Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812209740
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812209740.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade
Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., F. XXX/XX, v 2. rade C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T., H. XXX/XX,
obaja zast. JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Bojnická cesta 7 proti odporcom
v 1. rade E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. V., L. XXX/X, zast. JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so
sídlom v Prievidzi, Hodžu 14/1, v 2. rade E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., U. XX, v 3. rade Y. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. pod U., Na T. XXX/XX, v 4. rade X. H., nar. X.X.XXXX, bytom W., Q. XX/XX, v 5.
rade U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. pod U., Z. na Q. XX/X, v 6. rade E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. , U. 7, v 7. rade C.. T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., C. XXXX/XX, v 8. rade T. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom M., U. XXXX/X, o určenie, že nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č. XX, k.ú. A. V. ako parc. č.
XXX, č. XXX a č. XXX patria do dedičstva po nebohej E. Y., zomrelej dňa 29.1.1991, takto

r o z h o d o l :

Určuje,ženehnuteľnostizapísanévKN,naLV č.XX,katastrálneúzemieA.V.akoparc.č.XXX-trvalé

trávnaté porasty o výmere 3889 m2, parc.č. XXX - záhrady o výmere 176 m2, parc.č. XXX - záhrady o
výmere 119 m2, patria do dedičstva po nebohej E. Y., nar. 17.X.XXXX, zomrelej dňa 29.1.1991.

Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á nahradiť navrhovateľom v 1. a v 2. rade trovy konania v sume 99,50
eur na účet JUDr. Igora Gažíka, advokáta, vedený v Tatra banke, a.s č. 2924842151/1100, variabilný
symbol 12-1426, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa podaným návrhom domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané v
KN, na LV č. XX, k.ú. A. V. ako parc. č. XXX, č. XXX a č. XXX patria do dedičstva po nebohej E. Y.,
nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa 29.1.1991 z dôvodu, že v dedičskom konaní po nebohej poručiteľke D
1290/1991 bola medzi dedičmi uzavretá dedičská dohoda, na základe ktorej mal právny predchodca
navrhovateľov, ich otec Y. Y., zdediť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v intraviláne v podiele 6/7 a odporca
v 2. rade v podiele 1/7. Odporkyňa v 1. rade mala zdediť na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v

užívaní poľnohospodárskej organizácie podiel 6/7 a odporca v 2. rade podiel 1/7. Nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom súdneho konania sa nachádzajú v intraviláne, ale i napriek tomu, že podiel vo výške
6/7 mal zdediť otec navrhovateľov, v písomnom vyhotovení dedičského rozhodnutia D 1290/91-19 zo
dňa 27.1.1992 ako dedička v podiele 6/7 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX ako parc. č.
XXX, XXX, XXX bola uvedená odporkyňa v 1. rade a odporca v 2. rade v podiele 1/7, hoci v zápisnici o
dedičstve, ktorá predchádzala písomnému vyhotoveniu dedičského rozhodnutia, uvedené nehnuteľnosti

spomenuté neboli. Tvrdili, že dedičské rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zápisnicou z dedičského
pojednávania a uzavretou dohodou dedičov. Parcely č. XXX, XXX, XXX tvoriace súčasť domovej
nehnuteľnosti boli nesprávne zahrnuté medzi tie, ktoré boli v užívaní poľnohospodárskej organizácii.
Odporkyňa v 1. rade sa potom v rozpore s obsahom dohody dedičov po nebohej E. Y. stala podielovou
spoluvlastníčkou parciel č. XXX, XXX, XXX v podiele 6/7. Zmenu vlastníckeho stavu sa nepodarilo
dosiahnuť ani prostredníctvom návrhu na opravu dedičského rozhodnutia, preto sa navrhovatelia zmeny

domáhali v súdnom konaní tvrdiac, že po smrti otca, I. Y., sa cítia byť podieloví spoluvlastníci kpredmetnýmnehnuteľnostiam.Vzhľadomktomu,žereálnyvlastníckystavnezodpovedánimitvrdenému
stavu, na určení, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej E. Y., mali naliehavý právny
záujem.

Na trovách konania uplatnili zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia.

Odporkyňa v 1. rade navrhla návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala na to, že z obsahu dedičskej
dohody zachytenej v zápisnici o prejednaní dedičstva D 1290/91 zo dňa 27.1.1992 vyplýva, že
dedičia sa dohodli iba o dedení rodinného domu č. 377 v polovici a pozemkov v užívaní socialistickej
organizácie. Tvrdila, že obsahom dedičskej dohody nebola dohoda o nehnuteľnostiach nachádzajúcich
sa v intraviláne obce A. V., ale táto skutočnosť nič nemenila na tom, že objektívne existuje obsahový

rozpor medzi vydaným rozhodnutím Štátneho notárstva Prievidza v dedičskej veci D 1290/91 s dohodou
dedičov, ktorá je súčasťou zápisnice o dedičstve zo dňa 27.1.1992 a to v tom, že okrem sporných
nehnuteľností aj parc. č. XXX boli medzi dedičov rozdelené bez zodpovedajúceho podkladu v obsahu
dedičskej dohody. Postupom štátneho notárstva bolo konanie vo dedičskej veci zaťažené vadou
konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dedičské rozhodnutie však dňa 27.1.1992

nadobudlo právoplatnosť, účinkom ktorej je jeho nezmeniteľnosť a záväznosť a nie je ho možné zmeniť
žiadnym ďalším rozhodnutím súdu, pokiaľ nie je daný zákonný dôvod pre podanie mimoriadneho
opravného prostriedku, čo sa v danom prípade nestalo. Tvrdila, že na základe návrhu podaného
navrhovateľmi nie je možné správnosť záverov pôvodného konania vedeného Štátnym notárstvom v
Prievidzi pod sp. zn. D 1290/91 akokoľvek preskúmavať, pretože k tomu chýba všeobecnému súdu v

konanípodľatretejčastiO.s.p.funkčnápríslušnosť.Znamenalobytotiežpopretieúčinkovprávoplatného
pôvodného rozhodnutia, čo podľa súčasného stavu je možné len podľa § 485 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu Ústí nad Labem vo veci vedenej pod sp. zn.
10Co/321/83, publikovanej v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 44/1986, podľa ktorého žalobu o
vydanie majetku z dedičstva podľa ust. § 485 Občianskeho zákonníka môže podať s úspechom len ten,

kto nebol účastníkom konania o dedičstve (§ 48 Notárskeho poriadku). Voči navrhovateľom uplatnila
náhradu trov konania.

Odporcovia v 3., 4., 5., 6. rade navrhli dedičstvo ponechať tak, ako rozhodol ich nebohý otec U. Y.. Trovy
konania neuplatnili.

Odporcovia v 2., 7. a 8. rade sa k obsahu návrhu písomne nevyjadrili. Trovy konania neuplatnili.

