Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Novotný

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109212374
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4109212374.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., Bratislava,
Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpený Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská
9, Bratislava, proti odporcom: 1. C. T., bytom X. C., T. XXXX/X, 2. O. T., bytom X. C., E. XXX/XX, o
zaplatenie3.949,01Euristinyspríslušenstvom,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Nitra č. k. 7C/137/2010-81 zo dňa 30. novembra 2010 - v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výrokov o
trovách konania účastníkov z r u š u j ea vec v r a c i asúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.706,46 Eur s úrokom z úveru zo sumy 2.980,71 Eur vo výške 15,80

% ročne od 16. 03. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 2.980,71 Eur vo výške 8 %
ročne od 16. 03. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 547,40 Eur vo výške 8 % ročne
od 16. 03. 2009 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a v
tejto časti rozhodol o trovách účastníkov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Ďalej zaviazal odporkyňu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 34,86 Eur s úrokom 20
% ročne od 01.03.2009 do zaplatenia a zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 179,36 Eur do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1,
ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 4, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), zákonom č. 258/2001 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom veci,
na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol čiastočne dôvodne podaný. Mal za
preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporcami v 1.a 2. rade ako dlžníkmi dňa 02. 03.
2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 002382848R, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom

spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 100.000,- Sk, ktorý úver sa odporcovia zaviazali splácať v
mesačných anuitných splátkach s tým, že vyčerpaný a nesplácaný úver sa bude úročiť pevnou úrokovou
sadzbou 15,8 % ročne. Peňažné záväzky, ktoré boli odporcovia povinní zaplatiť v stanovenej výške a v
stanovenom čase splatnosti a ktoré riadne a včas neplatili, sa mali úročiť zmluvne dojednanou sadzbou
úroku z omeškania vo výške 15 % ročne. Vzhľadom na nesplácanie dohodnutých splátok riadne a včas,
navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15. 06. 2008, ktorého výška činila sumu 3.914,-

Eur, ktorá pozostávala zo sumy 2.980,71 Eur ako istiny úveru, z úrokov z úveru 510,39 Eur, z úrokov
z omeškania od 16. 06. 2008 do 15. 03. 2008, z poplatkov 37,01 Eur. Ďalej mal za preukázané, že
Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 02. 03. 2007 navrhovateľ
zriadil pre odporkyňu v 1. rade bežný účet, debetný zostatok odporcu v 1. rade na účte bol k 28. 02.
2009 vo výške 34,86 Eur, ktorý sa podľa sadzobníka poplatkov úročil úrokom 20 % ročne.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi navrhovateľom

a odporcami v 1.a 2. rade bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade so zákonom
č. 258/2001 Z. z. a návrhu navrhovateľa v časti vyplývajúcej z uplatneného právneho nároku zpredmetnej spotrebiteľskej zmluvy v časti o zaplatenie sumy 2.980,71 Eur ako nesplatenej istiny úveru,
v časti úrokov z úveru v sume 510,39 Eur, v časti poplatkov vo výške 37,01 Eur vyhovel ako dôvodne
podanému. Návrh navrhovateľa v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne od 16.

06. 2008 do 15. 03. 2009 nepovažoval za čiastočne dôvodný dôvodiac tým, že daný právny vzťah
medzi účastníkmi konania je občianskoprávnym vzťahom a dojednanie úroku z omeškania vo výške
15 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 OZ a s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., preto priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania len v zákonnej vo výške 8 % ročne a nad túto výšku /t.j. nad výšku
178,35 Eur/ návrh ako nedôvodný v tejto časti zamietol. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi zo

zhodných dôvodov uplatnený úrok z omeškania vo výške 8 % ročne za obdobie od 16. 03. 2009 do
zaplatenia a nad túto výšku uplatnený úrok z omeškania zamietol. Súd prvého stupňa z titulu uzatvorenej
zmluvy o bežnom účte medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade zaviazal odporkyňu v 1. rade
na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte s debetnou úrokovou sadzbou
vyhlásenou navrhovateľom vo výške 20 % ročne.
O trovách konania v časti, v ktorej čiastočne vyhovel návrhu vo vzťahu k obom odporcom rozhodol tak,

že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods.
1 Zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len OSP/ dôvodiac čiastočným úspechom
v konaní. O trovách konania v časti o zaplatenie nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte
vo vzťahu k odporkyni v 1. rade rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi vo vzťahu k odporkyni v 1.
rade náhradu trov konania vo výške179,36 Eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a z

trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, režijného paušálu, náhrady za stratu času, DPH,
cestovného dôvodiac tým, že v tejto časti bol návrh dôvodne podaný v celom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže odporcov v

1. a v 2. rade zaplatiť mu sumu 3.914,15 Eur s úrokom z úveru zo sumy 2.980,71 Eur vo výške 15,8
% ročne od 16. 03. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 2.980,71 Eur vo výške 15 %
ročne od 16. 03. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 547,40 Eur 15 % ročne od 16. 03.
2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 1.240,22 Eur a zaviaže odporkyňu v 1. rade zaplatiť
navrhovateľovi sumu 34,86 Eur s 20 % úrokom ročne od 01. 03. 2009 do zaplatenia. Žiadal priznať

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 32,80 Eur za jeden úkon právnej služby od odporcov v 1.a
2. rade. Namietal nesprávne právne posúdenie veci v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške
386,04 Eur /vypočítaného z úrokovej sadzby 15 % ročne za obdobie od 16. 06. 2008 do 15. 03. 2009/
nad sumu 178,35 Eur. S poukazom na § 261 ods.3 písm. d/, § 263 ods.1, § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka mal za to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, na ktorý je potrebné aplikovať § 369

ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase, keď sa odporca dostal do omeškania s
plnením peňažného záväzku aj pri určení výšky úrokov z omeškania, s poukazom na stanovisko kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 09. 2002 Obpj 3/2002. S poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka účinný v čase omeškania odporcov, t.j. 16. 06. 2008, ako deň nasledujúci po splatnosti a na
§ 768f Obchodného zákonníka mal za to, že keďže v zmluve o úvere boli dohodnuté úroky z

omeškania vo výške 15 % ročne, má nárok na úrok z omeškania vo výške 15% ročne. Namietal ďalej, že
súd prvého stupňa nielenže nesprávne nepriznal mu uplatnený úrok z omeškania vo výške 15 % ročne,
ale aj nesprávne určil sadzbu úroku z omeškania aj podľa § 3 Nariadenia vlády č.87/95 Z. z., a keďže
odporcovia v 1. a 2. sa dostali do omeškania k 16. 06. 2008, súd mal pri aplikácii vyššie citovaného
nariadenia priznať úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne a nie 8 % ročne. V časti rozhodnutia súdu

o náhrade trov konania namietal, že súd vo výroku rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania vo vzťahu k obom odporcom s poukazom na § 142 ods.1 OSP, pričom je zrejmé,
že súd postupoval podľa § 142 ods. 2 OSP. Mal za to, že v danom prípade nebol daný dôvod pre postup
súdu podľa § 142 ods.2 OSP, keď mal za to, že ním uplatnené úroky z omeškania boli dôvodné v celom
rozsahuasúdmalmupriznať plnúnáhradutrovkonania.Ajvprípadenepriznaniapožadovanýchúrokov

z omeškania, mal za to, že nepriznanie žiadnych trov je nesprávne, keď súd zamietol návrh len v sume
207,69 Eur, čo je 5,31 % z pôvodne uplatnenej sumy 3.914,15 Eur. On bol úspešný v rozsahu 94,69
%. Súd mal postupovať podľa § 142 ods. 3 OSP pre jeho neúspech v pomerne nepatrnej časti. Ak by
súd nepovažoval neúspech navrhovateľa v rozsahu 5,31 % za neúspech len v pomerne nepatrnej časti,
mal potom od úspechu navrhovateľa odpočítať jeho neúspech v konaní /94,69 % -5,31 % = 89,38 %/ a

priznať navrhovateľovi náhradu trov konania zodpovedajúcu tomuto rozdielu, t.j. 89,38 % z uplatnených
trov konania.

Odporcovia v 1.a 2. rade sa nevyjadrili k podanému odvolaniu.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§ 10 ods. 1/ prejednal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel

k záveru, že jeho potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1
písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje

viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto
smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu

prvého stupňa v napadnutej časti nie je preskúmateľné, keď absentuje dostatok dôvodov odôvodnenia /
skutkových a právnych/ napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa /§ 157 ods.2 OSP/ z nižšie
uvedených dôvodov.

Odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa absentuje

dostatok dôvodov v skutkovom a právnom posúdení otázky, akého charakteru je predmetná zmluva
o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.03.2007 uzatvorená medzi účastníkmi konania /ako
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorená podľa zákona č. 258/2001 Z. z./, vrátane jej
neoddeliteľných súčastí, s poukazom na ich obsah týchto listinných dôkazov.

Teda absentujú skutkové a právne dôvody v tom smere, na základe čoho dospel súd prvého stupňa
k záveru, s poukazom na obsah predmetnej zmluvy a jej neoddeliteľných súčastí, že sa jedná o
zmluvu občianskoprávneho charakteru a nie o zmluvu obchodnoprávneho charakteru uzatvorenú podľa
Obchodného zákonníka, teda na základe akých dôvodov súd prvého stupňa aplikoval v danej právnej
veci právnu úpravu podľa Občianskeho zákonníka z pohľadu rozdielnosti daných právnych úprav, čo

má zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy /ako druhu
zmluvy, nie typu zmluvy/ môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších
osobitných právnych predpisov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež následne vyplýva nedostatok skutkových a právnych

dôvodov odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v tom smere, ako sa súd prvého
stupňa vysporiadal s otázkou výšky úrokov z omeškania z pohľadu posúdenia charakteru predmetnej
zmluvy a jednak z pohľadu existujúcej platnej právnej úpravy v čase vzniku omeškania vzťahujúcej sa
na úroky z omeškania, ktorá sa na daný právny vzťah musí aplikovať za predpokladu, že nedospeje,
pri posúdení uplatneného právneho nároku pokiaľ sa jedná o úroky z omeškania, k záveru o neplatnosti

danej zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka,
ktorú v takom prípade určenia aj bez návrhu musí výslovne uviesť vo výroku rozhodnutia. Z vyššie
uvedených dôvodov je potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti i predčasný.

S poukazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa bola

účastníkomkonaniaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretoodvolacísúdmuselrozsudoksúduprvého
stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie odôvodní v súlade
s ustanovením § 157 ods.2 OSP.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.