Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Elena Kúšová
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/6/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113211600
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1113211600.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ STROJÁRNE a.s.,
Továrenská 210, 935 28 Tlmače, IČO: 31 411 690, zastúpeného: Mgr. Zuzanou Valúchovou, advokátkou,
Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, IČO: 42 186 111, proti odporcovi: Crédit Agricole Corporate and
Investment Bank, Quai du Président Paul Doumer, Paris La Défense Cedex 9, 929 20 Paríž, o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu zastúpeného White & Case s. r. o., Hlavné námestie 5, 811
01 Bratislava a spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Santa
Rosa 76, Santiago, Chile, zastúpenej: Allen & Overy Bratislava, s. r. o., Eurovea Central 1, Pribinova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Cb/64/2013
- 100 zo dňa 04.04.2013, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Cb/64/2013 - 100 zo dňa
04.04.2013 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu White & Case s. r. o.,
vedený v Citibank Europe plc. č. účtu 20006420101/8130 trovy odvolacieho konania vo výške 35.431,55
eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporca je povinný zdržať sa poskytnutia
akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut
91.081.000-6, Chile, na základe záručných listín vystavených odporcom č. LGI07109753 na sumu
14.250.221,60 USD v znení jej dodatku a č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov
zabezpečujúcich porušenie povinností navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. CTCB-011
uzatvorenej dňa 25.07.2007 so spoločnosťou EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut
91.081.000-6, Chile. Druhým výrokom svojho rozhodnutia rozhodol, že ak dôjde zo strany odporcu
k akémukoľvek plneniu v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut
91.081.000-6, Chile, na základe záručných listín vystavených odporcom pod č. LGI07109753 na sumu
14.250.221,60 USD v znení jej dodatkov a č. B200498 na sumu 4.690.073,24
USD v znení jej dodatkov, je odporca povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vymáhaniu
poskytnutých plnení od navrhovateľa. Tretím výrokom súd uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní
odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal na tunajší súd návrh na začatie konania vo veci samej
označený spisovou značkou 32 Cb/64/2013. O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia Okresný súd Bratislava I poukázal na ustanovenie § 74 ods. 1
O. s. p. a § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a uviedol, že po oboznámení sa s navrhovateľom opísaným
skutkovým stavom a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ
súdu dostatočným spôsobom osvedčil danosť práva, ako aj základné skutočnosti preukazujúce potrebu
predbežnej úpravy pomerov účastníkov, t. j. nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia.O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 145 O. s. p..
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v celom rozsahu prostredníctvom svojho právneho zástupcu
a v zákonom stanovenej lehote odporca. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nemal právomoc vydať
predmetné uznesenie, že neboli splnené viaceré procesnoprávne a hmotnoprávne podmienky pre
vydanie uznesenia, že súd nesprávne posúdil záruky a porušil zásadu proporcionality, že uznesenie je
v rozsahu zákazu uloženého v bode 2 uznesenia protiústavným a že uznesenie nie je dostatočne jasne
a zrozumiteľne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť.
Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že dňa 31.10.2012 vydal súd na návrh navrhovateľa uznesenie č.
k. 35 Cb/201/2012 - 351, ktorým nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bol odporca povinný
zdržať sa akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD
S.A. (ďalej len ENDESA), obdobne ako v bode 1 napadnutého uznesenia a vo zvyšnej časti, ktorou
sa navrhovateľ domáhal uloženia obdobného zákazu ako v bode 1, súd návrh zamietol. Po podaní
odvolania zo strany odporcu ako aj spoločnosti ENDESA, sa odvolací súd stotožnil s argumentami
uvedenými v odvolaní, že konajúci súd vydal uznesenie v čase, keď už medzi navrhovateľom a
spoločnosťou ENDESA prebiehalo pred Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži rozhodcovské
konanie vo veci samej, čo nie je v súlade s § 74 ods. 1 O. s. p., ktorý priznáva súdu právomoc nariadiť
predbežné opatrenie len do začatia konania vo veci samej. Krajský súd v Bratislave preto uznesením
zo dňa 14.03.2013 č. k. 2 Cob/74/2013 - 469 napadnuté uznesenie zrušil a konanie vo veci zastavil.
Odvolateľ tiež uviedol, že ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že právomoc vydať uznesenie
bola daná, existuje tu podľa jeho názoru prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko je zrejmé,
že uznesením došlo k nariadeniu predbežného opatrenia medzi rovnakými účastníkmi konania a s
rovnakým predmetom konania ako bolo konanie, v ktorom bolo vydané predchádzajúce uznesenie.
