Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/7/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201997
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513201997.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobkyne U. E.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXX, pr. zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, AK, Garbiarska
20, Stará Ľubovňa proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31
690 904, pr. zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, AK, Boženy Němcovej 22, Košice, v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca
sp.zn. 2C/2804/2012 zo dňa 19.1.2012 v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904 proti žalovanému U. E., nar. X.X.XXXX, bytom
XXX XX L. XXX o zaplatenie sumy 157,41 eur.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni trovy konania vo výške 355,66 eur na účet právneho zástupcu
JUDr. Mariána Gelenekyho, advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 23.4.2013 domáhala, aby súd zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca sp. zn. 2C/2804/2012 zo dňa 19.1.2012.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 2.10.2008 uzavrela ako poistník so žalovaným ako poistiteľom poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou žalovanému dňa 19.10.2010
predmetnú poistnú zmluvu písomne vypovedala. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 13.12.2010 jej
žalovaný oznámil, že k zániku poistnej zmluvy došlo dňa 3.12.2010 o 00.00 hod. Žalovaný zároveň
v predmetnom oznámení vyúčtoval žalobkyni aj konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku
dňu zániku poistenia, pričom žalobkyni na základe predmetného vyúčtovania vznikol preplatok vo výške
124,33 eur, ktorý jej bol následne zo strany žalovaného prostredníctvom poštovej poukážky vrátený.
Následne
XC/X/XXXX
-X-

si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 157,41 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa
2.1.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 157,41 eur, ktorá mala
zodpovedať nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom uvedeného
rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2804/2012 bolo žalobkyni ako spotrebiteľke uložené
zaplatiť žalovanému v lehote 5 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku sumu
157,41 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Predmetné rozhodnutie bolo žalobkyni
doručené dňa 16.4.2013.
Rozhodcovský rozsudok navrhla zrušiť z dôvodu, že rozhodcovská doložka uvedená v rámci
všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský

rozsudok, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne, v dôsledku čoho je neplatná, a to
s poukazom na § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Ďalej uviedla, že
ako spotrebiteľ a osoba, ktorá chcela uzavrieť poistnú zmluvu, postupujúc na základe pokynov a v
dobrej viere podpísala všetky žalovaným predložené dokumenty, pričom nemohla ani len tušiť, k čomu
všetkému sa má zaviazať podpísaním VPP, ktoré predstavuje 13 strán husto a drobno napísanými
písmenami písaného textu. V prípade, že by VPP nepodpísala, nedošlo by ani k uzavretiu poistnej
zmluvy. Ak by podpísanie VPP malo i napriek uvedenému obstáť ako platný úkon, vyslovila názor,
že v tomto prípade nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku s poukazom na § 53 ods.
2, 3 a 5 OZ a § 39 OZ. Okrem uvedených dôvodov sú podľa nej splnené ďalšie podmienky na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovskou doložkou v znení predmetnej poistnej zmluvy, došlo jednoznačne k zhoršeniu
jej postavenia ako spotrebiteľa, pretože pri absencii rozhodcovskej doložky by si žalovaný musel
uplatniť svoj nárok súdnou cestou na príslušnom súde v obvode podľa bydliska žalobkyne, čo je pre
žalobkyňu neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie ako zúčastniť sa konania pred rozhodcovským
súdom vzdialenom od bydliska žalobkyne okolo 100 km. Dohodou s takýmto znením si žalobkyňa
ako spotrebiteľ jednoznačne a bezpochyby zhoršila svoje zmluvné postavenie. V danom prípade ide o
zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom - žalovaným a spotrebiteľom - žalobkyňou. Zmluva predstavuje
ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa
- žalovaného voči slabšej strane, spotrebiteľovi - žalobkyni. Zmluvu a VPP žalobkyňa nemala možnosť
nijako upraviť, nakoľko boli vopred predformulované a v takomto znení aj predložené na podpis.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni
známe, nebola o ich obsahu informovaná. Žalobkyňa pritom nemala žiadnu možnosť voľby iného súdu
a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve a VPP absentujú
akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti“
- konanie prebehlo na základe písomností predložených žalovaným ako silnejšou zmluvnou stranou.
Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre
kratšiu lehotu na podanie odporu (len 5 dní oproti 15 dňom na podanie odporcu v konaní pred súdom),
ďalej preto, že na odpor sa prihliada len ak bol zaplatený súdny poplatok (v prípade súdneho konania
to neplatí, na odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha), pre vysoké poplatky (napr. za podanie
odporu 72 eur) a finančnú nevýhodnosť (žiadna možnosť oslobodenia žalobkyne ako spotrebiteľa od
súdnych poplatkov).

