Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413202643
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413202643.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11,
010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom
Bárdošova2/A,82101Bratislava,protižalovanej:J.V.,bytomP.I.,t.č.naneznámommieste,zastúpenej
opatrovníčkou T.. J. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie sumy 94,62 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/220/2014-49

zo dňa 29.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 49,39
eura so 7,5% úrokom z omeškania ročne od 11.11.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.Vozvyškunávrhzamietol.Otrováchkonaniarozhodolsodkazomnaustanovenie§142ods.2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu
trovkonania.Vodôvodnenírozsudkusúdkonštatoval,žežalobcasadomáhalzaplateniažalovanejsumy
94,62 eura so 7,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 49,39 eura od 11.11.2008 do zaplatenia na
tom základe, že dňa 06.12.2006 uzavrel so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, v zmysle ktorej žalovanej mal viesť rastový osobný účet Balík Výhoda a poskytol jej

platobnú kartu Maestro. Žalovaná však prečerpala sumu 49,39 eura a keďže na svojom účte nedoplnila
zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku, tak dňa 10.11.2008
odstúpil od zmluvy. Súd po vykonaní dokazovania konštatoval skutkový stav tak, ako ho opísal žalobca v
podanejžalobe.Právnyvzťahposúdilpodľa§497,§708ods.1,2,§710Obchodnéhozákonníka,pričom
dospelkzáveru,žežalobajedôvodnálenčiastočne.Medziúčastníkmidošlokuzavretiuplatnejzmluvyo
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 49,39 eura spolu s debetným úrokom. Zmluva

o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ako aj zmluva o úvere obsahovali všetky
podstatné náležitosti, ktoré vyplývajú z Obchodného zákonníka, teda ich platnosť je nespochybniteľná.
Žalovaná napriek výzvam na dobrovoľné plnenie žalobcovi úver nesplatila, a teda je zrejmé, že sa s
plnením dostala do omeškania. Uplatnený sankčný úrok súd považoval za neprimerane vysoký, keďže
výška sankčného úroku činila 45,23 eura, t. j. takmer 100 % hodnoty zo sumy poskytnutého úveru, čo je
vo veľkom nepomere k výške úveru. Súd považoval žalobu za dôvodnú len do sumy 49,39 eura titulom

nepovoleného prečerpania na účte, avšak v časti sankčného úroku súd návrh zamietol, lebo výška
sankčného úroku, teda aj výška úroku z poskytnutého úveru činila skoro 100% k sume poskytnutého
úveru. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal na základe ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení jeho noviel; úroková sadzba NBS ku
dňu omeškania činila 3,75 %, žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške dvojnásobku úrokovej
sadzby NBS odo dňa nepovoleného prečerpania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukazujúc na jednotlivé ustanovenia uzavretejZmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorú účastníci konania uzavreli
dňa 10.11.2008, Všeobecných obchodných podmienok (VOP), ktoré boli súčasťou zmluvy, a zákonných
ustanovení uvádzal, že táto zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka,

pričom ide o zmluvu o bežnom účte patriacu medzi tzv. absolútne obchody. V súlade so zmluvou, s VOP
a v súlade so zákonom bol oprávnený uplatniť voči žalovanej po odstúpení od zmluvy úročenie debetu a
následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu spolu so sankčným poplatkom, ktorý je spolu s debetnými
úrokmi uvedený v sadzobníku. Žalovaná porušila zmluvu, a tak si voči nej dôvodne uplatnil sankčný
poplatok, teda zmluvnú pokutu, ktorá pozostáva z 20 % ročne zo sumy 49.39 eura od 11.11.2008 do

30.06.2012 (od 01.07.2012 došlo k zmene sadzobníka poplatkov na 28 %) a 28 % ročne so sumy 49,39
eura od 01.07.2012 do dňa podania žaloby. Nesúhlasil so záverom, že nárok na zaplatenie sankčného
poplatku je nedôvodný. Namietal, že rozhodnutím súdu došlo k porušeniu jeho práva vyplývajúceho z
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51
Ústavy Slovenskej republiky. Podľa neho rozsudok neobsahuje dostatok dôvodov, čo je v rozpore s
ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje dostatočné odôvodnenie
a ako také je v odvolacom konaní nepreskúmateľné. Vzhľadom na to neboli dané podmienky ani na

potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti v
dôsledku absencie odvolania žalovanej nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak
zostal len výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia sumy 49,39 eura titulom sankčného
úroku z omeškania a v nadväznosti na to aj výrok o trovách konania.