Odporca ďalej namietal absenciu bezprostredne hroziacej ujmy, čo je hmotnoprávnym predpokladom
vydania predbežného opatrenia podľa § 75 ods. 2 O. s. p.. Ak sa má podľa navrhovateľa rozhodovať vo
veci samej o neplatnosti záruk, a teda o záväzkovo právnych vzťahoch medzi odporcom a spoločnosťou
ENDESA, má odvolateľ za to, že účastníkom konania mala byť aj spoločnosť ENDESA ako účastník
konania vo veci samej, nakoľko pri určení platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, musia byť žalovaní
všetci účastníci právneho úkonu, a to z dôvodu vecnej legitimácie.
Poukázal tiež na nesprávne označenie účastníkov konania, keď navrhovateľ nesprávne označil pobočku
odporcu v Slovenskej republike ako účastníka konania, čo nie je správne, nakoľko z judikatúry vyplýva,
že spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.) má iba zahraničná fyzická alebo právnická
osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, pričom
ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra.
Odporca tiež namietal absenciu bezprostredne hroziacej ujmy, čo je základným hmotnoprávnym
predpokladom nariadenia predbežného opatrenia podľa § 75 ods. 2 O. s. p.. Vyplatením záruk by došlo
len k vzniku nároku odporcu vyzvať akcionára navrhovateľa k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky.
Žiadne ďalšie kroky by odporca v zmysle zmluvy o neuplatňovaní práv nemohol a ani nemal v pláne
uskutočniť. Ako vyplýva z tvrdení navrhovateľa, k plneniu zo záruk nedošlo, a preto nebezpečenstvo, že
odporca bude vymáhať svoj prípadný regresný nárok, bezprostredne nehrozí.
Odporca ďalej poukázal na nesprávne právne posúdenie bankovej záruky zo strany konajúceho súdu a
porušenie zásady proporcionality, keď podľa jeho názoru, predmetné uznesenie predstavuje radikálny
zásah do práv a povinností odporcu, ktorý by bol spravodlivý a odôvodnený len v prípade hroziacej ujmy
a len ak by sa rešpektovala zásada proporcionality. Ani jedna z podmienok pre takýto zásah však podľa
jeho názoru nie je splnená.
Odvolateľ tiež argumentoval protiústavnosťou predmetného uznesenia, keď žiadny súd nemôže svojím
rozhodnutímzakázaťodporcovidomáhaťsasvojichpráv,ktorémuprávnepredpisypriznávajúvprípade,
že dôjde z jeho strany k plneniu povinností, ktoré mu vyplývajú zo záruk. Je len na úvahe príslušného
súdu, aby rozhodol, či je návrh odporcu oprávnený alebo nie, ale súd nemôže vopred judikovať
nezákonnosť akéhokoľvek úkonu odporcu.Súdpridoručovaníuzneseniapostupovalnesprávne,keďnedoručovalajsamotnýnávrhnajehovydanie
napriek tomu, že v odôvodnení uznesenia sa iba stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu
podľa § 76 ods. 4 O. s. p..
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave predmetné odvolaním
napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zrušil a konanie zastavil a súčasne rozhodol o
povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 35.431,55 eur alebo v
prípade, že Krajský súd v Bratislave dospeje k záveru, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky,
aby Krajský súd v Bratislave predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, že návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietne a navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť odporcovi
uplatnené trovy odvolacieho konania.
Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013 podala odvolanie aj spoločnosť
EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Chile, ktorá poukázala na skutočnosť, že súčasný
návrh je v poradí už tretím pokusom navrhovateľa o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd
odporcovi 1/ zakázal výplatu peňažných prostriedkov zo záruk. Ďalej uviedla, že uznesenie sa týka
veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, že konaniu nepredchádzal kvalifikovaný návrh v súlade
s ustanovením § 79 O. s. p., že konajúci nesprávne identifikoval účastníkov konania, čím im odňal
možnosť konať pred súdom. V ďalšej časti svojho odvolania chilská spoločnosť vyjadrila svoj názor, že
v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, nebola splnená
podmienka existencie bezprostredne hroziacej ujmy a tiež že konajúci súd nesprávne nakladal so
súdnym spisom. V závere svojho podania odvolateľ prezentoval svoje stanovisko k podstate bankových
záruk, kde banka je pri posudzovaní oprávnenosti nároku na výplatu plnenia z bankovej záruky viazaná
výlučne ustanoveniami záručnej zmluvy, a preto predmetné uznesenie podľa jeho názoru ide proti
samotnej podstate hmotnoprávneho inštitútu bankovej záruky.
