Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212218750
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212218750.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, proti povinnej: F. M., bytom F. XXX/XX, H., o vymoženie
pohľadávkyvsume1.419,48euraspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Komárno č. k. 5Er/1409/2012-20 zo dňa 07.03.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
Mgr. Jany Sitášovej, súdnej exekútorky so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Astrová 2/
A, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 340/12. Zamietnutie žiadosti súd
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 44 ods. 2 prvej a tretej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 39, § 52 ods. 1,4,
§ 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2 a § 879j Občianskeho zákonníka. Uviedol, že oprávnený predložil
ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok sp. zn. WH-A/0411/0187 zo dňa 13.04.2012 Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,. Poukázal
na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že ak oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemohol
spor prejednať a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Aj v tomto prípade teda exekučný súd skúmal,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy buď vo forme písomnej
zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. Za týmto účelom súd preskúmal Zmluvu o
úvere č. 572857106 zo dňa 12.06.2006 ako aj Obchodné podmienky Poštovej banky pre úver, kde v
článku 9. v bode 9.2 je uvedené: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo
ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh PB na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť,

výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom
pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR
SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl.č. 3157/B [RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového
konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.
Miestom rozhodcovského konania je Bratislava."
Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, lebo

boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ, ktorý koná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnej), ktorý nekoná vrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver vo výške 1.659,69
eura (50.000,- Sk) a povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému celkovú výšku úveru v 60 mesačných
splátkachpo49,35eura(1.487,-Sk)priročnejpercentuálnejmierenákladovzaúver26,2%.Súdposúdil

predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu s tým, že formuláciu rozhodcovskej doložky nemožno
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, lebo v danom znení
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožnila spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na
vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto je v zmysle
Občianskeho zákonníka neplatná. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred
svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto vydaný rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na

nútenývýkonrozhodnutia.Exekučnýtitulvydalorgán,ktorýnemalprávomocvovecikonaťarozhodovať;
exekúcia je z toho dôvodu neprípustná a to je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že
súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnenému sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s., v
zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol povinný ako banka ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že v časti bodu 10 všeobecných obchodných podmienok bola
klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho
osobnej a zmluvnej slobody. Dodal, že pokiaľ by oprávnený tak nepostupoval, došlo by k porušeniu
zákona o bankách. Navyše zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dlžník ako spotrebiteľ nebol

nútený riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní a mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou
doložkou. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom
tento rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Nesúhlasil s právnou argumentáciou
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a poukázal na iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil
viaceré právne otázky.

Sudcasúduprvéhostupňasapodľa§374ods.4druhejvetyOSPvyjadril,ženemieniodvolaniuvyhovieť
a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého

ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením.
Súd prvého stupňa urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V

súvislosti s exekučným titulom si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z
rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a povinnou (v spise na č. l. 10-11), pričom
exekučný súd bol v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd
prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania

rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Je zrejmé, že motiváciou povinnej bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že
jej vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac akopravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude
práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude
rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu,

že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu, resp. opravný prostriedok na všeobecný súd po tom,
čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Tým došlo v podstate aj k odňatiu práva
brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Dojednanie zmluvnej podmienky o výlučnom riešení sporov na rozhodcovskom
súde je v spotrebiteľskom právnom vzťahu neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej
zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu

rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie majúcej sa
viesť na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu ani nemal byť
vydaný. Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a jeho rozhodnutie
je tak nulitným aktom. Súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdnej exekútorky na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnej
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že

sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť

danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vzhľadom na to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s ďalším argumentmi odvolania oprávneného.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Odvolací súd v závere poznamenáva, že oprávnený podaním zo dňa 19.12.2014, doručeným súdu

prvého stupňa dňa 29.12.2014, t. j. po vydaní uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, požiadal, aby súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku zastavil a aby mu bol vrátený súdny poplatok. Keďže k zastaveniu exekúcie podľa
uvedeného zákonného ustanovenia môže dôjsť len v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
súdnym exekútorom, a nie v prípade zamietnutia žiadosti, súd prvého stupňa a ani odvolací súd o tomto

návrhu ako právne bezvýznamnom nerozhodovali. Oprávnený v snahe dosiahnuť zrejme zastavenie
konania (nie zastavenie neprebiehajúcej exekúcie) mohol zvoliť postup v súlade s ustanoveniami § 251
ods. 4, § 208 a § 222 ods. 2 OSP, čo sa však v tomto prípade nestalo.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.