Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204073
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813204073.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: K.. U.

F., W.. XX.X.XXXX, F. Y.. C.. Š. Č.. XXX, U. W. M., zastúpený: JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom,
AdvokátskakanceláriaVranovnadTopľou,M.R.Štefánikač.2465protižalovanému:Ministerstvovnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava o zaplatenie 18.309 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 641,59 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.4.2013 domáha voči pôvodne žalovanému v 1. rade označenému v
žalobe ako Obvodný úrad vo Vranove nad Topľou a proti žalovanému v 2. rade zaplatenia sumy 18.309

eur z titulu náhrady funkčného platu za obdobie neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
od 1.10.2007 do 31.10.2009.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím vedúceho služobného úradu Krajského úradu
Prešov č.p. 223/S zo dňa 14.12.2004 mu vznikol štátnozamestnanecký pomer s miestom výkonu
štátnej služby na Obvodnom úrade vo Vranove nad Topľou a s účinnosťou od 1.7.2007 mu bol
určený funkčný plat v sume 21.170,-Sk mesačne a náhrada za pohotovosť 740,-Sk. Dňa 8.10.2007
vydal Obvodný úrad vo Vranove nad Topľou, služobný úrad rozhodnutie č. 0/2007/01342 o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým ho odvolal zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho

zamestnanca v stálej štátnej službe, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie a žiadal o zrušenie
napadnutého rozhodnutia s tým, jeho štátnozamestnanecký pomer trvá aj naďalej a rozhodnutie
Obvodného úradu bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/69/2007-42 zo dňa
5.2.2009. Aj ďalšie rozhodnutie Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou č.k. 0/2009/00565-05 zo
dňa 28.5.2009, ktorým bolo rozhodnuté o jeho odvolaní, bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č.k. 1S/47/2009-46 zo dňa 30.4.2010, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho
súdu č.k. 6Sžo/202/2010 zo dňa 24.8.2011. Následne Obvodný úrad vo Vranove nad Topľou opakovane

prejednal jeho odvolanie dňa 1.12.2011 a vo veci vydal rozhodnutie č.k. 0/2011/01406-2, ktoré bolo
zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/7/2012-34 zo dňa 20.6.2012, po nadobudnutí
právoplatnosti ktorého potom s Obvodným úradom vo Vranove nad Topľou dňa 10.8.2012 uzavrel
dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, na základe ktorej jeho štátnozamestnanecký
pomer skončil dňa 10.8.2012. Listom zo dňa 11.12.2012 č. Obu-VT-OEO-2012/01580 mu Obvodný
úrad vo Vranove nad Topľou oznámil výšku vyčíslenia náhrady funkčného platu z titulu neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru za mesiace november a december 2009, roky 2010,2011 a za rok 2012 ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a následne mu vyplatil
náhradu funkčného platu platbou na účet. Následne žalobca citoval ustanovenie § 44 a 120 zákona
č. 312/2001 o štátnej službe platného a účinného ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

s tým, že zákon č. 312/2001 Z. z. lehotu na uplatnenie práva na funkčný plat pri neplatnom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru neustanovil. Ďalej poukázal na ustanovenie § 131 zákona č. 400/2009,
v zmysle ktorého v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1. novembrom
2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31.10.2009 a potom v zmysle uvedeného ako aj
ustanovenia § 131 neobstojí vyjadrenie Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou uvedené v písomnom

vyčíslení náhrady funkčného platu o tom, že jeho nárok sa posudzuje podľa právnej úpravy Zákonníka
práce ako aj o tom, že sa vystavuje riziku premlčania, nakoľko nedošlo k spočívaniu premlčacej doby. V
ďalšom poukázal na zákaz retroaktivity ako jedného zo základných princípov demokratickej spoločnosti
zaručujúci právnu istotu. Uviedol, že v teórii a praxi sa rozlišuje práva a nepravá spätná účinnosť
( retroaktivita ) právnych predpisov a význam rozlišovanie je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa
pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa

akceptuje ako príslušný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
( predchádzajúceho ) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou ( s dopadom do minulosti ) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti.