Vzhľadom na vyššie uvedené spoločnosť EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Chile,
žiadala, aby odvolací súd po preskúmaní odvolania v odvolacom konaní buď zmenil uznesenie tak, že
návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietne alebo uznesenie zrušil a konanie
zastavil a súčasne rozhodol, že navrhovateľ je povinný odporcovi 2/ nahradiť trovy konania vrátane trov
právneho zastúpenia spolu v sume 35.367,31 eur.
K vyššie uvedeným odvolaniam zaujal písomné stanovisko navrhovateľ, ktorý v ňom okrem iného
uviedol, že odvolanie spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Chile, považuje za
odvolanie podané neoprávnenou osobou, a preto navrhuje, aby ho odvolací súd v súlade s ustanovením
§ 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol. Argumentoval tým, že v sporových konaniach, ktoré sa môžu
začať iba na základe návrhu, nemožno za účastníka konania považovať toho, kto nebol žalobcom v
žalobe označený ako žalovaný, a to ani v prípade, že sa ho vec inak týka.
Zároveň upozornil odvolací súd, že je zásadný rozdiel medzi konaním, na ktoré sa odvoláva odporca
v uvedenom bode a týmto konaním. V pôvodnom konaní bola ako vec samá, t. j. konanie vo veci
samej označené rozhodcovské konanie medzi navrhovateľom a spoločnosťou EMPRESA NACIONAL
DE ELECTRICIDAD S.A. a práve z uvedeného dôvodu prebiehajúceho rozhodcovského konania ako
konania vo veci samej označeného navrhovateľom vo vzťahu k predbežnému opatreniu, súd vyslovil
nedostatok právomoci súdov SR vo veci konať.
V prejednávanej veci navrhovateľ podal návrh vo veci samej v zmysle uznesenia Okresného súdu
Bratislava I č. k. 32 Cb/64/2013 - 100, ktoré ho k tomu zaväzovalo, ktorým sa domáha voči odporcovi
určenia, že záväzok odporcu na vyplatenie bankových záruk č. LGI07109753 na sumu
14.250.221,60 USD v znení jej dodatku a č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov v
prospech beneficienta zanikol pre bankovú záruku č. LGI07109753 v znení jej dodatku dňa 24.02.2013
a pre bankovú záruku č. B200498 v znení jej dodatkov dňa 08.01.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené
ide preto podľa názoru navrhovateľa o rozdielnosť konaní vo veci samej.Navrhovateľ ďalej uviedol, že bankové záruky boli vystavené organizačnou zložkou odporcu so sídlom
v SR, preto sa táto záruka riadi slovenským právnym poriadkom, čo potvrdzuje aj samotné znenie bodu
10.5 Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 09.10.2007.
Navrhovateľ svoje vyjadrenie doplnil podaním zo dňa 27.05.2013, v ktorého závere zhrnul svoj právny
názor, podľa ktorého predmetom tohto konania, ako aj konania vo veci samej je vzťah medzi bankou
ako odporcom a dlžníkom, ktorý vznikol na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 09.10.2007, je predmetom
samostatného konania vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32
Cb/64/2013, ktorú v mene odporcu uzatvorila jej organizačná zložka so sídlom v SR a z ktorej sa
navrhovateľ a odporca výslovne dohodli, že všetky práva a povinnosti z predmetnej zmluvy (vrátane
vystavenia bankových záruk, ktoré boli jej predmetom), ako aj s ňou súvisiace, budú rozhodované
príslušnými súdmi SR podľa slovenských právnych predpisov. Len na toto sa tieto subjekty dohodli na
vystavenie predmetnej bankovej záruky k zmene dohody, o rozhodnom práve následne nikdy nedošlo.
Na uvedený záver podľa názoru navrhovateľa nemá vplyv rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve
medzi spoločnosťou EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A. a navrhovateľom, nakoľko tento
právny vzťah je z hľadiska absencie akcesority pri bankových zárukách irelevantný.
Navrhovateľ preto žiadal odvolaním napadnuté predbežné opatrenie ako vecne správne potvrdiť.
