Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/227/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207785
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813207785.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: D. B.,

nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Právne služby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom Škultétyho 3, Košice - Staré Mesto, IČO: 42249708, zast.
JUDr. Darinou Solárovou, so sídlom Škultétyho 3, Košice proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa,
a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1491/2012 zo dňa
19.1.2012 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom.

Zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu
v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. 3C/1491/2012 zo dňa 19. 01. 2012 v plnom
rozsahu vrátane výroku o trovách konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa 24. 06. 2013
prevzala rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach (ďalej
len ako „rozhodcovský súd“) sp. zn.:3C/l491/2012 z 19. 01. 2012, ktorým jej rozhodcovský súd uložil,
aby do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi peňažnú sumu vo výške
208,63 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote

podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Spolu s rozsudkom bolo žalobkyni
doručené upovedomenie o začatí konania z 09. 01. 2012 a návrh na začatie konania z 2. 01. 2012.
Ako účastníčka rozhodcovského konania žalobkyňa nebola predvolaná a ani vypočutá. Súd rozhodoval
výlučne na základe listinných dôkazov predložených žalovaným. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 ako aj uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 13. 03. 2013, sp. zn.: 6 Cdo 3/2013. Vo vecí ide o spotrebiteľský vzťah a neprijateľnú
zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, čo opakovane potvrdil uzneseniami aj NS SR. Napriek

tomu, že odôvodnenie rozhodnutia NS SR nespomína záväznosť, ide o jednoznačný právny názor NS
SR.Tenvpraktickejrovinedopadánavšetkyprípadyštandardneuzatvorenýchrozhodcovskýchdoložiek
žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že okamihom oboznámenia sa žalovaného s právnym názorom NS
SR, možno jeho konanie, keďže si aj napriek tomu uplatňuje plnenie z neplatnej rozhodcovskej doložky,
považovať za konanie bez odbornej starostlivosti naplňujúce znaky nekalej obchodnej praktiky. Krajský
súd v Trenčíne, v konaní vedenom pod sp. zn.: 11C791/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
o nariadení predbežného opatrenia, ktorým ukladá žalovanému, aby sa zdržal postupu podľa zmluvnejpodmienky - rozhodcovskej doložky. Žalovaný nerešpektuje rozhodnutia NS SR ani rozhodnutie KS v
Trenčíne. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú
otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. 1. ÚS 87/93, PL.

ÚS J6/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v
každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci /IV.US 92/09/. Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogicky skutkovej situácie,

pokiaľ ju nemožno rozumne a objektívne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. US 209/2010, m. m.
P L. ÚS 21/00, P L, ÚS 6/04, III. US 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté
v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konania ( IV. US 49/06, III. ÚS 300/06).

Žalovaný-akožalobcavosvojomžalobnomnávrhuuviedol,žeprávomocrozhodcovskéhosúduzakladá
rozhodcovská doložka uvedená v časti „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ k poistnej zmluve,
v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. Aj napriek tomu,
že žalobkyňa podpísala „Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve! - rozhodcovskú doložku, tá
nebola individuálne vyjednaná. Pretože ustanovenie o arbitráži v časti XV. „Rozhodcovské konanie“

je zakomponované priamo vo Všeobecných poistných podmienkach a to v niekoľkých bodoch. To
znamená, že žalobkyňa by nemala podpísať nie len „Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve“
ale ani Všeobecné poistné podmienky, o ktorých žalovaný tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy a ani
poistnúzmluvu.Individuálnevyjednaniezmluvnýchpodmienokznamená,žebysižalobkyňasamaniečo
v poistnej zmluve vymienila a druhá strana - žalovaný by to prijal. V tomto prípade však k takémuto

dojednaniu nedošlo. Išlo výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy. Sám žalovaný vo svojom
žalôbnom návrhu v arbitrážnom konaní opakovane zdôrazňuje, že časť XV. VPP je súčasťou poistenia.
Teda nemôže ísť o individuálne vyjednanie. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o
tom, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná individuálne, čo opakovane potvrdil NS SR.

Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to návrhom za začatie konania
o zaplatenie 208,63 eur a návrhom na splátkový kalendár, upovedomením o začatí konania pred
rozhodcovským súdom, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/1491/2012
zo dňa 19.1.2012, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, pripoistením, časťou VPP, Oznámením
o zániku poistenia zo dňa 16.3.2010, uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/352/2009,

uzneseniami Najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013 z 13.3.2013.
Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením s písomným podaním žalovaného zo dňa 15.10.2013,
návrhom žalovaného na prerušenie konania zo dňa 15.10.2013 spolu s prílohami, písomným vyjadrením
žalovaného zo dňa 15.11.2013 spolu s prílohami, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
zo dňa 17.7.2013, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne zo dňa 17.7.2013 a dňa

31.3.2014, spisom Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/1491/2012, výpoveďou žalobkyne a prednesom
jej právneho zástupcu, výpoveďou žalovaného, prednesom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 19.2.2010 pod č. 4460100093 uzavretá poistná zmluva,
predmetom ktorej bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v zmluve. Pri uzatvorení zmluvy

žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami pre
životné poistenie žalovaného, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou všeobecných poistných podmienok
sú aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4460100093, podľa ktorých žalobkyňa so
žalovaným okrem iného vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia

rozhodcovskémukonaniustým,žetotoustanoveniechápuakorozhodcovskúdoložku(bod3osobitných
zmluvných dojednaní). Osobitné zmluvné dojednania žalobkyňa 19.2.2010 podpísala.Listom zo dňa 16.3.2010 žalovaný žalobkyni oznámil zánik poistenia z dôvodu žiadosti žalobkyne
doručenej žalovanému 10.3.2010. V oznámení je uvedené, že zostatok dlžného poistného predstavuje
sumu 0,68 eura a žalobkyňa má túto sumu žalovanému uhradiť do 14 dní.

Pod sp. zn. 3C/1491/2012 vydal dňa 19.1.2012 Arbitrážny súd Košice konajúci bez nariadenia
pojednávania prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba vo veci Rapid life životná poisťovňa a.
s., IČO: 31 690 904 ako žalobcu proti D. B., nar. XX.X.XXXX ako žalovanej rozhodcovský rozsudok,
ktorým jej uložil zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 208,63 eura a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že suma, ktorú mala

žalobkyňa spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a. s. zaplatiť je pohľadávkou, ktorá vznikla z poistenia
uzatvoreného 19.2.2010 poistnou zmluvou č. 4460100093. Trovy konania sú vo výške 276 eur a tieto
vyplývajú zo sadzobníka trov rozhodcovského konania. V rozsudku bola žalobkyňa (tam žalovaná)
poučená o tom, že voči rozhodcovskému rozsudku je možné podať opravný prostriedok, odpor, a to
v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, pričom podmienkou prihliadania na odpor je
zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške 72 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni (tam

žalovanej) doručený 24.6.2013, čo je zrejmé z doručenky, ktorá je obsahom spisu rozhodocvského súdu.

Žalovanývosvojompísomnompodanízodňa15.11.2013uviedol,ženapadnutýrozhodcovskýrozsudok
Arbitrážneho súdu v Košiciach bol vydaný v súlade so m zákonom. Podaná žaloba neodkazuje na
konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody, je z toho pohľadu neúplná a absentujú
v nej zákonné náležitosti. V riadne a včas podanej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku

musí žalobca uviesť aj dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom
vzhľadom na zákonom stanovenú prekluzívnu dobu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sa na iné, neskôr podané žaloby či doplnenia žaloby a nové dôvody nemôže prihliadať,
keďže nie sú uvedené vo včas podanej žalobe. Z podaného návrhu je možné vyvodiť, že dôvodom
na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C 320/2012 má byť dôvod podľa § 40 ods. 1 písm.

