Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/136/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220484
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220484.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 10C/319/2012-120 zo dňa 22. decembra 2014, proti výzve Okresného súdu
Nitra č. k. 10C/319/2012-153 zo dňa 28. januára 2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
10C/319/2012-168 zo dňa 18. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C/319/2012-120 zo dňa 22. decembra
2014 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C/319/2012-168 zo dňa 18. februára
2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 10C/319/2012-120 zo dňa 22. 12. 2014 uložil navrhovateľovi,
aby v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 20,- eur.
Právny zástupca navrhovateľa uznesenie súdu prevzal poštou (doporučene do vlastných rúk) dňa 29.
12. 2014 a formou zaručeného elektronického podpisu podal dňa 09. 01. 2015 odvolanie.

2. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 10C/319/2012-168 zo dňa 18. 02. 2015 zastavil
dovolacie konanie o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre pre nezaplatenie
súdneho poplatku za podané dovolanie, pričom o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení
§ 1 ods. 1, § 2 ods. 1, písm. a/, § 5 ods. 1, písm. a/, § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a položkou 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu. Uviedol, že súd prvého
stupňa v plnom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy a odporcovi náhradu trov konania nepriznal a odvolací súd, t. j. Krajský súd v Nitre
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil rozsudkom a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Navrhovateľ podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a následne ho súd
prvého stupňa výzvou zo dňa 28. 01. 2015 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške dvojnásobku
stanovenej sadzby, t. j. vo výške 40,- eur v lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude
súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola
právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 02. 02. 2015.

Proti predmetnej výzve podal navrhovateľ odvolanie.

Súd prvého stupňa po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatuje, že je potrebné postupovať
v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ súdny
poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa súd uviedol, že v § 169
ods. 1 OSP je uvedená povinnosť odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil
navrhovateľovi povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 zákona o
SP, čiže nie je možné na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu
nie je možné podať odvolanie. Súd bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie, podľa jeho
obsahu ako vyjadrenie k poplatkovej povinnosti, pričom dodal, že v predmetnej výzve bol navrhovateľ
informovaný, že súdny poplatok sa uložil v zmysle položky 7a sadzobníka zo žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania. V zmysle citovanej položky sadzobníka
je spoplatnený návrh, ktorého sa navrhovateľ pôvodne domáhal. Súd poplatok za dovolanie vo výške
40,- eur určil v zmysle § 5 ods. 1, písm. a/ zákona o SP, nakoľko poplatková povinnosť vznikla podaním
dovolania a jeho výška je stanovená v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta zákona o SP, ako dvojnásobok
poplatku stanoveného v sadzobníku, t. j. položka 7a - 20,- eur, 2 x 20,- eur. Poznamenal, že dovolacie
konanie je samostatné konanie, a preto nie je možné na neho aplikovať § 4 ods. 1, písm. k/ zákona o
súdnych poplatkoch v znení platnom do 30. 09. 2012 a poukazovať na prechodné ust. § 18ca citovaného
zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 19. 01. 2015 (od 01. 10. 2012 bolo ustanovenie § 4 ods.
1, písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch zrušené) podaním dovolania, a preto bolo na mieste uložiť
súdny poplatok podľa platného znenia zákona o súdnych poplatkoch v čase podania dovolania, keď
konanie začalo až po účinnosti zákona. Poplatková povinnosť za podanie dovolania nie je uvedená v
prílohe zákona o SP ako samostatný typ úkonu, resp. konania s uvedením výšky súdneho poplatku, ale
je vyjadrená všeobecne v § 6 ods. 2 zákona o SP v spojení s § 5 ods. 1, písm. a/ zákona. V prípade
akceptovania výkladu navrhovateľa by vlastne poplatková povinnosť za dovolanie neexistovala, čo je v
rozpore so znením a výkladom zákona. Súd žiadnu analógiu pri vyrubení súdneho poplatku nepoužil. S
poukazom na uvedené, postupoval súd v medziach zákona a nakoľko súdny poplatok navrhovateľ za
dovolanie neuhradil, ani do tohto rozhodnutia a podľa jeho vyjadrenia ho nemieni uhradiť, súd konanie
v zmysle § 10 ods. 1 zákona o SP zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1, písm. c/OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie vo veci zastavené.