XC/X/XXXX
-X-

Rozhodcovský súd je uvádzaný žalovaným v zmluvách bez možnosti jeho zmeny už 10 rokov
a nie sú známe prípady, aby daný rozhodcovský súd rozhodol v neprospech žalovaného. Práve
naopak rozhoduje zaujato a bez preskúmavania platnosti, či existencie uplatňovaného práva, priznáva
žalovanému automaticky to, čo si žalovaný uplatní.
Podstatou rozhodcovského konania by malo byť prostredníctvom zmluvnej voľnosti doplniť záväzkový
vzťah a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala
protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže tiež
pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane na základe zákona. Po vydaní
rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať
o preskúmanie rozhodnutia. Žalobkyňa tiež poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS
2164/2010 zo dňa 1.11.2011, kde ústavný súd posúdil rozhodcovské doložky ako neprípustné, nakoľko
v situácii, keď má rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom, rozhodovať iba podľa zásad
spravodlivosti a súčasne spotrebiteľ je zbavený svojho práva podať žalobu na civilný súd, znamenajú
vo svojom dôsledku porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd. Ústavný súd doplnil, že napriek tomu, že môže existovať kvalitná hmotnoprávna ochrana
spotrebiteľa, nie je táto ochrana realizovaná, pokiaľ nie je možné sa jej efektívne domôcť. V tomto
zmysle dohoda medzi spotrebiteľom a podnikateľom týkajúca sa riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní neznamená, že sa tým otvára priestor pre ľubovôľu. Dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky
ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania
garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu
slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces

vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu inými rozhodcami, ako to umožňuje platný zákon
o rozhodcovskom konaní. Záverom žalobkyňa zdôraznila, že oznámením o zániku poistenia jej žalovaný
oznámil preplatok vo výške 124,33 eur a tento jej aj vyplatil, no následne sa domáha dlžnej pohľadávky
vo výške 157,40 eur, čo považuje žalobkyňa za nekalé konanie zo strany žalovaného.
Žalobkyňa tiež žiadala, aby súd v súlade s ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo svojom vyjadrení v prvom rade vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského
konania nie je spotrebiteľským sporom a konanie podlieha poplatkovej povinnosti zo strany žalobkyne.
Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa O.s.p.) je potrebné odlíšiť od
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z.). V
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecnému súdu neprislúcha hodnotiť predmet sporu
v merite veci, ani svojou činnosťou nahrádzať alebo hodnotiť dokazovanie vykonané rozhodcovským
súdom, ale mal by iba preskúmavať zákonnosť postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a
dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.
Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov
predložených žalovaným ako navrhovateľov v rozhodcovskom konaní (obdobne ako v konaní pred
všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu). Namietal, že žalobkyňa v žalobe nešpecifikovala,
kedy jej bol rozhodcovský rozsudok doručený a či
XC/X/XXXX
-X-

dodržala zákonnú 30-dňovú lehotu na podanie žaloby, hoci je táto skutočnosť pre konanie významná
vzhľadom na nezvratné účinky s ňou spojené - uplynutie prekluzívnej objektívnej lehoty na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnako namietal, že zo žaloby nie je zistiteľné, či
žalobkyňa podala voči rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok a kedy sa tak stalo. Uviedol,
že nedošlo k odňatiu práva na prístup k rozhodcovskému súdu, keďže žalobkyňa mohla proti
rozhodcovskému rozsudku podať odpor, čím by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku vydaného v
skrátenom konaní a vo veci by prebiehalo ďalšie konanie za účasti oboch účastníkov sporu. Skutočnosť,
či bol podaný odpor proti rozhodcovskému rozsudku považuje za právne významnú, pretože v prípade
podania odporu žalobkyňou je prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným
daná zo zákona a všeobecný súd by nemal založenú príslušnosť v takomto spore konať a rozhodovať
pre nedostatok podmienky konania. Preto vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 a 3 O.s.p. s návrhom na
zastavenie konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý
začal konať ako prvý v danom spore.
Žalovaný uviedol, že je nesporné, že dňa 2.10.2008 uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, súčasťou
ktorej boli VPP z 21.5.2007 a osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, ktoré boli podpísané žalobkyňou
dňa 2.8.2008 a ktorých súčasťou bola aj rozhodcovská doložka.
Namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od
ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola zrejmá aj žalobkyni ako účastníčke zmluvného
vzťahu, aby si ju všimla a venovala jej náležitú pozornosť, pričom mala možnosť sa rozhodnúť, či ju
podpíše alebo nie, pričom poistný vzťah by ostal v ostatnom nedotknutý, aj keby žalobkyňa osobitné
zmluvné dojednania nepodpísala. Žalovaný považuje predmetnú rozhodcovskú doložku za platnú, a
to aj s poukazom na rozhodnutie napr. Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoE/51/2011. Uviedol
tiež, že rozhodcovská zmluva bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni tretím subjektom -
viazaným finančným agentom, ktorým bol v danom prípade pán H. Y., a preto považuje žalovaný za
nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobcom ako s informovaným spotrebiteľom.
Žalovaný tiež predložil záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX
zo dňa 2.10.2008, ktorým preukazuje informovanosť a vedomosť žalobkyne o všetkých podmienkach
vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky.
Na základe žiadosti žalobkyne doručenej žalovanému dňa 19.10.2010 o zrušenie poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX došlo k zániku poistenia dňom 3.12.2010 s prebytkom poistného vo výške 124,33 eur.
Zánik poistného vzťahu s bilanciou preplatku považuje žalovaný za nespornú skutočnosť.
Dňa 2.1.2012 podal na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni na vymoženie pohľadávky podľa
časti XVII ods. 7a VPP z 21.5.2007, pričom pohľadávku vyčíslil vo výške 157,41 eur, ktorá zodpovedala
nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania teda nebolo dlžné

poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi
poistenia za uzavretie poistnej zmluvy, a to v súlade s čl. XVII. bod 7a) VPP po zániku poistného vzťahu
na žiadosť žalobkyne. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že
nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné alebo
iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ustanovenie VPP totiž presne vymedzuje
moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bola

XC/X/XXXX
-X-

žalobkyňa ako klientka upovedomená finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o
požiadavkách a potrebách klienta). Keďže predmetom rozhodcovského konania nebola pohľadávka,
ktorej právnym dôvodom bolo zaplatené poistné, ale samostatná pohľadávka odlišná od poistného a s
poistným nijako nesúvisiaca, oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej
pohľadávke. Oznámenie o bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať
aj zánik od poistného odlišnej pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP. S poukazom na označené
skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd v prípade nesplnenia podmienok pre vedenie súdneho konania
konanie zastavil alebo žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobkyni uložil nahradiť žalovanému trovy
konania.
K rozhodcovskému súdu žalovaný poznamenal, že Arbitrážny súd v Košiciach je stálym rozhodcovským
súdom, ktorý je nezávislý od žalovaného a žalovaný nemá ani nemal zriadený rozhodcovský súd na
prejednávanie sporov v rozhodcovskom konaní.

Uznesením č.k. 5C/7/2013-66 zo dňa 22.10.2013 súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
č. 2C/2804/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaného rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom, rozhodcom
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice do právoplatného skončenia konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku sp. zn. 5C/7/2013.

Následne žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k návrhu na začatie konania podaním zo dňa 6.12.2013,
v ktorom poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov v rámci vykonávacieho konania, kde v obdobnej
právnej veci súdy posúdili rozhodcovskú doložku za nepochybne individuálne dojednanú, a to uznesenia
Krajského súdu v Prešove č.k. 10CoE/48/2011-53 a č.k. 10CoE/51/2011-53, uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/174/2011-53, sp. zn. 17CoE/224/2012 zo dňa 29.1.2013 a č.k.
17CoE/209/2012-93 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/2352012 z 27.2.2013.
Žalovaný poukázal na stav právnej neistoty, ktorý bol vyvolaný rozporom v rozhodovacej činnosti súdov,
ktoré v obdobných skutkových veciach vyslovujú diametrálne odlišné právneho názory, pričom takýto
stav označil za neprípustný.
Taktiež oznámil, že v obdobnej veci bol úspešný so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý
rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.7.2013 na neverejnom zasadnutí rozhodol o zrušení
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 5/2012 zo dňa 31.1.2012 a vrátení veci na ďalšie
konanie pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Predmetná vec sa v základnom súdnom konaní
dotýkala posudzovania identickej rozhodcovskej doložky, ako v tomto prejednávanom prípade. V tlačovej
informácii Ústavného súdu SR pod bodom 9. je taktiež informácia o prijatí dvoch ústavných sťažností
žalovaného na Ústavný súd SR v jednom konaní pod sp. zn. II. ÚS 382/2012 vo veciach dvoch
konaní vedených na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a sp. zn. 5 Cdo 112/2012 a
tieto sa rovnako týkajú namietnutia nesprávneho posúdenia identických rozhodcovských doložiek. S
poukazom na uvedené podľa žalovaného vyplýva, že až využitím ústavnej sťažnosti po niektorých
pre žalovaného neúspešných prvostupňových, odvolacích a dovolacích konaniach dochádza k obratu
v náhľade na platnosť rozhodcovskej doložky v konaní pred Ústavným súdom SR ako poslednou
inštanciou dodržiavania ústavných práv žalovaného, ktorá nemôže zostať bez povšimnutia zo strany
civilných súdov, ktoré rozhodujú obdobné spory žalovaného.
Žalovaný taktiež opätovne poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola žalobkyni vysvetlená
a dojednaná prostredníctvom tretieho subjektu - sprostredkovateľa
XC/X/XXXX
-X-

