Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/280/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306203866
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4306203866.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti povinnému: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. P. č. XX, o vymoženie 836,49 eura s
príslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduLeviceč.k.13Er/291/2006-18
zo dňa 24.01.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13Er/291/2006-18 zo dňa 24.01.2012 vo výroku
I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13Er/291/2006-18 zo dňa 24.01.2012 v časti
trov exekúcie r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, ďalej
exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť aby zaplatil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovi trovy exekúcie v sume 123,01 eura.

Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm.
c), § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len Exekučný poriadok), § 47 Notárskeho poriadku.

Súdprvéhostupňauviedol,žeexekučnýmtitulomjeNotárskazápisnicač.N5251/2005,NZ49721/2005,
NCRLs 49099/2005 napísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Bratislave dňa
22.10.2005. V predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia
uvedeného v Zmluve o úvere číslo 4092119 zo dňa 18.05.2005 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom

so sídlom Údernícka 5, Bratislava, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného
titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Konštatoval, že z ustanovenia § 41 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je
označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod, predmet a čas plnenia a prítomnosť
a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí. Práve tento súhlas

povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného
titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na
nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje
vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými
slovami výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel
procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne

účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. I. ÚS 5/2000 z 13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznikexekučného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa
predpisov procesného práva (zák. č. 323/1992 Zb.). Ak teda vyhlásenie o súhlase povinnej osoby nemá
hmotnoprávnu povahu, povinná osoba je pri takomto úkone z povahy veci osobou nezastupiteľnou.

Takýtoúkonmôžepovinnáosobavykonaťlenosobneanemôženaňnikohosplnomocniť.Skutočnosť,že
povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil
inú osobu, je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne
vykonateľný exekučný titul. Z toho dôvodu súd žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol a exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

O trovách konania rozhodol s poukazom na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku ako aj
ustanovenia Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhlášky“) tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy konania vo výške 123,01 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, súd nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Uviedol,ževzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadkuexekučný

súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal,
že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie
prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery
subjektov práva v právny poriadok. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného

súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže
nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním,
či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Platná notárska zápisnica má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s
rozsudkom všeobecného súdu. Súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny,

ktorá je exekučným titulom. Súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu
ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Odlišné
zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je
priamoÚstavouSRsDohovoromoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdšpecifikovanýakodôvod
zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe

normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Žalobca bol
uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania
a iných osôb v porovnateľnom postavení. Žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal
možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie

konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Žiadne
z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo
forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil

udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal,
že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené
preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
a zistil, že vo výroku I. a II. je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdiť, a v časti výroku o trovách exekučného konania je potrebné uznesenie súdu

prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 OSP.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 13.03.2006, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe Notárskej zápisnice
Notárskeho úradu notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, ulica Generála Svobodu

1069/4, č. N 5251/2005, NZ 49721/2005 zo dňa 22.10.2005. Dňa 24.03.2006 súd prvého stupňa udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté
uznesenie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že

napadnuté uznesenie v časti zastavenia a v časti výroku zamietnutia žiadosti oprávneného na zmenu
súdneho exekútora je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na zdôraznenie správnosti súd dodáva, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného

nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného. V danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či
splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva
v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Právne úkony

osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia
absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci
právneho úkonu vedeli.

Súd ďalej dodáva, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať iba

exekučný súd. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.

Na základe uvedeného preto súd napadnuté uznesenie vo výroku I. a II. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní výšky
priznaných trov exekúcie v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
je z časti dôvodné.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie
je v časti trov exekučného konania vecne správne, z toho dôvodu, že súd prvého stupňa síce správne
na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, avšak ich výšku zjavne určil bez preskúmania ich
opodstatnenosti, účelnosti, či nevyhnutnosti ich vykonania, nakoľko z predloženého spisu nevyplýva,že by mal súd prvého stupňa k dispozícii predmetný exekučný spis. Bez náležitého preskúmania
exekučného spisu súd prvého stupňa nemohol zistiť aké úkony boli skutočne vykonané, taktiež nebolo
možné posúdiť ich náročnosť a čas, ktorý bol nevyhnutný na ich vykonanie, a navyše nebolo možné

zistiť výšku skutočne vynaložených hotových výdavkov.

Na základe vyššie uvedeného, bude súd prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom postupovať
tak, že vyzve súdneho exekútora na predloženie predmetného exekučného spisu sp. zn. EX 1182/06, z
ktorého následne posúdi, či vykonané úkony vyúčtované súdnym exekútorom v predloženej špecifikácii

trov exekúcie zo dňa 28.09.2011 boli účelne vynaložené a opodstatnené, či ich vykonanie bolo
nevyhnuté, pričom ďalej posúdi aj to, či je možné súdnemu exekútorovi priznať i náhradu hotových
výdavkov tak, ako si ich vyúčtoval, s tým, že dôvodnosť týchto výdavkov musí byť riadne doložená a
preukázaná. Taktiež súd prvého stupňa posúdi aj možnosť priznania dane z pridanej hodnoty z odmeny
súdnemu exekútorovi.

Podľa § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.