Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 3, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/54/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106220983
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1106220983.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci navrhovateľa: W.

R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX A., B. T. N., zastúpený JUDr. Janou Čigašovou, advokátkou,
sídlo Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, proti odporkyni: Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
Bratislava, zastúpená JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, sídlo Vazovova 9/A, Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 12.447,72 EUR (375.000,-Sk) s prísl. a iné, rozhodol

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 3.010,80 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á platiť navrhovateľovi mesačne 100,36 EUR od 01.07.2006 vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca do zániku podielového spoluvlastníctva.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ a odporkyňa sú p o v i n n í zaplatiť štátu náhradu trov konania, každý vo výške 286,48
EUR na účet tunajšieho súdu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 26.06.2006, tunajšiemu súdu doručeným 28.06.2006 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim
rozhodnutím uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 300.000,-Sk (9.958,17EUR) a
platiť mesačne sumu 12.500,-Sk (414,92EUR) od 01.07.2006

do zániku podielového spoluvlastníctva za užívanie 1 bytu č.X na C. XX M. A. a spoluvlastníckeho
podielu 3012/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na pozemku parc.č. XXXX
a užívanie záhrady - parc.č. XXXX o výmere 556 m2, vedené na LV č. XXXX v kat. úz. B. V..

Podaním zo 17.07.2006, súdu doručeným 19.07.2006 navrhovateľ zmenil návrh tak, aby súd uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 300.000,-Sk (9.958,17EUR) do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a platiť mesačne sumu 12.500,-Sk (414,92EUR) od 01.07.2006 do 31.12.2006
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Zmenu návrhu súd uznesením zo 16.08.2006 pod č.k. 15C
54/2006-38 podľa § 95 ods.1 O.s.p., pripustil.Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne, prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo 16.10.2006
s tým, že požadovaná suma za nájom bytu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov nie je
vyjadrením skutočnej hodnoty nájmu toho priestoru. V predmetnom byte odporkyňa bývala nielen s

poručiteľkou (matkou účastníkov), ale aj so svojou dcérou. Predmetný byt ako nájomný v roku 1998
odkúpila do vlastníctva poručiteľka - matka účastníkov a po jej smrti sa stal predmetom dedičstva. Keďže
byt užíva nielen odporkyňa ale aj jej dcéra, požadovaná výška nájomného je neprimeraná a žiadala, aby
súd na základe dokazovania určil primeranú výšku nájomného.

Pred otvorením pojednávania vo veci samej na pojednávaní dňa 15.01.2008 priamo do zápisnice súdu

právna zástupkyňa navrhovateľa zmenila petit návrhu v časti istiny, keď namiesto sumy 300.000,-Sk
žiadala priznať sumu 375.000,-Sk (12.447,72EUR), čo súd uznesením priamo do zápisnice súdu podľa
§ 95 ods.1 O.s.p., pripustil.

Po otvorení pojednávania vo veci samej, na pojednávaní dňa 12.02.2009 priamo do zápisnice súdu
právna zástupkyňa navrhovateľa rozšírila petit návrhu o úroky z omeškania tak, aby súd zaviazal
odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy

375.000,-Sk (12.447,72EUR) od 01.01.2007 do zaplatenia, čo súd uznesením priamo do zápisnice súdu
podľa § 95 ods.1 O.s.p., pripustil.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neúčasť
ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Súhlasil, aby súd vo veci konal bez jeho prítomnosti, preto súd
podľa § 101 ods.2 a § 119 O.s.p., vo veci konal a rozhodol.

Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľa (od výsluchu navrhovateľa
súd upustil zo zdravotných dôvodov), výsluchom odporkyne, oboznámil sa s listinami - uznesením
Okresného súdu Bratislava I. z 01.12.2005 pod č.k. 1D 803/2003-51, Dnot 8/2004 v dedičskej veci po
poručiteľke V. R., výpis LV č.XXXX, znaleckým posudkom J.. Q. Ď.L. č.14/2009 z 21.09.2009, pričom
prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa a z vyššie špecifikovaných listín súd zistil, že navrhovateľ
a odporkyňa sa titulom dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. z 01.12.2005 pod č.k. 1D
803/2003-51, Dnot 8/2004 (právoplatným 23.12.2005) stali podielovými spoluvlastníci bytu č.X (W.) na
C. XX M. A., dom súp.č. XXXX na parc.č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu 3012/10000 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXX-zastavané

