Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 16, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608200207
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3608200207.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: I. N.o sídlom Ul. XX. O. X-XX, D., IČO 30807484,
vo veci pobočky T., R.. M. R. C. XXXX/XX, proti povinnému: R., s.r.o., so sídlom K. XXX/XX, XXX XX N.,
IČO 35962411, o vymoženie 1.898,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske zo dňa 2. júna 2014, č. k. 5Er/354/2008-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h)
v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
JUDr. Beatrix Vargovej, súdnej exekútorke so sídlom exekútorského úradu v Nitre, Štefánikova 49, trovy
exekúcie vo výške 23,75 eur vrátane DPH do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdna exekútorka doručila tamojšiemu súdu dňa 16.05.2014

podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku spolu s vyúčtovaním
trov exekúcie zo dňa 15.05.2014. Súd prvého stupňa zistil, že povinný sídli na adrese N., K. XXX/XX.
Na uvedenú adresu sa súdnej exekútorke nepodarilo doručiť povinnému poštovú zásielku, zásielka
sa vrátila s označením "adresát neznámy". Povinný nemá vedené žiadne účty v peňažných ústavoch,
nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej
republiky. Povinný nie je vedený v databáze I. poisťovne ako zamestnávateľ, v uvedenej databáze bol

vedený do 31.12.2011, pričom ani vtedy nemal žiadnych zamestnancov. Zo Zbierky listín Obchodného
registra Slovenskej republiky súd prvého stupňa zistil, že povinný od roku 2008 nepredložil žiadnu listinu
do zbierky listín, ani len účtovnú závierku, z čoho možno vyvodiť, že nevykonáva žiadnu činnosť. Preto
na základe všetkých uvedených skutočností a vzhľadom k tomu, že ďalšie vedenie exekúcie sa javí
ako neúčelné a nehospodárne pre oprávneného, súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného zastavil. Súd prvého stupňa preskúmal príslušný

spisový materiál a podanie súdnej exekútorky, ktorým si vyúčtovala trovy exekúcie v celkovej výške
23,75 eur a zistil, že návrh súdnej exekútorky na priznanie trov exekúcie je dôvodný. Podľa § 14 ods. 1
písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 (ďalej len "vyhláška") priznal súd prvého stupňa
súdnej exekútorke paušálnu odmenu vo výške 9,96 eur za 3 úkony exekučnej činnosti (á 3,32 eur za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) tak, ako si súdna exekútorka uplatnila vo vyúčtovaní, a to za

tieto úkony exekučnej činnosti: 1. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2. doručenie príkazu na
začatie exekúcie, 3. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Podľa § 22 vyhlášky priznal súd prvého
stupňa súdnej exekútorke aj náhradu hotových výdavkov v uplatnenej výške 9,83 eur, a to za poštovné.
Trovy exekúcie spolu predstavujú sumu 23,75 eur vrátane DPH. Keďže v konaní bolo preukázané,
že povinný je nemajetný, súd prvého stupňa k povinnosti nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke
zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého
stupňa pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy
všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho

a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie, a to dĺžku trvania exekučného konania, lehota na výkon
exekučného titulu podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, možný predpoklad
zmeny majetkových pomerov u povinného. Dospel k záveru, že pri zisťovaní dôvodnosti zastavenia
exekúcie nebol dostatočne zistený skutkový stav. Oprávnený žiadal pokračovať v exekučnom konaní.
Zároveň namietal aj výšku exekučných trov priznaných súdnemu exekútorovi, nakoľko je vypočítaná a

určená nesprávne, a to najmä s poukazom na § 28 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
započítanie DPH za poštovné. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil.

K odvolaniu oprávneného zaslal súdny exekútor písomné vyjadrenie. Namietal, že oprávnený žiadnym
spôsobom nepreukázal dostatok majetku povinného na uspokojenie pohľadávky a rozhodnutie súdu

prvého stupňa považoval za správne. Ďalšie pokračovanie v exekúcii považoval súdny exekútor za
neúčelné, neefektívne a nehospodárne, najmä vo vzťahu k oprávnenému. Zdôraznil, že zastavenie
exekúciepodľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkunebránioprávnenému,abyvbudúcnostipodal
nový návrh na začatie exekúcie. Poukázal na to, že povinný nevykonáva žiadnu z obchodných činností,
pretože de facto neexistuje, a to od prevodu obchodného podielu v roku 2008. K námietke oprávneného

ohľadom neuskutočnenia predaja obchodného podielu uviedol, že povinný nie je spoločníkom v žiadnej
obchodnej spoločnosti. S poukazom na zákon č. 348/2011 Z. z. uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2012
sa podľa § 196 Exekučného poriadku navyšujú už celé trovy exekúcie o 20 % DPH. Súdny exekútor
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 OSP na základe podaného
odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi
JUDr. Beatrix Vargovej dňa 18.01.2008, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie

1.898,89 eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.
XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17.09.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
29.10.2007.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

h)Exekučnéhoporiadku,zdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie.Následne
súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia §
203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Zobsahusúdnehospisumalodvolacísúdzato,žezrozhodnutiasúduprvéhostupňavyplýva,ževdanej
veci bolo vykonané potrebné zisťovanie ohľadom majetkových pomerov povinného, ako aj závery tohto
zisťovania.Skutkovýzáveroexistenciinemajetnostipovinnéhojevodôvodnenínapadnutéhouznesenia
súdu prvého stupňa podložený príslušnými skutkovými závermi o majetkových pomeroch povinného.

Odvolací súd mal tiež z Obchodného vestníka č. 32/2014 za preukázané, že Okresný súd Trenčín
dňa 17.02.2014 v súlade s § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka oznámil začatie konania o zrušení
povinného bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vedeného na tamojšom súde pod
sp. zn. 40CbR/64/2013.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
a na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.K námietke oprávneného ohľadom priznania DPH aj z náhrady hotových výdavkov, odvolací súd
poukazuje na to, že od 01.01.2012 došlo k novele § 196 Exekučného poriadku v tom zmysle, že ak

je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Exekučný poriadok v tejto súvislosti
neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia vzťahujúce sa k tejto novelizácii, preto má odvolací súd
za to, že v zmysle zásady „lex posteriori derogat priori“ (neskoršia právna úprava ruší skoršiu), sa
na predmetné exekučné konanie použije znenie § 196 Exekučného poriadku účinné od 01.01.2012.

Súdnemu exekútorovi, ktorý vykonal vyúčtovanie odmeny a náhrad dňa 15.05.2014 patrí daň z pridanej
hodnoty z odmeny aj z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.