Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 6, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206969
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813206969.3

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľa: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská
cesta 8, Bratislava - Staré mesto, 833 04 Bratislava, IČO 31749542 proti odporcom: 1) O. U., U.. XX. XX.
XXXX a 2) H. U., U.. XX. XX. XXXX, O. R. A. XX, zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko,
Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, o návrhu odporcov na obnovu konania t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh odporcov v 1. a 2. rade na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad

Topľou pod sp. zn. 6Ro/28/2005 z a m i e t a .

Návrh odporcov v 1. a 2. rade na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 6Ro/28/2005-22 zo dňa 03. 03. 2005 z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporcovia sa podaným návrhom domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd povolil obnovu konania
vedeného na Okresnom súde (OS) Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6Ro/28/2005 a zároveň žiadal
nariadiť odklad vykonateľnosti platobného rozkazu OS Vranov nad Topľou zo dňa 03. 03. 2005, č. k.
6Ro/28/2005-22. Vo svojom návrhu uviedli, že návrh na obnovu konania podávajú podľa § 228 ods. 1
písm. a) a e) zák. č. 99/1963 Zb. (OSP). Podľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník

napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i

právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa ods. 1 vzťahovať
i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz,
rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Ako navrhovatelia tohto
mimoriadneho opravného prostriedku sa odporcovia dozvedeli nové skutočnosti a o nových rozhodnutia,
ktoré tu boli v čase napadnutého rozhodnutia, avšak oni o nich nemali vedomosť. Toto nesprávne
posúdenie sa najviac prejavilo v rozhodovaní súdu v priznaní dlžných úrokov z úveru, ktoré boli vyčíslené

vo výške 353.646,14 Sk do zaplatenia, čo je vo rozpore so zákonom. Odporcovia poukázali na sociálnu
situáciu ich rodiny. V rodinnom dome, ktorý nadobudli veľmi ťažko, už niekoľko rokov ho dokončujú,
bývajú tri generácie, z toho dvaja invalidi, jeden pripútaný na lôžko a dve maloleté deti. Platobný
rozkaz bol vydaný aj na úroky vo výške 0,2 % za každý deň neoprávneného použitia, pričom podľa
zmluvných podmienok - oneskorené úhrady aspoň troch splátok sú považované za neoprávnené
použitie prostriedkov. Tieto úroky sú uvedené aj v zmluve, pričom ide o neprijateľné zmluvné podmienky.

Vzhľadom na to, že spotrebiteľské právo príslušný okresný súd v konaní vôbec neuplatnil, je nanajvýš
dôvodné, aby toto právo uplatnil súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania. Už len tieto okolnosti, oktorých sa odporcovia dozvedeli len teraz, sú samé o sebe dostatočným dôvodom na povolenie obnovy
konania a odklad vykonateľnosti platobného rozkazu sp. zn. 6Ro/28/2005-22. Iba v mesiaci máj 2013 sa
odporcovia dozvedeli od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa o existencii rozhodnutí súdov, ktoré

súzverejnenénainternetovejstránkeMinisterstvaspravodlivostiSR(rozsudokSúdnehodvoraC-618/10
Banco Espanol de Crédiou SA, uznesenie Súdneho dvora C-76/10 Pohotovosť - Korčkovská, rozsudok
súdu z 27. 06. 2000 Spojené prípady C-240/98 - C 244/98 Oceáno Grupo Editorial SA a rozsudok súdu
z 21. 11. 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA). Zmluvu o úvere uzatvárali odporcovia ako fyzické osoby,
peňažné prostriedky si požičiavali na účel, na ktorý boli určené od právnickej osoby, ktorá poskytovala

podporu vo forme úveru. Zmluva o úvere však jasne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, no OS
Vranov nad Topľou sa nezaoberal možnosťou posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa
ustanovení právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa. K úrokom z omeškania dali odporcovia
do pozornosti rozhodnutie NS SR 5MCdo/20/2009. Ide jednoznačne o rozpor s dobrými mravmi a
predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou smernice Rady
93/2013/EHS. Podľa názoru odporcov viaceré zmluvné podmienky spôsobili a založili nerovnováhu v

právach a povinnostiach v prospech veriteľa, hraničiacu až s vazalským vzťahom voči veriteľovi. V
neprospech spotrebiteľov došlo k dojednaniu neprimeraných sankcií, zmluvnej pokuty vo výške 10 % +
úrok vo výške 0,2 % za každý deň. Podmienky zmluvy spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach nemôžu odstáť už len so zreteľom na ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola platná už v čase rozhodovania OS Vranov nad

