Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208883
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712208883.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Z. R., T..: XX. XX. XXXX, H. X. I. XX, C.,
zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Gbelskou, so sídlom Andreja Hlinku 21, Bánovce nad Bebravou,
proti odporcovi: Ľ. I., T..: XX. XX. XXXX, H. T. XX, G. K., zastúpenému advokátkou JUDr. Máriou
Lukačovičovou, so sídlom Hlavná 156, Dubová, o zaplatenie 829,85 eura s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k.: 10C/200/2013-34 zo dňa 06. 11. 2013,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľky voči odporcovi na zaplatenie 829,85
euras8,5%ročnýmúrokomzomeškaniaod 19.07.2007zamietolanavrhovateľkeuložilpovinnosť
nahradiť odporcovi trovy konania v sume 199,43 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke posúdil podľa § 39, § 139 ods. 1, ods. 2, §
451ods.1,ods.2,§456,§457a§458ods.1Obč.zákonníkaaskutkovotým,ženavrhovateľkanávrhna
začatie konania odôvodnila tým, že účastníci konania boli do 27. 02. 2012 podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v k. ú. G. K., zapísaných v evidencii nehnuteľností Správy katastra C., LV č. XX, okres
C., obec G. K., a to pozemku, parc. reg. „X.“ č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere 567 m2, a stavby, rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. reg. „X. Č.. XXX/X. Odporca dňa

15. 07. 2007 uzavrel s I. C. nájomnú zmluvu, ktorou bez súhlasu navrhovateľky prenajal časť pozemku
o výmere 140 m2 z parc. reg. „X. Č.. XXX/X. Výška nájomného bola dohodnutá vo výške 10.000,-
Sk za rok a splatnosť nájomného na dobu nájmu päť rokov vopred, najneskôr päť dní od podpísania
nájomnejzmluvy.Nájomkyňazaplatiladňa15.07.2007odporcovinájomnévovýške50.000,-Sk,pričom
si odporca celú sumu ponechal a navrhovateľke ako podielovej spoluvlastníčke zodpovedajúcu čiastku v
sume 829,85 eura nevyplatil. Mala tak za to, že odporca sa na úkon navrhovateľky bezdôvodne obohatil.

Súd prvého stupňa mal v prejednávanej veci za nesporné, že účastníci konania boli podielovými

spoluvlastníkmi pozemku, parc. reg. „X.“. Č.. XXX/X, každý v jednej polovici. Odporca prijal od I. C.
plnenie v sume 50.000,- Sk za to, že mohla dočasne užívať uvedenú parcelu. Navrhovateľka nájomnú
zmluvu nepodpísala. Poukázal na § 139 ods. 1 Obč. zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou,
pričom rozhodovacia prax súdov ustálila, že v rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou, keď má
jedenspoluvlastníkväčšinu,neumožneniemenšinovémuvlastníkovivyjadriťsaospôsobehospodárenia
so spoločnou vecou, zaťažuje takýto právny úkon absolútnou neplatnosťou. Tým viac potom musí

platiť vyslovený záver (a minori ad maius) pri rovnosti podielov spoluvlastníkov. Súd prvého stupňa
tak z úradnej povinnosti prihliadal na neplatnosť právneho úkonu odporcu. Z uvedeného mal zrejmé,
že navrhovateľka sa nemohla úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného
právneho úkonu. Toho sa mohla úspešne domáhať I. C., ktorej malo byť od odporcu vrátené všetko,čo podľa neplatnej zmluvy plnila. Záverom odôvodnenia skonštatoval, že uvedený záver nezbavuje
podielových spoluvlastníkov - účastníkov konania - práva na uplatnenie si náhrady za skutočné užívanie
ich vlastníctva zo strany I. C., ku ktorému sú oprávnení obaja podielový spoluvlastníci. S poukazom na

uvedené návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania voči navrhovateľke vo výške 199,43 eura.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Podané odvolanie
odôvodnila odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 O. s. p. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhovateľka namietala nesprávnu protokoláciu jej prejavu súdom prvého
stupňa. Poukázala na to, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odporca
prevzal aj náhradu za užívanie spoločnej nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníčkou je navrhovateľka, nie
z dôvodu neplatnej zmluvy o nájme. Odporca mal svoj dlh z uvedeného titulu aj písomne uznať v liste

