Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/675/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212202367
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212202367.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v
mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporkyni: H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytomW.,G.XXXX/XX/X,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporkyneSpotrebiteľskézdruženie
OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 3.644,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28. 04. 2014 č. k. 14C/124/2014-58, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na prerušenie konania z
a m i e t a.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšiehoúčastníkanastraneodporkyne mení tak,ževedľajšiemuúčastníkovinastraneodporkyne

nepriznáva náhradu trov konania.

III. Vedľajší účastník na strane odporkyne je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania v sume 30,70 eura Advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5 do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že odporkyni náhradu trov
konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania vo výške

333,02 eura a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením
zo dňa 05. 02. 2014 č. k. 14C/124/2014-49, právoplatným dňa 15. 04. 2014 zrušil platobný rozkaz
vydaný Okresným súdom Komárno dňa 20. 04. 2012 č. k. 15Ro/67/2012-23 a konanie zastavil podľa
§ 96 OSP pre späťvzatie návrhu navrhovateľom s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Písomným podaním zo dňa 19. 02. 2014 si

vedľajší účastník na strane odporkyne uplatnil náhradu trov konania vo výške 333,02 eura. S poukazom
na ust. § 137, § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne prináleží náhrada trov konania, nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť
až potom, ako mu bola doručená námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom. Zastavenie
konania tak zavinil navrhovateľ, z ktorého dôvodu priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
náhradu trov konania. V tejto súvislosti zdôraznil, že posúdenie účelnosti trov je závislé od konkrétnej

okolnosti veci, pričom v danom prípade došlo k späťvzatiu návrhu po vznesení námietky premlčania
pohľadávky navrhovateľa vedľajším účastníkom, ktorý vo veci riadne hájil práva účastníka, na strane
ktorého vystupuje a ktorý využil svoje právo dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom. Trovy
právneho zastúpenia priznal za 2 úkony právnej služby po 131,13 eura (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie), 2 x 7,63 eura režijný paušál a 20 % DPH. Priznanú náhradu trov konania v
celkovej výške 333,02 eura zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Odporkyni náhradu trov konania

nepriznal, keďže odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ len v časti, týkajúcej sa
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
nepriznania vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia za podané odvolanie. Mal za to, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej

existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac
združenie má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, pričom malo možnosť využívať aj
podporu určenú ministerstvom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave,
ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia.
Konštatoval, že združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade, paušálny vstup do konania
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale

získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedol, že trovy konania
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/35/2012,
sp. zn. 13Co/36/2012, sp. zn. 13Co/40/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012,
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/234/2012, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/110/2012 a

v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03. Právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka označil za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa
uviedol, že námietka premlčania nebola a ani nemohla byť daná, je právnou námietkou vyplývajúcou
z hmotnoprávnych predpisov, pričom je pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný,

ako neboli úspešní ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky. Nepriznaním
náhrady trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní,
zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných v § 93 ods. 4 OSP a znemožnil
by mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Pokiaľ by súd chcel
aplikovať argumenty navrhovateľa na všetky konania, nemohol by pre prípad plného úspechu v konaní

navrhovateľa priznať jemu náhradu trov konania, pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá
skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a navrhovateľ je v konaniach zastúpený
taktiež advokátom (advokátskou kanceláriou). Dôvodil, že v konaní neexistuje dôvod na nepriznanie
práva na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, majúc za to, že súd správne rozhodol o trovách konania
podľa § 142 ods. 1 OSP. Vedľajší účastník stojaci v konaní na strane odporcu mal totiž plný úspech a

z titulu právneho zastúpenia mu vznikli trovy konania. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania
bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom, a preto mu súd správne priznal náhradu
trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP. S poukazom na ust. § 93 ods. 2-4 OSP a § 3 ods. 4, 5,
§ 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uzavrel, že prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským
sporom a popieranie práva na právne zastúpenie označil za účelové a zjavne nesprávne, odporujúce

zákonom SR a predpisom EÚ. Svoj záver argumentačne podporil i viacerými rozhodnutiami odvolacích
súdov v Prešove, v Žiline, v Banskej Bystrici, v Trenčíne, v Nitre a v Košiciach, ktoré mu priznali právo
na náhradu trov konania. Uzavrel, že v predmetnom konaní neexistuje dôvod na aplikáciu ust. § 150,
táto by bola možná len v prípade, ak by bol v konaní úspešný navrhovateľ a odporca ako spotrebiteľ
by vzhľadom na svoje majetkové, sociálne pomery nebol zaviazaný súdom na náhradu trov konania.

V prípade stotožnenia sa odvolacieho súdu s názorom súdu prvého stupňa, žiadal prerušiť konanie
postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o práve
spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie- vrátane práva na priznanie náhrady
trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa
a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o

predbežnej otázke.

Odvolací súd posudzujúc návrh vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na prerušenie konania v
zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Zo žiadneho ustanovenia
OSP totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka
konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci
aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových

právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že rozhodnutie o
otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne
súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu
dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu.
Začatie konanie o predbežnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového

práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (porovnaj
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 388/2010 z 19. 10. 2010).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na
prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP ako nedôvodný zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212
ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 09. 02. 2012,
ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 3.644,04 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého
úveru na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, uzatvorenej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa- Všeobecná úverová banka, a.s. a odporkyňou dňa 09. 03. 2006. Súd prvého stupňa

dňa 20. 04. 2012 vydal platobný rozkaz č. k. 15Ro/67/2012-23. Písomným podaním, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 07. 06. 2012 spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9
oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne a vznieslo námietku premlčania.
V nadväznosti na to navrhovateľ písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 11. 09.
2012 zobral späť svoj návrh na začatie konania a žiadal predmetné konanie zastaviť a vedľajšiemu

účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 05. 02. 2014 č.
k. 14C/124/2014-49, právoplatným dňa 15. 04. 2014 zrušil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Komárno dňa 20. 04. 2012 č. k. 15Ro/67/2012-23 a predmetné konanie zastavil s tým, že o trovách
konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia. Písomným podaním, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 19. 02. 2014 si vedľajší účastník vyčíslil trovy konania v celkovej výške

333,02 eura a na ich náhradu žiadal zaviazať navrhovateľa. Preskúmavaným uznesením súd prvého
stupňa odporkyni náhradu trov konania nepriznal, ktorý výrok odvolaním dotknutý nebol, v dôsledku
čoho nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je takto len navrhovateľom napadnutá
časť, týkajúca sa trov konania, ktorou súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy konania vo výške 333,02 eura a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu

účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je
ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie
alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej
zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto
ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na
zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia

návrhu navrhovateľa bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery
bolo zavinené navrhovateľom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania na aplikáciu ust.
§ 146 ods. 2 prvej vety OSP.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47

ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred
nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku pred
hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Preto
pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide o

zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy dospel k záveru o vecnej nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
v napadnutej časti. Ako už bolo vyššie uvedené, späťvzatím návrhu navrhovateľ procesne zavinil

zastavenie konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vzniklo právo na náhradu trov
konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Posudzujúc však účelnosť nákladov vynaložených
na právne zastúpenie, odvolací súd dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
neprináleží náhrada trov konania, na ktorú by mal inak právo. V danej veci je totiž nesporné, že
vedľajší účastník na strane odporkyne zastúpený advokátskou kanceláriou vstúpil do predmetného

konania, pričom v písomnom podaní, doručenom súdu prvého stupňa dňa 07. 06. 2012 vzniesol
všeobecne formulovanú námietku premlčania, aktualizovanú len o údaje odporkyne a o individualizáciu
pohľadávky navrhovateľa. S ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí niet sporu o tom,
že vedľajší účastník na strane odporkyne zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do
porovnateľných vecí navrhovateľa, kde sa obsah jeho podaní mení len o individualizáciu tej- ktorej veci.

V takomto prípade trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných ( skutkovo a
právne takmer totožných ) veciach nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie
alebobránenieprávanasúde.TakýtozáverjeplnesúladnýisrozhodnutímNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky zo dňa 20. 06. 2014 sp. zn. 6 MCdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné
stanovisko, podľa ktorého zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú

charakteristiku tzv. hromadných vecí, sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva
na právnu ochranu, pričom to má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov
vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu
mal právo.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zmenil spôsobom
uvedeným v enunciáte jeho rozhodnutia postupom podľa § 220 OSP, keďže neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie ( § 219 OSP ) a ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 OSP ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 OSP tak, že vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov

odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby ( podanie odvolania ) vo výške 65,57 eura ( § 10 ods.
1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom od 01. 07. 2013 - tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 3.644,04
eura znížená o jednu polovicu ) a náhradu hotových výdavkov 1 x 8,04 eura režijný paušál (§ 15a, §
16 ods. 3 cit. vyhl.), t. j. v sume 73,61 eura zvýšená o 20 % DPH v sume 14,72 eura. Náhrada trov

odvolacieho konania by tak súhrnne činila sumu 88,33 eura. Nakoľko navrhovateľ žiadal priznať trovy
odvolacieho konania vo výške 25,58 eura spolu s DPH, t. j. vo výške 30,70 eura, v súlade s ust. § 153 ods. 2 OSP navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania v ním požadovanej výške. Náhradu
trov odvolacieho konania v celkovej výške 30,70 eura je vedľajší účastník na strane odporkyne povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa ( § 149 ods. 1 OSP ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.