Proti obom uzneseniam podal v zákonnej lehote odvolania navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorý ich navrhol zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú
náležitosť, a to odôvodnenie, čo je, i s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co
295/2013, dôvodom na zrušenie tohto uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie. Poukázal na položku č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého bol podľa názoru navrhovateľa vyrubený
súdny poplatok za odvolanie. Uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa
poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného
úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale nie ďalšie úkony vo veci
samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
Konštatoval, že podal odvolanie proti rozsudku a dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a nie
žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku,
preto navrhovateľ nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 03. 2007 v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007,
v zmysle ktorého "za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník
súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a
analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy". Zdôraznil, že v prílohe zákona č.
71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Namietal, že poplatková povinnosť mu bola uložená
v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov v prípade, keď ju nemal. Ďalej uviedol, že použitie analógie legis je v prípadoch
vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Ak je účastníkovi konania
v rozpore s vyššie citovaným zákonom ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje
takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale rovnako tak porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1, písm. a/
Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ďalej navrhovateľ v podanom odvolaní poukázal na ust.
§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, v zmysle ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po
30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred
účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny
stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zákona o súdnych
poplatkoch konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Navrhovateľ poukázal
na to, že Okresný súd Komárno a Okresný súd Rimavská Sobota pristúpil k zrušeniu uznesení o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie podľa položky 7a (uznesenie zo dňa 16. 10. 2013
v konaní pod sp. zn. 8C 842/2012 a uznesenie zo dňa 03. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. 16C/174/2012).
Neexistuje teda legálna povinnosť navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, a preto
nemôže existovať ani dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť
súdny poplatok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (ust. § 212
ods. 1 OSP) navrhovateľa prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a
dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa nie sú dôvodné a napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa
zo dňa 22. 12. 2014 a zo dňa 18. 02. 2015, ktorými súd prvého stupňa navrhovateľovi vyrubil súdny
poplatok za odvolanie a zastavil dovolacie konanie, je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdiť, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, ods. 4, veta prvá, vyššie citovaného zákona, poplatníkom je:
a/ navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo
základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie citovaného zákona, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa § 18ca vyššie citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i
keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu, zo
žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20,- eur.

Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za
úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. Účelom súdnych poplatkov je aspoň
čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany účastníkov konania. Poplatníkom
je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom
i v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie alebo dovolanie. Poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá v odvolacom konaní vo veci
samej a poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Odvolací súd k prvému výroku svojho uznesenia uvádza a zo spisu zistil, že navrhovateľ sa podaným
návrhom na súd dňa 21. 09. 2012 domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Súd prvého stupňa o
návrhu rozhodol rozsudkom č. k. 10C/319/2012-84 dňa 12. 02. 2014 tak, že návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol. Navrhovateľ s uvedeným rozsudkom nebol spokojný, a preto využil svoje právo na
podanie opravného prostriedku (odvolanie). Hoci z ust. § 2 ods. 1, písm. a/, ods. 4 zákona o súdnych
poplatkoch vyplýva, kto je poplatník a tiež z ust. § 5 ods. 1, písm. a/ citovaného zákona vyplýva a
nie je sporné, kedy vzniká poplatková povinnosť, navrhovateľ si svoju povinnosť podaním odvolania
proti rozsudku súdu prvého stupňa nesplnil a súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky č. 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov nezaplatil. Toto pochybenie odvolateľa ale nemá za následok zastavenie
odvolacieho konania, preto krajský súd ako odvolací súd mohol vo veci konať a rozhodnúť o odvolaní
navrhovateľa aj bez zaplatenia súdneho poplatku. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 16. 12. 2014
č. k. 4Co/84/2014-112 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Následne súd prvého stupňa správne
postupoval, keď uznesením č. k. 10C/319/2012-120 zo dňa 22. 12. 2014 uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov za podané
odvolanie.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 22. 12. 2014 odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že v čase podania žaloby na súd , t. j. do 30. 09. 2012 bolo
súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku (§ 4 ods. 1, písm. k/ zákona
o súdnych poplatkoch). Zmena nastala od 01. 10. 2012, kedy bolo predmetné ustanovenie zrušené
novelou zákona o súdnych poplatkoch, a to zákonom č. 286/2012 Z. z. Citovanou novelou zákona o
súdnych poplatkoch bolo z ust. § 4 ods. 1 vypustené písmeno k/ a do Sadzobníka súdnych poplatkov
bola za položku 7 opätovne vložená položka 7a/, v zmysle ktorej zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom zákonodarca stanovil
súdny poplatok 20,- eur.

V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, je potrebné poukázať na
to, že vyššie citovaný zákon do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v ust. § 4 ods. 1,
písm. c/ vecné oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, čo znamená, že tieto konania boli oslobodené
od súdneho poplatku. Uvedená novela s účinnosťou od 01. 01. 2006 toto vecné oslobodenie vypustila
a zároveň do Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov bola zavedená položka
7a a taktiež bol zavedený nový súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zákonom č. 273/2007
Z. z. (novela zákona č. 71/1992 Zb. ) s účinnosťou od 01. 07. 2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené o písm.
k/, ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie od súdneho poplatku pre súdne konania vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom od poplatku a zároveň bola vypustená položka 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov.
Tento stav platil do 30. 09. 2012.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že od 01. 10. 2012 (zmena nastala zákonom č. 286/2012 Z. z.)
konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od súdnych poplatkov. Keďže odvolacie konanie
a dovolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania zo dňa 17. 04. 2014 (doručené súdu
dňa 22. 04. 2014) a dovolania zo dňa 14. 01. 2015 (doručené súdu prvého stupňa dňa 19. 01. 2015),
nemožno na odvolacie a dovolacie konanie aplikovať ust. § 4 ods. 1, písm. k/ vyššie citovaného zákona
v znení účinnom do 30. 09. 2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), ale je potrebné
aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení účinnom v čase začatia odvolacieho alebo dovolacieho konania, keďže súd môže súdny poplatok
vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti. Povinnosťou navrhovateľa bolo teda zaplatiť
súdny poplatok pri podaní odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa rozsudok súdu prvého stupňa
zo dňa 12. 02. 2014 č. k. 10C/319/2012-84, ako i podaním dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu
zo dňa 16. 12. 2014 č. k. 4Co/84/2014-112, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa zo dňa 21. 09.
2012 (podaný na súd dňa 27. 09. 2012), ktorým sa od odporcu domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu ním tvrdený nesprávny úradný postup Okresného súdu Komárno ako exekučného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/1039/2011.