z 27. 8. 2009, pripojenom k návrhu, z ktorého má byť zrejmý tiež úmysel odporcu obohatiť sa na úkor
navrhovateľky. Odporca totiž rozhodol o spoločnej veci tak, že ju prenajal. Navrhovateľka tak žiada vydať
len výnos z užívania nehnuteľnosti, ktorý prevzal odporca aj za jej polovicu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil. Mal za to, že súd prvého stupňa správne prihliadol na neplatnosť nájomnej

zmluvy uzatvorenej s I. C., pretože nebola podpísaná oboma spoluvlastníkmi, pričom navrhovateľka
na neplatnosť zmluvy poukazovala v liste z 03. 09. 2009 a tiež odporca vo svojom odpore. Odporca
dostal od 15. 7. 2007 na základe nájomnej zmluvy, uzatvorenej bez súhlasu navrhovateľky plnenie vo
výške 50.000,- Sk (1.659,695 eura) a nie od navrhovateľky, ktorá sa domáha vydania časti tohto plnenia.
Účastnícikonanianadobudlinehnuteľnostivpodielovomspoluvlastníctvevroku2001,odtejtodobyvšak

navrhovateľka neplatila daň z nehnuteľností a neprispievala ani na údržbu a rekonštrukciu predmetných
nehnuteľností. Ďalej poukázal na zlý stav nehnuteľností a výdavky vo výške 2.000,- eur vynaložené
na úpravu pozemku s tým, že navrhovateľka uvedené výdavky nerozporuje. Odporca sa tak úmyselne
bezdôvodne neobohatil, nakoľko peniaze použil na udržiavanie a rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú
vlastnil spolu s navrhovateľkou. Zdôraznil tiež námietku premlčania, vznesenú v konaní pred súdom

prvého stupňa.

Odvolacísúdpreskúmalvecviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),tútoprejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej voči odporcovi domáha

vydania náhrady za užívanie podielu na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve účastníkov
konania vo výške 829,85 eura s príslušenstvom, nakoľko odporca bez súhlasu navrhovateľky ako
podielovej spoluvlastníčky dňa 15. 07. 2007 uzavrel nájomnú zmluvu s Z. C., ktorej časť vyššie uvedenej
nehnuteľnosti, pozemku, prenajal. Za nájom predmetných nehnuteľností bolo odporcovi od nájomcu
vyplatené nájomné vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 eura), odporca však navrhovateľke príslušný podiel

na nájomnom, zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky k nehnuteľnosti
nevyplatil.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nárok navrhovateľky voči odporcovi posudzoval podľa §
451 a nasl. Obč. zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko prihliadol na
absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi odporcom a nájomkyňou, Z. R. s tým, že

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nemôže domáhať navrhovateľka, ale nájomkyňa a
účastníci konania, ako podieloví spoluvlastníci, sa môžu domáhať nároku na uplatnenie náhrady za
užívanie ich vlastníctva od nájomkyne.Odvolací súd v predmetnej súvislosti poukazuje na právne závery vyslovené v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Cdo/298/2008 zo dňa 24. novembra 2009, podľa ktorého „ak sa
podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi

za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny
vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa
spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý
vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej
povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok

nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú
o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na
náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu
podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž,
a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie

veci bez právneho dôvodu, a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový
prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne
odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája
2000 sp. zn. 2Cdo/141/99)“.

Z uvedeného má odvolací súd za zrejmé, že nárok navrhovateľky na vydanie sumy 829,85 eura s

príslušenstvom od odporcu je potrebné posúdiť ako nárok na náhradu za to, že navrhovateľka, ako
podielový spoluvlastník, neužívala spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu podľa §
137 ods. 1 a § 123 Obč. zákonníka, pričom z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR má odvolací
súd tiež za zrejmé, že tento nárok svedčí podielovému spoluvlastníkovi veci, a to voči podielovému
spoluvlastníkovi, ktorý mal spoločnú vec užívať aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu dotknutého

spoluvlastníka. Nakoľko súd prvého stupňa nárok navrhovateľky nesprávne právne posúdil ako nárok
z bezdôvodného obohatenia, v novom konaní bude nárok navrhovateľky potrebné posúdiť v intenciách
ust. § 137 ods. 1 a § 123 Obč. zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.