V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr
ako jeho platnosť ( skôr než začal existovať). Pre nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne
skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych
vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv ( alebo povinností ),

ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou
právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe prijatej právnej normy a
meniť ich režim. Za prípustné za považuje, pokiaľ nová právna úprava ( uznávajúc práva a povinnosti
nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu ) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus
( procedúru ) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy

priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí
nepravá retroaktivita do minulosti. Intertemporálnymi ustanoveniami sa vo všeobecnosti určuje režim
dočasného, prechodného spolupôsobenia dvoch právnych úprav- skoršej a neskoršej. Intertemporálne
ustanovenia určujú vzájomný vzťah týchto úprav. za platnosti a účinnosti nového právneho predpisu
môžu prechodné ustanovenia určiť a) buď to, že na riešenie ( doriešenie ) konkrétnych právnych situácii

sa v stanovenom rozsahu použijú skoršie právne normy ( t.j. že sa dočasne nepoužijú nové, už platné a
účinne právne normy ), b) alebo to, že vzťahy, ktoré vznikli za pôsobnosti skoršieho právneho predpisu,
sa spravujú ustanoveniami nového, neskoršieho právneho predpisu. Na záver uviedol, že nevyplatenie
funkčného platu odo dňa neplatného skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. od 1.10.2007
do 31.10.2009 je nezákonné a v rozpore s citovanými právnymi normami a že žalobu voči v tom čase

žalovanému v 2. rade podáva v zmysle ustanovení zákona č. 345/2012 Z. z., čl. IV. § 8a a že si uplatňuje
právo na funkčný plat za mesiac október 2007 v sume 521 eur, za mesiac november a december 2007 v
sume po 703 eur, za mesiace január až december 2008 v sume 729 eur mesačne a za mesiace január
až október 2009 v sume 763,50 eur mesačne, spolu v sume 18.309 eur.

Uznesením č.k. 10Cpr/1/2013-53 zo dňa 15.4.2014 súd konanie voči žalovanému v 1. rade ( v uznesení

už označený ako Okresný úrad Vranov nad Topľou ) zastavil a druhým výrokom vo vzťahu žalobca a
žalovaný v 1. rade rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 515/2003 Z. z. o niektorých opatreniach
v miestnej štátnej správe účinného v čase podania žaloby, podľa § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z.
z. účinného od 1.10.2013 obvodný/okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania

a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Vzhľadom na
zmeny vykonané zákonom č. 345/2012 Z. z. ktorými práva, povinnosti zo štátnozamestnaneckých
a pracovnoprávnych vzťahov, majetok štátu, pohľadávky a záväzky prešli na Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, sa obmedzila pôsobnosť obvodných/okresných úradov, ktorú pôsobnosť v týchto
oblastiach vykonáva Ministerstvo vnútra, preto mal súd za to, že nie je daná spôsobilosť žalovaného v 1.

rade byť účastníkom predmetného konania a keďže ide o neodstrániteľnú podmienku konania, konania
proti žalovanému v 1. rade zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2014.V ďalšom potom súd pokračoval v konaní len so žalovaným tak ako je uvedený v záhlaví tohto rozsudku.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že zákon č. 312/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu lehotu na uplatnenie práva na funkčný plat pre neplatnom
skončení štátnozamestnaneckého pomeru neustanovil a poukázal na ustanovenie § 120 zákona č.
312/2001 Z. z. s tým, že vychádzajúc z kolízneho pravidlá „lex specialis derogat lex generalis“ ( zvláštna
právna norma má prednosť pred normou všeobecnou, subsidiárnou, ktorá sa uplatní len tam, kde
zvláštny právny predpis vec neupravuje sám ) a ku skutočnosti, že zákon č. 312/2001 Z. z. ( zákon
lex specialis ) vzhľadom k Občianskemu zákonníku ( zákon lex generalis ) vo svojich ustanoveniach