Odporcovia v 2. a v 6. rade na napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie
neustanovili, z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali, preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vo
veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Po vypočutí účastníkov, svedkov, oboznámení sa s obsahom spisov tunajšieho súdu D 1290/1991, D
272/1994, D 55/1999, 5C/72/2008, s LV č. XX, k.ú. A. V., so zápisnicou o prejednaní dedičstva z čl. 4

spisu, s rozhodnutím v dedičskej veci D 1290/91 z čl. 5 spisu, s osvedčením o dedičstve D 55/1999, Dnot
16/1999 zo dňa 20.9.1999, s písomnými vyjadreniami odporcov k návrhu, s vyjadrením navrhovateľov
vo veci zo dňa 14.10.2013, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú právni nástupcovia po nebohom Y. Y., nar. X.XX.XXXX, zomrelý

18.2.1998, ktorý bol súrodencom odporcov v 1., 2., 6. rade. Odporcovia v 3., 4., 5. rade sú právni
nástupcovia po nebohom U. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol pôvodne v návrhu označený ako odporca v
3. rade. Odporcovia v 7. a v 8. rade sú právni nástupcovia po nebohej U. A., nar. XX.X.XXXX, pôvodne
označenej ako odporkyňa v 6. rade. Po nebohom Jánovi Y., nar. X.XX.XXXX pôvodne označenom
ako odporca v 5. rade ako jeho právni nástupcovia nastúpili všetci označení účastníci, pretože zomrel

bezdetný. Pôvodne označení nebohí odporcovia v 3., 5. a v 6. rade boli súrodencami otca navrhovateľov.Dedičstvo po nebohej matke pôvodne označených odporcov v 1. až 6. rade E. Y., nar. XX.X.XXXX,
zomrelej 29.1.1991 bolo prejednané bývalým Štátnym notárstvom v Prievidzi pod č. D 1290/91. Zo
spisu D 1290/91 súd zistil, že v zápisnici o prejednaní dedičstva po nebohej zo dňa 27.1.1992 bolo

konštatované, že pri zisťovaní majetku poručiteľky štátne notárstvo vychádzalo z údajov v pozemkovej
knihe, z pripojeného rozhodnutia D 326/67 a výpovedí účastníkov dedičského konania. Bolo zistené,
že poručiteľke z titulu vyporiadania BSM podľa dedičského rozhodnutia vo veci vedenej pod spisovou
značkou D 326/67 pripadli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. A.V. - dom č. XXX postavený na
parc. č. XXX/X v polovici. V dedičskom konaní po poručiteľke boli prejednané aj nehnuteľnosti v

k. ú. W.y podľa pkn. výpisu nachádzajúceho sa v dedičskom spise na čl. 4, 5, 6 s tým, že tieto
nehnuteľnostibolivužívanípoľnohospodárskejorganizácie.Dosúpisuaktívbolizaradenénehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. ZXXX/X Kostoľany - dom č. XXXpostavený na parc. č. Y. v polovici a pozemky v
užívaní poľnohospodárskej organizácie, hnuteľnosti žiadne. Neboli zistené žiadne pasíva. V zápisnici o
prejednaní dedičstva je na strane druhej ďalej uvedené, že dedičia uzavreli o prevzatí dedičstva dohodu,
v zmysle ktorej dedičstvo po poručiteľke nadobudnú - dom č.X/XpoloviciX/X. Y. v podiele X/X, E. E.v

podiele 1/7. Pozemky v užívaní poľnohospodárskej organizácie nadobudnú X/X.á v podiele 6/7 a U.el
v podiele 1/7. Ustupujúci dedičia výplatu svojich zákonných podielov nežiadali. Štátne notárstvo podľa
§ 40 ods. 1 písm. c/ Notárskeho poriadku uzavretú dedičskú dohodu schválilo. Dedičia sa po vyhlásení
rozhodnutia vzdali proti nemu odvolania.

V písomnom vyhotovení dedičského rozhodnutia D 1290/91 je uvedené, že nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v k.ú. A. V., zapísané v LV č. XX - dom č. XXX na parc. č. XXX v polovici a v LV č. XX - parc. č. XXX,
zast. plocha a dvor v celosti nadobúdajú Y. Y., nar. X.XX.XXXX v podiele 6/7 a XX Y., nar. XX.X.XXXX,
v podiele 1/7. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. A. V., zapísané v LV č. XX ako parc. č. XXX, XXX,
XXX v celosti a nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl. č. XXX, XX XX, XX, XX, XX, XXX nadobúdajú E.
U., nar. 13.4.1937 v podiele 6/7 aXXY., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/7 bez povinnosti výplaty hodnoty

zákonných podielov ostatných dedičov. Pokyn na expedovanie písomného vyhotovenia dedičského
rozhodnutia notárka JUDr. Eva Vyskoková dala dňa 14.4.1992. Účastníci dedičského konania písomné
vyhotovenie dedičského rozhodnutia prevzali dňa 17.4.1992. Z obsahu dedičského spisu súd ďalej zistil,
že do spísania zápisnice o prejednaní dedičstva, v ktorej sa nachádza dohoda dedičov o nadobudnutí
dedičstva, v dedičskom spise nebol ako listinný dôkaz preukazujúci vlastnícke právo poručiteľky k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k.ú. A. V. založený tento list vlastníctva. List vlastníctva č.
XX bol vyhotovený Strediskom geodézie a kartografie v Prievidzi až dňa 6.3.1992 a nachádza sa v
dedičskom spise na čl. 22, t.j. až za zápisnicou o prejednaní dedičstva z čl. 18 a písomným vyhotovením
dedičského rozhodnutia, ktoré sa nachádza na čl. 19 doručovaným účastníkom dňa 17.4.1992. Z
uvedeného je zrejmé, že v čase prejednania dedičstva po poručiteľke notárka nemala k dispozícii LV

č. XX, nemala vedomosť o tom, že tam uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva, čomu zodpovedal
aj obsah zápisnice o prejednaní dedičstva, v ktorej v súpise aktív nehnuteľnosti zapísané v LV č. XX,
k. ú. A. V. uvedené neboli a neboli ani obsahom dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorá je
súčasťou zápisnice zo dňa 27.1.1992. Súd ďalej zistil, že obsah zápisnice o prejednaní dedičstva z
čl. 18 dedičského spisu obsahovo nie je totožný s písomným vyhotovením dedičského rozhodnutia z

čl. 19 spisu. Na rozdiel od zápisnice o prejednaní dedičstva sú v písomnom vyhotovení dedičského
rozhodnutia uvádzané ako predmet dedičstva aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX ako parc. č. XXX,
XXX, XXX.