Topľou. Povolenie obnovy konania je odôvodnené aj preto, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore
s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (ESD), čo iba potvrdzuje, že vnútroštátny súd hrubo porušil
komunitárneprávozameranénaochranuspotrebiteľa.Jepotrebnépoukázaťpredovšetkýmnarozsudok
ESD z 27. 06. 2000 vo veci C-240/98 Oceáno Grupo Editorial SA a Rocio Murciano Quintero ako aj na
rozsudok ESD zo dňa 21. 11. 2002 vo veci C-473/00 Cofidis SA a Jean-Louis Fredout. Rozsudok ESD

vo veci Oceáno Grupo Editorial SA a Rocio Murciano Quintero - z tohto rozsudku vyplýva obligatórnosť
zásahu súdu proti nekalej podmienke. Uvádza sa v ňom, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky, a preto v štátoch, kde nie je povinný advokát,
musí súd zneplatniť nekalú podmienku. To sa však v danom prípade nestalo, a preto odporcovia žiadajú,
aby sa v rámci obnovy konania judikatúra zohľadnila. Rozsudok ESD vo veci Cofidis SA a Jean-Louis

Fredout - v tomto prípade ESD rozhodol, že súd je povinný neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo
týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo
nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej Článku
VII, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania

nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Pre prípad, žeby súd nepovolil obnovu konania, dali odporcovia do pozornosti rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Beian V. Rumunsko zo dňa 06. decembra 2007, v ktorom tento
rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o
ochrane ľudských práv, konkrétne Čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo podľa Čl. 14 Dohovoru v spojení

s Čl. 1 protokolu č. 1. V tomto zmysle by sa potom súd musel vysporiadať aj s odporcami uvádzanými
rozhodnutiami vnútroštátnych súdov, ktoré potvrdili aj potvrdzujú, že spotrebiteľom musí súd priznať
náležitú ochranu. Podmienky zmluvy spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
nemôžu obstáť už len so zreteľom na ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola platná už v čase rozhodovania okresného súdu. Odporcovia

súčasne navrhli, aby súd v zmysle § 233 OSP odložil vykonateľnosť napadnutého platobného rozkazu.

Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) požadoval návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť. Uviedol,
že zmluva o poskytnutí podpory č. 713/3037/2002, ktorú uzatvoril ŠFRB s odporcami dňa 09. 09.
2002 je podľa svojho obsahu typickou zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka. Na podporu svojho tvrdenia Štátny fond rozvoja bývania priložil rozsudok OS Dunajská
Streda zo dňa 04. 05. 2010, č. k. 11Cb/57/2009-102, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 11. 2010
v spojení s rozsudkom Krajského súdu (KS) v Trnave zo dňa 26. 10. 2010, č. k. 21Cob/273/2010-118.
Záväzkový vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy je teda tzv. obchodným záväzkovým vzťahov. To
znamená, že vždy podlieha režimu Obchodného zákonníka. Nakoľko sa vzťahy vzniknuté z úverovej

zmluvyspravujúrežimomObchodnéhozákonníka, jeodporcamitvrdenáskutočnosť,žeúverovázmluva
je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka absolútne právne irelevantná.
Štátny fond rozvoja bývania bol zriadený na financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených
Vládou SR v zmysle zák. č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a v žiadnom prípadenevykonáva obchodnú ani podnikateľskú činnosť. Úverová zmluva nebola taktiež uzatvorená ako
spotrebiteľskýúverpodľazák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov. Podľa § 1 ods. 1 písm. p) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom

nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu
(Poznámka pod čiarou, napríklad zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov).