neustanovil, kedy sa právo premlčí, potom v tomto prípade treba vychádzať z tohto kolízneho pravidla
a použiť ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré v uvádzanom zákona č. 312 /2001 Z.
z. chýba. Ďalej uviedol, že právo štátneho zamestnanca na poskytnutie funkčného platu sa stáva
vymáhateľným jeho splatnosťou, teda stáva sa nárokom, od tohto okamihu, t.j. od jeho splatnosti
začína plynúť premlčacia lehota. Náhrada platu je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr

od konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v služobnej zmluve nedohodlo
inak. Samotná splatnosť náhrady funkčného platu z neplatného rozviazania štátnozamestnaneckého
pomerusaneurčujesúdnymrozhodnutí.Dňomnasledujúcimposplatnostitej-ktorejjednotlivejmesačnej
náhrady funkčného platu začína plynúť, pre každú jednotlivú mesačnú náhradu osobitne premlčacia
lehota. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, v prípade ak sa predmetný nárok neuplatní v súdnom konaní,

samotný žalobca sa vystavuje riziku premlčania, nakoľko nedošlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby.
Preto je názoru, je žalobca nemá nárok na vyplatenie funkčného platu za obdobie od 1.10.2007 do
31.10.2009 vo výške 18.309 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, prednesmi
zástupcov účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese odkázal na svoje vyjadrenie s tým, že poukázal na
ustanovenie zákona č. 312/2011, ktoré síce upravuje v § 120 premlčanie, no neustanovuje žiadnu lehotu,
pritom v ďalších ustanoveniach citovaný zákon ustanovuje dokonca aj prekluzívne lehoty. Preto má
zato, že na uplatnenie nárokov z neplatného skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru predmetným
zákonom nebola stanovená žiadna premlčacia doba a teda nemohla plynúť a nárok je teda v celom

rozsahu dôvodný. Poukázal tiež na to, že na predmetný spor nie je možné použiť zákon č. 400/2009,
nakoľkotentobypôsobilretroaktívne.Kuneplatnémuskončeniuštátno-zamestnaneckéhopomerudošlo
v zmysle zákona č. 312/2001. Čo sa týka plynutia premlčacej doby, na ktoré poukazoval žalovaný,
tak tu poukazuje na to, že podľa zákonníka práce je upravené plynutie premlčacej doby, zatiaľ čo v
zákone č. 312/2001 premlčacia doba nebola stanovená. Majú zato, že bolo preukázané, že štátno-

zamestnanecký pomer bol neplatne skončený, žalobcovi patrí nárok na náhradu funkčného platu z tohto
neplatného skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru a keďže zákon č. 312/2001 neustanovoval
žiadnu premlčaciu dobu, nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto nároku. Podľa zákonníka práce sú nároky z
neplatného skončenia pracovného pomeru upravené odlišne ako sú upravené pri neplatnom skončení
štátno-zamestnaneckého pomeru podľa zákona 312/2001. Ak zákonník práce pri týchto nárokoch

uvádza premlčaciu dobu, tak zákon o štátnej službe 312/2001 túto premlčaciu dobu neuvádza.
Vzhľadom na to, že žalobcovi boli vyplatené nároky z neplatného skončenia štátno-zamestnaneckého
pomeru Obvodným úradom jednou sumou tak v dôsledku toho došlo k jeho poškodeniu v súvislosti s
tým, že bol povinný zaplatiť vyššiu daň z príjmu, ako keby mu tieto sumy boli vyplácané v jednotlivých
obdobiach ako bol funkčný plat splatný. Poukázal na ustanovenie § 131 zákona č. 400/2009.

Zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese poukázala na ustanovenie § 129 zákona č. 400/2009
v spojení s ustanovením § 120 uvedeného zákona, ktoré ustanovenie zákonníka práce sa použijú
na štátno-zamestnanecký pomer s tým že trvajú na vznesenej námietke premlčania, majú zato, že
jedná sa o majetkové právo, ktoré sa premlčalo, v prípade, žeby sa súd nestotožnil so vznesenou
námietkou premlčania navrhujú, aby súd pri rozhodovaní o nárokoch prihliadal na ustanovenie § 55

zákona 400/2009 v spojení s ustanovením § 79 ods. 2 zákonníka práce účinného v čase skončeniaštátno-zamestnaneckého pomeru. Čo sa týka poukázania na ustanovenie § 131 zákona 400/2009,
tak poukázala na to, že konanie o vyplatení nárokov z neplatného skončenia štátno-zamestnaneckého
pomeru sa nezačalo pred 1.11.2009.

Z rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby č.p. 223/S zo dňa 14.12.2004 súd zistil, že žalobca bol
vedúcim služobného úradu Krajského úradu Prešov v súlade s ustanoveniami § 17, 18 a 30 zákona
č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe vymenovaný za odborného radcu na odbore krízového riadenia
služobného úradu Krajského úradu v Prešove s dátumom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru
14.12.2004 s pravidelným miestom výkonu štátnej služby Obvodný úrad Vranov nad Topľou.

Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 16.7.2007 bol žalobcovi v zmysle ustanovení

zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe s účinnosťou od 1.7.2007 určený funkčný plat 21.170,-Sk
mesačne a náhrada za pohotovosť 740,-Sk.

Obvodný úrad vo Vranove nad Topľou, služobný úrad pod č.k. 0/2007/01342 zo dňa 8.10.2007
vydal v zmysle § 125 a 126 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe rozhodnutie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým odvolal žalobcu v súlade s § 39 ods. 1 písm. a) a § 40 ods.

2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov s tým, že žalobcovi
mala byť poskytnuté náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu a štátnozamestnanecký pomer
sa mal skončiť dňom 8.10.2007 v súlade s ust. § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/7/2012-34 zo dňa 20.6.2012 bolo ako posledným zrušené
rozhodnutie žalovaného - Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou č. sp. 0/2011/014606-2 zo dňa

1.12.2011 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou, služobného úradu č.
0/2007/01342 zo dňa 8.10.2007 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Rovnako bolo
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/47/2009-46 zo dňa 30.4.2010 zrušené rozhodnutie
Obvodného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 28.5.2009 č. 0/2009/00565-05, ktorý rozsudok bol
potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/202/2010 zo dňa 24.8.2011.

Žalobca ako štátny zamestnanec a Obvodný úrad Vranov nad Topľou ako služobný úrad uzavreli dohodu
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z. z. o
štátnej službe v spojení s § 120 zákona o štátnej službe a § 60 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce s
tým, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu založený služobnou zmluvou s účinnosťou od 14.12.2004
skončí dňa 10.8.2012 s tým, že štátny zamestnanec súhlasil so skončením štátnozamestnaneckého

pomeru dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe z dôvodu uvedeného v § 47 písm.
b) zákona o štátnej službe ku dňu 10.8.2012.

Listom označeným ako vyčíslenie náhrady funkčného platu adresovaným žalobcovi zo dňa 11.12.2012
Obvodný úrad Vranov nad Topľou tomuto oznámil, že z dôvodu prehratého sporu ukončeného
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 1S/7/2012-34, ktorý potvrdil neplatné skončenie jeho

štátnozamestnaneckého pomeru, úrad konal voči nemu ako oprávnenému vo veci náhrad plynúcich z
neplatne skončeného štátnozamestnaneckého pomeru. Tiež úrad uviedol, že zákon č. 312/2001 Z. z.,
podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, bol s účinnosťou
od 1.11.2009 zrušený zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov s
tým, že po právoplatnom rozhodnutí súdu č. 1S/7/2012-34, bolo potrebné stav trvania ako i skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru riešiť podľa existujúcej právnej úpravy zákona o štátnej službe. Ďalej
úrad citoval ustanovenie § 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 s tým, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje i
na žalobcu, nakoľko sa stal štátnym zamestnancom podľa uvedeného zákona a že pri posúdení nároku
na náhradu funkčného platu bolo nevyhnutné zohľadniť ust. § 55 ako aj § 120 zákona č. 400/2009 Z. z.
v spojení s ust. § 77 -80 a ust. § 132 Zákonníka práce v znení platnom do 31.8.2011. Ďalej uviedol, že