Z obsahu spisu vyplýva skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho

rozsudku. Žalobca sa návrhom podaným dňa 08.02.2013 domáhal zaplatenia sumy 94,62 eura so
7,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 49,39 eura od 11.11.2008 do zaplatenia a nahradil mu
trovy konania na podklade uzavretej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb zo dňa 06.12.2006. Keďže žalovaná počas trvania platnosti zmluvy prečerpala stanovený limit a
nedoplnila zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku, žalobca pre

neplnenie zmluvných povinností žalovanou od zmluvy dňa 10.11.2008 odstúpil. Žalovaná na následné
výzvy žalobcu nereagovala. Žalovaná suma pozostávala jednak z dlhovanej istiny 49,39 eura a zo
sankčného úroku v sume 45,23 eura; výpočet tejto výšky žalobca odôvodnil v podanom odvolaní.
Súd prvého stupňa rozsudok v zamietajúcej časti odôvodnil tým, že sankčný úrok je neprimerane
vysoký, lebo činí takmer 100 % zostatku úveru, čo je vo veľkom nepomere. V odôvodnení rozsudku

tak absentuje podrobnejšia právna analýza, konkrétne teda aj to, o ktoré zákonné ustanovenie súd
uvedený záver oprel. Súd nevykonal dostatočné posúdenie predmetnej zmluvy o úvere ako aj jej
súčasti - všeobecných obchodných podmienok vo vzťahu k nepriznaniu sankčného úroku. Samotná
citácia niektorých zákonných rozhodnutí smeruje skôr k výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná na
zaplatenie zostatku dlhovanej istiny, aj keď ich súd k tomu priamo nepriradil, avšak v časti zamietnutia

sankčného úroku súd neuviedol žiadne zákonné ustanovenia. Navyše z odôvodnenia rozsudku nie je
celkom zrejmé, či právny vzťah účastníkov súd posudzoval výlučne ako obchodnoprávny (tzv. absolútny
obchod), resp. aj inak. Totiž oproti odôvodneniu istiny ustanoveniami Obchodného zákonníka úroky z
omeškania odôvodnil s odkazom na príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka, hoci Obchodný
zákonník má samostatnú úpravu o úrokoch z omeškania (§ 369).

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia bol povinný vysporiadať sa so všetkými
rozhodujúcim skutočnosťami v časti zisteného skutkového stavu a aj v časti právneho záveru.
Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako súd dospel k danému
výroku, musí spĺňať zákonnú požiadavku objektivity, zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Rozsudok musí
mať relevantné odôvodnenie, aby ho bolo možné v odvolacom konaní preskúmať a dať odpoveď

na všetky právne významné námietky uplatnené účastníkmi konania. Ak rozhodnutie súdu takéto
odôvodnenie neobsahuje, potom je nepreskúmateľné; vtedy možno konštatovať porušenie procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v konaní. Postupom súdu v tomto prípade bola účastníkom
konania odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pri nedostatku dôvodov rozsudku nemohli voči
nemuuplatniťvšetkymožnéargumenty,ktorébyvyužiťmohli,akbyrozsudokobsahovalstručné,jasnéa

výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzala akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Predmetný rozsudok je nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa v zamietajúcej
časti jednoducho skonštatoval, že sankčný úrok je k istine neprimerane vysoký - v rozsahu takmer 100

%. Tým súd prvého stupňa zaťažil konanie vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP, a preto sa
odvolací súd stotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.
Vzhľadom na to tento rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania
podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa v zostávajúcej časti žaloby opätovne rozhodne, pričom svoje

rozhodnutie odôvodní zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyporiadajúc sa v ňom so všetkými právne
relevantnými argumentmi žalobcu, uvedenými v priebehu konania a aj v podanom odvolaní. Zároveň
rozhodne o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.