Vyššie uvedený rozpor medzi zápisnicou o prejednaní dedičstva a písomným vyhotovením dedičského
rozhodnutia vo veci D 1290/91 zo dňa 27.1.1992 bol predmetom návrhu na opravu dedičského

rozhodnutia podaného dňa 26.8.1999, ktorý je súčasťou dedičského spisu D 272/94 týkajúcom sa
dodatočného prejednania dedičstva po nebohej XX.XX.XXXX Y.. V zápisnici o výsluchu dedičov E. Y.
a E. U. zo dňa 19.10.1999 súd upozornil prítomných na to, že súpis majetku poručiteľky nebol úplný a
presný a aj obsah dedičskej dohody vzbudzuje pochybnosti o dohode týkajúcej sa parciel č. XXX, XXX,
XXX, ktoré boli v dedičskom rozhodnutí napísané medzi nehnuteľnosti v užívaní poľnohospodárskou

organizáciou,ktorýchpodielovouspoluvlastníčkousastalaE.U.vpodiele6/7aE.Y.vpodiele1/7.XXX,v
zápisnici o výsluchu uviedol, že podľa dohody dedičov mal právnemu predchodcovi navrhovateľov, Y. Y.,
pripadnúť podiel v 6/7 aj v intraviláne, t.j. parc. č. XXX, XXX, XXX zapísané v LV č. XX a jemu podiel X/X.
Potvrdil, že E. U. sa vzdala svojho dedičského podielu z domu v prospech brata Y. Y., aj z intravilánu a za
tobolinaňuprepísanévšetkyostatnéroleužívanépoľnohospodárskouorganizáciou.Potvrdil,žeY.Y.od

smrti matky užíval celý intravilán, t.j. dom a parc. č. 4E., XXX, XXX a XXX. U. ŠXX.XX.XXXX v zápisnicio výsluchu zo dňa 19.10.1999 potvrdila, že súhlasila s tým, aby dedičský podiel po matke z domu a z
parc. č. 421, na ktorej dom stál, zdedil T. Y. v podiele 6/7. Nenamietala, že parcely č. XXX, XXX a XXX,
ktoré v podiele 6/7 zdedila na základe dedičského rozhodnutia D XXXX/XX, patrili do intravilánu obce

a nikdy neboli v užívaní poľnohospodárskej organizácie. Rovnako nenamietala, že po právoplatnosti
dedičského rozhodnutia D 1290/91 parc. č. XXX, XXX, XXX užíval výlučne Y. Y.. Vyjadrila sa, že ani
nevedela, že ako samostatné nehnuteľnosti sú vedené záhradky pod č. XXX a XXX. Predpokladala, že
sa jednalo o jednu parcelu patriacu k domu a vtedy naozaj povedala, že ich necháva bratovi.

Uznesením č.k. D 1290/91 -57 zo dňa 17.12.1999 súd opravil výrok rozhodnutia bývalého Štátneho

notárstva v Prievidzi zo dňa 27.1.1992 v dedičskej veci D 1290/91 tak, že nehnuteľnosti zapísané v
LV č. XX ako parc. č. XXX, XXX, XXX v celosti nadobudli Y. Y. v podiele 6/7 a U. v podiele 1/7. V
druhej časti výrok uznesenia začínajúci sa LV č. XX parc. č. XXX, XXX, XXX sa vynechal. Krajský súd
v Trenčíne uznesením č.k. 6Co/27/00-77 zo dňa 28.4.2000 uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
návrh na opravu rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa 27.1.1992 v dedičskej
veci D 1290/91 zamietol z dôvodu, že návrh opravy sa netýkal chyby v písaní a počítaní, prípadne

inej zrejmej nesprávnosti a odvolací súd nezistil rozpor medzi zápisnicou a vyhotoveným rozhodnutím.
Najvyšší súd SR v dovolacom konaní č.k. 1Cdo 74/2000 dovolanie navrhovateľa v 1. rade zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že je potrebné osobitne zdôrazniť, že v zápisnici o prejednaní
dedičstva sa parc. čísla U., XXX a XXX, výmery a kultúry uvedených nehnuteľností vôbec nespomínali
- a to ani ako dedičstvo nadobúdané spoločne E. U. a E. Y., ani ako dedičstvo nadobúdané spoločne Y.

Y. a E. Y.. Vykonaním opravy časti výroku rozhodnutia štátneho notárstva by sa rozpor medzi výrokom
rozhodnutia,ktorýbolvyhlásenýnapojednávaníavýrokom,ktorýbolobsiahnutývpísomnomvyhotovení
tohto rozhodnutia neodstránil, ale by sa zmenil spôsob pôvodného nadobudnutia dedičstva. NS SR ďalej
pripustil, že k určitým chybám a nedostatkom v dedičskom konaní D 1290/91 došlo.

Navrhovateľ v 1. rade, právny nástupca po neb. Y. Y., ktorý bol jeho otcom, potvrdil, že otec bol

účastníkom dedičského konania po neb. E. Y., ktorá bola jeho matkou. Dedičia v dedičskom konaní
uzavreli dohodu o dedičstve, ktorá bola súčasťou zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 27.1.1992.
Z rozprávania otca mu bolo známe, že dedičia sa dohodli na tom, že všetky nehnuteľnosti v intraviláne
zdedí jeho otec a ostatné nehnuteľnosti v extraviláne zdedí odporkyňa v 1. rade s tým, že odporca
v 2. rade si zo všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičstva, ponechá svoj zákonný

dedičský podiel vo výške 1/7. V písomnom vyhotovení dedičského rozhodnutia však nebola táto
dohoda rešpektovaná a odporkyňa v 1. rade nadobudla podiel aj na tých nehnuteľnostiach, ktoré
boli v intraviláne, a ktoré mal zdediť otec navrhovateľa. Jednalo sa o nehnuteľnosti špecifikované v
obsahu návrhu ako par. č. XXX, XXX, XXX, ktoré sú zapísané v KN, na LV č. XX, k.ú. A. V.. Po smrti
matky otec navrhovateľa výlučne sám užíval rodičovský dom, záhradu, pasienok a dvor, tak, ako sa

dedičia dohodli. Odporkyňa v 1. rade predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívala. Odporca v 2. rade
príležitostne chodieval do rodičovského domu a chodil otcovi navrhovateľa pomáhať v obhospodarovaní
pozemkov. Po smrti otca, počas prebiehajúceho dedičského konania navrhovateľ zistil, že vlastníctvo
otca k nehnuteľnostiam zapísaným v KN, na LV č. XX, k. ú. A. V. nie je v katastri nehnuteľností zapísané
v podiele 6/7 tak, ako to vyplývalo z dedičskej dohody. Na základe toho dňa 26.8.1999 podal návrh na

opravu dedičského rozhodnutia podľa § 164 O.s.p.. Okresný súd návrhu na opravu vyhovel a dedičské
rozhodnutie D 1290/91 zo dňa 27.1.1992 opravil tak, aby zodpovedalo dedičskej dohode pôvodných
dedičov po neb. E. Y.. Krajský súd v Trenčíne rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh na opravu
zamietol. Voči rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie, ktoré bolo zamietnuté. Vzhľadom k tomu,
že sa nedosiahla zmena vlastníckeho stavu u nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedenia po neb.

