Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212214095
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212214095.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Bratislava,
Partizánska 2, IČO: 36 715 662, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát JUDr. Branislav
Juráš, proti povinnej: V. G., narodená XX. XX. XXXX, bydlisko: G., B.. G. XXXX/XX, o vymoženie sumy
1.065,96 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno zo 16. decembra 2013 pod č. k. 5Er/1052/2012-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku,
Exekútorský úrad Bratislava, Ulica 29. augusta 2, zo dňa 29. 06. 2012 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. 5Er/1052/2012, EX 3549/2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“); § 45 ods.
1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ZoRK); § 25
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch; § 39, § 52 ods. 1až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“); ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v danom
prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu

alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky tým, že znemožňuje spotrebiteľke
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej

bdelosti spotrebiteľky, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo o
individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinná, teda spotrebiteľka, bola zvlášť upozornená,
ktoré by bolo s povinnou zvlášť dojednané, ona by bola s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila
by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru prvostupňového súdu,
považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto

prípade nebol dodržaný. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich
práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené
skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,

exekúcia je neprípustná, čo bol dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.Oprávnený napadol uznesenie v zákonnej lehote odvolaním, v ktorom uviedol, že ak by aj niektoré
z ustanovení rozhodcovskej doložky bolo neprijateľné, nemá to za následok zrušenie platnosti celej
rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská doložka nebránila spotrebiteľovi, aby svoje práva

voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Svoje tvrdenia oprel o závery rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 9CoE/18/2010 a Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.
zn. 18CoE/924/2009, 18CoE/927/2009, 18CoE/954/2009. Bol presvedčený, že nenastala ani jedna
skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona, neobsahuje
neprijateľnú podmienku a teda nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdil,

že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia sú v súlade
s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a
vydal poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle žiadosti súdneho exekútora.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný pred súdnym exekútorom
JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Partizánska 2, voči povinnej
pre vymoženie sumy 1.065,96 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Oprávnený za exekučný titul

označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo 17. 12. 2010, sp. zn. G09090691 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. 02. 2011 a vykonateľnosť
14. 02. 2011. Vyššie označený súdny exekútor doručil 18. 07. 2012 súdu prvého stupňa žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu tvoriaci exekučný titul.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku). Inštitút rozhodcovského
konania upravený zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje alternatívnym
spôsobom riešiť niektoré majetkové spory. Z vecného hľadiska predmetom rozhodcovského konania
podľa citovaného zákona môžu byť iba majetkové spory, ktoré vznikli z tuzemských a z medzinárodných

obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, s predmetom ktorého môžu strany (aspoň čiastočne)
voľne disponovať. V tomto smere dispozičné oprávnenie sa overuje možnosťou uzavrieť vo veci
daného sporu súdny zmier podľa § 99 OSP. Majetkové spory z uvedených právnych vzťahov vznikajú
najčastejšie z rôznych typov zmlúv, medzi iným i zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V prípade preskúmania
rozhodcovského rozsudku ide o fakultatívny opravný prostriedok, na ktorom sa účastníci môžudohodnúť. Pokiaľ sa tak nestane, platí, že jeho preskúmanie je vylúčené. Rozhodcovský rozsudok,
ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov.
Zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní

kontrolovať súd. Umožňuje mu to ust. § 45 ZoRK, podľa ktorého môže súd príslušný na exekúciu
exekučné konanie zastaviť buď na návrh (ods. 1), alebo aj bez návrhu účastníka konania (ods.
2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b/). Rovnako tak môže

exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo
odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). Toto ustanovenie tak v sebe zakotvuje osobitnú
prieskumnú právomoc exekučného súdu.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajúscieľomzabezpečiť,abyspotrebiteľ
nebol uvedenou doložkou viazaný.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani
v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne
aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK a
vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa správne považoval
danú Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č. 1007717383 uzatvorenú medzi účastníkmi

27. 08. 2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú
doložku koncipovanú v Obchodných podmienkach úverových produktov, verzia 2/2006, sa v časti
5.38 v znení: "GE a Zákazník sa dohodli, že všetky vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe
Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na
rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,

a.s., Bratislava podľa jeho základných vnútorných predpisov... .“ súd správne právne posúdil ako
neprijateľnú,atýmabsolútneneplatnúzmluvnúpodmienkuobsiahnutúvspotrebiteľskejzmluve,nakoľko
celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to
v neprospech spotrebiteľky. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná a celkom zjavne

spotrebiteľka nemala reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky aj tým, že jej znemožňuje zvoliť si spôsob
riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t. j. oprávneného. Rozhodcovská
doložkauvedenávzmluveumožňujúcadodávateľovivýberrozhodcovskéhokonanianenapĺňalazáujem

na ochrane spotrebiteľky, pretože z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou
rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako
najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu.

Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané
- a to drobným, ťažko čitateľným, husto popísaným textom už sama osebe podstatne sťažuje riadne

oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.

Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení ďalších noviel o rozhodcovskom konaní,
môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo

vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Odvolací súd záverom poukazuje na podstatnú skutočnosť, že v danom prípade podmienka písomnej

formy rozhodcovskej doložky dodržaná nebola, nakoľko nie je zrejmé, že by boli splnené náležitosti,
ktoré stanovuje zákon. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Oprávnený predložil Obchodné podmienky

úverových produktov verzia 2/2006. Či však ide o Obchodné podmienky, s ktorými sa mala povinná
oboznámiť pri podpise zmluvy, nemožno bez pochybností určiť, nakoľko tieto nie sú podpísané
ani jednou zo zmluvných strán a splnenie písomnej formy nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že
zmluvné strany podpísali zmluvu, v ktorej je odkaz na obchodné podmienky. Úprava obsiahnutá v
zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti

extenzívneho výkladu. Súd má za to, že na platné založenie rozhodcovskej doložky nestačí iba odkaz
v zmluve na obchodné podmienky, pokiaľ tieto neboli podpísané obidvomi zmluvnými stranami. Keďže
nedošlo k podpisu uvedených obchodných podmienok obidvoma sporovými stranami, rozhodcovská
doložka založená nebola. Nie je možné posúdiť, či obchodné podmienky boli súčasťou zmluvy medzi
oprávneným a povinnou a či boli s ňou technicky spojené, avšak ani z ich samotného technického

spojenia by nebolo možné vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že
sú s ňou oboznámení a či s nimi súhlasia. Zmluvné strany musia bezpodmienečne s obchodnými
podmienkami vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné zákon vyžaduje, aby boli
stranám uzatvárajúcim Zmluvu o úvere známe alebo, aby boli priložené k návrhu zmluvy a podpísané
obidvomi zmluvnými stranami. V prípade sporu je potrebné predpokladanú znalosť obchodných

podmienok preukázať.

Odvolací súd považoval za jednoznačné, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok, preto exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,

akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
nevykonateľného rozhodnutia majúceho účinky paaktu.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnej

nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Vzhľadom na tieto skutočnosti má
odvolací súd za to, že boli splnené podmienky pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.