Uplatnil tiež právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal vec podľa § 212
ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom
spisu dospel k záveru, že odvolaniu odporcu a spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD
S.A., Chile, je potrebné vyhovieť.
Podľa§74odsek1O.s.p.predzačatímkonaniamôžesúdnariadiťpredbežnéopatrenie,akjepotrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 2 prvá a druhá veta O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej
osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci
zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť povinnosť niekomu inému ako
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo požadovať.
Základom argumentácie odvolateľov je nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky v konaní
o vydanie predbežného opatrenia, nakoľko súd vydal uznesenie v čase, keď medzi navrhovateľom
a spoločnosťou ENDESA (EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A.) prebiehalo pred
Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži rozhodcovské konanie vo veci samej, čo nie je v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 74 ods. 1 O. s. p., ktoré priznáva súdu právomoc nariadiť predbežné
opatrenie len do začatia konania vo veci samej.
Vyššie uvedené potvrdzuje aj uznesenie odvolacieho Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.03.2013
č. k. 2 Cob/74/2013 - 469, ktorý predchádzajúce uznesenie o vydaní predbežného opatrenia zrušil a
konanie vo veci zastavil, keď judikoval, že vydanie predbežného opatrenia sa pripúšťa len pred začatímrozhodcovského konania. V opačnom prípade by totiž došlo k situácii, že po začatí rozhodcovského
konania by bola daná právomoc dvoch rôznych orgánov na rozhodovanie o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia. Ak by účastník konania nebol úspešný na jednom orgáne, podal by ho účastník
na druhý orgán.
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že dňa 25.07.2007 navrhovateľ
spolu s ďalšími obchodnými partnermi na jednej strane, uzatvoril so spoločnosťou ENDESA, Chile, na
strane druhej zmluvu „Zdroj rozšírenia tepelnej elektrárne BOCAMINA zmluva ACB-003.06, dodávka
na kľúč tepelnej elektrárne na uhlie 370 MW.“ V čl. 11 zmluvy je dohodnuté, že po splnení podmienok,
ktoré upravuje táto zmluva ohľadom reklamácií v čl. 9.1 všeobecných administratívnych podmienok,
všetky rozpory, ťažkosti alebo konflikty, ktoré by vznikli medzi zmluvnými stranami z dôvodu platnosti,
interpretácie, uplatnenia, výkonu, plnenia, rozviazania, rozšírenia, ukončenia, alebo vysporiadania tejto
zmluvy a akákoľvek iná záležitosť týkajúca sa tejto zmluvy a záležitostí, ktoré by predložila niektorá
zo strán, prípadne týkajúca sa akejkoľvek inej dohody medzi stranami v spojitosti s touto zmluvou,
budú rozhodnuté arbitrážou v súlade s arbitrážnym poriadkom Medzinárodnej obchodnej komory (ICC),
ktorý je v úplnosti reprodukovaný v tomto odstavci. V predmetnom článku je ďalej upravené, že
rozhodcovské konanie bude vedené v španielskom jazyku a arbitrážny súd rozhoduje v súlade s
legislatívou Chilskej republiky. Arbitrážny súd má osobitnú právomoc riešiť všetky záležitosti, ktoré
spadajú do jeho právomoci/jurisdikcie.
K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v súlade s princípmi zakotvenými v
modelovom zákone UNCITRAL, vynútiteľnosť plnenia rozhodcovskej zmluvy prichádza do úvahy, ak sa
zmluvná strana, ktorá pristúpila uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k rozhodcovskému riešeniu sporu,
obráti na štátny súd vo veci, ktorá je pokrytá týmto aktom. Táto situácia sa bude dotýkať rozhodcovskej
doložky zakomponovanej do uzavretej hlavnej zmluvy, keď zmluvná strana z rôznych príčin nechce, aby
jej spor bol riešený touto formou, ale aby uprednostnila klasickú formu prejednania sporu pred súdom.
Zmluvná strana, ktorá svojim podpisom prejaví súhlas s rozhodcovskou formou riešenia sporu, vylučuje
právomoc všeobecného súdu v danej veci.
Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani poukaz navrhovateľa produkovaný vo vyjadrení
k odvolaniam na Mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a pobočkou zahraničnej banky
dňa 09.10.2007, kde v bode 10.5 je dohodnuté, že táto zmluva bude podliehať a riadiť sa právnymi
predpismi Slovenskej republiky a všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú s
konečnou platnosťou rozhodnuté príslušným súdom.