E. T.j tak, aby tento stav zodpovedal dohode dedičov, bol dňa 18.4.2008 podaný návrh, ktorým sa
navrhovateľ domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č. XX, k. ú. A. V., ktoré sú
predmetom tohto konania, patria do dedičstva po jeho nebohom otcovi L. v spoluvlastníckom podiele
6/7. Eventuálne sa domáhal určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. E. Y.. Vo veci bolo
rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/72/2008-111 zo dňa 9.3.2011 tak, že konanie o určenie,

že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. E. Y. bolo zastavené v dôsledku späťvzatia
návrhu. Vo zvyšku bol návrh zamietnutý z procesných dôvodov, pretože účastníkmi tohto súdneho
konania neboli všetci dedičia. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Trenčín č.k. 5Co/95/2011-139 zo dňa 7.2.2012. Po smrti otca navrhovateľa odporkyňa v 1. rade prejavila
záujem o kúpu jeho spoluvlastníckeho podielu 6/7 na rodičovskom dome, dvore, ako aj na ostatných

nehnuteľnostiach, zapísaných v KN, na LV č. X/Xko parc.č. XX,TP, č. XXX - záhrady, č. XXX - záhrady,za účelom chovu dobytka za kúpnu cenu 21.000,- Sk. K dohode medzi navrhovateľom a odporkyňou
nedošlo, nakoľko v tom čase ešte neprebehlo dedičské konanie po neb. otcovi.

Súčasný užívací stav je taký, že dom s dvorom bol predaný a ostatné pozemky, t.j. záhrady a TTP užíva

odporkyňa v 1. rade v celosti. Odporca v 2. rade, ktorý je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/7,
tieto nehnuteľnosti neužíva, pretože odporkyňa mu v tom bráni. Poukázal na to, že disponuje zvukovým
záznamom, v ktorom sa odporkyňa v 1. rade vyjadrila, že nevedela o tom, že ona je zapísaná ako
podielová spoluvlastníčka v podiele 6/7 k nehnuteľnostiam zapísaných v KN, na LV č. XX,W., k.ú. W..

Navrhovateľka v 2. rade sa stotožnila sa s výpoveďou navrhovateľa v 1. rade. Nemala voči nej žiadne
výhrady a potvrdila, že o nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č. I.k.ú. I. V. sa po smrti svojej matky staral

výlučne jej otec v presvedčení, že mu patria. Odporkyňa v 1. rade o tieto nehnuteľnosti nikdy záujem
neprejavila za života jej otca, až po jeho smrti ich začala užívať.

Odporkyňa v 1. rade potvrdila, že bola osobne prítomná na pojednávaní v dedičskej veci po neb. matke
X/Xii Y.. Okrem nej sa pojednávania zúčastnili aj odporca v 2. rade, otec navrhovateľov Y. Y. a U. Y..
Sestru U. A. a brata R. Y. zastupovala ona. Sestra X/X. bola prítomná osobne. Prítomní dedičia sa

dohodli na tom, že všetci okrem E. a Y. sa zriekajú svojich dedičských podielov na celom majetku matky.
Brat Y. dedil celý majetok po otcovi. Následne sa priamo na pojednávaní u notárky dohodli s bratom
Y. tak, že ona mu prenechá podiel 5/7 na rodičovskom dome, na základe čoho bude mať na dome
6/7 aX/X ostane podiel 1/7. E.el súhlasil s tým, že prenechá odporkyni svoj podiel 1/7 na všetkých
ostatnýchpozemkoch,bratoviX/Xostane1/7aonabudemaťpodiel6/7,keďžesaostatnídedičiasvojich

zákonných podielov v prospech nej vzdali. Poprela, že by sa dedičia dohodli na tom, že odporkyňa v
1. rade nadobudne podiel 6/7 len na pozemkoch užívaných poľnohospodárskou organizáciou, tak ako
je uvedené v zápisnici o pojednávaní v dedičskej veci D 1290/1991. V tom čase sa nerozprávali o tom,
aké pozemky sú v extraviláne a intraviláne a podľa toho neformulovali dohodu. Nepoprela, že v čase
smrti matky nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č. W.neboli v užívaní poľnohospodárskej organizácie.

Nevedela zdôvodniť, z akých dôvodov bola v zápisnici z prejednania dedičstva zachytená dohoda v
inom znení, než dohoda, ktorá v skutočnosti medzi dedičmi bola uzavretá a ktorú vyššie špecifikovala.
Tvrdila, že po smrti matky výlučne sama užívala nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č.XX, Brat X/X
tieto nehnuteľnosti nikdy neužíval. Nepoprela, že zápisnicu o prejednaní dedičstva podpísala a ak ju
podpísala,taksňouasisúhlasila.Nečítalaju,obsahzápisnicečítalabuďnotárkaalebojejzapisovateľka.

Písomné vyhotovenie dedičského rozhodnutia čítala, nemala voči nemu výhrady a s jeho obsahom
súhlasila. Nemala dojem, že toto rozhodnutie je v rozpore s uzavretou dedičskou dohodou. Bola
presvedčená, že všetka pôda patrí jej a preto nenamietala tú časť rozhodnutia, v ktorej bolo uvedené,
že parc.čV. v podiele 6/7 nadobudol Y. Y. a v podiele 1/7 E. Y.. Po smrti matky nehnuteľnosti zapísané
na LV č. W.vala tak, že sadila zemiaky a zeleninu a pôdu obrábala. Nikdy sa pred navrhovateľom v

1. rade nevyjadrila, že nevedela o tom, že je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 6/7 k
nehnuteľnostiam zapísaných v KN, na LV č.I.Odporca v 2. rade potvrdil, že bol prítomný na dedičskom
pojednávaní po neb. matke, ktoré sa konalo dňa 27.1.1992. Na pojednávaní mu brat Marian povedal,
aby si zobral svoj dedičský podiel 1/7 z celého dedičstva. Na pojednávaní sa o rodičovskom dome
dohodli, že zostane bratovi I. spolu s dvorom a celou záhradou za domom, ktorá mala šírku 26 metrov

a dĺžku 152 metrov. Odporca na týchto nehnuteľnostiach nadobudol dedičský podiel 1/7. Tvrdil, že
odporkyňa v 1. rade na týchto nehnuteľnostiach nemala mať žiadny dedičský podiel, pretože mala
zdediť role užívané roľníckym družstvom. Ostatní prítomní súrodenci s takouto dohodou súhlasili, lebo
zápisnicu o prejednaní dedičstva podpísali. Voči zápisnici nemal nikto z nich výhrady. Do matkinej smrti
záhradu obhospodaroval brat Y.. Po smrti matky záhradu obhospodarovala odporkyňa v 2. rade, lebo

brat Y. nevládal, pretože bol chorý. Nevedel uviesť, z akých dôvodov odporkyňa v 1. rade tvrdí, že
mala zdediť všetky pozemky, vrátane tých, ktoré tvorili záhradu pri rodičovskom dome. Vedel o tom,
že brat Y. prenechal svoj dedičský podiel na roliach odporkyni v 1. rade ako náhradu za to, že ona
sa vzdala podielu na záhrade za domom. Vzťah medzi bratom U.a odporkyňou v 1. rade do smrti
matky bol dobrý. Po smrti matky sa ich vzájomný vzťah zhoršil práve kvôli dedičstvu po nej. Potvrdil,

že obsahom dohody medzi pôvodnými dedičmi bolo, že odporkyňa v 1. rade a on nadobudnú podiely
na nehnuteľnostiach užívaných poľnohospodárskou organizáciou a právny predchodca navrhovateľov
a on nadobudnú podiely na rodinnom dome a priľahlých nehnuteľnostiach, vrátane tých, ktoré sú na
liste vlastníctva označené ako pasienok, záhrady a dvor. Potvrdil, že uvedené nehnuteľnosti neboli nikdyv užívaní poľnohospodárskej organizácii a nevedel sa vyjadriť, z akých dôvodov odporkyňa v 1. rade
dohodu medzi pôvodnými dedičmi odmietla akceptovať.