Negatívne vymedzenie predmetu úpravy podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch na úverovú zmluvu, ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporcami
výslovne vylučuje. Navrhovatelia obnovy konania získali štátnu podporu vo forme úveru. Štátny fond
rozvoja bývania spravuje pohľadávku vyplývajúcu z úverového vzťahu podľa úverovej zmluvy v zmysle
zákona č. 374/2014 o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súvislosti s
posúdením primeranosti zmluvnej pokuty Obchodný zákonník ustanovuje dve kritéria, a to 1) hodnota

zabezpečenejpovinnostia2)významzabezpečenejpovinnosti.Odporcamázato,žeuplatnenázmluvná
pokuta je predovšetkým ale nielen, na význam zabezpečenej povinnosti, úplne primeraná. Navyše
uznesenie KS v Prešove zo dňa 16. 02. 2012, č.k. 12Co/79/2011-134, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 05. 04. 2012 potvrdilo uznesenie súdu prvého stupňa pod č.k. 6Ro/28/2005,
ktorým bol potvrdený platobný rozkaz. Odporca má zato, že neexistuje procesno-právny dôvod na

obnovu konania. Navrhované skutočnosti a dôkazy mohol navrhovateľ použiť už v pôvodnom konaní,
pričom otázka spotrebiteľských zmlúv už bola riešená v predchádzajúcich konaniach. Podania odporcov
považuje navrhovateľ za účelové so snahou oddialiť, či vyhýbať sa vykonateľnosti rozhodnutia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, čestnými

vyhláseniami odporcov; rozhodnutiami súdov, na ktoré poukázali obaja účastníci konania vo svojich
písomných vyjadreniach; oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6Ro/28/2005
a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 06. 09. 2002 uzatvoril ŠFRB ako veriteľ a Ondrej Nemčík, Viera Nemčíková ako žiadatelia zmluvu

o poskytnutí podpory uzavretej podľa zák. č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení
neskorších predpisov vo forme úveru. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie podpory z prostriedkov fondu
vo forme úveru na prestavbu, prístavu a nadstavbu rodinného domu - nová bytová jednotka Rudlov
30. Výška poskytnutej podpory činila sumu 700.000 Sk pri základnej úrokovej sadzbe 3,1 % a dobou
splatnosti 30 rokov. Žiadatelia sa zaviazali splatiť fondu celý úver so základnou úrokovou sadbou vo

výške 3,1 % a to mesačnými splátkami a to prvou až 359-tou splátkou vo výške 2.990 Sk; posledná
splátka mala predstavovať zostatok dlhu. Začiatok splácania bol určený tri mesiace po uzatvorení
zmluvy. V Čl. VIII bod 8.1 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade ak dlžník poskytnutú podporu použije
inak ako je účelovo viazaná, je povinný v súlade so zákonom NR SR 303/1995 Z. z. tieto vrátiť do
fondu a súčasne uhradiť aj úrok vo výške 0,2 % za každý deň neoprávneného použitia, max. do výšky

dvojnásobku poskytnutej podpory. Oneskorené úhrady aspoň troch splátok sa považujú za neoprávnené
použitie prostriedkov fondu.

Štátny fond rozvoja bývania podal na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 11. 02. 2005
a žiadal odporcov v 1. a 2.rade zaviazať na zaplatenie istiny vo výške 689.863,86 Sk, dlžného úroku

vo výške 353.646,14 Sk a zmluvnej pokuty vo výške 10 % zo súčtu istiny a dlžného úroku, t.j. 104.351
Sk. V návrhu uviedol, že odporcovia v 1. a 2. rade úver nesplácali a neuhradili viac ako šesť splátok.
Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 03. 03. 2005 vydal platobný rozkaz č. k. 6Ro/28/2005-22, ktorým
uložil odporcom v 1. a 2.rade, aby zaplatili navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 689.863,86 Sk,
dlžný úrok vo výške 353.646,4 Sk, zmluvnú pokutu vo výške 10 % zo súčtu istiny a dlžného úroku,

t.j. 104.351 Sk s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
odporcu. Odporcovia v 1. a 2.rade boli tiež povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z
návrhu na začatie konania vo výške 57.390 Sk. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 30. 03. 2005.
Platobný rozkaz bol odporcom doručený 09. 03. 2005. Podaním zo dňa 24. 03. 2005 odporcovia podali
odvolanie proti výroku o trovách konania. Uznesením OS Vranov nad Topľou, č. k. 6Ro/28/2005-42

