Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/611/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112241810
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:1112241810.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Fond na podporu vzdelávania so sídlom Panenská
29, Bratislava, IČO: 47245531, zastúpený AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, proti
odporkyni: S.. S.. O. S. (S.), L.., bytom A. XXX, N., zastúpená JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom,
so sídlom Fraňa Mojtu 24, Nitra, o zaplatenie 5.660,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. januára 2014 č. k. 15C/189/2013-272, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.660,45 eura s 8,75% úrokom z omeškania od 28.
10. 2012 do zaplatenia z dôvodu bezdôvodného obohatenia odporkyne získaného na úkor navrhovateľa
neoprávneným vyplatením odmeny odporkyni na základe dohody o vykonaní práce. Za preukázaný

mal skutkový stav, podľa ktorého právny predchodca navrhovateľa - Pôžičkový fond pre začínajúcich
pedagógov, Panenská 29, Bratislava a odporkyňa uzavreli písomné Dohody o vykonaní práce podľa
§ 226 Zákonníka práce, na základe ktorých jej bola vyplatená dohodnutá odmena v celkovej výške
5.660,45 eura. Navrhovateľ sa domáha vrátenia vyplatenej sumy tvrdiac, že práce síce vykonané boli,
avšak odporkyňa zastávala funkciu člena dozornej rady fondu a zároveň bola zamestnancom fondu, čo
je v rozpore so zákonom. Rada fondu v septembri 2012 na základe odbornej informácie vyzvala členov

dozornej rady na vrátenie finančných prostriedkov vyplatených na základe dohôd o vykonaní práce.
Subjektívna lehota začala plynúť najskôr 05. 10. 2011, objektívna vznikom bezdôvodného obohatenia.
Vec je potrebné posúdiť ako občianskoprávny vzťah a nie ako pracovnoprávny vzťah, keďže odporkyňa
nebola zamestnancom navrhovateľa. Po právnej stránke odôvodnil napadnutý rozsudok ustanovením
§ 23 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 3962012 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde a pôžičkovom fonde
pre začínajúcich pedagógov, § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v

znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“), § 1 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 222
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 Zákonníka práce, § 39, § 100 ods. 101, § 107 ods. 1, ods. 2, § 451 ods.
1, ods. 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 zb. v
znení neskorších predpisov), § 5 ods. 4, § 9 ods. 4, § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 8 zákona číslo 471/2002
Z.z. v znení neskorších predpisov. Predmetnú vec posúdil ako pracovnoprávny vzťah, ide o neplatný
právny úkon podľa pracovnoprávnych predpisov. Z toho dôvodu sa javí, že odporkyňa sa bezdôvodne

obohatila na úkor zamestnávateľa a preto mala obohatenie vydať ako majetkový prospech získaný
plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu.Dospelkzáveru,žedohodyovykonanípráceboliuzavretépodľa
§ 226 ods. 1 Zákonníka práce, odporkyňa neplatnosť hore uvedených právnych úkonov nespôsobila
sama, preto neplatnosti jej nemôžu byť na ujmu. Z tohto dôvodu návrh v celom rozsahu zamietol. K
vznesenej námietke premlčania uviedol, že podľa jeho názoru ide z väčšej časti o premlčaný nárok
navrhovateľa, ktorý pri všetkej opatrnosti musel mať vedomosť kedy boli sumy vyplatené, okrem sumy,

ktorá bola vyplatená 20. 04. 2011. Pripomenul, že vec posúdil ako pracovnoprávny vzťah. Dodal, že
pokiaľ došlo k vyplateniu súm, tieto boli vyplatené na základe dohôd o vykonaní práce uzavretých medziprávnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou. Berúc do úvahy tieto skutočnosti sa javí, že ide
o neplatné právne úkony, mal za preukázané, že odporkyňa nebola zamestnanom aj keď sa javí, že
bola zamestnankyňou právneho predchodcu navrhovateľa a to titulom uzavretých dohôd o vykonaní

práce. Súd preto neaplikoval Občiansky zákonník a mal za preukázané, že dohody o vykonaní práce
boli uzavreté podľa § 226 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 OSP a odporkyni priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1.832,71 eura a zároveň navrhovateľa
zaviazal k náhrade trov štátu v sume 8,60 eura z titulu svedočného.
Rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ,

domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny
tak, že odvolací súd vyhovie jeho návrhu. Vytkol súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie
veci dôvodiac, že ochrany podľa Zákonníka práce sa môže domáhať iba zamestnanec, ktorý nemá na
spôsobení neplatnosti právneho úkonu žiadny podiel, pričom v danej veci je nesporné, že odporkyňa
sa podieľala na spôsobení neplatnosti právneho úkonu, keď uzavrela takú dohodu o vykonaní práce,
ktorá nie je povolená zákonom a preto jej nemala byť poskytnutá ochrana Zákonníkom práce. Dohody