Odporkyňa v 3. rade je právnou nástupníčkou po neb. U. Y., ktorý bol jej otcom a v návrhu bol pôvodne

označený ako odporca v 3. rade. Jej otec zomrel v roku 2000. O dedičskej dohode jej nebolo nič známe.
Otec jej ešte za života spomínal, že po smrti svojho otca svoj dedičský podiel prenechal bratovi Y. a po
smrti matky sa svojho dedičského podielu na celom dedičstve vzdal v prospech odporkyni v 2. rade.
Nevedela uviesť, kto pred smrťou E. Y. záhradu za domom užíval. Po jej smrti záhradu užíval Y. Y., aj
odporkyňa v 1. rade.

Odporca v 2. rade k výpovedi k odporkyne v 3. rade uviedol, že brat X/X na dedičskom pojednávaní

neprehlásil, že svoj podiel 1/7 na celom dedičstve prenecháva odporkyni v 2. rade. Dohoda bola taká,
že role nadobudne odporkyňa v 2. rade a dom so záhradou I.

Odporkyňa v 4. rade je právnou nástupníčkou po neb. U. Y., ktorý bol jej otcom a v návrhu bol pôvodne
označený ako odporca v 3. rade. Jej otec zomrel v roku 2000. O dedičskej dohode jej nebolo nič známe.
Nevedela uviesť, akým spôsobom sa pôvodní dedičia dohodli na rozdelení dedičstva po neb. E. Y..

Nevedela sa vyjadriť, kto pred jej smrťou a po jej smrti užíval záhrady za rodičovským domom.

Odporca v 5. rade je právnym nástupcom po neb. VE.i, ktorý bol jeho otcom a v návrhu bol pôvodne
označený ako odporca v 3. rade. O dedičskej dohode mu nebolo nič známe. Nevedel sa vyjadriť, kto
pred smrťou Y.a po jej smrti užíval záhradu za domom.

Odporkyňa v 6. rade sa k obsahu návrhu písomne vyjadrila. V obsahu vyjadrenia uviedla, že dedičia sa

svojich dedičských podielov okrem I. vzdali v prospech odporkyne v 2. rade, ktorá sa o matku starala až
do jej smrti. Odporkyňa v 2. rade z dedičstva prenechala svoj podiel na rodičovskom dome bratovi.

Odporca v 7. rade je právnym nástupcom po neb. I.A., ktorá bola jeho matkou. Za svojho života mu
spomínala, že v dedičskom konaní po neb. E. Y. sa svojho dedičského podielu 1/7 na celom dedičstve
vzdala v prospech odporkyne v 1. rade. Tiež počul, že odporca v 2. rade si z dedičstva ponechal svoj

podiel vo výške 1/7 a dedičia sa zriekli svojich podielov v prospech Y. Y. vo vzťahu k rodičovskému domu.

Odporca v 8. rade je právnym nástupcom po neb. VU.j, ktorá bola jeho matkou. Za svojho života mu
povedala, že sa zriekla svojho dedičského podielu na celom majetku po neb. E.v prospech odporkyne v
1. rade. Nevedel, kto záhradu po smrti W. užíval, pretože v tom čase som do domu nechodil. Nepoprel,
že za jej života záhradu užíval aj W..

K obsahu dohody dedičov po neb. L. Y. a k užívaciemu stavu parc. č. XXX, XXX a XXX súd vypočul
svedkov.

Svedok R.da bol kamarát s právnym predchodcom navrhovateľov. Potvrdil, že v 90. rokoch až do
roku 1995 otec navrhovateľov obhospodaroval záhradu, ktorá sa nachádzala za rodičovským domom.
Pozemok mal šírku okolo 30 m a dĺžku okolo 200 m. Odporkyňa v 1. rade ju užívala tiež, pretože ju tam

niekoľkokrát videl. O dohode dedičov po nebohej E. Y. mu nebolo nič známe.

SvedkyňaL. suseda právneho predchodcu navrhovateľov potvrdila, že počas života otca navrhovateľov
výlučne sám užíval záhradu nachádzajúcu sa za domom. Odporkyňu v 1. rade nevidela záhradu
obhospodarovať a užívať. Otec navrhovateľov na záhrade pestoval poľnohospodárske plodiny, chodila
mu pomáhať. O dedičskej dohode po neb. E. Y. jej nebolo nič známe. Otec navrhovateľov sa pred ňou

nikdy nevyjadril, že záhrada, ktorú užíva, mu nepatrí.Svedok M.k je súčasným vlastníkom rodinného domu, ktorý bol predmetom dedenia po nebohej E. Y..
Rodinný dom nadobudol kúpnou zmluvou z roku 1999 od predávajúceho navrhovateľa v 1.rade. V čase
predaja nehnuteľnosť užíval navrhovateľ v 1. rade a pred ním jeho otec. Nevedel sa vyjadriť, aký bol

pred rokom 1999 užívací stav záhrady. V súčasnosti ju užíva odporkyňa v 1. rade.

SvedokI.,žijúcivblízkostirodičovskéhodomuprávnehopredchodcunavrhovateľov,uviedol,žezaživota
záhradu obhospodaroval otec navrhovateľov, ktorému chodil pomáhať. Nevedel sa vyjadriť, či v tom
čase aj iní súrodenci otca navrhovateľov záhradu užívali. Nebolo mu nič známe o dedičskej dohode po
neb. E. Y..

Svedkyňa JE.á sa pamätala, že v období, keď bola žiačkou 8. alebo 9. ročníka ZŠ, záhradu

obhospodaroval otec navrhovateľov, pretože v tomto období detstvo trávila s navrhovateľmi. V tom
čase s rodičmi bývala v dome oproti cez cestu. Pamätala sa, že záhradu užíval otec navrhovateľov na
poľnohospodárske účely, mal na nej postavený skleník a choval aj zajace. V tom období nikoho iného
záhradu užívať nevidela. Nepamätala sa, či v tomto období ešte žila stará matka navrhovateľov. V roku
1985 sa z obce odsťahovala. V ďalšom období už do obce nechodila.