právo štátneho zamestnanca na poskytnutie funkčného platu sa stáva vymáhateľným jeho splatnosťou,
teda stáva sa nárokom a od okamihu jeho splatnosti začína plynúť i trojročná premlčacia lehota v zmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka. Náhrada funkčného platu je splatná pozadu za mesačné obdobie a
to najneskôr od konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v služobnej zmluvenedohodlo inak, samotná splatnosť sa neurčuje súdnym rozhodnutím, dňom nasledujúcim po splatnosti
tej ktorej jednotlivej mesačnej náhrady funkčného platu začína plynúť pre každú jednotlivú mesačnú
náhrad osobitne premlčacia lehota ako vyplýva z ustálenej judikatúry, v prípade ak sa predmetný

nárok neuplatní v súdnom konaní, samotný žalobca sa vystavuje riziku premlčania nakoľko nedošlo k
spočívaniu plynutia premlčacej doby. Na záver úrad uviedol, že po zohľadnení príslušných ustanovení
rozhodujúcich pre učenie výšky nárokov žalobcu na náhradu funkčného platu vyčíslil tieto ku dňu
5.12.2012 sumou tak ako bolo uvedené v tabuľke.

Podľa § 44 zákona NR SR č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom do 31.10.2009 ( ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe“ ) ak je podľa
právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné,
štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat,
ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 120 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote

ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje,
premlčania sa dovolá. V tom prípade nemožno priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

Podľa§125ods.1zákonač.312/2001Z.z.oštátnejslužbekonanievoveciachštátnozamestnaneckého
pomeru (ďalej len "konanie") sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 149 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe na štátnozamestnanecký pomer štátnych
zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 129 až 132 Zákonníka práce.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa § 125 zákona NR SR č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.11.2009 ( ďalej len „citovaný zákon“ ) spory medzi štátnym
zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a
rozhodujú súdy.

Podľa § 131 citovaného zákona v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1.

novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009

Podľa § 142 bod 1 citovaného zákona zrušujú sa mimo iného zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení tam uvedených noviel.

Podľa § 129 ods. 1 citovaného zákona štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa
predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje

za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevťahujú
ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého základe vznikol
štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31. októbra 2009,
sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona.

Podľa § 120 ods. 1 citovaného zákona na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú mimo

iného ustanovenia § 77 až 80 Zákonníka práce.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetom konania je náhrada funkčného platu, ktorého sa žalobca

domáha potom, čo s ním pôvodne žalovaný v 1. rade Obvodný úrad vo Vranove nad Topľou, od
1.10.2013 Okresný úrad Vranov nad Topľou, neplatne skončil štátnozamestnanecký pomer rozhodnutím
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré rozhodnutie bolo viacerými rozhodnutia krajského
súdu zrušené a po ostatnom zrušení predmetného rozhodnutia rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 1S/7/2012-34 bol štátnozamestnanecký pomer ukončený dohodou zo dňa 10.8.2012. Následne

bola žalobcovi vyplatená náhrada funkčného platu pôvodne žalovaným v 1. rade Obvodným úradom vo
Vranove nad Topľou len za mesiace november a december roku 2009, za dvanásť mesiacov roku 2010
a 2011 a za osem mesiacov roku 2012 s tým, že z dôvodu, že nárok na vyplatenie nárokov z neplatného
skončeniaštátnozamestnaneckéhopomeruneboluplatnenýnasúde,tedanedošlokspočívaniuplynutia
premlčacej doby a nárok bol vyčíslený len za uvedené obdobie. Žalobca má za to, že zákon č. 312/2001
Z. z. o štátnej službe neustanovuje premlčaciu dobu ako aj z ďalších dôvodov uvedených v žalobe sa