c) zákona o rozhodcovskom konaní tj. že jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Žalovaný dáva do pozornosti súdu skutočnosť, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom,
ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto nejde o konanie, v ktorom by bol žalobca
ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych
poplatkoch. Nie je možné stotožniť sa so všeobecným poukazom žalobcu na to, že rozhodcovské

doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Takýto
paušalizovaný záver nie je aplikovateľný na všetky rozhodcovské doložky, ale každú spotrebiteľskú
zmluvu je potrebné posudzovať individuálne. Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 499/2012 má dôležitý
význam z hľadiska aplikácie smernice 93/13/EHS. Ako totiž ústavný súd uvádza v časti III. bod 17 /str.
25 nálezu II. ÚS 499/2012/ smernica 93/13/EHS má pre rozhodovanie v týchto prípadoch nezastupiteľný

význam. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do slovenského právneho poriadku transponovaná novelou
Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z. Jej právnym základom je smernica 93/13/EHS. Z rozhodnutia
I. ÚS 255/2010 vyplýva pre všeobecné súdy príkaz pri výklade a aplikácii právnej normy zohľadniť
všetky súvislosti, účel a cieľ (výsledok) právnej normy. Súd má v dôsledku správne vykladanej smernice
povinnosť poistnú zmluvu ako v určitom zmysle výnimočnú spotrebiteľskú zmluvu preskúmať z odlišných

a ďalších hľadísk. Z odlišného výsledku, ktorý má byť v prípade poistných zmlúv podľa tejto smernice
sledovaný, ďalej vyplýva pre všeobecné súdy povinnosť postupovať pri právnom posudzovaní poistnej
zmluvy odlišne. Zo zásady iura novit curia vyplýva, že všeobecné súdy sú povinné aplikovať normy
práva Európskej únie ex offo. t. j. aj bez osobitného návrhu účastníkov konania. Ak teda všeobecné
súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica

93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na
zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19 odôvodnení, ktorý sa poistných zmlúv vyslovene dotýka.
Žalobca popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy s poukazom na to, že má byť neprijateľná podľa §
53 ods. 4 plam. r) Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia sa však za neprijateľné
podmienky považujú ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa

vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V súvislosti so žalobcom
namietanouneplatnosťourozhodcovskejdoložkyakoneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvspotrebiteľskej
zmluve žalovaný poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné dojednania. ktoré by inak predstavovali neprijateľné
podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva

v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. V slovenskom právnom poriadku absentujeprávna norma pozitívne vymedzujúca obsah pojmu „individuálne dojednanie podmienky“. Naproti tomu
existuje pomerne bohatá a nesmierne divergentná judikatúra o tom, čo nie je „individuálne dojednaná
podmienka“. Čo teda možno subsumovať pod pojem „individuálne dojednanie podmienky“ v zmluvnom

vzťahu, formuluje pomerne robustný dokument európskeho formátu a to „Európske princípy zmluvného
práva“. Tento dokument, i keď nemá charakter prameňa práva, sa k tejto otázke vyjadruje nasledovne,
pričom toto vyjadrenie možno považovať za jedinečné pozitívne vymedzenie pojmu individuálne
dojednanie ( EPZP, IURA edt.,2009,str. 122): „Podmienka je "individuálne dojednaná" ak bola výslovným
predmetom rokovaní medzi stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku zmene alebo vypusteniu podmienky

navrhnutej druhou stranou. Môže viesť aj k tomu, že podmienka zostane nezmenená.“ Ako je jasne
a stručne uvedené - nie je tu podstatné, ktorá strana podmienku formulovala - ide tu len o to, že
tu existuje právo oboch strán (a v tom je daná rovnosť práva) podmienku individuálne odmietnuť,
prijať alebo modifikovať a to v dôsledku ich osobitného dojednania. Žalobca svojím podpisom na konci
Všeobecných poistných podmienok dňa 19.2.2010 potvrdil len to, že si Všeobecné poistné podmienky
prečítal, a následne obdržal jedno vyhotovenie. Podstatná skutočnosť, na ktorú si dovoľujeme upriamiť