zo dňa 11. 09. 2006 bol potvrdený platobný rozkaz zo dňa 03. 03. 2005, č. k. 6Ro/28/2005-22 v časti
napadnutej odvolaním, t.j. vo výroku o trovách konania. V listoch zo dňa 31. 03. 2010 odporcovia
súdu čestne prehlásili, že odvolanie podané v roku 2005 voči trovám konania chápali ako odvolanie,
odpor voči celému platobnému rozkazu. Dňa 28. 06. 2010 odporcovia zastúpení Združením na ochranuobčana spotrebiteľa HOOS doručili súdu podanie označené ako doplnenie dôvodov odporu. V tomto
liste uviedli, že odpor dopĺňajú o skutočnosti, ktoré nasvedčujú porušeniu spotrebiteľského práva, napr.
okrem iného súd ich zaviazal platobným rozkazoch po dvoch rokoch úveru na 30 ročné úroky. Sledovali

aj stránku MS SR v časti služby občanom, na ktorej je uvedené, že Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách prerokovala zmluvné podmienky ŠFRB. Odporcovia nesúhlasili s prvou
alternatívou, ktorú im ponúkal platobný rozkaz a teda zaplatiť uplatnenú pohľadávku do 15 dní. Nesúhlas
s alternatívou zaplatiť do 15 dní zároveň znamená odpor, pretože odporom je aj vyjadrenie neschopnosti
zaplatiť v 15-dňovej lehote uplatnenú pohľadávku. Odporcovia sa dobre nezorientovali, pokiaľ ide o

označenie podania. Podanie je však potrebné vyhodnotiť komplexne a posúdiť podľa jeho obsahu. OS
Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 16.07.2010, č. k. 6Ro/28/2005-61 odpor proti platobnému rozkazu
č. k. 6Ro/2//2005-22 podaný odporcami v 1. a 2. rade v znení ich podaní zo dňa 15. 04. 2010 a 28. 06.
2010 odmietol ako neskoro podaný. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 12Co/79/2011-134 zo dňa
16. 02. 2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odporcovia
dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov v 1. a 2. rade odmietol uznesením č.

k. 5Cdo/320/2012-196 zo dňa 27. 03. 2013.

Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách tunajšiemu súdu podaním zo
dňa 26. 07. 2010 zaslala správu o záveroch rokovania komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa uskutočnilo dňa 12. 04. 2010. Komisia posudzovala zmluvné

podmienky dojednávané dodávateľom ŠFRB. Zo záveru tejto správy vyplýva, že komisia dáva podnet
právnickým osobám zameraným na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov na zváženie podaní na
príslušné orgány za účelom prípadných opatrení, aby zmluvné dojednania špecifikované komisiou
nezaväzovali spotrebiteľov, pretože spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Aj ďalším podaním odporcov zastúpených už

JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, označeným ako dovolanie odporcov proti uzneseniu KS Prešov
(podaniezodňa04.01.2011)odporcoviauvádzajú,ževdanomprípadedošloajkporušeniueurópskeho
spotrebiteľského práva. Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri MS SR
pritom konštatovala nekalosť postupu ŠFRB voči odporcom, napr. po dvoch rokoch od úveru potrebné
platiť 30-ročné úroky. Ako dôkaz pripojil zástupca odporcov Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, uznesenie Súdneho dvora EÚ C-76/10 Pohotovosť, s.r.o.
proti B. L..

Odporcovia k návrhu na povolenie obnovy konania doložili čestné vyhlásenia, v ktorých vyhlásili, že
o rozhodnutiach uvedených v návrhu na obnovu konania sa dozvedeli v máji 2013 od Združenia na

ochranu občana spotrebiteľa.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a), e) O. s. p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na
obnovu konania, ak
a) sútuskutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazy,ktorébezsvojejvinynemoholpoužiťvpôvodnomkonaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
e) jevrozporesrozhodnutímSúdnehodvoraEurópskychspoločenstievaleboinéhoorgánuEurópskych
spoločenstiev.

V zmysle § 230 ods. 1,2 3 O. s. p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho

času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods.1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v

pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e.
Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 231 O. s. p., návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým bol schválený
zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí
obdobne aj pre platobný rozkaz.V zmysle § 232 ods. 1 O. s. p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni.

V zmysle § 234 ods. 1 O. s. p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu
konania povolí.