o vykonaní práce sú absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanoveniami § 5 ods. 4
a § 6 ods. 8 zákona o PFZP a nie podľa ustanovení § 17 Zákonníka práce. Je toho názoru, že
absolútne neplatným právnym úkonom nemožno založiť režim aplikácie ustanovení Zákonníka práce,
nakoľko odporkyňa sa zamestnancom na základe dohody o vykonaní práce nikdy platne nestala. Súdu
prvého stupňa vytkol i nesprávne právne posúdenie premlčania nároku navrhovateľa a jeho strohé

konštatovanie. Navrhovateľ následne v ďalších písomných vyjadreniach poukazuje predovšetkým na
nemožnosť aplikácie ustanovení Zákonníka práce.
Odporkyňa v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa stotožnila s rozsudkom súdu
prvého stupňa poukazujúc na správnu aplikáciu ustanovení Zákonníka práce a navrhla jeho potvrdenie
a priznanie trov odvolacieho konania.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie
navrhovateľa, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporkyne zaplatenia sumy
5.660,45 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia odporkyne z titulu jej bezdôvodného

obohatenia na úkor navrhovateľa, na základe neoprávnene vyplatených odmien.
Na námietku odvolateľa, ktorý vytkol súdu prvého stupňa jednak nesprávne právne posúdenie veci,
neúplné zistenie skutkového stavu veci, na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
tiež i zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ako i vzhľadom na zákonnú povinnosť
odvolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 OSP, zaoberal sa odvolací súd prioritne
otázkou, či konanie v danej veci netrpí niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/
OSP (či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred
súdom konať alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OSP“), odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo

vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne
iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia OSP pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, anapokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými

námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto

vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť

preskúmateľné.
Preskúmaný rozsudok súdu prvého stupňa však tieto požiadavky absolútne nespĺňa. Odvolací súd v
prvom rade však poukazuje predovšetkým na zmätočnosť napadnutého rozsudku a jeho rozporuplné
právne zdôvodnenie, keď na jednej strane konštatuje neplatnosť právneho úkonu (neuvádza akého),
avšak dôvody, pre ktoré by mal byť neplatný ďalej neuvádza, na druhej strane iba uvádza, že sa javí, že

ide o neplatné právne úkony, pričom opätovne neuvádza dôvod a ani o aké právne úkony ide, ďalej na
jednej strane tvrdí, že odporkyňa nebola zamestnancom právneho predchodcu navrhovateľa, na druhej
strane uvádza, že sa javí, že bola zamestnankyňou právneho predchodcu navrhovateľa a to titulom
uzatvorených dohôd o uzatvorení práce! Konštatuje, že odporkyňa neplatnosť nespôsobila sama, ale
dohody o vykonaní práce boli uzavreté na návrh navrhovateľa a vlastnoručne podpísané odporkyňou.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku na jednej strane tvrdí, že v danej veci je potrebné aplikovať
ustanovenia Zákonníka práce, na druhej strane uvádza, že dohody o vykonaní práce boli uzavreté podľa
zákonného ustanovenia § 226 OZ.
Odvolací súd taktiež súdu prvého stupňa vytýka odôvodnenie napadnutého rozsudku z právneho
hľadiska, keď súd prvého stupňa iba uviedol pomerne rozsiahle množstvo zákonných ustanovení, avšak

v samotnom právnom zdôvodnení sa ich aplikácia na danú vec vôbec neodzrkadlila. Za nedostatočne
odôvodnené považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznanej náhrady trov
konania navrhovateľovi. Táto časť rozhodnutia neobsahuje akými ustanoveniami sa súd pri rozhodovaní
o náhrade trov konania riadil, prečo nepriznal náhradu trov konania predchádzajúcemu právnemu
zástupcovi.

Takéto zmätočné, nejasné, neurčité odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa pre
nedostatok rozumného a jasného odôvodnenia nemôže byť odôvodnením rozsudku, majúcim na zreteli
ustanovenie § 157 ods. 2 OSP.
Keďže odvolací súd nemohol preskúmať, vzhľadom na podané odvolanie navrhovateľa, vo veci samej
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, a to pre nedostatok konkrétnych, jasných a určitých dôvodov,

stáva sa tento rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľným. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý
nie je možné odvolacím súdom z akéhokoľvek dôvodu preskúmať, trpí vadou, zakladajúcou dôvodnosť
postupu odvolacieho súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP spočívajúcu v zrušení veci a vrátení
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné tiež zdôrazniť, že

nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť rozhodnutia) súdneho rozhodnutia
musí byť v odvolacom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu, pričom konvalidácia
tohto nedostatku odvolacím súdom neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy. Tomu
zodpovedá aj znenie ust. § 220 OSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého
stupňa len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP) ani na jeho

zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). Pokiaľ existujú dôvody pre kasáciu rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby
mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého
stupňa si predovšetkým ujasní o aký vzťah medzi účastníkmi konania ide, následne aké právne predpisy

je potrebné v danej veci aplikovať, posúdi predovšetkým platnosť predmetných Dohôd o vykonaní
práce uzavretých medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou a až následne vo veci
opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i s
námietkami odvolateľa vznesenými v odvolacom konaní. Rozhodnutie odôvodní v zmysle ustanovenia §157 ods. 2 OSP tak, aby bolo v prípade podaného odvolania odvolacím súdom preskúmateľné. Zároveň
rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.