poistenia, ktorým bol v danom prípade pán H. Y., a bola nepochybne dohodnutá ako individuálna zmluvná
podmienka v zmysle § 53 OZ, a preto je vylúčené, aby sa považovala za neprijateľnú a neplatnú. Preto

navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal aj na skutočnosť, že rovnako ako žalobkyňa aj žalovaný vstupoval
do základného poistného vzťahu ako dobromyseľný účastník s tým, že všetky ustanovenia poistného
vzťahu boli dojednané medzi navrhovateľom a sprostredkovateľom poistenia, i vrátane rozhodcovskej
doložky.
Žalovaný poukázal na všeobecnú právnu argumentáciu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE
132/2013 zo dňa 26.6.2013 ku správnemu výkladu Smernice 93/13/EHS, a to jej prílohy 1 písm. q),
ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku, pričom táto interpretácia vychádza
z nesprávneho prekladu, nakoľko vychádzajúc z originálu tohto ustanovenia, by mal slovenský preklad
znieť „Nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov.“ V tomto kontexte potom
podľa žalovaného nemožno ujednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko
rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu. Záverom žalovaný z dôvodu
hospodárnosti konania, keďže pred ústavným súdom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto
konanie, žiadal, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným
súdom SR sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012, v ktorom sa koná o uznesení Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 Cdo 1/2012.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrila k námietkam žalovaného. K námietke
žalovaného o individuálne dohodnutej rozhodcovskej doložke žalobkyňa uviedla, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná platne, pretože nebola dojednaná individuálne, keďže navrhovateľke nebola
poskytnutá možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania, iba jej bola ponúknutá možnosť súhlasiť,
prípadne nesúhlasiť. Vyjadril názor, že v osobitnom zmluvnom dojednaní mal dať žalovaný žalobkyni
na výber, či súhlasí alebo nesúhlasí, napríklad formuláciou „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú /
nevyjadrujú...“, pričom voľbu by mala žalobkyňa označiť zakrúžkovaním, podčiarknutím, resp. nehodiace
sa prečiarknuť. Takýmto daním na výber by bola splnená podmienka možnosti ovplyvniť obsah
zmluvného dojednania. Uviedol, že tvrdenie, že žalobkyňa mala na výber, či podpíše alebo nepodpíše
osobitné zmluvné dojednanie je nesprávne, keďže vo VPP ani v Osobitných zmluvných dojednaniach nie
je nikde výslovne ustanovené, že nepodpísanie, resp. nesúhlas s osobitnými zmluvnými dojednaniami
nemá žiaden vplyv na platnosť poistnej zmluvy, pričom poistná zmluva a osobitné zmluvné dojednania
boli na rovnakom tlačive. Tvrdenie, že nikde nie je uvedený ani opak neobstojí vzhľadom na princíp
ochrany slabšej strany, a to spotrebiteľa. Žalobkyňa nebola informovaná, že v prípade nepodpísania
osobitných zmluvných dojednaní, by poistná zmluva platne vznikla. Taktiež poukázal na skutočnosť že
nestačí, aby dal žalovaný žalobkyni možnosť súhlasiť so zmluvným dojednaním ako celkom, ale mal
jej dať možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania, a teda dať jej aj výslovne možnosť nesúhlasiť
s dojednaním. Tým, že jej dal možnosť len súhlasiť s právnym úkonom, nedal jej výslovnú možnosť
ovplyvniť samotný obsah právneho úkonu.
Vyššie uvedené je podporené aj účelom zákonného textu, a to ochranou slabšej strany spotrebiteľa v
spotrebiteľských sporoch, aby spotrebiteľ nebol žiadnym spôsobom nútený do zmluvného vzťahu, resp.
do niektorých neprijateľných podmienok. Je neprípustné, aby žalovaný takýmto spôsobom zneužíval
svoje dominantné postavenie.
XC/X/XXXX
-X-