pozornosť súdu je tá, že zo strany žalobcu bola podpísaná poistná zmluva č. 4460100093, a to
pripojením jeho podpisu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy spolu so sprostredkovateľom
poistenia vystupujúcim za poisťovňu (na zmluvnom nie pracovnom základe), pričom je zjavné, že
tieto 2 podpisy mali konštitutívny charakter, pričom súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné
podmienky. Tým pádom niet pochýb o tom, že druhý podpis klienta (žalobcu) - pod Všeobecnými

poistnými podmienkami - mal úplne inú funkciu než konštitutívne potvrdzovať uzavretie PZ - tento
deklaratórny (osvedčujúci) podpis, tak ako to zreteľne oznamuje riadok VPP umiestnený tesne nad
deklaratórnym (osvedčujúcim) podpisom klienta : "12. Poistník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie
jedného rovnopisu poistnej zmluvy a týchto všeobecných poistných podmienok.". Skutková a právna
podstata dojednávania napádanej rozhodcovskej doložky sa dá posúdiť, len ak sa do zreteľa pozornosti

súdu dostane celý proces uzatvárania poistnej zmluvy číslo 4460100093, pri ktorom procese bola
platne dojednaná rozhodcovská doložka a to ako výsledok výsostne individuálneho dojednania medzi
klientom (žalobcom) a sprostredkovateľom poistenia (konajúcim v zastúpení poisťovne - žalovaného).
Sprostredkovanie poistenia je licencovaná činnosť a sprostredkovateľ poistenia bol pred zahájením
svojejčinnostiregistrovanýnaNárodnejbankySlovenskapričomzatýmtoúčelombolpovinnýpreukázať

odbornú spôsobilosť a pripravenosť na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa poistenia. Až na základe
posúdenia splnenia týchto kritérií bol sprostredkovateľ registrovaný (a následne pri svojej činnosti aj
dohliadaný zo strany NBS). Zaregistrovaním v NBS mohol zahájiť svoju činnosť - podnikateľskú činnosť
(nie činnosť zamestnanca poisťovne - v pracovnom pomere s poisťovňou nikdy nebol) a to na zmluvnom
základe s žalovaným. Nijaká právna norma nepožaduje na riadne uzavretie poistnej zmluvy, aby sa

osobitne (mimo návrhu poistnej zmluvy) podpisovali - dojednávali - všeobecné poistné podmienky.
Všeobecné poistné podmienky poisťovne (ako súčasť poistnej zmluvy), ktoré odovzdal sprostredkovateľ
spolu s návrhom poistnej zmluvy klientovi, obsahovali úplne na svojom konci jednoznačnú, krátku
a zrozumiteľnú vetu, ktorá bola umiestnená priamo nad deklaratórnym podpisom klienta. Aj z tohto
textu nad podpisom je nepochybne zrejmé, že tu nešlo o žiaden konštitutívny právny úkon, ktorý by

zakladal napr. vznik poistnej zmluvy. Išlo len a len o potvrdenie prevzatia VPP - nič viac -podpis klienta
(žalobcu) mal výlučne deklaratórny charakter. Žalovaný tiež poukázal na súdne rozhodnutia, ktorých
predmetom bolo posúdenie analogickej situácie, kedy bola so spotrebiteľom uzatvorená rozhodcovská
zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, ktorú súd posúdil z dôvodu jej individuálneho dojednania
ako platnú. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo

výsledkom slobodného rozhodnutia žalobcu, nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže žalobca mohol
túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť, a to nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní)
bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky
bolo plne v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Tým, že obe zmluvné strany prejavili
vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky.

Právnym dôsledkom takejto dohody zmluvných strán je, že nemôže byť táto časť zmluvy považovaná
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôže byť teda označená
za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV.
Všeobecných poistných podmienok bola jednoznačne „Osobitnými zmluvnými dojednaniami“ dohodnutá
akoindividuálnazmluvnápodmienkaatovylučuje,abybolapovažovanázaneprijateľnú,atedaneplatnú

podmienku.ZXV.častibod10.Všeobecnýchpoistnýchpodmienokakoajzods.4Osobitnýchzmluvných
dojednaní teda explicitne vyplýva, že žalobca ako poistník mal možnosť individuálne písomne odmietnuť
ustanovenia XV. časti VPP, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom
podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. Až na dvoch miestach VPP umožňovali žalobcovipríslušné dojednania individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý akýmkoľvek spôsobom
zvyšok poistného vzťahu.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že poistnú zmluvu uzatvárali v jednom podniku - kaviarni

vo Vranove n.T.. Poistnú zmluvu uzavreli v časovom horizonte asi 15 minút. Osobitné dojednania
nemala možnosť prečítať, ani ich neprečítala. Pri podpisovaní osobitných dojednaní poistnej zmluvy jej
sprostredkovateľka dala informáciu, že sú to bežné záležitosti j týkajúce sa poistnej zmluvy. Záznam
podpísala v podstate takisto, ako osobitné podmienky k poistnej zmluve, tak že jej sprostredkovateľka
povedala, že to je bežné a že je to potrebné pre poistnú zmluvu. Pri podpisovaní poistnej zmluvy nemala

vedomosť o tom, že nejaké spory medzi ňou a poisťovňou by mal riešiť rozhodcovský súd. O tom, že
nejaký rozhodcovský súd existuje a že konal, sa dozvedela, až keď jej prišli papiere z rozhodcovského
súdu z Košíc.

Vedľajší účastník na strane žalobkyne vo svojich písomných podaniach uviedol, že žalobkyňa v jeden
deň, v jednej obálke obdržala rozhodcovský rozsudok, návrh na začatie rozhodcovského konania a
upovedomenie o začatí rozhodcovského konania. Bolo jej odňaté právo konať pred súdom. Jej páva

zaručené v Ústave SR, v čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v
Občianskom súdnom poriadku boli porušené a síce tým, že Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne
dokazovanie, nepredvolal ju ako účastníčku arbitrážneho konania ani jej neoznámil termín rozhodovania
a neumožnil jej tak riadne obhájiť si svoje práva. Bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania.
Arbitrážny súd rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov predložených žalovaným. Ďalej

poukázal na bod 5 v časti XV „Rozhodcovské konanie“, z ktorého vyplýva, že rozhodcovský rozsudok
nie je možné preskúmať iným rozhodcom ani rozhodcovským súdom. Preto je doručený rozhodcovský
rozsudok právoplatným, vykonateľným exekučným titulom a preto žalobkyňa žalobu podala. Inú
možnosť obrany - podať odpor ani nemala. Nie je možné sa stotožniť ani s „možnosťou“ žalobkyne od
osobitných zmluvných dojednaní v 30 dňovej lehote odstúpiť. Od rozhodcovskej doložky, ktorá nebola

platne právne dojednaná nie je možné platne odstúpiť.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne uviedla, že rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná. V danej veci nie je potrebné vypočúvať pracovníčku, ktorá uzatvárala so
žalobkyňou poistnú zmluvu. Podstatná je skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
medzi účastníkmi poistného vzťahu dojednaná. Odstúpiť od rozhodcovskej doložky je možné vtedy, keď

je platne právne dojednaná, čo sa v danom prípade nestalo.

Zástupca žalovaného uviedol, že v prvom rade poukazuje na hlboký omyl, z ktorého vychádza podstata
tohto problému a to, že spotrebiteľ má byť nejakým spôsobom vyňatý spod zásady, že má poznať
slovenský právny poriadok. Žalovaný tento svoj názor opiera o štvrté odôvodnenie Smernice 93/13 EHS,
kde je uvedené, že keďže vo všeobecnosti spotrebitelia nepoznajú pravidlá zákonov podľa ktorých sa v

