Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208969
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213208969.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XXX,
H. na L., o vymoženie sumy 1.060,- eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 13Er/646/2013-19 zo dňa 30. decembra

2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 13Er/646/2013-19 zo dňa 30. decembra 2013
p o t v r d z u j e .

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 a 2, § 35 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 písm. a) a b)

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) a § 53, § 54 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený k návrhu priložil zmluvu o poskytnutí flexipôžičky zo
dňa 25.02.2005 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným a rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý tvorí v danej veci exekučný titul. Mal za to, že zmluva
o poskytnutí flexipôžičky je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv
od 01.04.2004 predpisom lex specialis. Ďalej uviedol, že zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a

ktorých podmienky spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je
súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Konštatoval, že táto doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nebola spôsobilá založiť

právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcovského súdu v danej veci konať, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možnépovažovať za spôsobilý exekučný titul. Exekučný titul je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje
prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť. Poukázal na nesprávny
preklad rozhodnutia ASTURCOM. Exekučný súd podľa správneho prekladu nie je v zmysle rozhodnutia
povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu.
Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Súdny dvor
nemal v žiadnom prípade úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili rozhodcovské

nálezy so silou res iudicata v prípadoch, kedy takýto postup podľa domáceho práva členského štátu
nie je možný. To by vyvolalo nebezpečnú právnu neistotu, najmä čo sa týka právneho osudu veriteľovej
pohľadávky, ktorá by sa musela neštandardným spôsobom opätovne žalovať. V slovenskom práve je
výslovne zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky zistí v zákonom na
tento účel určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Z uvedeného vyplýva, že slovenský

exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo
ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil
rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú a to z hmotnoprávneho dôvodu
vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie
platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti

rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný
vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nemožno konštatovať ani
s odvolaním sa na ustanovenia Smernice č. 93/13/EHS. Za súčasného právneho stavu nemožno zo
slovenského a ani z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť
preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach,

no neuplatnil si ich. S poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd mal za to, že namietaným postupom súdu dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a efektívne uspokojenie jeho pohľadávky
v exekučnom konaní. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo
dňa 26.09.2011.

Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.04.2013, kedy

bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené
dňa 22.04.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného
rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku č.k. II/2012-1259 zo dňa 20.08.2012. Následne súd prvého
stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil svoje
oprávnenie preskúmavať exekučný titul v rozsahu a za podmienok uvedených v § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí - exekučné konanie
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto konanie je relatívne

samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné
konanie.

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade

iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade
postupom podľa § 44 ods. 2 EP nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov, pretože by
sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom
je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však

dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných
orgánov jednotlivých členských štátov k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej
správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v prípade predpisov na
ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný orgán, ktorý rozhoduje právnu vec
spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky aspekty nedovolenosti, resp.

neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom zmysle je potrebné považovať za
takúto zákonnú úpravu príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré okrem iného vymedzujú
charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny výpočet charakteristických
neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť) prihliada súd z úradnej
povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie

uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného súdu pri nútenom
výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 EP, ustanovenie
§ 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v
exekučnomkonanízaväzuje(exoffo),abyvprípade,akrozhodcovskýrozsudokmánedostatokuvedený

v § 40 písm. a) a b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto
konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov
izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoréodporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných
právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom
v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej

stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch
je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia
(rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať "vnútornú stránku" nemožného, právom
nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním
len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle

vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná
pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom,
právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno
označiť za exekučne nevykonateľné, sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem
umožňujúci iba takéto preskúmanie rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému
výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v

tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré
musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj
posudzovanie existencie právomoci orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený
účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola
deklarovanápovinnosťspotrebiteľavrozhodnutírozhodcovskéhosúdu,ktorémujemožnézjavnevyčítať

nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa.

Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva. Účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a
dodávateľa, pretože zo všetkých skutočností daného prípadu vyplýva, že spĺňajú definíciu pojmov

dodávateľ a spotrebiteľ tak ako ich opísal súd prvého stupňa.

Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť
exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade
so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil

svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v čl. II. bod 5 úverovej zmluvy.
Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na
škodu spotrebiteľa. Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka
vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu „úverového“ (pôžičkového,
revolvingového) plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané, že subjektom,

ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným
orgánom pre možné „efektívnejšie“ dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu
určeného subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou podmienok k formulárovej zmluve,
ktorúoprávnenývrámcisvojejpodnikateľskejčinnostipoužívavprípadochuzatváraniazmlúvrovnakého
druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť,

pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tomto prípade je nutné konštatovať, že
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať,

preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné.
Na základe uvedeného prvostupňový súd správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad

rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda,
zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov

„obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov
pred„silnejšími“subjektmi.Dôvodytakejtopotrebymožnohľadaťvcharakterepriemernéhospotrebiteľa,
ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských
potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -nespotrebiteľa a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať
o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo

spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný
návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka
bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“

podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu
uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní.
Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie sa musí javiť byť naplnené vo vzťahu
k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP

ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu
úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v odvolacom senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.