Žalobkyňa nebola pri podpise zmluvy upozornená na význam osobitných zmluvných dojednaní žiadnym
spôsobom. Zo strany finančnej agentky jej bolo povedané len to, aké krytie má jej poistná zmluva a
kde je potrebné zmluvu podpísať. Žalobkyni bolo povedané, že treba podpísať aj osobitné zmluvné
dojednania bez ďalšieho vysvetlenia. Žalobkyňa podpisovala vopred pripravený formulár zo strany
poisťovne, pričom obsah neprijateľnej podmienky - rozhodcovskej doložky nemohla ovplyvniť, teda
dojednanie nebolo dojednané individuálne.
Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa uviedla rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/446/2012
zo dňa 08.04.2013, v ktorom sa uvádza, že osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky je súčasťou VPP
a aj keď má názov zvýraznený a žalobkyňa ho podpísala, tvorí súčasť VPP vopred naformulovaných
žalovaných v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že tu došlo k individuálnemu
osobitnému dojednaniu, aj keď je takto naformulované. Naopak ide o zjavne sofistikované docielenie
stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly a takéto
správanie sa dodávateľa súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice
2005/29 o nekalých obchodných praktikách v čl. 5 a nasl.

K nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobenej dojednaním rozhodcovskej
doložky žalobkyňa uviedla, že súd nemusí skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, pretože ustanovenie §53 ods. 1 OZ definuje neprijateľnú podmienku ako ustanovenie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a následne v § 53 ods. 4 písm. r) OZ
demonštratívnym výpočtom ustanovuje niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že v zmysle legálnej definície neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods.
1 OZ, kde je ustanovené, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“), je zrejmé, že skutočnosť, ak zákon ustanovil v zmysle ust. § 53 ods. 4
písm. r) že rozhodcovské doložky sú neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, a že
neprijateľná podmienka je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ sama o sebe podmienka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, znamená,
že nerovnováhu netreba dokazovať. Teda skutočnosti, že žalovaný uvádza tvrdenia, ktoré spôsobujú
pochybnosti o tom, či neprijateľná podmienka spôsobuje nerovnováhu alebo nie, nemá v súvislosti s
prejednávanou vecou žiaden právny význam. Podľa § 53 ods. 1 OZ nejde o neprijateľnú podmienku, ak
bola individuálne dojednaná. Je pritom nepopierateľným faktom to, že rozhodcovská doložka pod vecný
rozsah podmienok „oslobodených“ od nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách nepatrí.
Žalobkyňa taktiež poukázala aj na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/446/2012 zo dňa
08.04.2013, v ktorom je uvedené, že súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúmal,
či táto doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v
zmysle §53 ods. 1 OZ. Vnútroštátny súd je povinný vykladať ustanovenia Smernice 93/13/EHS tak, aby
bol dosiahnutý výsledok stanovený smernicou. Súdny dvor konštatoval v rozhodnutiach C-243/08 zo
dňa 4.6.2009 Panon GSM proti Ersébet Sustilné GYÓRFI v bode 40, že vopred stanovená podmienka
v zmluve uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá
priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo
predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS
kvalifikovaná ako nekalá.
XC/X/XXXX
-X-

K námietke žalovaného podľa § 106 ods. 1 a 3 O.s.p. uviedla, že táto bola vznesená nesprávne, pretože
súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná. Dohoda o rozhodcovskom konaní
môže byť neprijateľnou podmienkou jednak v zmysle smernice a jednak aj v zmysle Občianskeho
zákonníka. Nie je pravdou, že skutočnosť, ktorú právni zástupcovia odporcu zvyknú vo svojich
vyjadreniach uvádzať, a to že v prípade ak dohoda o rozhodcovskom konaní je dohodnutá v poistnej
zmluve, znamená, že v takom prípade dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou
podmienkou, pretože 19. odôvodnenie smernice nepovažuje za nekalé podmienky len podmienky, ktoré
definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, a teda nie dohody o rozhodcovskom
konaní. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve nemá byť podrobená súdnej
kontrole z pohľadu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ale naopak v zmysle ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní a
smernice Rady 93/13/EHS má rozhodcovská doložka byť podrobená súdnej kontrole z pohľadu nekalých
podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Pokiaľ ide o súdny poplatok za podaný návrh, žalobkyňa uviedla, že sa domáha ochrany svojho
práva v právnom postavení spotrebiteľa z dôvodu uzavretia právneho úkonu - poistnej zmluvy, v rámci
ktorej bola uzatvorená rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná a na základe tejto skutočnosti sa môže v zmysle ust.
§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozsudku len, ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Teda nie je pravdou, čo tvrdí žalovaný
a to z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená v spotrebiteľskej zmluve neplatne, a teda ide
o spotrebiteľský spor, na základe ktorého sa spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva - neplatnosti
dojednania neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách podľa osobitného predpisu, a to § 53
ods. 5 OZ a §40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Okrem iného, ak by žalobkyňa nebola
v rámci tohto sporu spotrebiteľom, nemohla by sa domáhať ochrany podľa ustanovení § 52 a nasl.
OZ o spotrebiteľských zmluvách. Extenzívny výklad ust. § 4 ods. 2 písm. za) z.č. 71/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov sa vzťahuje aj na tento konkrétny prípad.