plochy a nádvoria o výmere 181 m2 a záhrady - parc.č. XXXX o výmere 556 m2, zapísané na LV č.
XXXX v kat. úz. B. V., každý v 1-vici. Predmetnú nehnuteľnosť užívala odporkyňa so svojou dcérou a
poručiteľkou - matkou účastníkov. Po smrti poručiteľky nehnuteľnosť užíva odporkyňa spolu so svojou
dcérou. Ukončením dedičského konania a ustálení hodnoty predmetnej nehnuteľnosti na 2. mil. Sk,
navrhovateľ ponúkol odporkyni výplatu jej podielu vo výške 1.500.000,-Sk s tým, že navrhovateľ sa

stane výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Keďže odporkyňa s návrhom na vysporiadanie
spoluvlastníckych podielov nesúhlasila a navrhovateľ, ktorý s rodinou žije a pracuje v zahraničí nemal
záujem a ani potrebu v predmetnom byte bývať v časti jeho spoluvlastníckeho podielu, navrhol jeho
podiel dať do nájmu tretej osobe, keďže k dohode nedošlo, navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu
nájomného vo výške 12.500,-Sk mesačne od 01.11.2003 (od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu

úmrtím poručiteľky). Následne medzi účastníkmi prebehla niekoľkonásobná korešpondencia, k dohode
nedošlo a odporkyňa náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa platiť odmietla.
Čo sa týka výšky nájomného, túto navrhovateľ určil z informácií realitných kancelárií a internetu na
základe ktorých zistil, že prenájom bytov v predmetnej lokalite sa pohybuje od 25.000,-Sk do 50.000,-
Sk mesačne.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ je jej bratom, od predmetného bytu má kľúče, vchodový
zámok nemenila, prístup do bytu mu nikdy neobmedzovala. Odporkyňa v byte bývala so svojou dcérou
a poručiteľkou- matkou účastníkov. Po smrti matky, v byte býva spolu s dcérou. S navrhovateľom malazáujem sa dohodnúť, viedla s ním rozsiahlu korešpondenciu, čo s jeho spoluvlastníckym podielom,
resp. ako riešiť byt ako taký, no k dohode nedošlo. Odporkyňa podiel navrhovateľa neužíva, nakoľko na
rozlohu bytu, to ani nepotrebuje, napriek tomu sa o byt stará, platí náklady na údržbu celého bytu, teda

i za podiel navrhovateľa, ktorý sa na nákladoch vôbec nepodieľa. Odporkyňa namietala výpočet výšky
nájomného s poukazom na skutočnosť, že ide o trojizbový byt s jednou kuchyňou, jednou kúpeľňou
a jedným WC, čo z hľadiska využívania časti bytu treťou osobou titulom nájmu výrazne obmedzuje
komfortbývaniaajeotázne,čizadanýchpodmienokbývaniajebytprenajímateľný,resp.tátoskutočnosť
výrazne znižuje výšku nájomného.

Zo znaleckého posudku J.. Q. Ď. č.14/2009 z 21.09.2009 súd zistil, že sa jedná o byt na prízemí s
tromi obytnými miestnosťami, kuchyňou, kúpeľňou, WC a chodbou o celkovej výmere 89,21 m2. Byt
je súčasťou trojpodlažného domu s obytným podkrovím, ktorý bol daný do užívania pravdepodobne
v roku 1930. K domu priamy prístup autom nie je možný. Zastavaná plocha pozemku na ktorom je
dom postavený je o výmere 181 m2 a popri dome je nezastavaná časť ako záhrada o výmere 556 m2.
Podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je

3012/10000. Byt má úplné základné príslušenstvo, je zaradený do 1. kategórie, omietky sú navlhnuté,
svojím dispozičným riešením nevyhovuje samostatnému užívaniu daných spoluvlastníckych podielov.

Zo záveru znaleckého posudku súd zistil, že predpokladaná výška náhrady za užívanie celého
predmetného bytu k 01.07.2006 (bez nákladov za energie a iných nákladov) za jeden mesiac je 200,72
EUR.

Z výsluchu súdneho znalca na pojednávaní dňa 03.02.2011 súd zistil, že s ohľadom na stav bytu v
čase ohliadky, t.j. v roku 2009 (byt nebol rekonštruovaný, mal porušenú izoláciu v dôsledku čoho bol
byt vlhký), že takýto stav bytu s poukazom na vadu v izolácii, bol aj v roku 2005 a preto výška nájmu
nemohla byť výrazne odlišná.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci

väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§456vetyprvejObčianskehozákonníka,predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydaťtomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že
navrhovateľ a odporkyňa sa titulom dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. z 01.12.2005
pod č.k. 1D 803/2003-51, Dnot 8/2004 stali podielovými spoluvlastníkmi vyššie špecifikovanej

