to či informácie zverejňované družstvom PDSI
obsahujú náležitosti predpísané bývalým ustanovením § 129 zákona o cenných papieroch a či družstvo
zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zákona o cenných papieroch. Pokiaľ
zástupca navrhovateľky pri popieraní reálnej predčasovosti žalobného návrhu poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky tým že tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe

nevylučuje možnosť podať veriteľom žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou,
odporca mal za to, že toto tvrdenie je zavádzajúce, keď Najvyšší súd ČR výslovne judikoval, že
akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2
zákona o konkurze a vyrovnaní. Uviedol, že navrhovateľovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nemožno

ani odhadnúť v akej výške by jej škoda a kedy v budúcnosti eventuálne vznikne, pretože vznik škody a jej
výškazávisíodvýsledkukonkurznéhokonaniadružstvaPDSI.Ažnásledneakpohľadávkanavrhovateľa
voči dlžníkovi, teda voči družstvu PDSI nebude uspokojená v rámci konkurzu družstva PDSI, až vtedy
môže navrhovateľovi vzniknúť škoda. Odporca zároveň poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a
to na nález sp. zn. II ÚS165/2012 - 45. Zároveň upriamil pozornosť na konkurzné konanie pod sp. zn.

3K/95/2010 z ktorého vyplýva, že sám správca konkurznej podstaty konštatuje, že účtovníctvo úpadcu
- PDSI je v katastrofálnom stave a bolo vedené len do júla roku 2010, pričom po tomto dátume sa v
účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy, doklady sú v neporiadku, mnohé z nich chýbajú a
navyše veľká časť finančných operácií úpadcu bola realizovaná v hotovosti bez riadneho zaznamenania
v účtovníctve. Odporca zároveň potvrdil, že na pojednávaní na súde prvého stupňa boli prečítané listiny,

resp. presne označené časti, pričom zo zápisnice jasne vyplýva, že súd oboznámil a vykonal jednotlivé
dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, presne špecifikoval o aké doklady išlo a oboznámil ich obsah.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, prejednal
odvolanie navrhovateľky bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť, len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, správne
vec právne posúdil a správny je aj záver súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva.

Zákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak,
že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.

Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť,
spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi:
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní
nebolo preukázané, že by odporca nesprávne úradne postupoval tým, že riadne nevykonával bankový
dohľad nad uvedenými subjektmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že až od účinnosti
novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z.
vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla
NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Zároveň povinnosť aktualizovať
prospekt investície v zmysle § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe

novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z.
vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových
hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.).
Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladá o vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto
neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001

Z.z. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho
investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov
(ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.7.2013; § 126
až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z.,
účinným dňa 22.7.2013). Ak si tejto skutočnosti navrhovateľ nebol vedomý, nemožno to pričítať na

ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje.
To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou
družstva nemal vedomosť. Z uvedeného možno uzavrieť, že v konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu, zastúpeného Národnou bankou

Slovenska. K odvolacej námietke navrhovateľa, ktorý poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ tento rozsudok interpretovala
nesprávne. Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom
spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli
v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie

R48/2011, týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade
prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako
predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe
právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so
závermi rozhodnutia R48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R33/2008, podľa ktorého otázka

nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému
aninemusíprísť).VtejtosúvislostiNajvyššísúdČeskejrepublikyuviedol,žemieramožnéhouspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok z peňaženia konkurznejpodstaty nebude stačiť, ani na plné uspokojovanie pohľadávok za podstatou, tak že nezaistení veritelia
druhej triedy neobdržia nič pri rozvrhu. Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
teda nevyplýva záver, že návrh na náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu

konkurzného konania. Z tohto rozsudku vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než
pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu

majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to, nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.
Správny je záver súdu prvého stupňa, že v danom prípade predmetom konania je nesprávny úradný
postup odporcu, a nie obchodníka s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla
vzniknúť škoda len družstvu a nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom ani
inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takéhoto vzťahu, vzniknutého na základe

zmluvy o riadení portfólia bolo len družstvo a preto z tohto právneho vzťahu preto vyplývali práva a
povinnosti len jeho účastníkom. Navyše ako už bolo uvedené, dohľad Národnej banky Slovenska bol
limitovaný zákonom č. 566/2001 Z. z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci
predmetudohľadupodľazákonač.747/2004Z.z.odohľadesavzťahovalivýlučnekukonkrétnemudruhu
dohliadaného subjektu, v danom prípade družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových

hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon družstvu neukladal povinnosť
v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska, ktorá síce
zistila nedostatky v oblasti dodržiavania prospektu investície v období roku 2007 ako bolo už vyššie
uvedené, nemohla uložiť družstvu sankciu, a to z dôvodu, že povinnosť dodržiavať Prospekt investície
sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka

Slovenska nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený Ústavou a zákonom.
Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu, ktoré spočíva v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu proti právneho stavu po tom, ako odporca zistil pochybenie obchodníka s cennými papiermi
pri činnosti voči družstvu, odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa a v tomto smere poukazuje na jeho dostatočné odôvodnenie.

K ďalšej námietke na navrhovateľa, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa v tom
zmysle, že súd prvého stupňa na pojednávaní nevykonal riadne v zákonom stanovenom rozsahu
dokazovanie listinnými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice zo dňa 28.1.2014 vyplýva,
že účastníci boli súdom riadne oboznámení s obsahom predložených listinných dôkazov, pričom sami
účastníci na predmetnom pojednávaní zhodne vyhlásili, že obsah všetkých listinných dôkazov, ktoré

sú založené v spise sú im známe. Tak právna zástupkyňa navrhovateľa, ako aj zástupkyňa odporcu
uviedli, že so všetkými vyjadreniami druhej strany, ktoré sa nachádzajú v predmetnom spise, ako aj s
listinami, ktoré boli v priebehu pojednávania doručené súdu sú oboznámené, pretože ide o vyjadrenia,
ktoré sú skutkovo a právne totožné s inými vecami vedenými v súdnom oddelení a preto uviedli, že
nie je potrebné, aby súd prítomných s obsahom týchto všetkých vyjadrení oboznamoval. Obe prítomné

zástupkyne uviedli, že nežiadajú poskytnutie lehoty za účelom oboznámenia sa s vyjadreniami listinnými
dôkazmi predloženými v priebehu pojednávania, pričom právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že
nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v predmetnej veci. Preto podľa odvolacieho súdu
odvolacia námietka navrhovateľa v tejto veci neobstojí.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, ktorou bol

zamietnutý návrh navrhovateľky o náhradu škody vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na začatie prejudicionálneho konania
pred súdnym dvorom Európskej únie nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s ustanovením §

224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.