preto podanou žalobou domáha náhrady funkčného platu aj za obdobie od októbra 2007 do októbra
2009 vrátane.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovi vznikol štátnozamestnanecký pomer
na základe rozhodnutia o jeho vymenovaní zo dňa 14.12.2004 za odborného radcu služobného úradu
Krajského úradu v Prešove a pravidelným miestom výkonu štátnej služby na Obvodnom úrade Vranov

nad Topľou na základe príslušných ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení
neskorších predpisov. Za účinnosti uvedeného zákona č. 312/2001 Z. z. bolo služobným úradom
Obvodným úradom Vranov nad Topľou rozhodnuté aj o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
žalobcu a tento bol z funkcie odvolaný. Rozhodnutie a postup služobného úradu Obvodného úradu
Vranov nad Topľou bol žalobcom napadnutý žalobou, v dôsledku čoho vo veci viackrát rozhodol Krajský

súd v Prešove ako aj Najvyšší súd SR, pričom v dôsledku posledného rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove pod sp. zn. 1S/7/2012 došlo následne ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu
so služobným úradom Obvodným úradom Vranov nad Topľou na základe dohody zo dňa 10.8.2012. V
dôsledku neplatného skončenia bola žalobcovi vyplatená aj náhrada funkčného platu, sporným ako už
súd uviedol vyššie zostal nárok, ktorý považoval služobný úrad za premlčaný.

Ako už súd uviedol vyššie, štátnozamestnanecký pomer žalobcu vznikol a bol neplatne skončený za
účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Aj keď žalobca
platne skončil štátnozamestnanecký pomer až dohodou zo dňa 10.8.2012, teda za účinnosti zákona
č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa názoru súdu sa stal v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1
zákona č. 400/2009 Z. z. štátnym zamestnancom podľa tohto zákona, napriek tomu pre priznanie

náhradyfunkčnéhoplatuzaobdobieneplatnéhoskončeniaštátnozamestnaneckéhopomerujepotrebné
aplikovať zákon účinný v čase neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a teda zákon č.
312/2001 Z. z. o štátnej službe a to aj s poukazom na to, že zákon č. 400/2009 Z. z. v prechodných
a záverečných ustanoveniach neupravuje, že sa podľa neho posudzujú aj právne vzťahy a nároky
z nich, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a preto podľa zákona č. 400/2009 Z. z. nie je

možné posudzovať právne vzťahy a nároky z nich ak tieto vznikli ešte za účinnosti zákona č. 312/2001
Z. z. o štátnej službe a zároveň podľa ust. § 131 zákona č. 400/2009 Z. z. v konaní vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1.11.2009 sa postupuje podľa predpisov platných do
31.10.2009, teda podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Konanie o náhradu funkčného platu
súvisí s konaním o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorého sa žalobca domáhal

a ktorý bol s ním neplatne skončený za účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z., teda ak by nebolo neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nebolo by ani konania o náhradu funkčného platu. Súd tiež
poukazuje na to, že v našom právnom poriadku platí zákaz retroaktivity ako základnej zásady, ktorú súdy
v aplikačnej používajú pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a štátu.
Potom v zmysle tejto zásady ako aj s poukazom na to, že v prechodných a záverečných ustanoveniach

zákona č. 400/2009 Z. z. nie je uvedené, že sa podľa neho posudzujú aj nároky z právnych vzťahov
vzniknutých za účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z., súd vychádzal z ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001
Z. z. o štátnej službe, v ktorom je upravené neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom, preto bolo úlohou súdu sa s ňou
vysporiadať. Ako už uviedol vyššie, pri posudzovaní nároku na náhradu funkčného platu súd vychádza
zo zákona č. 312/2001 Z. z., konkrétne ustanovenia § 44 zákona. Samotný zákon č. 312/2001 Z. z.