nehnuteľnosti- bytu č.X (W.) na C. XX M. A., každý v 1-vici. Spornou ostala otázka užívania predmetnej
nehnuteľnosti v tom, že navrhovateľ nemá záujem svoj podiel z vyššie uvedených dôvodov užívať a
dokonca v čase rozhodovania súdu mu to neumožňuje ani jeho zdravotný stav, jeho možnosť disponovať
s podielom na nehnuteľnosti je obtiažna, keďže odporkyňa byt užíva; a odporkyňa zas namieta výšku
bezdôvodného obohatenia ("nájomné") s poukazom na stav bytu (byt je vlhký), riešenie bytu (má jednu

kuchyňu, kúpeľňu a WC), k domu nie je možný prístup autom, čo výrazne obmedzuje možnosť prenajatia
časti bytu.

Treba uviesť, že pri podielovom spoluvlastníctve každému spoluvlastníkovi prislúcha určitý podiel
z celkového vlastníctva, ktorý vyjadruje mieru účasti spoluvlastníkov na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Občiansky zákonník okrem rámcovej úpravy
nedefinuje, ako majú spoluvlastníci vec spoločne užívať. Preto je vecou spoluvlastníkov, aby sa

dohodli, ako budú spoločnú vec užívať, ako to predpokladá ust. § 139 Občianskeho zákonníka. Ak sa
spoluvlastníci nevedia dohodnúť, ako je to v tomto

prípade, rozhodne o spôsobe spoločného užívania súd. Pri zákonnej úprave spoločného užívania
prichádzajú možnosti:

- rozdelenie užívania veci tak, že spoluvlastníci budú užívať vyčlenené časti spoločnej veci, čo ale

tento prípad nie je, s poukazom na dispozíciu bytu (jedna kuchyňa, jedna kúpeľňa, jedno WC), ako i
skutočnosti vyššie opísané navrhovateľom, pre narušenú komunikáciu účastníkov, ako i pre aktuálny
zdravotný stav navrhovateľa, pre ktorý nemôže svoj spoluvlastnícky podiel užívať,

- všetci spoluvlastníci budú vec užívať v určitých časových obdobiach, čo tento prípad nie je, s poukazom
na skutočnosť, že odporkyňa v predmetnom byte spoju so svojou dcérou býva trvalo, iné možnosti

bývania nemá ako i s ohľadom na skutočnosti vyššie opísané navrhovateľom ako i aktuálny zdravotný
stav navrhovateľa, pre ktorý nemôže svoj spoluvlastnícky podiel užívať,

- jeden zo spoluvlastníkov bude užívať vec celú a ostatní dostanú náhradu (spravidla peňažnú), čo je
práve tento prípad ako to vyplýva z povahy veci a pomerov účastníkov; a to bez ohľadu na obranu
odporkyne, že celý byt neužíva, že to ani nepotrebuje.

Keďže k dohode o spôsobe užívania medzi účastníkmi nedošlo a z vyjadrenia právnej zástupkyne
navrhovateľa aj z výsluchu odporkyne mal súd preukázané, že výlučné užívanie bytu odporkyňou
je dlhodobým faktickým stavom, v dôsledku ktorého dochádza k porušeniu práva navrhovateľa ako
spoluvlastníka, súd dospel k názoru, že odporkyňa, ktorá predmetný byt od právoplatnosti rozhodnutia
o dedičstve užíva nepretržite doteraz, je povinná navrhovateľovi platiť peňažnú náhradu vo výške jeho

spoluvlastníckeho podielu.

Vzhľadom na uvedený skutkový stav, keďže medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna dohoda, nájomná
zmluva a ani iná zmluva o užívaní, súd je toho názoru, že postavenie odporkyne voči navrhovateľovi
možno kvalifikovať podľa § 451 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie a preto je povinná
podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi vydať vo forme

peňažnej náhrady.

Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní predmetnej nehnuteľnosti bez právneho
titulu v podiele 1 -vice súd určil peňažnou sumou zodpovedajúcou výške nájmu, ktorú by nájomca za
štandardných okolností bol povinný plniť z nájomnej zmluvy. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
súd vychádzal zo znaleckého posudku J.. Q. Ď. č.14/2009 z 21.09.2009, ktorý za celú nehnuteľnosť

určil nájomné vo výške 200,72 EUR mesačne. Na základe uvedeného súd určil výšku bezdôvodného
obohatenia za užívanie z 1-vice, v sume 100,36 EUR mesačne.Čo sa týka námietok právnej zástupkyne navrhovateľa k znaleckému posudku:

-ževýškanáhradyzaužívaniejeneprimeranenízka,nezodpovedátrhovejcenenájmuobdobnýchbytov
v centre Bratislavy, súd s poukazom na samotný znalecký posudok a vyjadrenie súdneho znalca na

pojednávaní, že znalecký posudok vyhotovil podľa najlepšieho svedomia, vedomia a využitia odborných
znalostí, pričom poukázal, že prístup k domu autom nie je možný, že byt nie je zrekonštruovaný, v
dôsledku porušenej izolácie je vlhký,

- že v náhrade nebola zahrnutá možnosť užívať pozemok - záhradu, súd s poukazom na vyjadrenie
súdnehoznalca,ženebolapredloženáúčastníkmilistina,žebypozemokbolvrežime100%vlastníctvak

predmetnému bytu, nie je stanovený podiel k tomuto pozemku a v takomto režime pozemok ako záhrada
nemá vplyv na výšku nájomného,

vyhodnotil ako účelové.

Na základe vyššie uvedeného vyjadrenia súdneho znalca, s ohľadom na stav bytu v čase ohliadky, t.j. v
roku2009(bytnebolrekonštruovaný,malporušenúizoláciuvdôsledkučohobolbytvlhký),žetakýtostav
bytuispoukazomnavaduvizolácii,bolajvroku2005apretovýškanájmunemohlabyťvýrazneodlišná,

súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2004 do 31.12.2006 vychádzal
z výšky nájomného za jeden mesiac určenej znaleckým posudkom a jednoduchým matematickým
prepočtom vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie, t.j. za 30 mesiacov vo výške
3.010,80 EUR (30 mesiacov x 100,36 EUR).

S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a vyslovený právny názor, podľa ktorého sa odporkyňa

bezdôvodne obohatila, keď bez právneho titulu užívala za rozhodné obdobie celú nehnuteľnosť, teda
i podiel navrhovateľa, za užívanie ktorého neplatila žiadne náhrady, preto je povinná bezdôvodné
obohatenie vydať navrhovateľovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže navrhovateľ
žiadal priznať čo do určenia výšky nájomného a dlžného nájomného za obdobie 01.07.2004 do
31.12.2006 viac, vo zvyšku súd návrh zamietol, nakoľko žalovaná suma nemala oporu vo vykonanom

dokazovaní.

Obranu odporkyne, že navrhovateľ sa o byt nestaral, žiadnym spôsobom sa nepodieľal na nákladoch
na údržbu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, s poukazom na to, že navrhovateľ byt a jeho príslušenstvo
vôbec neužíval, úžitok z užívania bytu mala výlučne odporkyňa, ktorá výšku nákladov na údržbu bytu
nepreukázala.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov konania. Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila,
poukázala na skutočnosť, že vo vzťahu k navrhovateľovi je jeho sestrou.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

S poukazom na pomer neúspechu navrhovateľa vo vzťahu k vyhlásenému rozsudku, navrhovateľ žiadal

náhradu 12.500,-Sk (414,92EUR) mesačne, súd priznal 100,36 EUR (3.023,40Sk) mesačne a titulom
bezdôvodného obohatenia navrhovateľ žiadal 375.000,-Sk (12.447,72EUR), súd priznal 3.010,80EUR
(90.703,40Sk), kedy navrhovateľ bol úspešný vo výške 24,18%; s ohľadom na okolnosti danej veci
(z písomnej korešpondencie je zrejmé, že obaja účastníci vyvíjali snahu vec riešiť, navrhovateľ nemá
záujem a toho času ani zo zdravotných dôvodov nemá možnosť nehnuteľnosť užívať, odporkyňa

nehnuteľnosť užíva dlhodobo, má tam trvalý pobyt) a okolnostiach na strane účastníkov (účastníci
sú súrodenci, odporkyňa z uvedeného dôvodu si náhradu trov konania neuplatnila), súd všetky tieto
skutočnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, preto o náhrade trov konania rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p., nakoľko štátu vznikli trovy titulom
znalečného, ktoré vyplatil súdnemu znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov uznesením z
26.05.2009 pod č.k. 15C 54/2006-109 vo výške 72,-EIUR ako preddavok na znalečné, uznesením

22.07.2010 pod č.k. 15C 54/2006-159 vo výške 484,93 EUR v spojení s uznesením z 03.02.2011 pod
č.k. 15C 54/2006 vo výške 16,03 EUR, spolu 572,96 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal účastníkov
každého v 1-vici tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Vzhľadom na ust. §2 ods.2 a §18 ods.7 zák.č. 659/2007 Z.z., priznaná suma bola prepočítaná a uvedená
v mene euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.