Svedkyňa Y., sesternica odporkyne v 1. rade, uviedla, že otec navrhovateľov po smrti svojej matky v
dedičskom konaní prehlásil, že sa vzdáva svojho dedičského podielu na pozemku, pričom sa jednalo
o pozemok, ktorý sa nachádzal pri rodičovskom dome od cesty až dozadu, v prospech odporkyne v 1.
rade za to, že ostatní súrodenci sa vzdali svojich podielov na dome. Po smrti matky hrozilo, že otec
navrhovateľov bude bezdomovec, tak sa súrodenci dohodli, že mu prenechajú dom a on sa vzdá podielu

na pozemkoch. Takto sa mal právny predchodca vyjadriť pred svedkyňou. Otec navrhovateľov bol jej
bratrancom. Po smrti W.j sporný pozemok užívali všetci súrodenci, najviac otec navrhovateľov, ktorý
bral z pozemku aj úrodu. Po smrti XXXX Y. aj odporkyňa v 1. rade pomáhala otcovi navrhovateľov v
obhospodarovaní pozemku. V súčasnosti pozemok užíva odporkyňa v 1. rade.

Štátne notárstva vo veciach nimi prejednávanými rozhodovali od 1.4.1964 do 1.1.1993 podľa Zákona

č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok), ktorý bol
zrušený novelou O.s.p., Zákonom č. 264/1992 Zb. Notársky poriadok sa vzťahoval aj na prejednanie
dedičstva po nebohej E. Y., ktoré sa viedlo pod sp. zn. D 1290/91.

Podľa § 19 ods. 1 Notárskeho poriadku, rozhodnutie štátne notárstvo vydáva písomne a doručí ho
účastníkom. Ak sa konalo pojednávanie, štátne notárstvo prítomným účastníkom rozhodnutie aj vyhlási;

ak prítomný účastník vyhlási, že nežiada písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia a že sa vzdáva
práva odvolania, nemusí sa mu rozhodnutie doručiť.

Podľa § 20 veta prvá Notárskeho poriadku, štátne notárstvo je viazané svojím rozhodnutím, len čo ho
vyhlásilo; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak nedošlo k jeho vyhláseniu ani k doručeniu,
len čo bol o ňom v spise urobený záznam.

Podľa § 39 ods. 2 Notárskeho poriadku, ak je niekoľko dedičov a ak sa vyporiadajú na štátnom notárstve
medzisebouodedičstvedohodou,štátnenotárstvoschválidohodu,akneodporujezákonualebodobrým
mravom.

Podľa § 40 ods. 1, písm. c/ Notárskeho poriadku, štátne notárstvo v rozhodnutí o dedičstve vykoná
určenie podľa § 37 a schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predloženého

dedičstva na úhradu dlhov.

Od 1. 1. 1993 je dedičské konanie a činnosť notárov v dedičskej agende upravená v §§ 175a až 175zd
O.s.p.. Na konanie o dedičstve sa vzťahujú ustanovenia O.s.p., vrátane §§ 167 a 156.Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v KN, na LV č. XXXX/XX. k. ú. A. V. sú ako podieloví
spoluvlastníci parc. č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXX, záhrady o výmere
XXXm2aparc.č.XXX,záhradyovýmere119m2vedeníodporkyňav1.radevpodiele6/7aodporcav2.
rade v podiele 1/7. Titulom nadobudnutia spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach
je uvedené dedičské rozhodnutie D 1290/91.

V prejednávanej veci bolo ďalej preukázané, že dedičstvo po nebohej matke pôvodne označených
odporcov v 1. až 6. rade, E. Y., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX bolo prejednané bývalým Štátnym
notárstvom v Prievidzi pod č. D 1290/91. Zo spisu D 1290/91 súd zistil, že v zápisnici o prejednaní
dedičstva po nebohej zo dňa 27.1.1992 bolo konštatované, že pri zisťovaní majetku poručiteľky štátne
notárstvo vychádzalo z údajov v pozemkovej knihe, z pripojeného rozhodnutia D 326/67 a výpovedí

účastníkovdedičskéhokonania.Bolozistené,žeporučiteľkeztituluvyporiadaniaBSMpodľadedičského
rozhodnutia vo veci vedenej pod spisovou značkou D 326/67 pripadli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
k. ú. A. V. - dom č. XXX postavený na parc. č. XXX/X v polovici. V dedičskom konaní po poručiteľke
boli prejednané aj nehnuteľnosti v k. ú. ZG.odľa pkn. výpisu nachádzajúceho sa v dedičskom spise na
čl. 4, 5, 6 s tým, že tieto nehnuteľnosti boli v užívaní poľnohospodárskej organizácie. Do súpisu aktív

boli zaradené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. A. V. - dom č. XXX postavený na parc. č. XXX/
X v polovici a pozemky v užívaní poľnohospodárskej organizácie, hnuteľnosti žiadne. Neboli zistené
žiadne pasíva. V zápisnici o prejednaní dedičstva je na starne druhej ďalej uvedené, že dedičia uzavreli
o prevzatí dedičstva dohodu, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľke nadobudnú - dom č. XXX v polovici
Y. Y. v podiele 6/7, E. Y. v podiele 1/7. Pozemky v užívaní poľnohospodárskej organizácie nadobudnú E.

U. v podiele 6/7 a E. Y. v podiele 1/7. Ustupujúci dedičia výplatu svojich zákonných podielov nežiadali.
Štátne notárstvo podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Notárskeho poriadku uzavretú dedičskú dohodu schválilo.
Dedičia sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali proti nemu odvolania.

Porovnaním obsahu zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 27.1.1992 a písomného vyhotovenia
dedičského rozhodnutia D 1290/91 súd zistil, že medzi zápisnicou o prejednaní dedičstva, obsahom

ktorej bola dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva a samotným písomným vyhotovení dedičského
rozhodnutiaexistujeobsahovýrozpor. Obsahzápisniceoprejednanídedičstvazčl.18dedičskéhospisu
obsahovo nie je totožný s písomným vyhotovením dedičského rozhodnutia z čl. 19 spisu. Na rozdiel
od zápisnice o prejednaní dedičstva sú v písomnom vyhotovení dedičského rozhodnutia uvádzané ako
predmet dedičstva aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. A.ako parc. č. XXX, XXX, XXX.

V písomnom vyhotovení dedičského rozhodnutia bolo uvedené, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
k.ú. ZV.KE.y, zapísané v LV č. XX - dom č. XXX na parc. č. XXX v polovici a v LV č. XX - parc. č. XXX,
zast. plocha a dvor v celosti nadobúdajú Y. Y., nar. X.XX.XXXX v podiele X/X a E. Y., nar. XX.X.XXXX,
v podiele 1/7. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. A. V., zapísané v LV č. XX ako parc. č. XXX,
XXX, XXX v celosti a nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl. č. XXX, XX XX, XX, XX, XX, XXX nadobúdajú