neupravuje ako postupovať v prípade vznesenej námietky premlčania a ani na žalovaným vznesenú
námietku nemožno použiť Zákonník práce, pretože v tejto otázke zákon č. 312/2001 Z. z. na Zákonník
práce neodkazuje. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zákon č. 312/2001 Z. z. vo svojich
ustanoveniach neustanovil žiadnu premlčaciu dobu s odkazom na § 120, v zmysle ktorého sa právo
premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Súd pri vznesenej námietke premlčania

vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka a to z ustanovenia § 101, ktorý upravuje všeobecnú
trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začína planúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru
nezačína plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti rozväzovacieho prejavu, ale od
splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje (porovnaj
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 180/2009). Správne, zákonu

zodpovedajúce sú úvahy odvolacieho súdu, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty práva na náhradu
mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru, je rozhodujúci okamih, kedy nastáva splatnosť
náhrady mzdy a že splatnosť vyplýva priamo zo zákona z ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka
práce. Neexistuje žiadna konkrétna hmotnoprávna úprava, ktorá by určovala, že čas splnenia náhrady
mzdy nastáva právoplatnosťou rozsudku súdu o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.

Odvolací súd správne pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej lehoty rozlišoval medzi možnosťou
uplatnenia tohto práva (nároku) a možnosťou jeho priznania rozhodnutím súdu ( rozsudok NS SR sp.
zn. 6Cdo/248/2011 ).

Žalobu o náhradu funkčného platu teda bolo možné podať pre účely prerušenia plynutia premlčacej
doby už hneď po uplynutí najbližšieho výplatného termínu po tom, čo bola žalobcom podaná žaloba o

preskúmanie postupu a rozhodnutia služobného úradu na krajskom súde.

Spoukazomnaplatnújudikatúruakoajnavyššieuvedené,zktoréhovyplýva,žepredmetomkonaniabol
nároknanáhradufunkčnéhoplatuzaobdobiemesiacovoktóber2007ažoktóber2009,priktorýchzačala
plynúť premlčacia doba pre každú jednotlivú mesačnú náhradu dňom nasledujúcim po jej splatnosti,
teda dňom nasledujúcim po konci nasledujúceho kalendárneho mesiaca, má súd za to, že námietka

premlčania bolo vznesená účinne, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný si v zákonom stanovej lehote uplatnil náhradu trov konania v sume 641,59 eur predstavujúcej

náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 21.1.2014 a dňa 8.7.2014, tak ako boli vyčíslené
Ministerstvom vnútra SR, sekciou hnuteľného a nehnuteľného majetku, odbor dopravy, oddelenie
prepravy sekcii legislatívnych a vonkajších vzťahov MV SR. Cestovné za deň 21.1.2014 - 335,943
eur predstavuje základná náhrada za použitie služobného cestného vozidla pri počte 950 km na trase
Bratislava - Vranov nad Topľou a späť a základnej náhrade 0,183 eur/ km v sume 173,850 eur a cena

spotrebovaných PHM pri počte 950 km, priemernej spotrebe 10,5 l/100 km a cene PHM 1,625 eur/l v
sume 162,093 eur. Cestovné za deň 8.7.2014 - 305,650 eur predstavuje základná náhrada za použitie
služobnéhocestnéhovozidlapripočte986kmnatraseBratislava-VranovnadTopľouaspäťazákladnej
náhrade 0,183 eur/ km v sume 180,438 eur a cena spotrebovaných PHM pri počte 986 km, priemernej
spotrebe 8,3 l/100 km a cene PHM 1,530 eur/l v sume 125,212 eur.

Takto súd zaviazal žalobcu ako účastníka, ktorý vo veci úspech nemal na náhradu trov konania
žalovanému ako účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, keďže súd žalobu zamietol, a zaviazal ho na
zaplatenie trov konania v sume 641,59 eur.Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu