Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227845
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110227845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu: R. M., nar. 6.X.XXXX, bytom C., M.
XX, proti žalovaným: 1/ V. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., R. X a 2/ M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom
C., M. XX, zastúpenému opatrovníčkou žalovanou v 1. rade V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. 5, o
zaplatenie X.XXX,- € istiny s prísl. , o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku 40C 311/2010-39 z
20.10.2011 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o zročnosti prisúdeného plnenia a výroku o vylúčení nároku
na samostatné konanie.

M e n í rozsudok vo výroku o zročnosti prisúdeného plnenia tak, že žalovanej v 1. rade povoľuje zaplatiť

žalobcovi 1.840,- € istiny s prísl. v splátkach po 70,- € mesačne počnúc mesiacom máj 2014 s tým, že
prvá splátka sa stane zročnou 20.5.2014 a ďalšie splátky vždy do 20. dňa jednotlivých mesiacov vopred
až do úplného zaplatenia, a to pod následkom straty výhody splátok.

Odmieta odvolanie proti výroku o vylúčení nároku v prevyšujúcej časti na samostatné konanie.

Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.840,- € s
poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne za každý deň omeškania zo sumy 140 € od 6.6.2010
do zaplatenia, zo sumy 340 € od 6.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 340 € od 6.8.2010 do zaplatenia, zo
sumy 340 € od 6.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 340 € od 6.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 340 € od

6.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu proti žalovanému v 2. rade
a v prevyšujúcej časti zamietol. V prevyšujúcej časti nárok vylúčil na samostatné konanie. Žalovanej
v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 110 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom domu súp. č. XXXX
nachádzajúcom sa na parc. č. XXXX v kat. území L., okres C. I, U. C. - A. mesto zapísaných na LV
č. XXXXX, a ako prenajímateľ uzatvoril dňa 15.9.2006 so žalovanou ako nájomcom nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol byt v označenom bytovom dome s tým, že nájomca bude v byte bývať spolu s

Marcelom K. a dcérou G. K., doba nájmu bola dohodnutá od 15.9.2006 do 31.12.2006 s možnosťou
predĺženia nájmu vždy o ďalší kalendárny rok, ak ani jedna zo strán sa nevyjadrila písomne k trvaniunájomnej zmluvy, najneskôr do 31.12. bežného kalendárneho roka. Nájomné bolo dohodnuté vo výške
8.500 Sk mesačne, pričom žalobca si vyhradil právo úpravy nájomného najmenej o inflačný nárast z
titulu zvýšenia režijných nákladov za užívanie bytu, nájomné splatné vždy do posledného dňa v mesiaci.

Mal tiež preukázané, že žalobca v súlade s dojednaním v nájomnej zmluve jednostranne zvýšil nájomné
dňa 26.5.2009 na sumu 340 € od 1.6.2009 a žalovaná akceptovala zvýšenie nájomného a za mesiace
január až apríl 2010 poukázala žalobcovi sumu 340 € mesačne titulom nájomného, za mesiac máj
2010 nezaplatila nájomné vo výške 140 € (dňa 20.7.2010 zaplatila iba sumu 200 € na nájomné za
máj 2010) a za mesiace jún až november 2010 nezaplatila nájomné 5 x 340,- €. Dňa 6.9.2010 doručil

žalobca žalovaným oznámenie o ukončení nájomnej zmluvy k 31.12.2010 a žalovaná dňa 2.6.2011
odovzdala žalobcovi byt a písomne uznala svoj dlh voči žalobcovi vo výške 4.220 €, pričom protokol o
odovzdaní bytu podpísal aj žalovaný v 2. rade. Súd prvého stupňa uplatnený nárok právne posúdil podľa
§ 685 ods. 1 a 2, § 696 ods. 2, § 710 ods. 1 a 2, § 697 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a § 4
nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka
v znení platnom do 30.6.2010 a v znení platnom od 1.6.2010. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov

dospel k záveru, že nájomná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou
v 1. rade ako nájomkyňou, ktorí zmluvu podpísali, a žalovaný v 2. rade bol v zmluve uvedený iba ako
spolubývajúca osoba, spoločne s dcérou nájomkyne Nicole Brozmann a nebol účastníkom nájomnej
zmluvy, keďže v zmluve nebol označený ako nájomca a nájomnú zmluvu nepodpísal, a preto nie je v
danej veci pasívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti zaviazal žalovanú v 1.

rade zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné za mesiace máj až október 2010 celkom vo výške 1.840,- €, spolu
s poplatkom z omeškania podľa § 697 OZ v spojení s § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
platnom ku dňu omeškania s jednotlivými platbami, a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie poplatku
z omeškania proti žalovanej, ako aj žalobu proti žalovanému v 2. rade, ktorý nebol v žiadnom právnom
vzťahu so žalobcom, ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalobca po podaní žaloby vzal žalobu v časti

prevyšujúcej výšku poplatku z omeškania 0,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania späť, v tejto
časti súd konanie zastavil v súlade s § 96 ods. 1,3 O.s.p. Nárok v časti prevyšujúcej sumu 1.840,- € s
prísl. v súlade s § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie, keďže žalobca rozšíril návrh avšak
ho nedoplnil a nezaplatil za rozšírený návrh súdny poplatok, preto nebolo možné o návrhu v tejto časti
meritórne rozhodnúť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovanou v 1. rade tak, že žalovanej, ktorá nemala v konaní úspech, uložil povinnosť nahradiť trovy
konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 110 € žalobcovi, ktorý mal
neúspech iba v pomerne nepatrnej časti. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 2. rade rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému v 2. rade, ktorý mal v konaní plný úspech,
náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 1. rade (ďalej aj „žalovaná“) a uviedla, že
odvolanie podáva proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh proti žalovanému v 2. rade a v prevyšujúcej
časti a súvisiacim výrokom, ako aj proti výroku o vylúčení návrhu na samostatné konanie. Odvolanie
odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. e/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd podľa
§ 220 O.s.p. po opakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal aj

žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.840,- € s prísl. a trovy konania spoločne a nerozdielne
so žalovanou v 1. rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nárok v prevyšujúcej časti vylúčil
na samostatné konanie aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, a priznal jej náhradu trov odvolacieho
konania. Tvrdila, že skutkový stav doteraz zistený súdom prvého stupňa neobstojí, pretože sú tu dôkazy,
ktoré neboli doteraz predložené súdu prvého stupňa, keďže žalobca nimi nedisponoval, a rozsudok v

napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že nespochybňuje právo
žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy a dlh vyplývajúci z nájomného pomeru s ním chce uhradiť, no žiaľ
v súčasnosti nie je schopná ho zaplatiť z dôvodu svojej nepriaznivej majetkovej a finančnej situácie
a má záujem začať dlh splácať v mesačných splátkach po 50 € mesačne počnúc februárom 2012 až
do zaplatenia, a v prípade zlepšenia svojej situácie aj vo vyššej čiastke. Poukázala na to, že žalobca

celkom správne uplatnil nárok vo vzťahu k obom žalovaným, teda aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade,
ktorý je jej manželom a vytýkala súdu prvého stupňa, že v konaní vôbec neskúmal právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade, a na tento vzťah podľa jej názoru neaplikoval správny predpis. Uviedla,
že so žalovaným v 2. rade sú manželmi od 18.6.2005, pričom nájomnú zmluvu uzavrela so žalobcom
15.9.2006 sama v čase, keď jej manžel bol vo výkone väzby, o uzavretí nájomnej zmluvy ho však

informovala, pričom v článku I. nájomnej zmluvy sa uvádza, že byt bude obývať spoločne s manželom
a dcérou, a manžel po prepustení z výkonu väzby v r. 2007 sa nasťahoval k nej do predmetného bytu.Poukázala tiež na to, že žalobca vo veciach nájmu bytu jednal s ňou a aj s jej manželom, obidvom doručil
oznámenie o skončení nájomného pomeru, pričom po skončení nájomného pomeru sa odsťahovala z
bytu vo februári 2011 s dvoma deťmi a žalovaný sa v byte zdržiaval až do konca mája 2011. Súd prvého

stupňa sa vôbec nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že žalovaný v 2. rade je jej manželom a vzhľadom
na trvanie manželstva v čase uzavretia nájomnej zmluvy vznikol k bytu podľa § 703 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spoločný nájom bytu manželmi a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú
oprávnení a povinní všetci nájomcovia spoločne a nerozdielne (§ 701 ods. 2 OZ), a preto prenajímateľ
je oprávnený požadovať platenie nájomného od všetkých nájomcov. Na preukázanie skutočnosti, že

žalovaný v 2. rade bol jej manželom už v čase uzavretia nájomnej zmluvy, v prílohe odvolania predložila
fotokópiu sobášneho listu, ktorým žalobca nedisponoval, preto ho v konaní nemohol predložiť. Uviedla,
že žalovaný v 2. rade dokonca žalobcovi prisľúbil, že dlh na nájomnom v plnej výške uhradí sám, avšak
podľa jej vedomostí doposiaľ ho neuhradil, nakoľko si dlhodobo neplní ani svoje vyživovacej povinnosti
voči dvom deťom, v dôsledku čoho sa ocitla v tiesnivej finančnej situácii, a hoci sama pracuje bez pomoci
jej rodičov by nebola schopná uspokojiť ani všetky základné potreby vyživovaných osôb.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13.2.2014 v súlade s
§ 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, a to aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v súlade s § 212

ods. 2 písm. c/ O.s.p., a rozsudok okrem výroku o zročnosti prisúdeného plnenia a výroku o vylúčení
nároku na samostatné konanie, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietol odvolanie smerujúce proti rozsudku vo výroku o vylúčení
nároku v prevyšujúcej časti proti žalovaným v 1. a 2. rade na samostatné konanie, ktorý (výrok) má
povahu uznesenia o vedení konania, a preto proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202

ods. 2 písm. a/ O.s.p.)

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého

stupňa v prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu
poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, a vykonané dôkazy správne
vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych ustanovení
právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach

účastníkov a povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.840 € s prísl. titulom dlžného nájomného
za užívanie prenajatého bytu č. X na M. ul. č. 12 v C. v žalovanom období (5/2010, 6 - 10/2010) podľa
uzavretej nájomnej zmluvy.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom nároku. Žalovaná bola

súdom prvého stupňa riadne poučená (v uznesení z 1.12.2010, ktoré prevzala 14.6.2011) o tom, že
všetky skutočnosti a dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne (§
120 ods. 4 O.s.p.). Na pojednávanie 20.10.2011 bola riadne a včas predvolaná, a to aj ako ustanovená
opatrovníčka žalovaného v 2. rade, avšak sa naň bez ospravedlnenia nedostavila a svoju neprítomnosť

neospravedlnila, k žalobe sa nevyjadrila a neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu
a obranu žalovaného v 2. rade, hoci k tomu bola súdom vyzvaná, pričom nepredložila a neoznačila
žiadne dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd preto pojednávanie dňa 20.11.2011 uskutočnil
v jej neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a nepochybil, pokiaľ rozhodol vo veci na základe
skutočností, ktoré mal preukázané z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, a povyhodnotení vykonaných dôkazov zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy nájomného iba žalovanú v 1.
rade, ktorá so žalobcom nájomnú zmluvu uzavrela. Žalovaná neoznačila dôkazy na preukázanie (právne
významnej) skutočnosti, že uzavretím nájomnej zmluvy vzniklo žalovaným právo spoločného nájmu

bytu v zmysle § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani túto skutočnosť neuviedla do rozhodnutia
súdu prvého stupňa aj napriek poučeniu súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., hoci tak mohla urobiť, a
dôkaz na túto skutočnosť (sobášny list) predložila až v odvolacom konaní. Ide však o novú skutočnosť
(dôkaz) a námietky žalovaných, na ktoré v odvolacom konaní už nebolo možné prihliadnuť, keďže nie
sú splnené podmienky podľa § 205a ods. 1 O.s.p., a nie sú preto tieto námietky spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Keďže odvolanie žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené, odvolací súd potvrdil rozsudok vo výrokoch o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť
žalobcovi 1.840 € istiny s prísl. a vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade, ako aj v
súvisiacich výrokoch o trovách konania ako vecne správny.

Neboli však splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku o zročnosti prisúdeného plnenia

a povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.840 € istiny s prísl. v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. So zreteľom na nepriaznivé osobné a majetkové pomery žalovanej, ktoré boli dôvodom pre
priznanie oslobodenia žalovanej od platenia súdnych poplatkov v konaní (uznesením 40C 311/2010-81
zo 17.12.2012), odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o zročnosti prisúdeného
plnenia tak, že v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach po 70,-

€ mesačne a určil podmienky ich zročnosti ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku pod následkom
straty výhody splátok, čo znamená, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého prisúdeného plnenia.

Žalovaná uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní úspech nemala, preto
nemá právo na náhradu jeho trov (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalobca náhradu trov neuplatnil,

preto o nich nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.