Rozhodcovská doložka bola uzatvorená neplatne, a to ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle smernice Rady 93/13/EHS, ktorých
účelom je ochrana slabšej strany, a to spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách. Ak by rozhodcovská
doložka nebola považovaná za neplatnú od samého začiatku, bolo by to v rozpore so zásadou
ochrany slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách a v prípade, ak by sa súd nepriklonil k zásade
ochrany slabšej strany bez žiadneho právneho základu, išlo by o rozpor s princípom právnej istoty.
Podkladom rozhodnutia arbitrážneho súdu bol od samého počiatku nulitný akt - a to neplatne dojednaná
rozhodcovská doložka.
Napokon žalobkyňa poukázala aj na ďalšie rozhodnutia súdov v rovnakých alebo obdobných veciach
(uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5CoE/110/2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 13CoE/401/2011, uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V, sp. zn. 2Er/190/2012,
uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 5Er/1652/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z
25.01.2012 sp. zn. 6 Cdo 228/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
XC/X/XXXX
-X-

Záverom žalobkyňa vyjadrila svoje zotrvanie na tom, že rozhodcovská doložka je neplatná. Uviedla, že
smernica považuje rozhodcovskú doložku za nekalú podmienku a OZ ju nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Právny zástupca žalovaného v rovnakých veciach poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. sn.
II. ÚS 499/2012-47, v ktorom Ústavný súd SR rozhodol, že v podobnej veci boli porušené ústavné
práva odporcu. Toto tvrdenie je vzhľadom na obsah odôvodnenia a výrok nálezu vo vzťahu k tejto
prejednávanej veci v plnom rozsahu bezpredmetné a zavádzajúce z toho dôvodu, že v uvedenom náleze
Ústavný súd nerozhodoval o neplatnosti rozhodcovskej doložky, t.j. o hmotnoprávnych ustanoveniach,
ale o procesnoprávnych ustanoveniach, či bolo alebo nebolo porušené právo odporcu na súdnu ochranu.
Ústavný súd SR poukázal na určité nedostatky okresného súdu, ktorými pochybil v rámci vykonania
dokazovania. Ústavný súd SR v tomto prípade nerozhodol o platnosti rozhodcovskej doložky, ba ani sa
jej platnosťou, či neplatnosťou, vo svojom náleze nezaoberá. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa zrejme
týmito nekalými praktikami snaží zmiasť pozornosť súdu z tej najdôležitejšej veci týkajúcej sa predmetu
sporu, a to, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená neplatne, pretože nebola individuálne dojednaná,
keďže navrhovateľka nemohla ovplyvniť obsah dojednania.

Pojednávania sa žalovaný a žalobkyňa nezúčastnili. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa
žalobkyňa nedostavila z dôvodu pobytu v zahraničí. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil. Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomností uvedených
účastníkov.

Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne, ako aj žalovaného trvali na svojich stanoviskách uvedených
vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na vyjadreniach uvedených v obdobnej veci pred tunajším
súdom sp. zn. 5C/6/2013.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že po preštudovaní spisu zistil, že rozhodcovský
rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 18.4.2013, a teda bola zachovaná 30 dňová lehota na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná, ako aj z dôvodov uvedených v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/6/2013,
a teda z dôvodu neurčitosti žaloby, ktorá neobsahuje dôvod, na základe ktorého žiada žalobkyňa
zrušiť rozhodcovský rozsudok, hoci podľa zákona o rozhodcovskom konaní je konanie o zrušení
rozhodcovského rozsudku prísne formálne a musia byť v jeho petite uvádzané. Vo vyjadreniach
žalovaného je presne a podrobne formulovaný priebeh a uzavretie rozhodcovskej doložky, takisto je
individuálne dojednanie a je zákonný rámec, ktorý spĺňa všetky predpoklady ustanovené zákonom,
aj judikátmi, ktoré sa používajú v bežnej praxi v danom prípade. Taktiež predložil preklad zhrnutia
prípadu C 478/99 Komisie európskych spoločenstiev, kde výslovne je uvedené, že súd musí skúmať
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v čase, keď došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedol,
že rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné posudzovať v kontexte zoznamu
uvedeného v OZ platného v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný vytvoril navrhovateľovi dostatok priestoru

a možnosti na výber, či osobitné dojednanie vrátane rozhodcovskej doložky svojim podpisom príjme
alebo nie, a tým bol naplnený základný
XC/X/XXXX
-XX-

zmysel a účel § 53 ods. 2 OZ zabrániť tomu, aby spotrebiteľ bol nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu,
s ktorým nesúhlasí len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú chcel uzavrieť, avšak nie je
mu daná možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný je povinný v právnych vzťahoch ako podnikateľ,
resp. ako dodávateľ riadiť sa zásadou profesionality, a teda nezavádzať slabšiu stranu - spotrebiteľa
v predmetných zmluvných vzťahoch. Taktiež uviedol, že zo zmluvy nevyplýva, že v prípade, ak by
rozhodcovskú doložku žalobkyňa nepodpísala, tak by poistná zmluva sama o sebe vznikla. Záverom
uviedol, že pre individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nepostačuje iba to, že je tu možnosť
prijať alebo neprijať doložku, ale musí mať spotrebiteľ možnosť ovplyvniť samotný obsah doložky. V
danom prípade však šlo o výslovne formulárovú zmluvu, ktorá je neprípustná v zmysle smernice o
nekalých spotrebiteľských podmienkach a taktiež je právne rozanalyzovaná vo viacerých rozhodnutiach
všeobecných súdov Slovenskej republiky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
listinných dôkazov, najmä s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.10.2008, Všeobecnými
poistnými podmienkami /ďalej len VPP/, dodatkom k VPP, oznámením o zániku poistenia, návrhom
na začatie konania o zaplatenie 157,41 eur, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice
sp. zn. 2C/2804/2012 zo dňa 19.1.2012, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej
zmluve č. XXXXXXXXXX, rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu v Košiciach a zistil, že skutkový stav
zodpovedá stavu, ako ho v návrhu opísala žalobkyňa s tým, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený
dňa 18.4.2013.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase podpísania poistnej zmluvy
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
XC/X/XXXX
-XX-

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovaním poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní
na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa& § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku.

Podľa bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne
XC/X/XXXX
-XX-

svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti VPP, pričom toto ustanovenie zmluvné strany chápu ako rozhodcovskú doložku.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, kde žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky
upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodoval a ktorej platnosť žalobkyňa namieta. Okrem podpisu žalobkyne na konci VPP podpísala
žalobkyňa aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas
zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom, rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv
spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú odôvodnené.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä
v § 53 ods. 4 OZ) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni,
aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej
podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadne aj na inú podmienku, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v
intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava
niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných
zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovskú doložku upravenú v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
XC/X/XXXX
-XX-

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v ich XV. Časti - Rozhodcovské konanie pričom v
súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Obč. zák., všeobecné podmienky poistenia (poistné podmienky)
tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú obligátornou
súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na
rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal
žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od
prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút
rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu je podľa názoru
súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako
dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda bola by tu veľká pochybnosť o objektívnosti
takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver
ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane
zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na
druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa
rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej
doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom
dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, postačuje na to, aby
bola neprijateľná. V opačnom prípade by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť cieľ
sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými

podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou
takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný
pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),
súd ho na dokreslenie uvádza.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené, aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,
pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku
XC/X/XXXX
-XX-

v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom
je peňažná pohľadávky nepresahujúca 66 500 eur, pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je
možné doručiť aj tzv. náhradným doručením, teda o tomto sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri
spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie sporu, ak predmet konania presahuje 300
eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v
zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený,
podobne, ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku),
ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka poplatkov). Za návrh na oslobodenie od
poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške 36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka
poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že za podaný odpor je potrebné uhradiť
poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou prihliadania na odpor. Odpor je pritom
potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským súdom dosahujú sumu 276 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy, oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v
skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať
žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti
platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2.
strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že
voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu, sa tento ruší bez toho,
aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným
súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila
necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci vo výške 48,46 eur bez DPH).

Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov tiež značne sťažuje
postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za
prijateľnú (čo už vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje). Aj tento postup zvoleného rozhodcovského
súdu nasvedčuje tomu, čo bolo skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské
konanie, ktoré by bolo založené skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke, musí v
prípade spotrebiteľských zmlúv a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni,
aké sú zaručené podľa Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov (napr. oslobodenie od
súdnych poplatkov a pod.).

Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia uvedenej námietky oprávneného vyplýva, že
žalovaný poukazuje a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 OZ účinného od 1.1.2008, ktoré upravuje, že
nejde o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.
XC/X/XXXX

-XX-

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobkyni predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Je potrebné prihliadať aj na znenie § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že
rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého
znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej
doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, ktoré
sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobkyňa si mohla vybrať, či osobitné dojednania podpíše.
Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej
zmluve a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre zamestnanca
poisťovne, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje
dojem, že ten hlavný, či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže
až za týmto nasleduje rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne
ako mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že žalobkyňa v
dobrej viere a na základe pokynov podpísala všetky dokumenty predložené sprostredkovateľom poistnej
zmluvy, pričom nebola skutočne oboznámená, čo vlastne podpisuje.

Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS (na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovanej) o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak
bola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (č. 3 ods. 2). V tomto prípade bola rozhodcovská
doložka navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi,
ktoré boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka,
osobe konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo
individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy,
neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o docielenie stavu,
ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,
článok 5 a násl.

K tomu súd poukazuje na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je dôvodom jej
uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania“. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa klamlivý
dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v záujme
samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka
XC/X/XXXX
-XX-

o tom, že v rozhodcovskom konaní mu (ako žalovanému) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie
procesných práv na obranu proti uplatnenému nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade
konania pred súdom. Rozdiely medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom už
boli popísané vyššie.

Na uvedené skutočnosti súd poukázal na zdôraznenie toho, že podľa znenia rozhodcovskej doložky
je dôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť“, avšak v konečnom dôsledku je účelom
rozhodcovského konania zjednodušenie prístupu žalobcu k rýchlemu vydaniu exekučného titulu na úkor
spotrebiteľa eliminovaním jeho práva brániť sa proti uplatňovanému nároku, pričom spotrebiteľ o týchto
skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky) nemohol mať vedomosť.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť
záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím
poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je
možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de
facto povinnosť).

Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa právomoci súdu na konanie v zmysle § 106 ods. 1, resp.
ods. 3 O.s.p., k tejto súd poznamenáva, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobkyňa odpor
proti rozhodcovskému rozsudku nepodala, teda rozhodcovský súd nemá o čom rozhodovať v riadnom
konaní, pričom v danom prípade nejde o situáciu, že sa rieši vec sama a súd zistí, že by mal spor
rozhodovať rozhodcovský súd (ako to upravuje § 106 ods. 1 O.s.p.), resp. že vo veci samej už začal
konať rozhodcovský súd, ale ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré má stále
právomoc všeobecný súd.

Súdu je známe z úradnej činnosti, a tiež je známe, že vo väčšine prípadov súdy v exekučných konaniach,
kde ako oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnú sumu na základe rozhodcovského
rozsudku vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú súd posudzoval
v tomto prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to
z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené aj odvolacími
súdmi a aj NS SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Rozhodcovský súd preto nemohol
rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Na základe uvedeného súd
návrhu vyhovel a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného ako neúspešného
účastníka nahradiť žalobkyni trovy konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
žalobkyne vo výške 355,66 eur, ktoré predstavuje I. odmena za 5 úkonov právnych služieb - 3 x 60,07
eur za úkony vykonané v roku 2013, 1 x 1 zo 60,07 eur, t.j. 15,02 eur a 1 x 61,87 eur za úkon právnej
služby vykonaný v roku 2014, a to za úkony

XC/X/XXXX
-XX-

1. príprava a prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 22.4.2013 (§ 11 ods. 1 v
spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013),
2. spísanie a podanie žaloby 22.4.2013 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z. účinnej do 30.6.2013), 3. spísanie a podanie vyjadrenia 9.12.2013 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 13a
ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 4. účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013 od 11.00 hod. 11.30
hod. (§ 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. d/ a 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
5. účasť na pojednávaní dňa 21.1.2014 od 10.45 hod. do 12.00 hod. (§ 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods.
1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), II. náhrada výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
4 x 7,81 eur k úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 a 1 x 8,04 eur k úkonu vykonanému v
roku 2014, III. DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo základu pre výpočet DPH vo výške
296,38 eur, t.j. 20 % DPH v sume 59,28 eur.
Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za úkon preštudovanie spisu dňa 20.1.2014
- odmena vo výške 61,87 eur a náhrada výdavkov 8,04 eur, nakoľko súd nepovažuje tento úkon samotný
za úkon právnej služby vôbec. Je to iba právo účastníka a jeho právneho zástupcu, ktoré môže byť
následne podkladom pre vykonanie úkonov právnej služby, samo o sebe však preštudovanie spisu
úkonom právnej služby nie je.
Súd tiež nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013 v
plnej výške, ale krátil odmenu v zmysle § 13a ods. 4 druhej vety vyhlášky 655/2004 Z.z. na jednu štvrtinu
z dôvodu, že na tomto pojednávaní nedošlo k prejednaniu veci a pojednávanie bolo odročené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

XC/X/XXXX
-XX-

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.