Odvolací súd k druhému výroku potvrdzujúceho uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 18. 02. 2015
konštatuje, že navrhovateľovi ako poplatníkovi (dovolateľovi) podľa ust. § 2 ods. 4 veta prvá zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
účinnom v čase začatia dovolacieho konania (14. 01. 2015) tak v súvislosti s podaním dovolania v
predmetnej veci vznikla poplatková povinnosť s poukazom na ust. § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného
zákona v sume podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s položkou č. 7a/ Sadzobníka
súdnych poplatkov a § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, lebo dovolacie konanie je mimoriadnym
konaním, v ktorom dovolací súd rozhoduje o dovolaní. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonodarca
rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na súde prvého stupňa a konaním na súde druhého
stupňa (odvolacím konaním) a dovolacím konaním, ktoré je mimoriadnym konaním (súdny poplatok je
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku), preto sa poplatková povinnosť za podané
odvolanie, ako i dovolanie posudzuje podľa právneho stavu platného v čase začatia konkrétneho konania
(odvolacieho alebo dovolacieho konania).

Navrhovateľ podal dovolanie dňa 14. 01. 2015 a v tento deň sa začalo dovolacie konanie, pričom
ale súdny poplatok za dovolanie nezaplatil. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď vyrubil
navrhovateľovi za podané dovolanie súdny poplatok, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase
vzniku poplatkovej povinnosti (t. j. v čase podania dovolania) a rovnako tak správne stanovil i výšku
súdneho poplatku v sume 40,- eur s poukazom na ust. § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona (teda
dvojnásobok poplatku stanoveného v Sadzobníku súdnych poplatkov - položka 7a/, t. j. 20,- eur).
Navrhovateľ ako dovolateľ spolu s podaným dovolaním proti rozsudku odvolacieho súdu zákonom
stanovený poplatok nezaplatil a neurobil tak ani na základe výzvy súdu zo dňa 28. 01. 2015. Súd prvého
stupňa na danú vec správne aplikoval prechodné ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch
a vec správne posúdil po právnej stránke, odvolací súd nezistil omyl aplikácie práva pri predpísaní
súdneho poplatku navrhovateľovi v súvislosti s podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
a podania dovolania proti rozhodnutiu súdu dovolacieho súdu v danej veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa na zaplatenie
súdneho poplatku za podané odvolanie proti rozsudku a o zastavení dovolacieho konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne
správne potvrdil.

Zo spisu vyplýva a nie je sporné, že po podaní dovolania navrhovateľom súd prvého stupňa výzvou zo
dňa 28. 01. 2015 (na č. l. 153 spisu) vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie
v sume 40,- eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, a to podľa § 2 ods. 1, § 5 ods. 1, písm.
a/, § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, proti ktorej navrhovateľ podal odvolanie, hoci výzva na zaplatenie súdneho
poplatku nie je rozhodnutím v zmysle ust. § 201 OSP, ktoré by bolo možné napadnúť odvolaním
a takéto poučenie o opravnom prostriedku z tejto výzvy ani nevyplýva. Odvolací súd preto podanie
navrhovateľa zo dňa 09. 02. 2015, ktoré navrhovateľ označil ako "odvolanie proti uzneseniu", považoval
iba za stanovisko navrhovateľa k poplatkovej povinnosti a nerozhodoval o tomto podaní označenom
ako odvolanie, nakoľko neboli splnené podmienky odvolacieho konania. V tejto súvislosti odvolací súd

považuje za potrebné uviesť, že po podaní dovolania navrhovateľom proti rozsudku odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa skúmal podmienky dovolacieho konania, okrem iného i podmienku vyplývajúcu zo
zákona o súdnych poplatkoch, a keďže navrhovateľ s podaním dovolania si nesplnil svoju povinnosť
uloženú mu v § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch, súd postupom podľa § 10 ods. 1 vyzval
poplatníka (navrhovateľa) na zaplatenie poplatku splatného podaním dovolania, a to citovanou výzvou,
v ktorej bol navrhovateľ riadne poučený o následkoch nezaplatenia predpísaného súdneho poplatku za
podané dovolanie v lehote určenej súdom pod následkom zastavenia dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.