iných členských štátoch, než je ich vlastný, riadia spotrebiteľské zmluvy, čo značí, že majú a predpokladá
sa, že poznajú pravidlá zákonov, podľa ktorých sa riadi vlastne zmluva v ich vlastnom členskom štáte.
Čiže základný predpoklad toho, že spotrebiteľ nepozná slovenské zákony, jednoducho neplatí, toto je
eurokonformný prístup, ktorého sa žalovaný dožaduje. Žalobkyňa vystupovala ako fakticky nespôsobilý
subjekt, ktorý nečíta listiny, vôbec sa nimi nezaoberá, uzatvára poistnú zmluvu dokonca na 25 rokov,

ktorú potom po 2 týždňoch zruší a dokonca potvrdí, že takýto prístup je v poriadku. Spotrebiteľské právo
nevzniklo za účelom ochrany pred ľahkovážnosťou, nezodpovednosťou subjektov práv, ale vzniklo na to,
aby bola odstránená informačná asimetria a aby bola vyrovnaná alebo teda nebola horšia vyjednávacia
pozícia na strane spotrebiteľa. Poukázal zároveň na záznam o požiadavkách a potrebách klienta,
ktorý preukazuje, že v čase pred podpísaním rozhodcovskej doložky, bola žalobkyňa presne v zmysle

príslušného zákona informovaná o konkrétnom predpise na mimosúdne riešenie sporov. Akýkoľvek
právny vzťah vzniká vtedy, pokiaľ dôjde k dohode o podstatných náležitostiach poistenia v tomto
prípade. Tieto podstatné náležitosti boli obsiahnuté v návrhu poistnej zmluvy, ako aj vo všeobecných
poistných podmienkach. Rozhodcovská doložka nie je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, môže
byť náhodilou alebo vedľajšou náležitosťou takýchto finančných zmlúv. Žalobkyňa pravdepodobne

uniesla bremeno tvrdenia avšak neuniesla žiadnym spôsobom dôkazné bremeno. Rozhodcovská
doložka v tomto prípade, nielenže nevyvolávala značnú nerovnováhu žiadnym spôsobom, pretoženepriznávala žiadnej zmluvnej strane viac práv, ako druhej v čase uzavretia rozhodcovskej doložky,
navyše bola individuálne dojednaná, pretože spotrebiteľskú doložku nemusela podpísať naviac, ak aj
ju podpísala, mohla ju dodatočne odmietnuť. Naviac z právneho hľadiska vôbec takáto rozhodcovská

doložkanemábyťbranávpoistnejzmluvešpecifickynazreteľzpohľaduust.§52anasled.Občianskeho
zákonníka a to preto, že jednoducho vstupuje do výpočtu poistného. Teda metóda eurokonformného
výkladu je metóda výkladu, na ktorú má právo aj dodávateľ, nielen spotrebiteľ a práve preto metódy
sa vo svetle dôkazov, ktoré predložil žalovaný, a to listy Národnej banky Slovenska a 19 odôvodnenia
Smernice. Žalovaný predložil záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý je podľa jeho názoru

písomnosťou svojim obsahom preukazujúcou, že bola žalobkyňa upovedomená o právnom predpise na
mimosúdne riešenie sporov zo strany nie žalovaného, ale príslušného sprostredkovateľa poistenia. Táto
poučovania povinnosť, tento záznam, v prvom rade, nie je súčasťou poistnej zmluvy, je to záznam, ktorý
vznikol za účelom toho, aby sa sprostredkovateľ poistenia vedel preukázať Národnej banke Slovenska,
že dodržal svoje zákonné povinnosti a pokiaľ je tento záznam podpísaný jednak sprostredkovateľom,
ako podnikateľom a plne spôsobilo fyzickou osobou a zároveň aj žalobcom, ako plne spôsobilou fyzickou

osobou, niet dôvodu predpokladať, že okolnosti tam uvedené sa nestali, resp. sú nepravdivé, naopak je
dôvodne a predpokladať, že to, čo je tam uvedené aj platí.

Podľa § 52 ods. 1 až dos. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Ako vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom

konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym
zmierom.V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov je
súd toho názoru, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh podala na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej
lehote, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený
24.6.2013, žalobu na súde podala všas dňa 19.7.2013.

Poistná zmluva č. 4460100093 z 19.2.2010 uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľom, keďže zmluvu
uzavrela ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv.

Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom
predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením bola žalobkyni predložená na podpis.

V čase uzavretia poistnej zmluvy Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku uvedenú

v spotrebiteľskej zmluve považoval aj ustanovenie, ktoré od spotrebiteľa v rámci dojednanejrozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ).

Žalovaný je toho názoru, že záväzkový zmluvný vzťah medzi ním a žalobkyňou nebol v rozpore s

ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože podľa neho rozhodcovská doložka
bola dojednaná individuálne, čo má byť preukázané tým, že je upravená v osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré žalobkyňa podpísala osobitne a osobitne podpísala aj všeobecné podmienky
žalovaného.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012)

Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v
spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len

výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí,
že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych
predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť

spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012)

V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či osobitné zmluvné dojednania podpísané aj žalobkyňou
možno považovať za individuálne dohodnuté, v takom prípade by rozhodcovská doložka bola uzavretá
platne.

Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie osobitných zmluvných dojednaní
ako súčasti všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v
tlačive o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti
riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v

rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku,
konkrétne ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r), porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods.
1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe na
základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel a rozhodcovský rozsudok,

ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zrušil.

Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť
ich obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Súd
poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel
uzatvoriť poistnú zmluvu. Z doložky nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a

rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. Navyše však je potrebné
sa stotožniť aj s ďalším jeho záverom o tom, že princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane spotrebiteľa.

V tejto súvislosti možno poukázať aj na Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012,
v ktorom sa zdôrazňuje, že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa
transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že v predmetnej veci sa zabezpečilo individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013)
sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného dojednania v rámci
Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a konštatovala, že ani
takto formulovaná časť Všeobecných obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej
zmluvnej podmienky.

Časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej

medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania, nemožno prisúdiť charakter
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako osobitné
zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto
právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o
individuálnom dojednaní takejto zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní žalobkyne

ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky.

Vzhľadom na skutočnosť, že tzv. osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou Všeobecných poistných
podmienok a súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, je vylúčené prijať záver o náležite osobitne dojednanej
zmluvnej podmienke.

Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ

zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú
formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu,
predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález Ústavného súdu
ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom
princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri

spotrebiteľských právnych vzťahoch.

V tejto súvislosti preto súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom sprostredkovateľa
poistenia, ako to navrhoval žalovaný.

V predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady

rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so
svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a naviac, v zmysle písm. j) citovaného zákona, pri rozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky zároveň zakladá dôvod
zrušeniarozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písm.c)zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní.

Sozreteľomnato,priaznivejšierozhodnutieprežalovanéhovtomtokonaníainýprávnyzávertýkajúcisa
charakteristiky právneho vzťahu medzi účastníkmi a dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú, nemôže privodiť

ani záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta predkladaný žalovaným
žalobkyni na pojednávaní dňa 11.6.2014. Taktiež ide iba o predtlačený formulár, ktorý obsahuje časť
o sťažnostiach na vykonávanie sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom poistenia a v jej rámci
informáciu, že na mimosúdne vyrovnanie možno využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienok.Nedôvodná je aj námietka žalovaného o možnosti žalobkyne odmietnuť časť poistných podmienok (časť
XV.) týkajúcich sa rozhodcovskej doložky podľa bodu 4. Osobitných dojednaní. poriadku, nakoľko
základnou podmienkou právomoci rozhodcov je existencia zmluvy medzi stranami (rozhodcovská

zmluva). Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Podľa názoru žalovaného by platilo, že
všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so

spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve
naviac. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah
spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok iba prijať alebo

odmietnuť, rozhodcovskú doložku si teda nevymienil, keďže jej obsah, vrátane relevantných pravidiel
rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok“.

V zmysle čl. 3 ods. 2 smernice ,,Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou“.

Teória prezentovaná žalovaným v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami OZ. Tu rovnako

platí, že za podmienku, ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje podmienka, ktorá bola
vopred naformulovaná a spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Ak by podstatu individuálne vyjednanej
zmluvnej podmienky determinovala bez ďalšieho možnosť výberu, zo súdnej kontroly by boli vylúčené
všetky formulárové typové zmeny a doplnky k pôvodnej zmluve, keďže bolo len na spotrebiteľovi,
či k formulárovým zmenám pristúpi. S tým sa súd nemôže stotožniť, keďže by došlo k popretiu

zmyslu a cieľa ochrany práv spotrebiteľa (Smernice 93/13/EHS) a k spochybneniu ochrany a podpory
efektívneho vnútorného trhu EÚ očisteného od nemorálnych zmluvných klauzúl. Vo formulároch môžu
byť pre spotrebiteľa dôležité, ale aj nepotrebné veci, no spoločným znakom za každých okolností je,
že spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah formulára . Buď ho akceptuje alebo zmluva nevznikne.
Súdna kontrola bola vytvorená práve z dôvodu ochrany pred diktátom formulárových zmlúv, vrátane

formulárových zmien a doplnkov pripravených vopred dodávateľom. Uvedený cieľ žalovaný nesprávne
interpretoval.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou

(cit. čl. 3 ods. 2 Smernice).

Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi teda žalovanom tak,
ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 OZ, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa
nepovažujúzaindividuálnedohodnuté,opakmusípreukázaťdodávateľ.Vdanomprípadežalovanývšak
toto dôkazné bremeno neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného formulára.

Vzhľadom na uvedené súd preto žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.

Sud ďalej poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach sp.zn.
1Co/193/2013 zo dňa 28.10.2013, sp.zn. 14Co/22/2014 zo dňa 07.05.2014, sp.zn. 7Co/7/2014 zo dňa
28.04.2014, sp.zn. 15Co/35/2013 zo dňa 09.04.2014.Podaním z 15.10.2013, ktoré bolo súdu doručené 16.10.2013, požiadal žalovaný o prerušenie konania
v predmetnej veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. s poukazom na to, že žalovaný obdržal Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.07.2013, ktorým Ústavný súd SR

konštatoval porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Cdo 5/2012. Rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 5/2012, ktoré bolo Ústavným súdom SR zrušené, je takmer
totožnésrozhodnutímNajvyššiehosúduSRpodsp.zn.6Cdo1/2012,tedasuznesením,oktoréžalobca
opiera svoju argumentáciu v tomto konaní. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.

ÚS 382/2013 Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid Life, životná
poisťovňa, a.s., ktorou namietala porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to v súvislosti s postupom a uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012. Z prijatia ústavnej sťažnosti týkajúcej sa
tohto uznesenia pod sp. zn. 6Cdo 1/2012, ktoré súd prvého stupňa považoval za právne významné

a s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 499/2012 vyplýva
pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo 1/2012 bude zrušené. Vzhľadom na okolnosť, že v konaní pred Ústavným súdom SR sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie, žalovaný navrhol prerušenie tohto konania v
zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Po preskúmaní veci súd konštatuje, že okolnosť, že žalovaný sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej
republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej veci.

Predovšetkým nie je možné urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde
k zrušeniu vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a neznamená, že

eventuálne zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Cdo 13/2013
Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu ku ktorému týmto ústavným orgánom zatiaľ
rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie vo veci samej, teda pre záver
o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci.

Slovenský právny poriadok, ako aj aplikačná prax, teda rozhodovanie súdov, nie sú založené na

precedenčnomsystéme,takakojetovkrajináchsodlišnýmvývojomvoblastiprávaasodlišnouprávnou
kultúrou, teda najmä vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch amerických.

Záver, že eventuálne zrušenie vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
musí mať dopad a zásadný právny význam pre toto konanie, nie je preukázaný, pretože súd sa
opieral predovšetkým o znenie zákona (nie o rozhodnutia vyššieho súdu), ale predovšetkým o zákon č.

244/2002 Z.z. Za týchto okolností nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v predmetnej veci.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §

166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.