Podľa § 230 ods.2 O. s. p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu

uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) §228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).
Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 233 O. s. p., ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť

odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

OdporcoviasapodanýmnávrhomdomáhalipovoleniaobnovysúdnehokonaniavedenéhonaOkresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6Ro/28/2005. Uvedené konanie bolo ukončené platobným
rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. 03. 2005. Návrh na obnovu konania podali podľa §

228 ods. 1 písm. a) a e) O. s. p., nakoľko sa dozvedeli nové skutočnosti a dozvedeli sa o nových
rozhodnutiach, o ktorých nemali vedomosť v čase vydania súdneho rozhodnutia. Podľa názoru odporcov
sa nesprávne posúdenie súdu najviac prejavilo v priznaní dlžných úrokov z úveru, ktoré boli vyčíslené
na sumu 353.646,14 Sk a na zmluvnej pokute vo výške 10 %.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia súdu (aj platobný rozkaz) len z taxatívne vymedzených dôvodov a v presne určenej lehote.
Zmeškanie uvedenej lehoty má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania.
Možnosť podať návrh na obnovu konania je teda časovo obmedzená, pričom zákon stanovuje na
podanie návrhu jednak subjektívnu lehotu a jednak objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie

návrhu na obnovu konania trvá tri mesiace od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode
obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť.

Povinnosťou súdu bolo zaoberať sa zákonným predpokladom a to, či návrh na obnovu konania bol
podaný včas. Preukázanie skutočnosti, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania

bola zachovaná, zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje. Odporcovia k návrhu pripojili čestné prehlásenia,
v ktorých vyhlásili, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedeli v máji 2013. Návrh na povolenie
obnovy konania bol podaný 01. 07. 2013. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Ro/28/2005 však súd
zistil, že odporcovia zastúpení Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, dňa 15. 04. 2010
doručili súdu podanie označené ako návrh na vytýčenie pojednávania. V tomto podaní uviedli, že

na základe ich podnetu bola zmluva so Štátnym fondom rozvoja bývania posúdená Komisiou na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
vrátane podmienky, podľa ktorej majú odporcovia zaplatiť úroky za 30 rokov a zmluvnú pokutu. Komisia
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zaujala stanovisko v danej veci dňa 15.
04. 2010 a dala podnet právnickým osobám zameraným na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov za

účelomprípadnýchopatrení,abyzmluvnédojednaniapreverovanékomisiounezaväzovalispotrebiteľov,
pretože spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Komisia sa zaoberala aj navrhovateľom požadovanou zmluvnou pokutou a
právom veriteľa požadovať vyrovnanie dlhu jednorázovo vrátane celého úroku.

V ďalšom podaní odporcov v konaní pod sp. zn. 6Ro/58/2005, zo dňa 07. 08. 2010 boli prezentované
pochybnosti o porušení európskeho práva. Odporcovia poukázali na rozsudok Súdneho dvora EÚ -
Oceáno Gruppo Editoriál podľa ktorého, súd aj bez návrhu prihliadne na nekalé podmienky, pretože je
nezanedbateľnénebezpečenstvo,žepriemernýspotrebiteľnanenepoukáže.VdovolaníprotiuzneseniuKrajského súdu v Prešove, podanie zo dňa 31. 12. 2010, bolo zo strany odporcov, zastúpených
JUDr. Igorom Šafrankom poukázané na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ, C-76/10 (Pohotovosť s.r.o. proti B.

L.), ktoré riešilo možnosť vnútroštátneho súdu posúdiť aj bez návrhu prípadnú nekalú povahu niektorých
zmluvných podmienok.

S poukazom na zistený skutkový stav mal súd za preukázané, že už v roku 2010 odporcovia mali
vedomosť o nových skutočnostiach, o rozhodnutiach Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktoré

mohli privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tieto dôvody obnovy konania mohli odporcovia
aj uplatniť. Od apríla 2010, najneskôr od decembra 2010, začala odporcom plynúť trojmesačná lehota
na podanie návrhu na obnovu konania. V danom prípade nebola dodržaná objektívna podmienka
prípustnostinávrhunaobnovukonaniaatozachovaniezákonnejlehoty,keďženávrhnaobnovukonania
bol podaný na súd dňa 01. 07. 2013. Vzhľadom na uvedené súd návrh odporcov na povolenie obnovy
konania, ako aj návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ - Štátny fond rozvoja bývania bol v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Keďže navrhovateľ si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, tieto mu priznané neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.