E. U., nar. XX.X.XXXX v podiele X/X a E. Y., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/7 bez povinnosti výplaty
hodnoty zákonných podielov ostatných dedičov. V zápisnici z pojednávania zo dňa 27.1.1992 však
nehnuteľnosti zapísané v LV č. XX, k. ú. A. V. ako parc. č. XXX, XXX, XXX uvedené neboli ani ako
aktíva, ani v obsahu dohody dedičov spomenuté neboli. Z uvedeného je zrejmé, nehnuteľnosti zapísané
v LV č. XX, k. ú. A. V. ako parc. č. XXX, XXX, XXX nemohli byť predmetom dedenia a v konečnom

dôsledku sa týchto nehnuteľností netýkala ani dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po nebohejR.
Uvedenému záveru zodpovedá aj skutočnosť, že pokyn na expedovanie písomného vyhotovenia
dedičskéhorozhodnutianotárkaJUDr.EvaVysXX.X.XXXX.vádaladňa14.4.1992.Účastnícidedičského
konania písomné vyhotovenie dedičského rozhodnutia prevzali dňa 17.4.1992. Do spísania zápisnice oprejednaní dedičstva, obsahom ktorej bola dohoda dedičov o nadobudnutí dedičstva, v dedičskom spise
nebol ako listinný dôkaz preukazujúci vlastnícke právo poručiteľky k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č.XX.X.XXXX., k.úXX.X.XXXX.V. založený tento list vlastníctva. List vlastníctva č.L.bol vyhotovený

Strediskom geodézie a kartografie v Prievidzi následne, dňa 6.3.1992 a nachádza sa v dedičskom spise
na čl. 22, t.j. až za zápisnicou o prejednaní dedičstva z čl. 18 a písomným vyhotovením dedičského
rozhodnutia, ktoré sa nachádza na čl. 19, doručovaným účastníkom dňa 17.4.1992. Z uvedeného je
zrejmé, že v čase prejednania dedičstva po poručiteľke a schválenia dohody dedičov podľa § 40 ods.
1 písm. c/ Notárskeho poriadku v zápisnici o prejednaní dedičstva zo dňa 27.1.1992, voči ktorej sa

dedičia vzdali odvolania, notárka nemala k dispozícii LV č. U. nemala vedomosť o tom, že tam uvedené
nehnuteľnosti patria do dedičstva, čomu zodpovedal aj obsah zápisnice o prejednaní dedičstva, v ktorej
v súpise aktív nehnuteľnosti zapísané v LV č. XX, k. ú. A. V. uvedené neboli a neboli ani obsahom dohody
dedičov vyporiadaní dedičstva, ktorá je súčasťou zápisnice zo dňa 27.1.1992.

Vyššie uvedený rozpor medzi zápisnicou o prejednaní dedičstva a písomným vyhotovením dedičského
rozhodnutia vo veci D 1290/91 zo dňa 27.1.1992 bol predmetom návrhu na opravu dedičského

rozhodnutia podaného dňa 26.8.1999, ktorý je súčasťou dedičského spisu D 272/94 týkajúcom sa
dodatočného prejednania dedičstva po nebohej E. Y.. V zápisnici o výsluchu dedičov E. Y. a E. U. zo
dňa 19.10.1999 súd upozornil prítomných na to, že súpis majetku poručiteľky nebol úplný a presný a aj
obsah dedičkej dohody vzbudzuje pochybnosti o dohode týkajúcej sa parciel č. XXX, XXX, XXX, ktoré
boli v dedičskom rozhodnutí napísané medzi nehnuteľnosti v užívaní poľnohospodárskou organizáciou,

ktorých podielovou spoluvlastníčkou sa stala E. U. v podiele 6/7 a E. Y. v podiel 1/7. E. Y. v zápisnici o
výsluchu uviedol, že podľa dohody dedičov mal právnemu predchodcovi navrhovateľov, Y. Y., pripadnúť
podiel v 6/7 aj v intraviláne, t.j. z parc. č. XXX, XXX, XXX zapísaných v LV č. XX a jemu podiel 1/7.
Potvrdil, že E. U. sa vzdala svojho dedičského podielu z domu v prospech brata Y. Y., aj z intravilánu
a za to boli na ňu prepísané všetky ostatné role užívané poľnohospodárskou organizáciou. Potvrdil, že

Y. Y. od smrti matky užíval celý intravilán, t.j. dom a parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX. E. U. v zápisnici
o výsluchu zo dňa 19.10.1999 potvrdila, že súhlasila s tým, aby dedičský podiel po matke z domu a z
parc. č. XXX, na ktorej dom stál, zdedil Y. Y. v podiele 6/7. Nenamietala, že parc. č. XXX, XXX a XXX,
ktoré v podiele 6/7 zdedila na základe dedičského rozhodnutia D 1290/91, patrili do intravilánu obce
a nikdy neboli v užívaní poľnohospodárskej organizácie. Rovnako nenamietala, že po právoplatnosti

dedičského rozhodnutia D 1290/91 parc. č. 420, XXX, XXX užíval výlučne Y. Y.. Vyjadrila sa, že ani
nevedela, že ako samostatné nehnuteľnosti sú vedené záhradky pod č. XXX a XXX. Predpokladala, že
sa jednalo o jednu parcelu patriacu k domu a vtedy naozaj povedala, že ich necháva bratovi.

Uznesením č.k. D 1290/91 -57 zo dňa 17.12.1999 súd opravil výrok rozhodnutia bývalého Štátneho
notárstva v Prievidzi zo dňa 27.1.1992 v dedičskej veci D 1290/91 tak, že nehnuteľnosti zapísané v

LV č. XX ako parc. č. XXX, XXX, XXX v celosti nadobudli Y. Y. v podiele 6/7 a A.v podiele 1/7. V
druhej časti výrok uznesenia začínajúci sa LV č. XX parc. č. XXX, XXX, XXX sa vynechal. Krajský súd
v Trenčíne uznesením č.k. 6Co/27/00-77 zo dňa 28.4.2000 uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
návrh na opravu rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa 27.1.1992 v dedičskej veci
D 1290/91 zamietol z dôvodu, že návrh opravy sa netýkal chyby v písaní a počítaní, prípadne inej zrejmej

nesprávnosti a odvolací súd nezistil rozpor medzi zápisnicou a vyhotoveným rozhodnutím.

Záveru, ku ktorému dospel súd v prejednávanej veci, t.j. že nehnuteľnosti zapísané v LV č.W. k. ú. A. V.
ako parc. č. XXX, XXX a XXX neboli predmetom dedenia po nebohej E. Y., zodpovedá aj právny názor
Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní č.k. 1Cdo 74/2000, v ktorom dovolanie navrhovateľa v 1. rade
proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín č.k. 6Co/27/00-77 zo dňa 28.4.2000, zamietol. V odôvodnení

rozhodnutia NS SR konštatoval, že je potrebné osobitne zdôrazniť, že v zápisnici o prejednaní dedičstva
sa parc. čísla XXXX/XX,W. a 4Xvýmery a kultúry uvedených nehnuteľnotí vôbec nespomínali - a to
ani ako dedičstvo nadobúdané spoločne E. U. a E. Y., ani ako dedičstvo nadobúdané spoločne Y. Y.
a E. Y.. Vykonaním opravy časti výroku rozhodnutia štátneho notárstva by sa rozpor medzi výrokom
rozhodnutia,ktorýbolvyhlásenýnapojednávaníavýrokom,ktorýbolobsiahnutývpísomnomvyhotovení

tohto rozhodnutia neodstránil, ale by sa zmenil spôsob pôvodného nadobudnutia dedičstva. NS SR ďalej
pripustil, že k určitým chybám a nedostatkom v dedičskom konaní D 1290/91 došlo.Notárka pri prejednaní dedičstva na pojednávaní v súlade s cit. ust. § 19 ods. 1 veta druhá Notárskeho
poriadku prítomným účastníkom rozhodnutie o dedičstve vyhlásila a uzavretú dedičskú dohodu podľa
cit. ust. § 40 ods. 1 písm. c/ Notárskeho poriadku schválila. Podľa uzavretej dedičskej dohody dedičstvo

po poručiteľke nadobudli - dom č. XXX v polovici Y. Y. v podiele 6/7, E. Y. v podiele 1/7, pozemky v
užívaní poľnohospodárskej organizácie nadobudli E. U. v podiele 6/7 a E. Y. v podiele 1/7. Ustupujúci
dedičia výplatu svojich zákonných podielov nežiadali.