Táto zmluva bola uzatvorená následne po uzatvorení zmluvy č. ACB00306 a podľa názoru odvolacieho
súdu je poukaz navrhovateľa na ňu účelový, nakoľko predmetom tejto zmluvy je poskytnutie bankových
záruk navrhovateľovi a ich administrovanie a nie plnenie z týchto záruk, ktoré je upravené v čl. 6 záruka
za splnenie zmluvy č. ACB00306, kde v poslednom odseku je uvedené, že dodávateľ sa zrieka toho, že
by finančnú čiastku, ktorú predstavujú tieto bankové záruky za splnenie tejto zmluvy obstavil, alebo na ňu
uvalil zákaz, či akékoľvek iné opatrenie, ktoré by mohlo sťažiť, zabrániť alebo zmariť výkon rozhodnutia,
ktoré má spoločnosť ENDESA v zmysle súdneho či mimosúdneho uplatnenia týchto záruk spôsobom,
ktorý bol stanovený.
Rovnako v mandátnej zmluve, na ktorú odkazuje navrhovateľ v čl. 3.6 je upravené, že mandant sa
zaväzuje, že nepodnikne voči mandatárovi žiadne kroky, ktoré by mohli zabrániť pri uskutočnení týchto
výplat.
Skutočnosť, že banková záruka a všetky práva a povinnosti zúčastnených strán sa riadia a vykladajú
s ustanovením „Decimoprimero arbitraje zmluvy“, potvrdzujú všetky písomnosti tvoriace prílohu spisu,
ktoré vystavila pobočka zahraničnej banky, pobočka v Slovenskej republike.
Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k záveru, že súdy
Slovenskej republiky nemajú v danom prípade právomoc rozhodnúť o návrhu navrhovateľa o nariadení
predbežného opatrenia.K otázke nariadenia predbežného opatrenia považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predbežné
opatrenie je svojim charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, smerujúcim
k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým však ochrane pred
takým konaním odporcu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik
ujmy (materiálnej ale aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa.
Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádza najmä zo skutočností
uvádzaných navrhovateľom v návrhu. To však neznamená, že predbežné opatrenie súd nariadi len na
základe tvrdení navrhovateľa.
Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi účastníkmi, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je
dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením a ktoré je
možné zabezpečiť nariadením predbežného opatrenia. Okrem osvedčenia právneho vzťahu sa teda
vyžaduje aj osvedčenie nároku alebo práva, ktoré je ohrozované, resp. porušované a ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana.
Taktiež je nutné osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako jednej zo
základných náležitostí predbežného opatrenia. Je nepochybné, že takýto prostriedok sa môže využiť
iba v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a teda úprava pomerov účastníkov po
dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá, smerujúca najmä k zamedzeniu vzniku
a rozširovania ujmy. Aj táto skutočnosť musí byť osvedčená.
Vzhľadom na charakter bankovej záruky upravenej v ustanovení § 313 a nasl. Obchodného zákonníka
a existenciu Zmluvy o neuplatňovaní práv zo dňa 21.12.2012 uzavretej medzi navrhovateľom a Crédit
Agricole Corporate and Investment Bank ako jedným z veriteľov, odvolací súd dospel k záveru, že vyššie
uvedené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ neosvedčil.
S poukazom na vyššie uvedené, zdôrazniac nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky konať vo
veci, sa odvolací súd nezaoberal posúdením ostatných odvolacích dôvodov a v súlade s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. a/ a § 221 ods. 3 O. s. p. rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.
k. 32 Cb/64/2013 - 100 zo dňa 04.04.2013 zrušil a konanie vo veci zastavil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.
s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 2, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy tak, že rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
odporcovi na účet právneho zástupcu White & Case s. r. o., vedený v CitiBank Europe plc. č. účtu
20006420101/8130 náhradu trov odvolacieho konania vo výške 35.431,55 eur (súdny poplatok 33 eur,
prevzatie, t. j. 2 x 1 úkonu právnej služby á 29.483,17 eur + 2 x paušál á 7,81 eur +
DPH podľa § 14 ods. 3 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb).
OdvolacísúdnáhradutrovodvolaciehokonaniaspoločnostiEMPRESANACIONALDEELECTRICIDAD
S.A., Chile, nepriznal, nakoľko predmetom existujúcej právnej úpravy v SR je náhrada trov konania len
v prípade účastníka konania a v prejednávanej veci nemožno za účastníka konania považovať toho, kto
nebol navrhovateľom v návrhu označený ako odporca.
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.