Podľa cit. ust. § 20 veta prvá Notárskeho poriadku, štátne notárstvo je viazané svojím rozhodnutím,
len čo ho vyhlásilo. Znamená to, že vyhlásené rozhodnutie už nemôže notár obsahovo meniť a je preň

záväzné. V súčasnosti pre dedičské rozhodnutia platia cit. ust. §§ 167 ods. 2 a 156 ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorého vyhlásením rozsudku (obdobne ako pri vyhlásení rozhodnutia v dedičskom konaní), je
ním súd viazaný. V rozpore s cit. ust. § 20 veta prvá Notárskeho poriadku notárka do písomného
vyhotovenia dedičského rozhodnutia zaradila aj nehnuteľnosti zapísané v LV č. XX.X.XXXX ako parc.
č. XXX, XXX, XXX, hoci tieto neboli predmetom vyhláseného dedičského rozhodnutia a schválenej
dedičskej dohody v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.1.1992 a vyporiadala dedičstvo k nim aj napriek

tomu, že neboli predmetom schválenej dohody dedičov, čo je z obsahu dohody zrejmé a jednoznačné.
Tým sa stalo, že odporkyňa v 1. rade nadobudla k predmetným nehnuteľnostiam podiel 6/7 a odporca
v 2. rade podiel 1/7 i keď tak, ako to vyplýva aj zo zápisnice o výsluchu odporcov v 1. a v 2. rade
zo dňa 19.10.1999, podľa dohody dedičov nehnuteľnosti po poručiteľke nachádzajúce sa v intraviláne
mal zdediť právny predchodca navrhovateľov. Odporkyňa v 1. rade v zápisnici potvrdila, že Y. Y. po

právoplatnosti dedičského rozhodnutia D 1290/91 výlučne sám parc. č. XXX, XXX a XXX užíval a
keby žil, nechala by ho ďalej tieto nehnuteľnosti užívať, ale v žiadnom prípade neuznávala vlastníctvo
navrhovateľa v 1. rade k nim.

Pokiaľ na pojednávaní v prejednávanej veci tvrdila opak, súd jej tvrdenia považoval za účelové v
snahe potvrdil aktuálny vlastnícky stav k nehnuteľnostiam zapísaným v KN, na LV č. XX, k. ú. A. V.,

nezodpovedajúci skutočnej vôli dedičov prezentovanej v dedičskom konaní po nebohej U.

Vzhľadom k tomu, že v rozhodnutí o dedičstve, ktoré je súčasťou zápisnice zo dňa 27.1.1992 o
prejednaní dedičstva po nebohej XX,v dedičskej veci D 1290/91, obsahom ktorého bolo štátne notárstvo
viazané, absentovala dohoda dedičov týkajúca sa nehnuteľností zapísaných v LV č. A., vedie súd k
záveru, že predmetné nehnuteľnosti ako majetok poručiteľky v dedičskom konaní prejednané neboli. Z

uvedeného dôvodu podanému návrhu vyhovel a určil, že nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č.XXX
katastrálne územie XX.X.XXXX.y, ako parc.č. X- trvalé trávnaté porasty o výmere 3889 m2, parc.č. XXX
- záhrady o výmere 176 m2, parc.č. XXX - záhrady o výmere 119 m2, patria do dedičstva po nebohej
E. Y., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa 29.1.1991.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Navrhovatelia mali v konaní úspech, na

základe čoho by im patrilo podľa § 142 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré
právny zástupca vyčíslil sumou 4.181,60 eur s DPH. Na trovách konania súd navrhovateľom priznal
zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eur. Trovy právneho zastúpenia im priznané neboli
jednak z dôvodu, že v predchádzajúcom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/72/2008
sa navrhovateľ v 1. rade neúspešne domáhal voči odporcom v 1. a v 2. rade určenia, že nehnuteľnosti

zapísané v KN, na LV č. XX, k. ú. A. V., ktoré boli predmetom tohto konania, patria do dedičstva po
jeho nebohom otcovi Y. Y. v spoluvlastníckom podiele 6/7-in, eventuálne, že tieto nehnuteľnosti patria do
dedičstva po neb. E. Y.. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/72/2008-111 zo dňa
9.3.2011 tak, že konanie o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. E. Y., bolo
zastavenévdôsledkuspäťvzatianávrhu.Vozvyškubolnávrhzamietnutýzprocesnýchdôvodov,pretože

účastníkmi súdneho konania neboli všetci dedičia. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/95/2011-139 zo dňa 7.2.2012. Dôvodom pre nepriznanie trov právneho
zastúpenia navrhovateľom bola aj skutočnosť, že k pochybeniu v dedičskom konaní po nebohej E. Y. D
1290/91vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným v KN, na LV č. XX ako parc. č. XXX, XXX a XXX došlo
v dôsledku procesných vád spôsobených štátnym notárstvom pri prejednaní dedičstva, nie zavinením

účastníkov dedičského konania. Napokon trovy právneho zastúpenia neboli navrhovateľom priznané aj
z dôvodu, že odporcovia v 1., 2., 6. rade sú starobnými dôchodcami, ktorých jediným zdrojom príjmu je
starobný dôchodok a odporcovia v 3., 4., 5., 7., 8. rade sú právni nástupcovia po pôvodných dedičoch vdedičskomkonaníD1290/91,ktorídosúdnehosporusnavrhovateľmivstúpililenzprocesnýchdôvodov,
posmrtisvojichprávnychpredchodcov,ktorísasvojichdedičskýchpodielovvzdalivprospechodporkyne
v 1. rade. Svojím správaním títo odporcovia nespôsobili podanie žaloby a platenie trov konania by voči

nim bolo nespravodlivé. K náhrade trov konania v sume 99,50 eur bola zaviazaná výlučne odporkyňa
v 1. rade, ktorá nadobudla v dedičskom konaní D 1290/91 podiel vo výške 6/7 na nehnuteľnostiach
zapísaných KN, na LV č. XX, k. ú. A. V. s navrhovateľmi nebola ochotná vec vyriešiť mimosúdne. Vo
vyššieuvádzanýchokolnostiachsúdvideldôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprenepriznanietrovkonania
navrhovateľom v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti, v platnom znení.